Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 228/07
PDF · 134.29 KB
No categories available
II. ÚS 228/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr.
L. F., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského
súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 114/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2007
doručená sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou JUDr. L. F., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 114/2006.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 15. novembra 2004 podala Okresnému
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol
vydaný. Na základe toho, že odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor, bol vo veci
nariadený termín ústneho pojednávania a okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.
16 C 95/05 z 18. januára 2006. Pretože vo veci bolo podané odvolanie ohľadom trov
konania, vec bola postúpená krajskému súdu. Krajský súd urobil prvý úkon vo veci 23. mája
2006 a následne vrátil vec okresnému súdu, ktorý mu ju opätovne postúpil 6. júna 2006.
Sťažovateľka tvrdí, že od uvedenej doby krajský súd nekonal, aj keď nešlo o právne
náročnú a zložitú vec. Krajský súd uznesením vo veci rozhodol až 28. júna 2007, teda po
viac ako roku, v dôsledku čoho vidí sťažovateľka porušenie svojho práva na prerokovanie
veci bez zbytočný prieťahov.
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Krajského súdu v Prešove v právnej veci
vedenej pod sp. zn. 4 Co 114/2006 spoločnosťou K., spol. s r. o. so sídlom P., (...) došlo
k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva podnecovateľovi finančné
zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť
v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva právnemu zástupcovi podnecovateľa
trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci, spísanie
a podanie podnetu na začatie konania pred Ústavným súdom, 1 úkon 4.550,- Sk, 2 úkony
9.100,- Sk, 19 % DPH 1.729,- Sk, režijný paušál 2 x 178,- Sk) v celkovej výške 11.185,- Sk,
ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu na účet vedený v U., a. s. pobočka P., č. ú. ...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje in súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, alebo iný zásah. Ak porušenie práv
alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto
tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy ústavný súd berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02,
I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, II. ÚS 175/06).
Sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Co 114/2006.
Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že krajský súd vo veci rozhodol 28. júna
2007 tak, že odmietol odvolanie odvolateľky (žalovanej) a nepriznal jej náhradu trov
konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa – okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 95/05 tak ostalo nezmenené, pričom v uvedenom konaní bola sťažovateľka (v súdnom
spore zastupujúca žalobcu) úspešná v celom rozsahu. Okresný súd vo veci rozhodol
18. januára 2006, 15. marca 2006 bolo proti tomuto rozsudku podané odvolanie, a 16. marca
2006 bol spis predložený krajskému súdu.
Krajský súd prvý úkon vo veci urobil 10. mája 2006, keď zisťoval miesto pobytu
žalovanej. Ďalší úkon urobil 23. mája 2006, keď vyzval žalobkyňu (sťažovateľku) vyjadriť
sa k odvolaniu. Žalovaná 12. júna 2006 požiadala súd o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Uznesením z 22. júna 2006 krajský súd vrátil vec okresnému súdu na postup
podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (na rozhodnutie o oslobodení od platenia
súdnych poplatkov s určením 30 - dňovej lehoty). Okresný súd rozhodol 2. augusta 2006
a spis bol krajskému súdu predložený 18. septembra 2006. Krajský súd rozhodol vo veci
28. júna 2007. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd vo veci rozhodol po deviatich
mesiacoch.
Podľa názoru ústavného súdu okolnosti prípadu (rozhodnutie vo veci
po deviatich mesiacoch) nepreukazujú taký rozsah a intenzitu nečinnosti, ktoré by
signalizovali možnosť vyslovenia porušenia namietaného základného práva sťažovateľky po
prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 63/00).
Na základe uvedených skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutia o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a priznaní úhrady trov konania sú podmienené
vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (§ 127 ods. 2 prvej vety ústavy),
ústavný súd sa tou časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania,
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2007