Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PLz. ÚS 1/2010
PDF · 166.71 KB
No categories available
PLz. ÚS 1/2010
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLz. ÚS 1/2010-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2010 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika podľa § 6
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov vo veci právneho názoru II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky
týkajúceho sa návrhu Ing. Ľ. E., P., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., B., na preskúmanie
rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.
VP/35/08-K z 18. septembra 2008 vedeného pod sp. zn. II. ÚS 223/2010, ktorý sa
odchyľuje od právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajúceho
z nálezu sp. zn. IV. ÚS 293/07 z 31. januára 2008, z nálezu IV. ÚS 75/08 z 10. apríla 2008
a z nálezu IV. ÚS 95/08 z 11. septembra 2008, prijal toto
z j e d n o c u j ú c e s t a n o v i s k o :
Verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie
podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. za dobu
výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie do 31. marca
nasledujúceho kalendárneho roku.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. decembra
2008 doručený návrh Ing. Ľ. E. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)
sp. zn. VP/35/08-K z 18. decembra 2006 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“), ktorým mu
bola uložená pokuta za to, že v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej
funkcie, 31. marca daného roku nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo
„ústavný zákon“). Uznesením sp. zn. II. ÚS 223/2010 zo 6. mája 2010 bol návrh prijatý na
ďalšie konanie. Podľa II. senátu bola navrhovateľovi rozhodnutím výboru sp. zn. VP/35/08-
K z 18. decembra 2006 uložená pokuta oprávnene, pretože tým, že nesplnil povinnosť
podať oznámenie, bolo znemožnené overiť, či v období medzi 31. marcom 2007 a 30.
júnom 2007 bol dodržaný ústavný zákon. II. senát ústavného súdu však zistil, že IV. senát
ústavného súdu vykladá v daných súvislostiach ústavný zákon odlišne.
2. Z návrhu, ktorý prerokováva II. senát ústavného súdu, vyplýva, že namietaným
rozhodnutím výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi, bývalému
riaditeľovi S., š. p., pokutu v sume 56 493 Sk za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7
ods. 1 ústavného zákona. Podľa označeného článku ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu sú verejní funkcionári (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinní do 30 dní odo dňa,
keď sa ujali výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca, podať písomné
oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“)
orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 ústavného zákona, pričom podľa čl. 3 ods. 1 ústavného
zákona na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa
osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období
jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Navrhovateľ nesplnil uvedenú
povinnosť, lebo sa domnieval, že po skončení výkonu funkcie už túto povinnosť nemá,
pretože fikcia podľa čl. 3 ods. 1 druhej vety ústavného zákona sa nevzťahuje na
oznamovaciu povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.
3. Navrhovateľ tvrdí, že čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je nutné vykladať doslovne
tým spôsobom, že výkon funkcie môže znamenať len aktívny výkon funkcie a z tohto
dôvodu sa oznamovacia povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vzťahuje len na
obdobie aktívneho výkonu funkcie. Navrhovateľ uvádza, že priamo v čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona absentuje explicitná povinnosť podať oznámenie aj v období jedného roka po
skončení výkonu funkcie. Vzhľadom na skutočnosť, že čl. 3 ods. 1 ústavného zákona
neobsahuje žiadnu povinnosť, len definíciu pojmu verejný funkcionár, nemožno z neho
podľa navrhovateľa odvodiť povinnosť podať oznámenie po skončení aktívneho výkonu
funkcie.
4. V konaní pred výborom navrhovateľ argumentoval obdobne. V rozhodnutí výboru
sa uvádza, že dotknutý verejný funkcionár vo svojom vyjadrení z 8. júla 2008 uviedol, že
čl. 7 ods. 1 ústavného zákona tým, že uvádza trvanie povinnosti poslať oznámenie „počas
výkonu funkcie“, je v rozpore s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona a jeho prípad je sporný, keďže
už nie je verejným funkcionárom, a preto nespĺňa kritériá čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
(verejnú funkciu už nevykonáva). Tvrdí, že ide o nezrozumiteľnosť zákona, a v tomto
prípade by sa malo rozhodnúť v jeho prospech pri akceptovaní zásady „in dubio pro reo“,
a preto žiadal konanie zastaviť.
II.
5. Podľa právneho názoru II. senátu ústavného súdu navrhovateľ interpretuje ústavný
zákon značne za hranicou gramatického základu právnej normy, jednotlivé ustanovenia
izoluje, nevnímajúc zreteľné súvislosti medzi nimi a ich ústavne súladný účel.
