Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 511/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012

predbežne prerokoval návrh JUDr. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., B., na

preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií č. VP/29/12-K z 26. júna 2012 a takto

rozhodol:

Návrh JUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. septembra

2012 doručený návrh JUDr. J. K., B. (ďalej len „navrhovateľ“, v citáciách aj „Klient“),

zastúpeného advokátom JUDr. D. S., B., ktorým sa domáha preskúmania rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

č. VP/29/12-K z 26. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a priloženej dokumentácie vyplýva, že výbor v napadnutom rozhodnutí

konštatoval, že navrhovateľ ako bývalý člen dozornej rady štátneho podniku L., š. p., B.

(ďalej len „dozorná rada“), nepodal oznámenie podľa ústavného Z.

z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

ústavného (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“

alebo „ústavný zákon“) v lehote ustanovenej ústavným zákonom, čím porušil povinnosť

ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a na tomto základe mu bola v súlade s čl. 9 ods.

10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložená

pokuta v sume 786 €.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bola za výkon

funkcie člena dozornej rady určená mesačná odmena v sume 691 €, pričom v roku 2011

(rok, za ktorý mal podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, pozn.) vykonával túto verejnú funkciu len v období od 1. januára 2011 do

24. januára 2011, a preto mu bola vyplatená len alikvótna časť mesačnej odmeny v sume

493,97 €. Keďže odmena priznaná navrhovateľovi bola nižšia ako priemerná mesačná

nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý rok, výbor

uložil navrhovateľovi pokutu v súlade s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu v sume 786 €, ktorá zodpovedá priemernej nominálnej mesačnej mzde

v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2011.

Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uvádza:

„... máme za to, že výška sankcie udelenej Klientovi za porušenie povinnosti podľa

čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu je značne neprimeraná miere porušenia

povinnosti zo strany Klienta, za ktoré bola udelená sankcia podľa Zákona o ochrane

verejného záujmu.

Domnievame sa, že jednou zo základných zásad právneho štátu vyjadrených v ústave

Slovenskej republiky je predovšetkým vo vzťahu k štátnej moci aj zásada primeranosti,

ktorá stanovuje povinnosť orgánov štátnej moci aplikovať pri zásahu do práv a právom

chránených záujmov tretích osôb také prostriedky, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu

a rozsah primerané skutkovým okolnostiam daného prípadu. Táto zásada vychádza vždy

z posúdenia dôležitosti záujmu chráneného zákonom.

Udelenie sankcie predstavuje vždy zásah do práv a právom chránených záujmov

osoby, ktorá porušila povinnosť stanovenú zákonom. Udeľovanie sankcií zo strany orgánu

verejnej moci musí vždy prísne podliehať podmienke stanovenej v

Slovenskej republiky a musí byť aj v súlade so zásadou primeranosti zásahu do práv

a právom chránených záujmov osoby, ktorá porušila povinnosť stanovenú zákonom.

Sankcia by preto na základe uvedenej zásady primeranosti mala byť primeraná povahe

porušenej povinnosti a rozsahu ohrozenia, alebo poškodenia záujmu chráneného zákonom.

V danom prípade, objektom ochrany podľa Zákona o ochrane verejného záujmu je

nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo

činností a zamedzenie vzniku rozporu osobného záujmu verejného funkcionára s verejným

záujmom pri výkone verejnej funkcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že napriek

tomu, že Klient porušil povinnosť stanovenú v čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu,

v čase výkonu funkcie člena dozornej rady štátneho podniku L., š. p. B., nevykonával žiadnu

inú obdobnú funkciu, zamestnanie, alebo činnosť, ktorá by bola nezlučiteľná s výkonom

funkcie člena dozornej rady uvedeného štátneho podniku, a ktorá by mohla spôsobiť rozpor

verejného záujmu pri vykonávaní funkcie člena dozornej rady uvedeného štátneho podniku

a jeho osobného záujmu. Nesplnenie povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného

záujmu, preto podľa nášho názoru nemohlo podstatným spôsobom ohroziť záujem chránený

Zákonom o ochrane verejného záujmu. Porušenie uvedenej povinnosti je preto aj s

prihliadnutím na dĺžku vykonávania uvedenej funkcie zo strany Klienta potrebné hodnotiť

ako málo závažné a tejto závažnosti prispôsobiť aj výšku uloženej sankcie.

