Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 2/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2007

predbežne prerokoval návrh Ing. L. P., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/75/06-K zo 16. októbra

2006, za účasti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií,

a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. L. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. januára 2007

doručený návrh Ing. L. P. (ďalej len „navrhovateľka“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.

VP/75/06-K zo 16. októbra 2006 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z návrhu vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor navrhovateľke „... ako

verejnej funkcionárke, členke dozornej rady S. š. p. B. v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a)

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného pokutu v sume

zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára a to vo výške 17.274,- Sk...“.

Výbor uložil navrhovateľke pokutu na tom základe, že ako verejná funkcionárka porušila

povinnosť podať v ustanovenej lehote oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného

záujmu“).

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že „Ako zamestnanec Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky v štátnozamestnaneckom pomere som v roku 2005

vykonávala výkon funkcie predsedníčky dozornej rady S., š. p. Predmetnú funkciu som ako

štátny zamestnanec vykonávala bez akéhokoľvek nároku na odplatu. Z dôvodu, že som

podávala v lehote do 30 dní odo dňa vzniku štátozamestnaneckého pomeru majetkové

priznanie v zmysle ustanovenia o štátnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa stavu k 31. 12.

predchádzajúceho kalendárneho roka Služobnému úradu Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky som nechtiac opomenula aj svoju oznamovaciu povinnosť podať

oznámenie podľa ústavného zákona v znení ústavného zákona

č. Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií“.

Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že „V danom čase som musela riešiť vážne

rodinné problémy týkajúce sa veľmi zlého zdravotného stavu môjho manžela a mojej matky.

Od 1. januára 2006 som bola desať mesiacov nezamestnaná, môj manžel bol

na dlhodobo práceneschopný a mám vyživovaciu povinnosť voči mojej maloletej

nezaopatrenej dcérke S., (...). Takže predmetné Rozhodnutie Výboru NR SR pre

nezlučiteľnosť funkcií má veľmi tvrdý dopad nielen na moju momentálnu finančnú situáciu

ale zároveň má veľmi tvrdý dopad aj na finančnú situáciu celej našej rodiny“.

S odvolaním sa na uvedené dôvody navrhovateľka žiada, „aby Ústavný súd

Slovenskej republiky Rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií číslo:

VP/75/06-K zmiernil alebo zamietol v časti výšky pokuty, ktorá mi bola stanovená

citovaným rozhodnutím v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára

a to vo výške 17.724,- Sk“.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia

pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je

konečné.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa je účastníkom konania navrhovateľ

a výbor.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/75/06-K ústavný súd zistil, že 6. júna 2006

bolo navrhovateľke zaslané oznámenie výboru o začatí konania vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a to na základe uznesenia výboru č. 182

z 20. apríla 2006.

K uzneseniu výboru č. 182 z 20. apríla 2006 navrhovateľka vo vyjadrení z 24. júla

2006 uviedla, že v lehote 30 dní od ujatia sa funkcie podala zakladateľovi – Služobnému

úradu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky majetkové priznanie podľa § 54

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Poukázala tiež na to, že funkciu predsedníčky dozornej rady štátneho

podniku S. B. vykonávala bez nároku na odmenu. Ku skutočnosti, že oznámenie podľa čl. 7

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nepodala, sa vôbec nevyjadrila.

Následne výbor uznesením č. 103 zo 16. októbra 2006 konštatoval, že tým, že mu

navrhovateľka v stanovenej lehote nepodala oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, porušila v tomto článku uloženú povinnosť, za čo jej v súlade

s čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej

mesačnému platu verejného funkcionára.

Žiadosťou sp. zn. VP/75/06-K z 25. októbra 2006 vyzval predseda výboru likvidátora

štátneho podniku S. B. o oznámenie výšky mesačného platu navrhovateľky, ktorý poberala

za výkon verejnej funkcie v roku 2005. Z oznámenia likvidátora štátneho podniku S. B.

zo 6. novembra 2006 vyplýva, že „... navrhovateľka nepoberala za činnosť v dozornej rade

v roku 2005 žiadnu odmenu“.

Po zistení relevantných skutočností vydal výbor 7. decembra 2006 rozhodnutie

zo 16. októbra 2006, ktorým navrhovateľke v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného

ústavného zákona uložil pokutu v sume 17 274 Sk. V odôvodnení rozhodnutia výbor

uviedol, že je nesporné, že navrhovateľka nesplnila povinnosť, ktorá pre ňu ako verejnú

funkcionárku vyplývala z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,

pretože oznámenie za rok 2005, ktoré mu mala podľa citovaného ústavného zákona podať

k 31. marcu 2006, vôbec nepodala.

Rozhodnutie výboru zo 16. októbra 2006 bolo navrhovateľke doručené 15. decembra

2006.

K návrhu navrhovateľky na preskúmanie namietaného rozhodnutia v konaní

pred ústavným súdom zaujal na základe výzvy ústavného súdu z 23. januára 2007

stanovisko aj výbor prostredníctvom svojho predsedu, a to vyjadrením sp. zn.

RD-291/2007-PO z 1. februára 2007, v ktorom okrem iného uviedol, že dôvody, ktorými

navrhovateľka argumentuje, ju nezbavujú povinnosti podať príslušné oznámenie podľa

označeného ústavného zákona.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti možno konštatovať, že navrhovateľkine argumenty

vo svojej podstate smerujú k ospravedlneniu jej konania neznalosťou ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu a osobnými dôvodmi, ktoré by mal podľa nej ústavný súd

zohľadniť ako hodné osobitného zreteľa.

