Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 65/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť I. J., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a základného práva vlastniť majetok podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj svojho práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17. mája 2006, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť I. J. v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažnosť I. J. vo zvyšnej časti v y l u č u j e na samostatné konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2006

doručená sťažnosť I. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa , základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jeho

práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 17. mája 2006.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 16. mája 2005

krajskému súdu návrh na začatie konania o vylúčenie veci (nehnuteľností) zo súpisu

majetku spadajúceho do konkurznej podstaty.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že podaním doručeným krajskému súdu 21. septembra

2005 žalovaný oznámil, že „vo veci priebehu dražby, na základe ktorej mal žalobca

nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaradeným do súpisu majetku, podal

úpadca (...) 03. 12. 2004 žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a že konanie, ktoré

je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , by mohlo mať vplyv

na rozhodnutie vo veci samej“.

Krajský súd uznesením sp. zn. zo 6. marca 2006 prerušil predmetné

konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I

pod sp. zn. .

Proti uzneseniu o prerušení konania podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom najvyšší

súd rozhodol 17. mája 2006 tak, že prvostupňové rozhodnutie o prerušení konania potvrdil.

Sťažovateľ podal 27. júna 2006 proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu skôr, ako najvyšší súd rozhodol o jeho

dovolaní, pretože si bol vedomý toho, že dovolací súd sa s jeho právnou argumentáciou

nemusí stotožniť a môže dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Ako uvádza právny

zástupca sťažovateľa s poukazom na princíp subsidiarity, aby v prípade, že ústavný súd

dospeje k záveru, že „časť ústavnej sťažnosti smerujúcej voči napadnutému Uzneseniu

Najvyššieho súdu SR (bod 1 a 2 petitu ústavnej sťažnosti) nie je možné prejednať s ohľadom

na podané dovolanie, túto časť ústavnej sťažnosti procesným uznesením vylúčil

na samostatné konanie, a pokračoval v konaní len v tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou

sa namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (bod 3 a 4

petitu ústavnej sťažnosti)“.

Najvyššiemu súdu sťažovateľ vytýka porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

z dôvodu „porušenia práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je imanentnou

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa sťažovateľa „potrebné vnímať

ako súdne rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov, a to pre úplnú absenciu akéhokoľvek odôvodnenia záverov, ktoré viedli konajúce

súdy v prvostupňovom i odvolacom konaní k prerušeniu konania“.

Podľa sťažovateľa je povinnosťou všeobecného súdu „náležite odôvodniť svoje

rozhodnutie v otázke výkladu a posúdenia dôvodov, ktoré ich viedli k prerušeniu konania,

pritom sa nemôže jednať o ľubovôľu“.

Porušenie práv podľa a podľa dohovoru

vidí sťažovateľ aj v tom, že najvyšší súd vydal „tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktorého

výsledkom bolo to, že sťažovateľ ako účastník nemohol argumentovať na dôvody uvádzané

Najvyšším súdom SR a v dôsledku prerušenia konania mu bol dočasne odňatý prístup

k súdu“.

Napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, pretože „všeobecné súdy prerušením konania, ktoré z dôvodov vyššie uvedených

nemožno považovať za ústavne konformné riešenie, odňali sťažovateľovi ako účastníkovi

konania právo, aby bolo o jeho záležitosti rozhodnuté v primeranej lehote“.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a dodatkového

protokolu sťažovateľ uviedol, že má «za to, že sťažovateľ mal v zmysle príslušných

ustanovení ZKV a „legitímnu nádej“, že súd rozhodne o vylúčení predmetných

nehnuteľností zo súpisu vecí zahrnutých do konkurznej podstaty, avšak postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol tohto práva bezdôvodne zbavený, čím došlo

k porušeniu jeho práva (dočasne) vlastniť majetok.

Aj napriek skutočnosti, že sťažovateľ kúpil predmetné nehnuteľnosti na dražbe

konanej v decembri 2003 za účelom ich užívania pre svoju dcéru, tak do dnešného dňa

ich nemôže reálne užívať, nakoľko boli správcom zaradené do súpisu konkurznej podstaty

a tieto nehnuteľnosti naďalej chátrajú».

