Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 340/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti JUDr. G. G., R., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. G. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. G. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 220 000 Sk

(slovom dvestodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. G. G. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 936 Sk

(slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 8. novembra 2006 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. G. G., R. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Pred Okresným súdom Bratislava I sa pod

č. k. vedie súdny spor medzi mnou ako žalobcom a Ministerstvom vnútra SR

ako žalovaným o zaplatenie 198.411,- Sk s príslušenstvom. Vec nie je do dnešného

dňa právoplatne skončená a nachádza sa v štádiu konania pred súdom prvého stupňa.

Svojim podaním zo dňa 19. 09. 2005 som sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti

SR so sťažnosťou na prieťahy vo vyššie uvedenom súdnom konaní, v ktorom sa už vyše

10 rokov rieši odškodnenie môjho služobného úrazu. (...) žalobu som podal 07. 03. 1996,

posledné pojednávanie vo veci bolo 23. 09. 2003 a posledným úkonom súdu voči mne bolo

zaslanie mi vyjadrenia vedľajšieho účastníka dňa 03. 08. 2004. Poukázal som aj na to, že

táto moja sťažnosť nie je prvou a je iba opakovaním predošlých urgencií dovtedy

adresovaných priamo súdu.

Ministerstvo spravodlivosti SR moju vyššie uvedenú sťažnosť doručilo na Okresný

súd Bratislava I., od ktorého som pod č. k. Spr. 3213/02 obdržal odpoveď zo dňa 10. 12.

2005, v ktorej súd priznal pochybenie a potvrdil, že v mojej veci došlo ku zbytočným

prieťahom v konaní (...).

Od vybavenia mojej sťažnosti (...) sa v postupe súdu nič nezmenilo. Prieťahy

v konaní pretrvávajú naďalej (...).“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľa JUDr. G. G., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi JUDr. G. G. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000,-

Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania k rukám

JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 3213/02 z 27. decembra 2006

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 23. januára 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doučenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby

(...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...).

Dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ využil možnosť v súlade so

v platnom znení a podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresný

súd Bratislava I. Sťažnostný spis je vedený pod Spr. 3213/02 a jeho sťažnosť bola

hodnotená ako dôvodná. (...)

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní. V oddelení

9 C v súlade s sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí

popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí. Vo veci už bol konštatovaný prieťah

v konaní.

S poukazom na uvedené si dovoľujeme navrhnúť váženému Ústavnému súdu

Slovenskej republiky, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade

s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo veci vybavovaných v oddelení 9 C.

V prípade, že ÚS SR dospeje k záveru, že bolo porušené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme aby ÚS SR nepriznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodu, že vo veci bol stanovený termín

pojednávania a v súčasnosti sa vykonáva znalecké dokazovanie. (...)“.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„(...) oznamujem, že súhlasím s tým, aby podľa

Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. (...)

Vo svojom vyjadrení zo dňa 27. decembra 2006 (...) Okresný súd Bratislava I. ako

porušovateľ priznal prieťahy v konaní vedenom pod č. . Napriek tomuto

konštatovaniu porušovateľ v závere svojho vyjadrenia navrhuje nepriznať sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie z dôvodu, že vo veci bol stanovený termín pojednávania

a v súčasnosti sa vykonáva znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti však nie je možné

považovať za dôvod nepriznania finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ na svojej sťažnosti naďalej trvá v celom rozsahu. Ako to vyplýva

aj z vyjadrenia samotného porušovateľa sú výčitky sťažovateľa ku priebehu konania

vedeného porušovateľom pod č. opodstatnené. Požadované finančné

zadosťučinenie, ktoré navrhuje porušovateľ sťažovateľovi nepriznať, je primerané.

Vzhľadom na okolnosti prípadu ho možno považovať za mierne.

