Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 147/2016
PDF · 165.68 KB
No categories available
II. ÚS 147/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
– ,
a , , zastúpených advokátom
JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn.
3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť –
a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta
2015 doručená sťažnosť –
(ďalej len „sťažovateľ“), a
, (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veciach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012,
sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 a žiadajú vydať tento
nález:
„1. Základné právo a
, na prerokovanie ich záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru, vo veci vedenej na Krajskom súe Bratislava sp. zn. 3 Co 413/414/415/416/2012,
porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Co 413/414/415/416/2012 prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov ako nestranný
a nezávislý súd zriadený zákonom.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 10 000,- €, ktoré je povinný mu zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch
mesiacov od tohto rozhodnutia.
4. , priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 10 000,- €, ktoré je povinný jej zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch
mesiacov od tohto rozhodnutia.
5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť
a trovy právneho zastúpenia v sume 450,- € na účet ich
právneho zástupcu...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovatelia
podali 17. decembra 1999 Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) žalobu
o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd 14. februára 2000 postúpil vec
na konanie krajskému súdu, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn.
Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 určil, že na konanie je príslušný okresný súd. Po vrátení
veci okresnému súdu bolo konanie vedené pod sp. zn. 12 C 34/01. Podaním z 15. augusta
2001 sťažovatelia navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov
do konania na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Pretože okresný súd vo veci
nekonal, sťažovatelia žiadali listom z 27. februára 2002 o určenie termínu pojednávania.
Vo februári 2006 sťažovatelia zistili, že predmetné nehnuteľnosti boli znovu odpredané,
a preto podaním zo 7. apríla 2006 navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších
účastníkov na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Okresný súd výzvou doručenou
22. septembra 2006 žiadal sťažovateľov, aby oznámili cenu predmetných nehnuteľností
doloženú znaleckým posudkom. Spolu s výzvou im okresný súd doručil uznesenie z 19. júla
2006, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu (v 3. – 7. rade).
Sťažovatelia 12. januára 2007 doručili ústavnému súdu sťažnosť na porušenie (okrem
iného) ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 12 C 34/01. Ústavný súd nálezom č. k.
II. ÚS 13/07-28 z 13. septembra 2007 konštatoval, že základné právo sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 34/01 porušené bolo, okresnému súdu
prikázal, aby vo veci sp. zn. 12 C 34/01 konal bez zbytočných prieťahov a priznal každému
zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.
Po tom, čo sťažovateľka vzala návrh na začatie konania späť, okresný súd konanie
o návrhu sťažovateľky zastavil uznesením č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010.
Vo veci samej o žalobe sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom č. k.
12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol a žalovaným
v 1. – 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku
11. januára 2011 odvolanie, ktoré však bolo predložené krajskému súdu až 3. septembra
2012. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn.
Uznesením č. k. 12 C 34/2001-563 z 11. marca 2011 okresný súd vyrubil
sťažovateľovi súdny poplatok za podané odvolanie. Sťažovateľ podal proti tomuto
rozhodnutiu 28. marca 2011 odvolanie a požiadal o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Okresný súd mu uznesením č. k. 12 C 34/2001-595 z 19. apríla 2011 priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd viacerými uzneseniami:
- uznesením č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010 (ktorým súčasne zastavil
konanie o žalobe sťažovateľky) bolo sťažovateľke uložené nahradiť trovy
konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 324,50 €. Po tom, čo sťažovateľka podala
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským
súdom vedené pod sp. zn. 3 Co 414/2012;
- uznesením č. k. 12 C 34/2001-606 (pôvodne nesprávne č. k. 12 C 34/2001-566)
z 18. júna 2012 okresný súd zaviazal sťažovateľku nahradiť odporcom v 2. až 7.
rade trovy konania vo výške 6 988,59 € a odporcom v 8. až 11. rade náhradu trov
konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka 19. júla 2012
odvolanie. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súde
pod sp. zn. 3 Co 416/2012;
- uznesením č. k. 12 C 34/2001-458 zo 17. mája 2010 bolo sťažovateľovi uložené
nahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 342,50 € a odporcovi
vo 4. rade vo výške 1 045,80 €. Po tom, čo sťažovateľ podal proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským súdom vedené pod
sp. zn. 3 Co 415/2012.
Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012,
sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 odôvodnili ďalej tým, že súdne konanie trvá
viac ako šestnásť rokov, všeobecné súdy nerešpektovali príkaz ústavného súdu v náleze č. k.
II. ÚS 13/07-28 z 13. septembra 2007 konať v ich veci bez zbytočných prieťahov, krajský
súd počas viac než troch rokov neurobil žiadny procesný úkon na odstránenie právnej
neistoty, ktorou sťažovatelia trpia. Sťažovatelia tento stav nezavinili, vždy riadne reagovali
na výzvy krajského súdu, vec nie je po právnej ani skutkovej stránke zložitá a krajský súd
do dňa podania sťažnosti nenariadil termín odvolacieho pojednávania. Sťažovatelia
poukázali aj na svoj vek (73 a 76 rokov), ako aj na to, že v dôsledku bezdôvodných
prieťahov v súdnom konaní boli ukrátení na príjme, ktorý by im z vlastníctva nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom sporu, bol vznikol.
Ako ústavný súd zistil z pripojených zberných spisov krajského súdu, krajský súd
o odvolaniach sťažovateľov rozhodol 30. júla 2015. Rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638
z 30. júla 2015 rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 ako
vecne správny potvrdil, vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Ďalej krajský súd uznesením č. k. 3 Co 414/2012-639,
3 Co 416/2012 z 30. júla 2015 zrušil uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-418
z 28. januára 2010 a č. k. 12 C 34/2001-606 z 18. júna 2012 a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie (ide o uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľky
nahradiť trovy konania odporcom). Uznesením č. k. 3 Co 415/2012-640 z 30. júla 2015
zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-458 zo 17. mája 2010 a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (ide o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
sťažovateľa nahradiť trovy konania odporcom). Krajský súd 17. augusta 2015 vrátil
okresnému súdu spis sp. zn. 12 C 34/2001.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdia, že k porušeniu ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajský
súd bol v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012,
sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 dlhodobo nečinný.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že
táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným
prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie
takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu, sťažovatelia
doručili ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu vo veciach
sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012
31. augusta 2015, teda v čase, keď už odvolacie konania vedené pred krajským súdom boli
skončené rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015, uznesením č. k.
3 Co 414/2012-639, 3 Co 416/2012 z 30. júla 2015 a uznesením č. k. 3 Co 415/2012-640
z 30. júla 2015 a krajský súd už 17. augusta 2015 vrátil spis sp. zn. 12 C 34/2001 okresnému
súdu.
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť v tomto prípade nesmeruje proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu sťažovateľmi označeného orgánu verejnej moci (krajského súdu)
do základných práv sťažovateľov. Postupom krajského súdu v označenom konaní v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzalo k porušeniu označených práv
sťažovateľa.
Voči sťažovateľke bolo konanie zastavené právoplatne. Pokiaľ napriek tomu podala
sťažnosť na ústavnom súde, podala ju ako osoba zjavne neoprávnená, preto z uvedeného
dôvodu jej sťažnosť bola ako taká odmietnutá.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že o žalobe sťažovateľky bolo na základe jej
späťvzatia rozhodnuté okresným súdom ešte uznesením č. k. 12 C 34/2001-418
z 28. januára 2010, ako aj na to, že konanie vedené sťažovateľom bolo skončené v merite
veci rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015, ktorým krajský súd rozsudok
okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ došlo k zrušeniu niektorých výrokov rozhodnutí krajským súdom a vráteniu veci
v tomto rozsahu okresnému súdu, ide o rozhodnutia v otázkach náhrady trov konania, a nie
vo veci samej.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016