Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 212/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2007 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk

(slovom dvestotisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd v Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 560 Sk (slovom

päťtisícpäťstošesťdesiat slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. B., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti J. M. vo zvyšnej časti nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 27. júna 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a porušenia

práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd neprerokoval jeho vec (sp. zn. ),

ktorú podal 14. júla 1989, v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, ktoré on ako

žalobca svojím správaním nespôsobil.

Sťažovateľ podal 16. februára 2006 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Predseda okresného súdu v odpovedi z 3. apríla 2006 uviedol, že „... od roku

1994 (...) sťažnosť je dôvodná“.

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. . Zároveň

sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk

a náhrady trov právneho zastúpenia.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým,

že: „Moja nemajetková ujma vyplýva z pocitu neistoty, krivdy a úzkosti prameniacich

zo situácie, keď súd vo veci za dlhú dobu 17 rokov nerozhodol o ochrane mojich užívacích

práv.

Odporcovia spornú nehnuteľnosť prestavali, výstavbou vytvorili nový právny

a skutkový stav, ktorým hrozí problematická vymoženosť mojich zákonných nárokov.

Od roku 1989 som nútený bývať na privátoch a zabezpečovať si svoje bývanie.

Pociťujem úzkosť z môjho osudu takmer bezdomovca ako aj bezmocnosti

nenaplnenia

mojej požiadavky na dôslednú súdnu ochranu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu z 27. novembra 2006 a urgencií z 30. marca

2007 odpovedal okresný súd (sp. zn. Spr. 3154/2006) z 24. apríla 2007, že netrvá na tom,

aby ústavný súd konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

1. Z obsahu sťažnosti a z pripojených písomností, z písomných vyjadrení účastníkov

konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil nasledovný

relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Žalobný návrh o ochranu užívacích práv s návrhom na vydanie predbežného

opatrenia bol podaný sťažovateľom 14. júla 1989 Obvodnému súdu Bratislava I proti 1. M.

L., 2. M. L., 3. J. H. a 4. Ing. C. H. Doplnenie žalobného návrhu bolo podané okresnému

súdu 25. júla 1989 a 3. augusta 1989. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na 4. október

1989. Pretože sa nedostavili odporcovia v 1. a 2. rade, súdne pojednávanie bolo odročené

na 18. október 1989.

Obvodný súd Bratislava I listom z 19. septembra 1989 adresovaným Obvodnému

národnému výboru, bytovému odboru v B. (ďalej len „obvodný národný výbor“) žiadal

o podanie správy, o aký byt ide a komu bol pridelený.

Súdne pojednávanie bolo 18. októbra 1989 odročené za účelom úpravy žalobného

petitu.

Súdne pojednávanie zo 17. novembra 1989 bolo odročené na 6. december 1989

za účelom oboznámenia sa so spismi obvodného národného výboru a priloženia súdneho

spisu sp. zn. . Súdne pojednávanie 6. decembra 1989 bolo odročené na 17. január

1990 s tým, že 11. decembra 1989 sa uskutoční obhliadka nehnuteľností za účasti sporových

strán a zadováži sa spis sp. zn. a obrazová dokumentácia.

Dňa 11. decembra 1989 predseda senátu vykonal miestnu obhliadku nehnuteľností

v B. len za účasti odporcov. Obhliadka sa vykonala bez prítomnosti navrhovateľa, pretože

sťažovateľovi bol znemožnený vstup na pozemok.

Sťažovateľ podaním z 21. decembra 1989 žiadal opakovanie obhliadky za jeho

prítomnosti.

Dňa 17. januára 1990 bol vyhotovený predsedom senátu úradný záznam

o zabezpečení spisu sp. zn. a o odložení podnetu na porušenie zákona

v správnom konaní.

Súdne pojednávanie 17. januára 1990 bolo odročené na 6. február 1990

za účelom vyjadrenia k rozšíreniu petitu a procesným otázkam.