Sťažovateľ sa v predmetnom konaní vedenom porušovateľom domáha doriešenia

jeho odškodnenia z pracovného úrazu. Vzhľadom na desať rokov trvajúce prieťahy

v súdnom konaní stratil vieru v správne a spravodlivé rozhodnutie súdu a najmä v to,

že sa rozhodnutia vôbec niekedy dočká. Počas týchto dlhých rokov žije v právnej a s tým

spojenej ekonomickej neistote. Je pochopiteľné, že sa cíti byť zdĺhavým postupom súdu

dotknutý. V predmetnom konaní sa rozhoduje o veci, ktorá sa ho osobne týka, ide

o odškodnenie pracovného úrazu, v dôsledku ktorého sa podstatne zhoršil jeho zdravotný

stav a tým aj spôsob a kvalita jeho života.

Vzhľadom na prieťahy v konaní nadobudol pocit, že jeho žaloba je pre súd

nepodstatná. Porušovateľ svojim postupom zničil vieru sťažovateľa v silu zákona,

spravodlivosť súdnych rozhodnutí a dostupnosť súdov. Prieťahy v konaní negatívne

ovplyvnili aj každodenný život sťažovateľa, keďže v prípade, ak by sa jeho nároku vyhovelo

v primeranom čase po podaní žaloby, mal by dnes iný život a životnú pohodu. Finančné

zadosťučinenie je opodstatnené a preto sťažovateľ naďalej požaduje jeho priznanie.“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia,

ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v roku

2006 a v roku 2007 v súlade s rozvrhom práce na tieto roky bol sudca spravodajca Juraj

Horváth členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu 28. februára 2007

Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07

rozhodlo, že s účinnosťou od 28. februára 2007 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal

členom II. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci,

v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokúvajú v II. senáte ústavného

súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré

je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

5. Zo sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 7. marec 1996 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa o zaplatenie 198 411 Sk

z dôvodu neúplného odškodnenia služobného úrazu proti odporcovi Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, B. (ďalej len „odporca“), za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu S., a. s., N. (ďalej len „vedľajší účastník“),

- 12. marec 1996 – okresný súd doručoval návrh sťažovateľa na vyjadrenie odporcovi

a vedľajšiemu účastníkovi,

- 8. august 1996 – sťažovateľ upravil petit pôvodného návrhu zo 7. marca 1996 (zmena

výšky požadovanej finančnej sumy v dôsledku aktuálnej právnej úpravy z mája 1996),

- 18. marec 1997 – po vyjadreniach účastníkov konania a vedľajšieho účastníka bolo

pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu potreby doplnenia dokazovania,

- 19. november 1997 – okresný súd uznesením zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti

tohto rozhodnutia vec odstúpi odporcovi na konanie a rozhodnutie ako vecne príslušnému

orgánu,

- 5. december 1997 – odporca sa odvolal proti uzneseniu o zastavení konania,

- 10. december 1997 – okresný súd doručoval odvolanie odporcu sťažovateľovi

a vedľajšiemu účastníkovi konania na vyjadrenie,

- 23. január 1998 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o opravnom prostriedku odporcu, ktorý 29. mája 1998 uznesením

č. k. -32 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil 6. júla 1998 na ďalšie

konanie,

- 15. júl 1998 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania

a vedľajšiemu účastníkovi (prevzali 3. augusta 1998),

- 15. december 1999 – odporca ospravedlnil neúčasť svoju aj svojho zástupcu

na pojednávaní 16. decembra 1999 z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti,

- 16. december 1999 – pojednávanie bolo po vyjadreniach právneho zástupcu sťažovateľa

a vedľajšieho účastníka odročené na 27. január 2000, okresný súd uložil právnemu

zástupcovi sťažovateľa predložiť listinné dôkazy uvedené v rozhodnutí krajského súdu,

- 27. január 2000 – po vyjadreniach účastníkov a vedľajšieho účastníka bolo pojednávanie

odročeného na neurčito,

- 17. jún 2002 – okresný súd uznesením ustanovil v konaní znalca z odboru ekonomika

Doc. J. B. (ďalej len „znalec“), zároveň uložil sťažovateľovi a odporcovi zložiť preddavok

na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku,

- 20. júl 2002 – uznesenie, ktorým okresný súd ustanovil znalca nadobudlo právoplatnosť,

