Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 13/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2007

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Juraja Horvátha o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., Česká republika, a akad. mal. a soch.

M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci

vedenej pod sp. zn. (pôvodne vedenej pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. Ing. D. Ď. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Akad. mal. a soch. M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal.

a soch. M. T. trovy právneho zastúpenia v sume 12 157 Sk (slovom

dvanásťtisícstopäťdesiatsedem slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J.

H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2007 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., Česká republika, a akad. mal. a soch. M.

T., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C

143/99).

Sťažovatelia podali 17. decembra 1999 okresnému súdu žalobu o vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu, ktorá bola vedená pod sp. zn. . Okresný súd

14. februára 2000 postúpil vec na konanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“), ktorý s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn. Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 určil,

že na konanie je príslušný okresný súd. Po vrátení veci okresnému súdu bolo konanie

vedené pod sp. zn. . Podaním z 15. augusta 2001 sťažovatelia navrhli, aby

okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu a upravili

žalobný návrh. Pretože okresný súd vo veci nekonal, sťažovatelia žiadali listom

z 27. februára 2002 o určenie termínu pojednávania. Vo februári 2006 sťažovatelia zistili, že

predmetné nehnuteľnosti boli znovu odpredané, a preto podaním zo 7. apríla 2006 navrhli,

aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu a upravili

žalobný návrh. Okresný súd výzvou doručenou 22. septembra 2006 žiadal sťažovateľov,

aby oznámili cenu predmetných nehnuteľností doloženú znaleckým posudkom. Spolu

s výzvou im okresný súd doručil uznesenie z 19. júla 2006, ktorým pripustil pristúpenie

ďalších účastníkov na strane odporcu (v 3. – 7. rade).

Sťažovatelia sú toho názoru, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, a preto

navrhujú, aby ústavný súd rozhodol v ich veci týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa v 1. rade

JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., H., a sťažovateľky v 2. rade:

Akad. mal. a soch. M. T., B., zaručené v čl. 20 ods. 1 a 3, právo vlastniť majetok

a SR aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako

aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov a konať ako nestranný a nezávislý súd zriadený

zákonom.

JUDr. Ing. D. Ď. a Akad. mal. a soch. M. T. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie každému vo výške 1 500 000.- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 12 147.- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný zaplatiť na účet advokáta

JUDr. J. H., č. ú.: ... vedený v SLSP, a. s., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a uznesením č. k. -12 z 15. marca 2007 ju prijal na ďalšie

konanie v časti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Pri rozhodovaní ústavný súd

vychádzal z obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. .

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 20. augusta 2007

odkázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil. Zákonná sudkyňa vo svojom

vyjadrení uviedla:

„... hoci spis mi bol v zmysle rozvrhu práce pridelený dňa 28. 09. 2005, fakticky som

oddelenie prevzala koncom novembra 2005.

Spis sa nachádzal u VSÚ, nakoľko bolo potrebné riešiť nasledovné procesné úkony:

V apríli 2006 podal PZN - JUDr. H. návrh na pribratie účastníkov do konania.

VSÚ – JUDr. Z. vstup účastníkov do konania pripustil uznesením zo dňa 19. 07.

2006. Voči cit. uzneseniu bolo podané odvolanie a spis sa z odvolacieho súdu vrátil dňa

25. 07. 2007. VSÚ – Mgr. J. uznesenie odvolacieho súdu prípisom zo dňa 01. 08. 2007

doručoval účastníkom konania.

V súčasnosti bude rozhodnuté o zmene petitu, ktorý navrhuje PZN.

Po rozhodnutí o zmene petitu, vec vytýčim na pojednávanie.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne vedeného pod

sp. zn. ) zistil nasledovný priebeh konania.

Konanie na okresnom súde začalo 17. decembra 1999 podaním návrhu sťažovateľov

na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu absolútne neplatného proti odporcovi v 1. rade

JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty Ž., s. r. o., a odporcovi v 2. rade A., spol. s r. o.

Prípisom z 23. marca 2000 okresný súd postúpil vec krajskému súdu ako súdu vecne

príslušnému na konanie. Krajský súd s postúpením nesúhlasil a 30. marca 2000 predložil

vec najvyššiemu súdu, ktorý uznesením sp. zn. Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 rozhodol,

že na konanie je príslušný okresný súd. Vec bola vrátená okresnému súdu 23. februára

2001.

Okresný súd 30. mája 2001 zaslal návrh na začatie konania odporcom a vyzval ich,

aby sa k nemu vyjadrili. Prípisom z 18. júna 2001 okresný súd zaslal vyjadrenie odporcov

sťažovateľom a 9. októbra 2001 zaslal odporcom podanie sťažovateľov z 15. augusta 2001,

ktorým navrhli pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu

a upravili žalobný návrh. Dňa 27. novembra 2001 odporca v 1. rade požiadal, aby okresný

súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.