Súdne pojednávanie 6. februára 1990 bolo odročené na 27. február 1990 s tým, že

odporcovia sa vyjadria k žalobe a oznámia okresnému súdu, či došlo ku kolaudácii

predmetnej nehnuteľnosti.

Súdne pojednávanie 27. februára 1990 bolo odročené na 27. marec 1990 za účelom

oboznámenia okresného súdu s prípismi Ministerstva výstavby Slovenskej republiky

a pripojenia spisu sp. zn. a špecifikácie zmeneného petitu.

Súdne pojednávanie 27. februára 1990 bolo odročené na 19. apríl 1990 za účelom

obstarania písomnej dokumentácie.

Súdne pojednávanie 19. apríla 1990 bolo odročené na 8. máj 1990 za účelom

predloženia požadovaných dokladov navrhovateľmi, zadováženia spisu sp. zn.

a oboznámenia okresného súdu s kolaudačným rozhodnutím.

Súdne pojednávanie 8. mája 1990 bolo odročené na 24. máj 1990 za účelom

výsluchu znalca a predloženia žiadosti zo správneho konania na zrušenie užívacieho práva.

Súdne pojednávanie 24. mája 1990 bolo odročené na 19. jún 1990 za účelom zistenia,

akým spôsobom obvodný národný vybor postupuje v konaní o žiadosti odporcu v I. rade.

Súdne pojednávanie 19. júna 1990 bolo odročené na 12. júl 1990 za účelom

doručenia rozhodnutia obvodného národného výboru navrhovateľom, ktorí sa k nemu majú

vyjadriť.

Súdne pojednávanie 12. júla 1990 bolo odročené na 24. júl 1990 za účelom

vyjadrenia navrhovateľov, či trvajú na svojom návrhu.

Súdne pojednávanie 24. júla 1990 bolo odročené na 27. september 1990 za účelom

zistenia, v akom štádiu sa nachádza správne konanie.

Podaním z 27. septembra 1990 žiadal sťažovateľ okresný súd zrušiť termín súdneho

pojednávania z 27. septembra 1990, resp. aby bolo konanie prerušené až do doby vyriešenia

bytovej otázky v správnom konaní.

Súdne pojednávanie 27. septembra 1990, na ktorom neboli prítomní navrhovatelia

a odporcovia, bolo odročené na 30. október 1990.

Súdne pojednávanie 30. októbra 1990 bolo odročené na 20. november 1990

za účelom zistenia možnosti pridelenia náhradného bytu a oboznámenia sa s rozhodnutiami

obvodného národného výboru.

Súdne pojednávanie 20. novembra 1990 bolo odročené na neurčito za účelom

vyžiadania vyjadrenia obvodného národného výboru.

Dňa 21. novembra 1990 bola obvodnému národnému výboru odoslaná žiadosť

o oznámenie okresnému súdu, aká je perspektíva pridelenia náhradného bytu. Obvodný

národný výbor 7. decembra 1990 oznamuje okresnému súdu na jeho dopyt, že nie je možne

určiť dobu pridelenia náhradného bytu. Dňa 14. júna 1991 adresoval okresný súd

obvodnému národnému úradu žiadosť ohľadom pridelenia náhradného bytu navrhovateľom.

Právny zástupca sťažovateľa 17. novembra 1992 ospravedlnil svoju neúčasť

na súdnom pojednávaní 18. novembra 1992. Súdne pojednávanie 18. novembra 1992 bolo

odročené na 16. december 1992 s tým, že navrhovateľ oznámi, pod akým číslom sa vedie

spor o náhradu škody a okresný súd zistí vážnosť pridelenia náhradného bytu. Okresný súd

3. decembra 1992 urgoval Miestny úrad B., bytový odbor, B.