- 30. december 2002 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 19. september 2003 – vedľajší účastník ospravedlnil neúčasť svojho zástupcu

na pojednávaní nariadenom na 23. september 2003,

- 23. september 2003 – po vyjadreniach účastníkov konania bolo pojednávanie odročené

na neurčito z dôvodu potreby špecifikovania nárokov sťažovateľa na náhradu za stratu

na jeho zárobku za obdobie od 1. januára 1996 až do 31. decembra 2002,

- 3. august 2004 – okresný súd doručoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka sťažovateľovi

a odporcovi,

- 13. september 2004 – okresnému súdu bolo opätovne doručené vyjadrenie sťažovateľa

k podaniu vedľajšieho účastníka,

- 9. január 2006 – vedľajší účastník oznámil okresnému súdu vystúpenie z konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporcu,

- 13. január 2006 – okresný súd doručoval oznámenie vedľajšieho účastníka o jeho

vystúpení z konania odporcovi a sťažovateľovi,

- 2. marec 2006 – po vyjadreniach sťažovateľa, odporcu, znalca a vedľajšieho účastníka

bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania znaleckým

dokazovaním,

- 27. október 2006 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru ekonómia a manažment Ing. L. R. (ďalej len „znalec č. 2“), uznesenie doručoval

účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi konania, taktiež žiadal vedľajšieho účastníka

o zaslanie rozpisu a podrobného vyčíslenia všetkých plnení poskytnutých sťažovateľovi

z dôvodu úrazovej renty za obdobie od 1. decembra 1992 až dosiaľ.

Spis sa od 27. februára 2007 nachádza u znalca č. 2 za účelom vypracovania

znaleckého posudku.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, , ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je nárok

na zaplatenie finančnej čiastky z dôvodu neúplného odškodnenia služobného úrazu, t. j. vec,

ktorá má dopad na výšku životnej úrovne sťažovateľa (jeho príjem) a ktorej povaha si preto

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená [§ 100 ods. 1

(ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie

(napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že označené konanie

okresného súdu vykazuje určitý stupeň zložitosti, o čom svedčí skutočnosť, že bolo

opakovane nariadené znalecké dokazovanie, ktoré mohlo mať a aj malo vplyv na doterajšiu

dĺžku označeného konania.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom označeného

občianskoprávneho konania je náhrada škody spôsobenej ublížením na zdraví, t. j. vec,

ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom príjmov sťažovateľa)

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená ( )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

2. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ prispel

k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

zistil, že okresný súd vo veci vykonal nespočetné úkony, ktoré však neviedli k meritórnemu

rozhodnutiu vo veci. Postup okresného súdu zhodnotil ústavný súd ako neefektívny.

Celková doba neefektívnej činnosti okresného súdu podľa názoru ústavného súdu je

viac ako 8 rokov. Okresný súd totižto robil úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že v poradí druhé znalecké dokazovanie

začalo až 27. februára 2007, t. j. takmer 11 rokov od podania návrhu na začatie konania

(prvé bolo nariadené v roku 2002, t. j. viac ako šesť rokov od začatia konania).

Ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu odvolacieho

konania nachádzal na krajskom súde (od 23. januára 1998 do 6. júla 1998) a ktorej dĺžku,

resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať

na jeho ťarchu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa , tak

ako je to uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk,

ktorého primeranosť odôvodnil dlhotrvajúcimi prieťahmi v konaní, právnou neistotou,

v ktorej sa počas konania nachádza a „hlavne s poukazom na nedoriešenie môjho

odškodnenia za pracovný úraz“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na dlhodobú

nečinnosť okresného súdu, celkovú dĺžku konania, ako aj s prihliadnutím na povahu veci

pred všeobecným súdom a jeho význam pre sťažovateľa považuje za primerané v sume

220 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu

z 5. októbra 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu

z 23. januára 2007). Za dva úkony uskutočnené v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát

2 730 Sk a režijný paušál dvakrát 164 Sk a za jeden úkon uskutočnený v roku 2007 patrí

odmena v sume 2 970 Sk a režijný paušál 178 Sk (§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb). Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú

sumu 8 936 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia tak, ako

to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007