Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 147/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

– ,

a , , zastúpených advokátom

JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť –

a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2015 doručená sťažnosť –

(ďalej len „sťažovateľ“), a

, (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veciach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a žiadajú vydať tento

nález:

„1. Základné právo a

, na prerokovanie ich záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru, vo veci vedenej na Krajskom súe Bratislava sp. zn. 3 Co 413/414/415/416/2012,

porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

3 Co 413/414/415/416/2012 prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov ako nestranný

a nezávislý súd zriadený zákonom.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000,- €, ktoré je povinný mu zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch

mesiacov od tohto rozhodnutia.

4. , priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000,- €, ktoré je povinný jej zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch

mesiacov od tohto rozhodnutia.

5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť

a trovy právneho zastúpenia v sume 450,- € na účet ich

právneho zástupcu...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovatelia

podali 17. decembra 1999 Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) žalobu

o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd 14. februára 2000 postúpil vec

na konanie krajskému súdu, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn.

Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 určil, že na konanie je príslušný okresný súd. Po vrátení

veci okresnému súdu bolo konanie vedené pod sp. zn. . Podaním z 15. augusta

2001 sťažovatelia navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov

do konania na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Pretože okresný súd vo veci

nekonal, sťažovatelia žiadali listom z 27. februára 2002 o určenie termínu pojednávania.

Vo februári 2006 sťažovatelia zistili, že predmetné nehnuteľnosti boli znovu odpredané,

a preto podaním zo 7. apríla 2006 navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších

účastníkov na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Okresný súd výzvou doručenou

22. septembra 2006 žiadal sťažovateľov, aby oznámili cenu predmetných nehnuteľností

doloženú znaleckým posudkom. Spolu s výzvou im okresný súd doručil uznesenie z 19. júla

2006, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu (v 3. – 7. rade).

Sťažovatelia 12. januára 2007 doručili ústavnému súdu sťažnosť na porušenie (okrem

iného) ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. . Ústavný súd nálezom č. k.

-28 z 13. septembra 2007 konštatoval, že základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. porušené bolo, okresnému súdu

prikázal, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov a priznal každému

zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Po tom, čo sťažovateľka vzala návrh na začatie konania späť, okresný súd konanie

o návrhu sťažovateľky zastavil uznesením č. k. -418 z 28. januára 2010.

Vo veci samej o žalobe sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom č. k.

-512 z 26. novembra 2010 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol a žalovaným

v 1. – 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku

11. januára 2011 odvolanie, ktoré však bolo predložené krajskému súdu až 3. septembra

2012. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn.

.

Uznesením č. k. -563 z 11. marca 2011 okresný súd vyrubil

sťažovateľovi súdny poplatok za podané odvolanie. Sťažovateľ podal proti tomuto

rozhodnutiu 28. marca 2011 odvolanie a požiadal o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Okresný súd mu uznesením č. k. -595 z 19. apríla 2011 priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd viacerými uzneseniami:

- uznesením č. k. -418 z 28. januára 2010 (ktorým súčasne zastavil

konanie o žalobe sťažovateľky) bolo sťažovateľke uložené nahradiť trovy

konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 324,50 €. Po tom, čo sťažovateľka podala

proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským

súdom vedené pod sp. zn. ;

- uznesením č. k. -606 (pôvodne nesprávne č. k. -566)

z 18. júna 2012 okresný súd zaviazal sťažovateľku nahradiť odporcom v 2. až 7.

rade trovy konania vo výške 6 988,59 € a odporcom v 8. až 11. rade náhradu trov

konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka 19. júla 2012

odvolanie. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súde

pod sp. zn. ;

- uznesením č. k. -458 zo 17. mája 2010 bolo sťažovateľovi uložené

nahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 342,50 € a odporcovi

vo 4. rade vo výške 1 045,80 €. Po tom, čo sťažovateľ podal proti tomuto

rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským súdom vedené pod

sp. zn. .

Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu vo veciach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. odôvodnili ďalej tým, že súdne konanie trvá

viac ako šestnásť rokov, všeobecné súdy nerešpektovali príkaz ústavného súdu v náleze č. k.

-28 z 13. septembra 2007 konať v ich veci bez zbytočných prieťahov, krajský

súd počas viac než troch rokov neurobil žiadny procesný úkon na odstránenie právnej

neistoty, ktorou sťažovatelia trpia. Sťažovatelia tento stav nezavinili, vždy riadne reagovali

na výzvy krajského súdu, vec nie je po právnej ani skutkovej stránke zložitá a krajský súd

do dňa podania sťažnosti nenariadil termín odvolacieho pojednávania. Sťažovatelia

poukázali aj na svoj vek (73 a 76 rokov), ako aj na to, že v dôsledku bezdôvodných

prieťahov v súdnom konaní boli ukrátení na príjme, ktorý by im z vlastníctva nehnuteľnosti,

ktorá je predmetom sporu, bol vznikol.

Ako ústavný súd zistil z pripojených zberných spisov krajského súdu, krajský súd

o odvolaniach sťažovateľov rozhodol 30. júla 2015. Rozsudkom č. k. -638

z 30. júla 2015 rozsudok okresného súdu č. k. -512 z 26. novembra 2010 ako

vecne správny potvrdil, vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. Ďalej krajský súd uznesením č. k. -639,

z 30. júla 2015 zrušil uznesenia okresného súdu č. k. -418

z 28. januára 2010 a č. k. -606 z 18. júna 2012 a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie (ide o uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľky

nahradiť trovy konania odporcom). Uznesením č. k. -640 z 30. júla 2015

zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -458 zo 17. mája 2010 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie (ide o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti

sťažovateľa nahradiť trovy konania odporcom). Krajský súd 17. augusta 2015 vrátil

okresnému súdu spis sp. zn. .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdia, že k porušeniu ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajský

súd bol v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. dlhodobo nečinný.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv nepokračovalo ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie

takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu, sťažovatelia

doručili ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu vo veciach

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

31. augusta 2015, teda v čase, keď už odvolacie konania vedené pred krajským súdom boli

skončené rozsudkom č. k. -638 z 30. júla 2015, uznesením č. k.

-639, z 30. júla 2015 a uznesením č. k. -640

z 30. júla 2015 a krajský súd už 17. augusta 2015 vrátil spis sp. zn. okresnému

súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť v tomto prípade nesmeruje proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu sťažovateľmi označeného orgánu verejnej moci (krajského súdu)

do základných práv sťažovateľov. Postupom krajského súdu v označenom konaní v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzalo k porušeniu označených práv

sťažovateľa.

Voči sťažovateľke bolo konanie zastavené právoplatne. Pokiaľ napriek tomu podala

sťažnosť na ústavnom súde, podala ju ako osoba zjavne neoprávnená, preto z uvedeného

dôvodu jej sťažnosť bola ako taká odmietnutá.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že o žalobe sťažovateľky bolo na základe jej

späťvzatia rozhodnuté okresným súdom ešte uznesením č. k. -418

z 28. januára 2010, ako aj na to, že konanie vedené sťažovateľom bolo skončené v merite

veci rozsudkom č. k. -638 z 30. júla 2015, ktorým krajský súd rozsudok

okresného súdu č. k. -512 z 26. novembra 2010 ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ došlo k zrušeniu niektorých výrokov rozhodnutí krajským súdom a vráteniu veci

v tomto rozsahu okresnému súdu, ide o rozhodnutia v otázkach náhrady trov konania, a nie

vo veci samej.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016