Súdne pojednávanie 16. decembra 1992 bolo odročené na neurčito s tým, že okresný

súd si vyžiada stanovisko správneho orgánu Miestneho úradu B., bytový odbor, vo veci

pridelenia náhradného bytu sťažovateľovi. Dňa 17. decembra 1992 bolo doručené podanie

okresnému súdu Mestskou prokuratúrou v B., ktorým žiada zapožičanie súdneho spisu

sp. zn. . Dňa 1. februára 1993 bolo doručené okresnému súdu Mestskou

prokuratúrou v B. podanie, ktorým urguje zapožičanie spisu. Listom z 24. februára 1993

odpovedá sudca okresného súdu Mestskej prokuratúre v B. a dáva možnosť prokuratúre

nahliadnuť do súdneho spisu, ale spis nezapožičiava, lebo prípad nie je skončený. Okresný

súd žiada 24. februára 1993 Miestny úrad B., bytový odbor, B., o určenie lehoty, kedy bude

náhradný byt pridelený sťažovateľovi.

Súdne pojednávanie z 20. júna 1994 bolo odročené na neurčito.

Podaním okresnému súdu upravil sťažovateľ 13. februára 1995 petit žalobného

návrhu.

Okresnému súdu boli doručené stanoviská k veci z Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky a Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

Dňa 7. marca 2000 žiadal okresný súd sťažovateľa listom o informáciu,

či navrhovatelia trvajú na žalobe alebo ju berú späť. Podaním navrhovateľov (sťažovateľ)

z 27. marca 2000 oznamujú okresnému súdu, že trvajú na podanom žalobnom návrhu.

Dňa 16. októbra 2001 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito.

Okresný súd vyzval 19. novembra 2001 právneho zástupcu sťažovateľa, aby

sa vyjadril k obsahu listinných dôkazov založených v súdnom spise.

Sťažovateľ podaním z 26. mája 2003, upravil petit žalobného návrhu.

Súdne pojednávanie 25. septembra 2003 bolo odročené na neurčito s tým,

že zástupca navrhovateľov (sťažovateľa) upraví žalobný návrh ohľadom účastníkov

na strane odporcov v dôsledku zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti.

Okresný súd uznesením z 25. septembra 2003 pripustil zmenu žalobného petitu.

Okresný súd obstaral listy vlastníctva k nehnuteľnosti z katastrálneho úradu.

Podaním navrhovatelia (sťažovateľ) z 10. decembra 2003 rozšírili okruh odporcov

a upravili znenie petitu.

Okresný súd uznesením z 21. januára 2004 pripustil vstup ďalších účastníkov

do konania a pripustil zmenu petitu.

Súdne pojednávanie 5. mája 2005 bolo odročené na 30. jún 2005 za účelom

vykonania miestnej obhliadky s tým, že odporcovia sprístupnia byt. Súd vykonal miestnu

obhliadku bytu 30. júna 2005.

V podaní navrhovatelia (sťažovateľ) z 30. júna 2005 poukazujú na odmietnutie

vpustenia do objektu sťažovateľa s jeho právnym zástupcom odporcami v 3. a 4. rade

a žiadajú okresný súd, aby uložil poriadkové opatrenia a nariadil opakovanie obhliadky.

Podaním zo 16. decembra 2006 predsedovi okresného súdu žiadal sťažovateľ

prešetrenie nečinnosti súdu a poukazuje na porušenie ústavných práv na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Predseda okresného súdu listom zákonnej sudkyni z 5. apríla 2006 poukazuje

na zistený neodôvodnený prieťah v konaní sp. zn. a žiada, aby zabezpečila

plynulé a bezprieťahové konanie v súlade s . Ďalej

predseda súdu oznámil, že vybavovanie veci bude sledovať. Na upozornenie predsedu súdu

reagovala zákonná sudkyňa listom zo 16. mája 2006, v ktorom vysvetľuje príčinu prieťahov

- veľké množstvo nevybavených civilných veci, ktoré nestačí vybavovať, a preto žiada, aby

rozvrhom prace bol pridelený len taký počet veci, ktoré je možné vybaviť bez prieťahov.

Súdne pojednávanie 8. júna 2006 bolo odročené na neurčito za účelom zistenia

právnych nástupcov po nebohom J. M.