.

Dňa 19. marca 2004 odporca v 1. rade navrhol, aby okresný súd zastavil konanie pre

prekážku rei iudicatae alebo žalobu zamietol. Okresný súd 3. januára 2006 požiadal

o pripojenie spisov vedených okresným súdom pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. . Dňa 7. apríla 2006 sťažovatelia podali návrh na pripustenie vstupu

ďalších účastníkov na strane odporcu a upravili žalobný návrh. Okresný súd uznesením

z 19. júla 2006 pripustil vstup odporcov v 3. až 7. rade do konania. Listom z 19. septembra

2006 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby preukázali cenu predmetných nehnuteľností za

účelom vyrúbenia súdneho poplatku za zmenu návrhu.

Dňa 18. januára 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

odporcov v 4. až 7. rade proti uzneseniu z 19. júla 2006. Krajský súd uznesením č. k.

-208 z 28. februára 2007 odvolanie odporcov v 4. až 7. rade zamietol. Spis bol

okresnému súdu vrátený 25. júla 2007 a 1. augusta 2007 okresný súd zaslal uznesenie

krajského súdu účastníkom konania.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, v konaní okresného súdu

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej

veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je žaloba

o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Tento typ konania je štandardnou súčasťou

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto nemožno vec hodnotiť ako právne

zložitú. Vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo pojednávanie, a preto podľa názoru ústavného súdu

nebola namietaná dĺžka konania ovplyvnená ani skutkovou zložitosťou veci. Na faktickú

zložitosť nepoukázal vo svojom vyjadrení ani predseda okresného súdu.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn

), bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania.

Sťažovatelia podali dva návrhy na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na

strane odporcu a v súvislosti s tým zmenili žalobný návrh. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne

vyplýva, že rozhodovanie o týchto procesných návrhoch odďaľuje nariadenie pojednávania.

Rozhodovanie o procesných návrhoch, ktoré urobili sťažovatelia a na ktorých uplatnenie

ako účastníci konania nesporne mali právo, si vyžaduje určitú dobu, podľa názoru

ústavného súdu však podstatnou mierou neovplyvnilo doterajší priebeh konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zo sťažnosti a súdneho spisu zistil, že vec sťažovateľov bola okresnému

súdu doručená 17. decembra 1999, napriek tomu sa aktuálne nachádza v štádiu prípravy

prvého pojednávania. Priebeh konania je poznačený nečinnosťou okresného súdu bez

akejkoľvek zákonnej prekážky v období od 9. októbra 2001 do 3. januára 2006, keď

okresný súd nevykonával žiadne úkony vo veci. V tomto období okresný súd svojou

nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd preto vyslovil, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) bolo porušené základné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

podľa a ich práva podľa dohovoru, prikázal v zmysle

ods. 3 okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. ďalej konal

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie každému v sume

1 500 000 Sk, ktoré odôvodnili tým, že trpia pocitmi neistoty a obáv, kedy bude v ich veci

rozhodnuté, čo má vplyv aj na ich zdravotný stav a postup okresného súdu v ich veci

vytvára u nich pochybnosti v spravodlivý a právny štát.

Ústavný súd nepovažoval za dostatočné uplatnenie svojej právomoci len uloženie

povinnosti okresnému súdu, aby v označenej veci konal bez zbytočných prieťahov, a preto

rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia zohľadnil

predovšetkým celkovú dĺžku konania, zistené obdobia nečinnosti okresného súdu, aktuálny

stav konania, ako aj význam veci pre sťažovateľov a dospel k záveru, že v danom prípade

bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať každému sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov ich v sťažnosti vyčíslil sumou 12 147 Sk „(2 x úkon á 5 940.- Sk, - 20 % =

4 752 + paušál 178 = 5 108.- Sk + prevzatie zastúpenia 5 108.- Sk + 19 % DPH = 12 147

Sk)“.

Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a priznal

sťažovateľom úhradu trov konania v sume 12 157 Sk (slovom

dvanásťtisícstopäťdesiatsedem slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby

urobené v roku 2007 po 2 970 Sk s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o úkony urobené

spoločne pre dve osoby, a k tomu dvakrát režijný paušál po 178 Sk vrátane zvýšenia o 19 %

DPH. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v plnej výške, pretože

rozdiel oproti sťažovateľmi uplatnenej sume v petite sťažnosti (12 147 Sk) bol spôsobený

zjavnou sčítacou alebo pisárskou chybou.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2007