Ustanovenie čl. 9 ods. 10 písm. a) Zákona o ochrane verejného záujmu stanovuje, že

v prípade porušenia povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu sa ukladá

pokuta vo výške zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Je zrejmé, že

uvedené ustanovenie vychádza z predpokladu, že výkon funkcie pri ktorom došlo

k porušeniu povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu trval počas celého

roka, za ktorý malo byť podané oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov. V takom prípade by výška ukladanej sankcie mohla zodpovedať výške

celoročného príjmu z funkcie pri ktorej došlo k porušeniu povinnosti podľa článku 7 Zákona

o ochrane verejného záujmu.

V prípade ak by Klient vykonával funkciu počas obdobia 12 mesiacov v roku 2011,

bola by mu vyplatená mzda vo výške najmenej 8.000,- EUR. Miera porušenia povinnosti

podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 Zákona

o ochrane verejného záujmu a ohrozenia verejného záujmu chráneného zákonom, by bola

v takom prípade výrazne vyššia ako v prípade vykonávania uvedenej funkcie po dobu

necelého kalendárneho mesiaca. V takomto prípade by bolo možné Klientovi uložiť za

nesplnenie, resp. porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Zákona o ochrane verejného

záujmu pokutu vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej

republiky za uplynulý kalendárny rok, t. j. vo výške 786,- EUR, a túto pokutu by bolo možné

vzhľadom na dosiahnutý príjem považovať za primeranú k rozsahu porušenia povinnosti

podľa článku 7 ods. 1 Zákona o ochrane verejného záujmu.

Avšak za predpokladu, že príjem Klienta z vykonávania uvedenej funkcie dosiahol za

celý rok 2011 celkovú sumu vo výške 493,57 EUR, potom pokutu vo výške 786,- EUR, ktorá

značne presahuje príjem dosiahnutý z výkonu funkcie člena dozornej rady Štátneho podniku

L., š. p. B., nie je možné považovať za primeranú porušeniu povinnosti za ktorú bola pokuta

uložená.

Uvedené ustanovenie čl. 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu teda nijakým

spôsobom nezohľadňuje dĺžku trvania funkcie, výšku príjmu dosiahnutú verejným

funkcionárom z funkcie pri ktorej došlo k porušeniu povinností podľa čl. 7 Zákona

o ochrane verejného záujmu, alebo akékoľvek iné premenlivé faktory, ktoré vyplývajú na

posúdenie miery závažnosti porušenia povinnosti podľa článku 7 Zákona o ochrane

verejného záujmu. Ustanovenie článku 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu

a sankcia ním stanovená preto rozhodne nie je v súlade so zásadou primeranosti

k porušeniu povinnosti chránenej zákonom.

Práve uplatňovanie jednotnej sankcie pre všetky prípady porušenia povinnosti podľa

článku 7 Zákona o ochrane verejného záujmu, bez ohľadu na ďalšie okolnosti, spôsobuje

podľa nášho názoru v prípade Klienta neprimeranosť výšky stanovenej sankcie k závažnosti

porušenia povinnosti podľa čl. 7 Zákona o ochrane verejného záujmu zo strany Klienta.

Domnievame sa, že práve v prípade porušenia uvedenej povinnosti zo strany Klienta,

závažnosť porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Zákona o ochrane verejného záujmu,

s prihliadnutím na dĺžku trvania funkcie člena dozornej rady štátneho podniku L., š. p., B. a

výšku odmeny vyplatenej Klientovi, nedosahuje mieru, ktorá by zodpovedala výške udelenej

sankcie.

Máme za to, že ustanovenie čl. 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré

nijakým spôsobom nezohľadňuje mieru závažnosti porušenia povinnosti a stanovuje

jednotnú výšku pokuty bez ohľadu na čas vykonávania funkcie je v rozpore so základnými

zásadami primeranosti a rovnosti pred zákonom na ktorých je vybudovaný právny poriadok

Slovenskej republiky, a ktoré sú vyjadrené v .

Považujeme takéto ustanovenie Zákona o ochrane verejného záujmu za

diskriminačné a neprimerane poškodzujúce práva a právom chránené záujmy osôb

v prípadoch, kedy závažnosť porušenia uvedenej povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Zákona

o ochrane verejného záujmu je s prihliadnutím na dĺžku trvania funkcie, dosiahnutý príjem

a ďalšie obdobné okolnosti je málo závažná. V porovnaní s prípadmi, kde porušenie tejto

povinnosti dosahuje vzhľadom na okolnosti jeho porušenia vyššiu mieru závažnosti.