Uznesením súdu z 8. júna 2006 bolo zastavené súdne konanie voči odporcovi

v 3. a 4. rade, a zároveň súd zastavil konanie o vydanie predbežného opatrenia.

Podaním navrhovateľov okresnému súdu z 21. júna 2006 predložili navrhovatelia

požadované doklady o dedičstve po J. M.

Okresný súd na pojednávaní 14. decembra 2006 rozhodol vo veci samej.

Dňa 17. januára 2007 požiadala zákonná sudkyňa predsedu okresného súdu

o predlženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. Sťažovateľ sa 26. marca 2007 proti rozsudku

okresného súdu odvolal. Dňa 30. marca 2007 bol predložený spis spolu

s odvolaním Krajskému sudu v Bratislave na rozhodnutie.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 3154/2007 z 24. apríla 2007

uviedol, že netrvá na verejnom ústnom prerokovaní veci a k meritu veci sa napriek

viacnásobnej urgencii ústavného súdu nevyjadril.

3. Právny zástupca sťažovateľov súhlasil s prerokovaní veci bez nariadenia ústneho

pojednávania a nemal ďalšie návrhy na dokazovanie.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote

prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

2. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

). Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd viackrát vyslovil,

že „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (). Podľa názoru ústavného súdu k stavu

právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo

veci alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

2.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je

občianskoprávne konanie (rozhodovanie o návrhu na ochranu užívacích práv v dome), ktoré

sa začalo 14. júla 1989, teda pred viac ako 17 rokmi, uskutočnili sa v ňom pojednávania na

vedené okresným súdom a k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

2.2 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. a postupu okresného súdu

v predmetnom konaní ústavný súd konštatuje, že právna a ani faktická náročnosť neboli

príčinou doterajšej dĺžky konania. Okresný súd konal až do 20. júna 1994 plynulo, ale nie

efektívne.

2.3 V správaní sťažovateľa nezistil ústavný súd také závažné skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali konštatovanie o ich zásadnom vplyve na vznik zbytočných prieťahov.

2.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

občianskoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako

aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval zbytočné prieťahy v období od 20. júna 1994 (súdne pojednávanie vo veci)

do 16. októbra 2001 (uskutočnené súdne pojednávanie, t. j. vyše 7 rokov a 3 mesiace), keď

bol okresný súd nečinný, resp. nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.

Ďalej k zbytočným prieťahom na okresnom súde došlo v čase od 17. októbra 2001

do 25. septembra 2003 (uznesením pripustil zmenu petitu), od 26. septembra 2003

do 21. januára 2004 (vydanie uznesenia, ktorým pripustil vstup ďalších účastníkov

do konania a pripustil zmenu petitu ), od 24. januára 2004 do 5. mája 2005 a od 6. mája

2005 do 8. júna 2006.

Celková doba prieťahov v konaní zavinená súdom trvala 11 rokov

a 8 mesiacov. Nečinnosť súdu je zrejmá aj z toho, že uznesením z 8. júna 2006 bolo konanie

o vydanie predbežného opatrenia zastavené po 17 rokoch od podania návrhu.

2.5 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

3.1 Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk

z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu v bode 3.

3.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 2.1 až 2.4 tejto časti

odôvodnenia) považuje za primerané v sume 200 000 Sk.

3.3 Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

4. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva

úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie sťažnosti 25. mája

2006.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového

základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk. Takto stanovená tarifná odmena spolu s režijným paušálom

164 Sk predstavuje sumu 2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní

pred ústavným súdom (za dva úkony právnych služieb) predstavuje spolu sumu 5 560 Sk

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

5. Vzhľadom na okolnosť, že po podaní sťažnosti okresný súd 14. decembra 2006

v prerokúvanej veci vyhlásil rozsudok a v súčasnosti sa vec nachádza na odvolacom súde,

nebolo možné vyhovieť ďalšiemu návrhu sťažovateľa, aby ústavný súd prikázal okresnému

súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (pozri bod 4 výroku).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2007