Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 169/07
PDF · 131.53 KB
No categories available
III. ÚS 169/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2007
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K.,
pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01,
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 392/04 a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 9/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra
2006 (po doplnení 13. novembra 2006) doručená sťažnosť Ing. I. M., K. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., pre namietané porušenie jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 C 14/01, Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Co 392/04 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 9/2006.
V sťažnosti sťažovateľ dostatočne neodôvodnil, v čom vidí porušenie označených
práv v postupe okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovateľ obmedzil
svoju argumentáciu o porušení uvedených práv len na konštatovanie o tom, že uvedené súdy
mu odňali možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, odňali mu právo na účinný prostriedok nápravy a zároveň
porušili aj jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Sťažovateľ zároveň vyslovil názor,
že k porušeniu označených práv došlo po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 195/03 z 27. apríla 2004, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01 a okresnému súdu
prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Na podporu svojich tvrdení
sťažovateľ citoval časť odôvodnenia uvedeného nálezu ústavného súdu.
Ústavný súd listom z 26. októbra 2006 oboznámil sťažovateľa so zákonom
vyžadovanými náležitosťami kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom, upozornil ho, že jeho sťažnosť nespĺňa všetky tieto náležitosti a zároveň ho vyzval,
aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy sťažnosť v požadovanom rozsahu doplnil. Zároveň
ho upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Sťažovateľ výzvu ústavného súdu prevzal 31. októbra 2006 a reagoval na ňu listom
z 13. novembra 2006, v ktorom podaní nedostatky sťažnosti neodstránil v zmysle výzvy
ústavného súdu z 26. októbra 2006.
II.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde prerokoval
návrh na neverejnom zasadnutí.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy
podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01, ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
17. októbra 2006. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 14/01 vyplýva, že uznesenie
tamojšieho súdu o zastavení konania zo 4. októbra 2004 nadobudlo právoplatnosť
22. novembra 2005.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej
právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 14/01 (22. novembra 2005), ako aj
so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (17. októbra 2006), ústavný súd
považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom
stanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 156/06,
III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti
nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.
Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Co 392/04 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Cdo 9/2006, ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sťažovateľ bol výslovne poučený
o tom, ako má doplniť svoje podanie, aby ho bolo možné v celom rozsahu považovať
za kvalifikovaný návrh na začatie konania, podanie v naznačenom smere nedoplnil.
V doplnení podania doručenom ústavnému súdu 13. novembra 2006 konštatoval,
že požadované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania obsahuje už jeho
sťažnosť doručená ústavnému súdu 17. októbra 2006 a rôznymi odkazmi na jednotlivé časti
skôr doručenej sťažnosti odôvodnil splnenie požadovaných náležitostí sťažnosti. V doplnení
sťažnosti sťažovateľ neuviedol, v čom vidí porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v ktorom konaní krajského súdu a najvyššieho súdu,
a súčasne nekoncipoval jasne a zrozumiteľne petit sťažnosti tak, aby bol určitým
východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu a aby korešpondoval s odôvodnením
sťažnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti
vychádzal nielen z petitu sťažnosti, ako aj jej doplnenia, ale aj z celkového ich obsahu, čím
do istej miery a nad rámec svojich povinností analyzoval a hodnotil myšlienkové pochody
sťažovateľa, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní zastúpený právnym zástupcom -
advokátom, od ktorého sa očakáva podanie kvalifikovanej sťažnosti.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti
v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 266/05).
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť
pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (napr. III. ÚS 199/03).
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.
Z uvedeného dôvodu rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2007