Takéto ustanovenie preto nerešpektuje základnú zásadu rovnosti pred zákonom

vyjadrenú v . Jednotne ukladaná výška pokuty, bez

ohľadu na mieru závažnosti porušenia povinnosti neprimeraným spôsobom poškodzuje

Klienta a iné osoby, v obdobných prípadoch, kedy sankcia presahuje príjem reálne

dosiahnutý z funkcie, pri ktorej došlo k porušeniu povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Zákona

o ochrane verejného záujmu. V takýchto prípadoch je dopad sankcie podstatnejší ako

v prípadoch, kedy uvedená funkcia bola vykonávaná počas celého roka, alebo po jeho

podstatnú časť a je neprimeraný porušeniu povinnosti,

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým preto, že:

a) výšku uloženej pokuty považujeme za neprimeranú k výške odmeny, ktorá bola

Klientovi vyplatená za funkciu člena dozornej rady L., š. p. B. v roku 2011,

b) ustanovenie čl. 9 ods. 10 Zákona o ochrane verejného záujmu považujeme za

diskriminačné a v rozpore so základnými zásadami vyjadrenými v Ústave Slovenskej

republiky,

týmto navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 26. 6. 2012, číslo

VP/29/12-K zrušil v zmysle ust. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov znení

neskorších predpisov.“

II.

II.1 Relevantná právna úprava

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady

štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy

do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu.

V zmysle čl. 7 ods. 5 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

členovia dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát podávajú

oznámenie podľa odseku 1 určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva

výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk).

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,

ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho

zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo

čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa

uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa

ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie

povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto

ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina

z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie

a v prípade uloženia pokuty v zmysle odseku 14 sa mesačným platom verejného

funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny

rok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu orgánov

verejnej moci a orgánov právnických osôb.

Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade, ak

mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9

ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej

republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za

mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej

republiky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd

Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1,

ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému

funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho

doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

V zmysle konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa

týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

II.2 Skutkové a právne okolnosti posudzovanej veci a ich právne posúdenie

Navrhovateľ sa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia výboru, ktorým mu

bola uložená pokuta v sume 786 € z dôvodu nesplnenia povinnosti podať oznámenie podľa

čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote ustanovenej týmto

ústavným zákonom.

Ako vyplýva z už citovaného , predmet tohto

konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je obmedzený výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku

tohto konania je konanie verejného funkcionára (za ktorého sa považuje aj člen dozornej

rady, pozn.), ktorý je povinný plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu. Ďalším krokom determinujúcim konanie ústavného súdu

o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie výboru, a v neposlednom rade je ním

návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Ústavný súd konštatuje, že vo veci navrhovateľa sú splnené podmienky na konanie o jeho

návrhu v zmysle príslušných ustanovení .

Navrhovateľ vo svojom návrhu nespochybňuje, že nepodal oznámenie podľa čl. 7

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote ustanovenej týmto ústavným

zákonom, namieta však skutočnosť, že výška uloženej pokuty je „značne neprimeraná

miere porušenia povinnosti“ a nie je primeraná „skutkovým okolnostiam prípadu“, a to aj

s poukazom na skutočnosť, že v roku 2011, za ktorý mal podať oznámenie, vykonával

verejnú funkciu (funkciu člena dozornej rady) len 24 dní, za čo mu bola vyplatená iba

odmena v sume 493,57 €. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdí, že ustanovenie čl. 9 ods. 10

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je „diskriminačné a v rozpore so základnými

zásadami vyjadrenými v “, keďže „nijakým spôsobom

nezohľadňuje mieru závažnosti porušenia povinnosti a stanovuje jednotnú výšku pokuty bez

ohľadu na čas vykonávania funkcie je v rozpore so základnými zásadami primeranosti

a rovnosti pred zákonom na ktorých je vybudovaný právny poriadok Slovenskej republiky,

a ktoré sú vyjadrené v “.