6. Úvodným východiskom je znenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý ustanovuje,
že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie
a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci
kalendárny rok. Ústavný súd však nevychádza len zo znenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
ale aj z presvedčenia, že dané ustanovenie plní rozumný účel.
7. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona. Ústavný zákon tak ustanovuje povinnosti
počas aktívneho výkonu funkcie, po jeho skončení, vrátane tzv. postzamestnaneckých
povinností (typicky čl. 8 ústavného zákona). Počas celého obdobia, v každom momente
aktívneho výkonu funkcie musí byť dodržiavaný ústavný zákon, a z tohto dôvodu musí byť
jeho dodržiavanie kontrolované. Z tohto dôvodu je rozumné, že verejný funkcionár je po
ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný urobiť oznámenie aj za dobu výkonu funkcie
v poslednom kalendárnom roku výkonu funkcie, a to do 31. marca nasledujúceho
kalendárneho roku. Samozrejme, funkcionára už nemožno sankcionovať stratou funkcie, ale
ústavný zákon pozná aj sankcie finančné. Ak by kontrolný orgán (v predmetnej veci výbor)
zistil, že v čase aktívneho výkonu funkcie došlo k porušeniu povinností podľa ústavného
zákona, tak môže verejnému funkcionárovi uložiť tam stanovenú pokutu. V predmetnej veci
navrhovateľ ukončil aktívny výkon funkcie 30. júna 2007 a posledné oznámenie podľa čl. 7
ods. 1 ústavného zákona podal do 31. marca 2007. V záujme preverenia dodržiavania
ústavného zákona v období medzi 1. januárom 2007 a 30. júnom 2007 je nutné, aby
navrhovateľ podal oznámenie aj do 31. marca 2008. V opačnom prípade by časť jeho
aktívneho výkonu funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného zákona.
Skutočnosť, že tu ústavodarca podporne použil konštrukciu právnej fikcie používajúc
designát „verejný funkcionár“ aj na určité obdobie po skončení aktívneho výkonu funkcie
osoby, má len legislatívno-technický charakter a nemá v danej súvislosti žiadnu relevanciu.
Ústavodarca mohol postupovať aj tak, že by určil osobám po skončení funkcie danú
povinnosť nenazývajúc ich verejným funkcionárom, pričom by dosiahol rovnaký výsledok
a naplnil by sa účel ústavného zákona.
8. Podľa II. senátu bola navrhovateľovi rozhodnutím výboru sp. zn. VP/35/08-K
z 18. decembra 2006 uložená pokuta oprávnene, pretože tým, že nesplnil procesnú
povinnosť podať oznámenie, bolo znemožnené overiť, či v období medzi 31. marcom 2007
a 30. júnom 2007 bol dodržaný ústavný zákon.
9. Uvedený výklad II. senátu ústavného súdu by mal viesť k odmietnutiu návrhu pre
zjavnú neopodstatnenosť, resp. k potvrdeniu rozhodnutia. II. senát ústavného súdu však
zistil, že IV. senát ústavného súdu vykladá v daných súvislostiach ústavný zákon presne
opačne.
III.
10. V náleze sp. zn. IV. ÚS 293/07 išlo o situáciu, v ktorej starostka skončila verejnú
funkciu 31. decembra 2006 a v najbližšom termíne podľa ústavného zákona – 31. marca
2007 nepodala oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) až e) ústavného zákona. Obecné
zastupiteľstvo jej z tohto dôvodu uložilo pokutu.
11. IV. senát ústavného súdu argumentoval v uvedenej veci tým spôsobom, že
v danom prípade navrhovateľka v čase vydania napadnutého uznesenia obecného
zastupiteľstva už nevykonávala funkciu starostky obce, a preto z ustanovení ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že sa na ňu môžu vzťahovať len obmedzenia
(zákazy) ustanovené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona a povinnosť podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona, a to len vtedy, ak sú (budú) v jej prípade splnené podmienky uvedené
v čl. 8 ods. 1, 2 alebo 3 ústavného zákona. Inak povedané, navrhovateľka sa v období po
skončení výkonu funkcie mohla (môže) dopustiť len porušenia obmedzení a povinností
uvedených v čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a len za ich porušenie
môže (mohla) byť sankcionovaná rozhodnutím zastupiteľstva.
12. Napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva sa podľa IV. senátu ústavného
súdu opiera o porušenie povinností vyplývajúcich z „čl. 7 ods. 1, 2, 5 písm. a) ústavného
zákona“, t. j. takých, ktoré navrhovateľka v období po skončení výkonu funkcie starostky
obce L. už nemala, a preto ich ani porušiť nemohla. Na tomto základe IV. senát ústavného
súdu dospel k záveru, že navrhovateľka sa nedopustila takého konania, ktoré je v rozpore
s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a preto napadnuté uznesenie podľa § 73b
ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto nálezu).
13. Vo vzťahu k názoru obecného zastupiteľstva obsiahnutému v jeho vyjadrení,
podľa ktorého by bolo „paradoxné, že starosta musí podávať toto oznámenie každý rok, iba
za posledný rok výkonu verejnej funkcie nie“, IV. senát ústavného súdu uvádza, že ide
o úvahu zastupiteľstva, ktorá nastoľuje otázku kvality a efektívnosti ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu, ale platné a účinné znenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
(„Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie,
a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci
kalendárny rok, v ktorom uvedie...“) neumožňuje podľa jeho názoru vyvodiť záver, podľa
ktorého by sa v ňom uvedená povinnosť vzťahovala aj na verejných funkcionárov po
skončení výkonu verejnej funkcie, t. j. v danom prípade na navrhovateľku.
14. Na základe uvedenej argumentácie IV. senát ústavného súdu zrušil uznesenie
obecného zastupiteľstva. Z rovnakej argumentácie vychádzal IV. senát ústavného súdu aj
v obdobných veciach sp. zn. IV. ÚS 75/08 a sp. zn. IV. ÚS 95/08.
IV.
15. Kvôli prehľadu vývoja rozhodovania možno uviesť, že uznesením sp. zn.
IV. ÚS 2/07 z 8. marca 2007 ústavný súd odmietol návrh verejnej funkcionárky, ktorá
nepodala oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 31. marca 2006, pričom
(aktívnou) verejnou funkcionárkou prestala byť 31. augusta 2005. Nálezom sp. zn.
III. ÚS 84/08 z 1. júla 2008 ústavný súd potvrdil rozhodnutie výboru, ktorý uložil pokutu
verejnému funkcionárovi, ktorý bol odvolaný z výkonu funkcie 18. augusta 2006 a nepodal
oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 31. marca 2007. Ústavný súd v závere
nálezu sp. zn. III. ÚS 84/08 uviedol, že neakceptuje námietku navrhovateľa, ktorou tvrdil,
že mu nemala byť uložená žiadna sankcia za nesplnenie zákonnej povinnosti, pretože na
účely aplikácie čl. 7 a čl. 8 ústavného zákona sa považoval za verejného funkcionára iba do
18. augusta 2007, hoci je pravdou, že navrhovateľ nevykonával v čase uloženia tejto sankcie
verejnú funkciu, ale konanie vo veci ochrany verejného záujmu sa začalo ešte 2. júla 2007,
teda v zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného zákona bol považovaný za osobu, ktorá vykonávala
verejnú funkciu, a z návrhu tiež vyplýva, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si svoju
povinnosť podať písomné oznámenie do 31. marca 2007 riadne nesplnil. Napokon,
uznesením sp. zn. III. ÚS 169/08 z 3. septembra 2008 ústavný súd potvrdil rozhodnutie
výboru, ktorým bola uložená pokuta za oneskorené (23. júla 2007) podanie oznámenia, po
31. marci 2007, verejným funkcionárom, ktorému skončil (aktívny) výkon funkcie 4. júla
2006.
16. Ústavný súd sa stotožňuje s argumentáciu II. senátu a na základe toho vydáva
zjednocujúce stanovisko, tak ako to je uvedené vo výroku.
17. Ústavný súd si uvedomuje, že aj mimo klasických kompetencií, akými sú hlavne
abstraktná kontrola noriem a ústavná sťažnosť, vystupuje ako ochranca ústavnosti, teda ako
ochranca slobodnej sféry jednotlivcov. Táto skutočnosť by pri posudzovaní aktuálne spornej
právnej otázky na prvý pohľad bez kontextu znamenala tendenciu k eliminácii sankcií, tak
ako to bolo vyjadrené v rozhodnutiach IV. senátu ústavného súdu. V danom prípade však
nejde o akúsi „kriminalizáciu“ verejných činiteľov, ale o naplnenie rozumného, ústavne
korektného účelu ústavného zákona, ktorý má zreteľnú oporu v jeho texte.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2010