Ako vyplýva z , predmet tohto konania, v rámci

ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku

tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť povinnosti

vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším krokom

determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie

výboru, a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd

napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento

ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady

štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným

funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú

v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8,

sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období

jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu

vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom

uvedie a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo

štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej

samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť

a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií

má príjem, funkčné alebo iné požitky, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom

roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo

činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie

verejného funkcionára, e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela

a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul,

meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie

podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej

republiky.

Navrhovateľka bola do funkcie predsedníčky dozornej rady štátneho podniku

ustanovená ministrom hospodárstva Slovenskej republiky s účinnosťou od 6. septembra

2004. Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľka ako verejná funkcionárka bola v zmysle

citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinná predložiť

výboru oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2006.

Pretože tak neurobila, začal výbor voči nej konanie, výsledkom ktorého bolo prijatie

namietaného rozhodnutia.

Následne navrhovateľka iniciovala na ústavnom súde začatie konania o preskúmaní

rozhodnutia výboru zo 16. októbra 2006 vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným.

V rámci tohto konania ústavný súd zistil, že rozhodnutie výboru, ktorým konštatoval

porušenie povinnosti navrhovateľkou a v ktorom jej za porušenie tejto povinnosti uložil

pokutu, bolo vydané v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo

v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda že

povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil.

Z podaného návrhu, ale aj z pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že

navrhovateľka nijako nespochybňuje porušenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a nepopiera, že písomné oznámenie nepodala

v stanovenej lehote, t. j. do 31. marca 2006.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky, spisu výboru sp. zn. VP/75/06-K, namietaného

rozhodnutia zo 16. októbra 2006, ako aj s prihliadnutím na ďalšie s vecou súvisiace

skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľky je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva v podstate z toho, že jeho

odôvodneniu chýba akúkoľvek argumentáciu v tom smere, že by konanie navrhovateľky

nebolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými jej ústavným zákonom o ochrane

verejného záujmu, a teda neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol

kvalifikovať ako relevantné v rámci konania podľa . Z toho

dôvodu ústavný súd návrh už po jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

Navrhovateľka poukazujúc na negatívny dopad, ktorý by pre ňu a jej rodinu malo

zaplatenie pokuty uloženej namietaným rozhodnutím, sa svojím návrhom domáha toho, aby

ústavný súd namietané rozhodnutie „... zmiernil alebo zamietol v časti výšky pokuty...“.

Z citovaných ustanovení a 73b však jednoznačne

vyplýva, že takýto návrh navrhovateľky je nad rámec právomoci ústavného súdu

vymedzenej v jeho označených ustanoveniach, keďže navrhovateľka sa domáha, aby

ústavný súd prijal v konaní o preskúmaní rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky

vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom rozhodnutie, na ktoré v tomto

type konania ústavný súd nie je oprávnený. totiž nepriznáva

ústavnému súdu vo vzťahu k pokutám uloženým verejným funkcionárom podľa ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu moderačné oprávnenie ani možnosť zamietnuť

napadnuté rozhodnutie v časti uloženej pokuty.

Ústavný súd pripomína, že je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti), a jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený

v , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí

dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z a nasl.

a ďalej konkretizovaných v a nemôže sa zaoberať podaniami,

ktorými sa fyzické osoby domáhajú niečoho, čo podľa a

nemôže prerokúvať a rozhodnúť.

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že predmetný návrh

možno odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jeho prerokovanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľky po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd poznamenáva, že v konaní

o preskúmaní rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným

záujmom rozhoduje ústavný súd v súlade s vo veci

samej buď uznesením, ktorým potvrdí napadnuté rozhodnutie výboru alebo nálezom,

ktorým napadnuté rozhodnutie výboru zruší. Pretože osobitná úprava konania o preskúmaní

rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom obsiahnutá

v ustanoveniach a neustanovuje, pokiaľ ide povinnosť

predbežného prerokovania každého návrhu na neverejnom zasadnutí, inak (§ 25 ods. 1

), je podľa názoru ústavného súdu aj v týchto konaniach potrebné

uplatniť postup podľa a . Z uvedeného vyplýva, že

senát ústavného súdu môže odmietnuť návrh už po jeho predbežnom prerokovaní, a to

v prípade, že zistí existenciu niektorého z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona

o súde. Takýmto dôvodom je aj zistenie, že podaný návrh je celkom nedôvodný

a evidentne bez nutnosti ďalšieho skúmania ho možno kvalifikovať ako návrh zjavne

neopodstatnený. V takomto prípade nepovažuje ústavný súd za nevyhnutné ani za účelné

rozhodovať najskôr o prijatí návrhu na ďalšie konanie a následne v konaní vo veci samej

napadnuté uznesenie výboru uznesením potvrdiť.

Záverom ústavný súd dodáva, že návrh navrhovateľky mal aj nedostatky spočívajúce

v nesplnení zákonom predpísaných náležitostí podľa § 20 a § 73a a nasl. zákona o ústavnom

súde; týmito sa vzhľadom na odmietnutie sťažnosti nepovažoval za potrebné osobitne

zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2007