Vychádzajúc z na vec sa vzťahujúcich právnych noriem citovaných v časti II.1 tohto

uznesenia, ústavný súd konštatuje, že na navrhovateľa ako člena dozornej rady, ktorý

vykonával túto verejnú funkciu v roku 2011 (aj keď len 24 dní), sa v rozhodnom čase

(v čase do 31. marca 2012) vzťahovali povinnosti ustanovené ústavným zákonom o ochrane

verejného záujmu, teda aj povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepodal toto

oznámenie v lehote ustanovenej týmto ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

zákonom, t. j. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto ústavným zákonom, výbor začal proti

nemu konanie z vlastnej iniciatívy, pričom mu uložil pokutu v sume 786 € aplikujúc čl. 9

ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavný súd konštatuje, že výška pokuty bola výborom určená v súlade s označenými

ustanoveniami tohto ústavného zákona.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre konštantne uvádza, že postup

a rozhodnutie orgánu verejnej moci (v posudzovanom prípade výboru), ktoré vychádzajú

z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy alebo hmotnoprávnej úpravy, v zásade

nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (m. m. ,

), a teda ani porušovanie iných ustanovení , príp. ústavných zákonov.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že ústavný zákon o ochrane

verejného záujmu nedáva možnosť orgánom, ktoré rozhodujú o porušení povinností

verejnými funkcionármi podľa tohto ústavného zákona (a teda aj výboru), odpustiť uloženie

pokuty, príp. ju zmierniť (znížiť jej výšku) s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej

veci. V takejto situácii nemožno ústavne relevantným spôsobom namietať ani v konaní pred

ústavným súdom v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného

záujmu výšku pokuty, ktorá bola napadnutým rozhodnutím výboru navrhovateľovi uložená.

Ústavný súd preto považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a z ústavného hľadiska

za akceptovateľné a udržateľné.

Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať námietky navrhovateľa smerujúce

proti diskriminačnému a neproporcionálnemu pôsobeniu ním označených ustanovení

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré ustanovujú výšku pokuty, resp. spôsob

jej výpočtu za nesplnenie povinností podľa tohto ústavného zákona (najmä čl. 9 ods. 10 a 16

tohto ústavného zákona), a ani zaujímať k nim svoje stanovisko. V tejto súvislosti ale

považuje za potrebné zdôrazniť, že ani jemu (a ani , príp.

ústavný zákon o ochrane verejného záujmu) nepriznáva vo vzťahu k pokutám uloženým

verejným funkcionárom podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu moderačné

oprávnenie, t. j. v prípade, ak výška pokuty bola výborom uložená v súlade s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, musí ju rešpektovať ako

vecne správnu a z ústavného hľadiska nespochybniteľnú. Ústavný súd je totiž tiež štátny

orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti), ktorý je viazaný . V

je explicitne vyjadrený jeden zo základných princípov právneho štátu, v zmysle

ktorého môžu štátne orgány (a teda aj ústavný súd) konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa musí dôsledne

riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich mu z a nasl. a ďalej

konkretizovaných v , a preto nemôže ani vo veci navrhovateľa

rozhodnúť nad rámec svojich právomocí.

II.3 Aplikácia ustanovení o predbežnom prerokovaní

návrhu na konanie o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu

Z už citovaného možno vyvodiť, že v zásade

každý typ konania pred ústavným súdom („ ...ak tento zákon neustanovuje inak“) pozostáva

z dvoch štádií, a to z predbežného prerokovania návrhu na začatie konania a z konania

vo veci samej.

Z síce vyplýva, že v konaní o preskúmanie

rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom rozhoduje

ústavný súd vo veci samej buď uznesením, ktorým potvrdí napadnuté rozhodnutie výboru,

alebo nálezom, ktorým napadnuté rozhodnutie výboru zruší. Konaniu vo veci samej ale aj

v tomto type konania pred ústavným súdom (keďže osobitná úprava konania o preskúmanie

rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom obsiahnutá

v ustanoveniach a neustanovuje, pokiaľ ide povinnosť

predbežného prerokovania každého návrhu na neverejnom zasadnutí, inak, pozn.) podľa

doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predchádza predbežné prerokovanie

návrhu, v rámci ktorého môže senát ústavného súdu odmietnuť návrh už v tomto štádiu

konania, a to v prípade, že zistí existenciu niektorého z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2

zákona o súde. Takýmto dôvodom je aj zistenie, že podaný návrh je celkom

nedôvodný a evidentne bez nutnosti ďalšieho skúmania ho možno kvalifikovať ako návrh

zjavne neopodstatnený. V takomto prípade nepovažuje ústavný súd za nevyhnutné ani za

účelné rozhodovať najskôr o prijatí návrhu na ďalšie konanie a následne v konaní vo veci

samej napadnuté uznesenie výboru uznesením potvrdiť (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

námietky, ktoré uplatnil navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu výboru, sú z hľadiska

platnej ústavnej a zákonnej úpravy zjavne irelevantné, a preto nesignalizujú žiadnu reálnu

možnosť zrušiť toto rozhodnutie (podľa ) po

prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

odmietol návrh navrhovateľa podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012