V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd v konaní o jeho

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa I. J. na súdnu ochranu, spravodlivé súdne konanie

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. , zo dňa 17. mája 2006,

a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.

2. Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

spis. zn. , zo dňa 17. mája 2006, a vec sa vracia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Základné právo sťažovateľa I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

4. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem uvedeného požaduje sťažovateľ aj priznanie úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo vlastniť majetok...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu má každá fyzická osoba alebo právnická osoba

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

1. Predmetom konania je okrem iného sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

1.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

krajského súdu

Podľa ustanovenia (ďalej

aj „OSP“) pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa ustanovenia ak je konanie prerušené, nevykonávajú

sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú

lehoty plynúť znova.

Podľa ustanovenia ak je konanie prerušené podľa , súd urobí

všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo

pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo,

pokračuje súd i bez návrhu.

Ústavný súd zo spisu krajského súdu zistil, že v súčasnosti je predmetné konanie

právoplatne prerušené, pretože uznesenie krajského súdu o prerušení konania zo 6. marca

2006 bolo uznesením najvyššieho súdu zo 17. mája 2006 potvrdené.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis )

konštatuje, že prerušenie konania podľa možno považovať

za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom

predvídaným v , nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať

žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým

aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v . Preto ústavný súd nečinnosť všeobecného súdu

v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (mutatis mutandis , , ).

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov postupom krajského súdu v označenom konaní pred prerušením

konania, ústavný súd tieto námietky preskúmavať nemohol, pretože sťažovateľ podal

sťažnosť po lehote ustanovenej v . Z toho dôvodu

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

1.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom

najvyššieho súdu

Sťažovateľ podal 13. apríla 2006 odvolanie proti uzneseniu krajského súdu

zo 6. marca 2006, o ktorom najvyšší súd už 17. mája 2006 rozhodol tak, že prvostupňové

rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Dĺžka uvedeného konania (viac ako 1 mesiac)

v danom prípade vylučuje, aby ústavný súd kvalifikoval postup najvyššieho súdu

v označenom konaní ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal zbytočné prieťahy

v uvedenom konaní, a teda porušenie jeho základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa v čase, keď označené konanie pred najvyšším súdom

už bolo právoplatne skončené. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 31. júla 2006

a uznesenie najvyššieho súdu zo 17. mája 2006 nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2006.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do označeného základného práva

sťažovateľa. Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú podľa (napr. ).

Vzhľadom na dátum právoplatného skončenia napadnutého konania pred najvyšším

súdom (5. jún 2006), ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru, a dátum doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (31. júl 2006), možno urobiť jednoznačný záver, že v čase doručenia

sťažnosti už k namietanému porušovaniu práv sťažovateľa nemohlo dochádzať.

Aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom najvyššieho súdu

v označenom konaní, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú už pri jej

predbežnom prerokovaní ( ).

2. Sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namietal porušenie svojich základných práv

podľa a a práv podľa dohovoru a podľa

čl. 1 dodatkového protokolu postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 17. mája 2006, vylúčil ústavný súd na samostatné

konanie ( v spojení s ).

Ústavný súd odôvodňuje tento postup tým, že rozhodnutie o prípadnej prijateľnosti

sťažnosti v tejto časti závisí od výsledku dovolacieho konania. Napokon aj sám sťažovateľ,

ako už bolo uvedené, navrhol ústavnému súdu, aby v prípade, že dospeje k záveru,

že „časť ústavnej sťažnosti smerujúcej voči napadnutému Uzneseniu Najvyššieho súdu SR

(bod 1 a 2 petitu ústavnej sťažnosti) nie je možné prejednať s ohľadom na podané

dovolanie, túto časť ústavnej sťažnosti procesným uznesením vylúčil na samostatné konanie,

a pokračoval v konaní len v tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (bod 3 a 4 petitu ústavnej sťažnosti)“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2007