Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 216/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. T. H., D., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., vo

veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46

ods. 1, , , a 50 ods. 2, 3 a 6

v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. a Krajským súdom

v Bratislave pod sp. zn. , a to v súvislosti s princípom zákonnosti trestných činov,

princípom prezumpcie neviny, právom na nestranný a spravodlivý proces, právom

na prejednanie veci v primeranej lehote, právom vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov

proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých

podmienok, ako svedkov proti sebe, právom na obhajobu a právom na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. T. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

20. novembra 2006 a poštou 24. novembra 2006 doručená sťažnosť Bc. T. H. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c)

a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a 50

ods. 2, 3 a 6 (ďalej len „“) v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , a to v súvislosti s princípom

zákonnosti trestných činov, princípom prezumpcie neviny, právom na nestranný

a spravodlivý proces, právom na prejednanie veci v primeranej lehote, právom vyslúchať

alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj

prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe, právom na obhajobu a právom

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

22. novembra 2006.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 9. októbra 2002 bolo proti

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej

látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1

písm. b) a d) účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“).

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. marca 2004 bol sťažovateľ uznaný

vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 Trestného

zákona. V dôsledku odvolania prokurátora uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2004 bol rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 11. januára 2005 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej

výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania

s nimi podľa a . V dôsledku odvolania

prokurátora, ale aj sťažovateľa uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. februára

2006 bol rozsudok okresného súdu znova v celom rozsahu zrušený a vec mu bola vrátená

na ďalšie konanie. Napokon rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 13. júna 2006

bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby

omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187

ods. 1 písm. a), b) a d) . Odvolanie sťažovateľa proti tomuto rozsudku

krajský súd uznesením sp. zn. z 20. septembra 2006 zamietol. Podľa názoru

sťažovateľa poslednými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo k porušeniu princípu

zákonnosti trestných činov, prezumpcie neviny, práva na nestranný a spravodlivý proces,

práva na prejednanie veci v primeranej lehote, práva vyslúchať alebo dať vyslúchať

svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech

za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, práva na obhajobu a práva na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Sťažovateľ konkrétne poukazuje na nasledovné

okolnosti:

Rozsudku okresného súdu z 13. júna 2006 v spojení s uznesením krajského súdu

z 20. septembra 2006 chýbajú akékoľvek úvahy o tom, ako sa súdy vysporiadali s dôkazmi

v rámci ich hodnotenia, a to s poukazom na námietky sťažovateľa uvedené v jeho

odvolaniach. Náležité odôvodnenie si totiž vyžaduje, aby bolo celkom konkrétne uvedené,

čo ktorým dôkazom bolo zistené, a prečo v prípade rozporov medzi jednotlivými dôkazmi

uveril súd len niektorým. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba predmetné rozhodnutia

považovať za nepreskúmateľné. Pri zaistení neznámej látky rastlinného pôvodu

u sťažovateľa a P. P. sa nepostupovalo tak, aby bola vylúčená možnosť zámeny, zmiešania

s inou látkou alebo vzniku pochybnosti o tom, komu z nich bola tá-ktorá neznáma látka

odňatá. Omamné látky sa nezaistili v pôvodných obaloch, ktoré by sa následne riadne

označili s vyznačením množstva a popisu približnými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi

ukazovateľmi, pričom došlo k ich presypávaniu a zosypávaniu. Nebolo jasné, aké množstvo

rastlinnej látky a s akým obsahom účinnej látky mal u seba sťažovateľ, resp. P. P.

Nevysporiadalo sa dostatočne s otázkou údajného odmietnutia zo strany sťažovateľa

podpísať protokol o zistení porušenia colných predpisov zo 7. februára 2001. Boli rozporné

aj údaje v množstvách uvádzaných v zázname o predbežnom zaistení veci oproti protokolu

o zistení porušenia colných predpisov zo 7. februára 2001. Bol rozdiel a nepomer

v hmotnostiach, ktoré mali byť zistené jednak pri colnej kontrole a jednak pri kontrole

vykonanej Kriminalistickým expertíznym Policajného zboru v B., a to i v kontexte

s výpoveďou M. C. Boli rozporuplné výpovede svedka J. V., vrátane ich posúdenia

v kontexte ďalších dôkazov, najmä s výpoveďou M. B. a správou Hraničného oddelenia

Policajného zboru R. Sporná bola zákonnosť listinných dôkazov nachádzajúcich sa

v prokurátorskom spise, a to v kontexte so skutočnosťou, že svedok P. P. na hlavnom

pojednávaní 18. mája 2006 odoprel vypovedať. Nijakým dôkazom sa nepreukázal úmysel

sťažovateľa prevážať drogy cez hranice. Pokiaľ bol sťažovateľ okresným súdom uznaný

vinným zo spáchania trestného činu uvedeného v rozsudku z 13. júna 2006, potom trestnosť

skutku mala byť posúdená a trest mal byť uložený vzhľadom na podľa

v znení účinnom v čase rozhodovania okresného súdu, lebo toto

znenie bolo pre sťažovateľa priaznivejšie ako znenie účinné v čase spáchania skutku.

Napokon sťažovateľ namieta, že v jeho trestnej veci všeobecné súdy nerozhodli

v primeranej lehote vyplývajúcej z dohovoru a z , lebo

trestné konanie trvalo celkom štyri roky, pričom sťažovateľ žiadne prieťahy nespôsobil.

1.1 Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

uvedených ustanovení dohovoru a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. rozsudkom z 13. júna 2006 a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. uznesením z 20. septembra 2006 s tým, aby boli obe

rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovateľ ďalej

požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 50 000 Sk

od okresného súdu a od krajského súdu, ako aj náhradu trov jeho právneho zastúpenia.

2. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 20. septembra 2006 vyplýva,

že odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 13. júna 2006

bolo zamietnuté. Podľa názoru krajského súdu okresný súd rozhodol správne a v súlade

so zákonom. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu veci okresný súd vykonal

na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj

vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým zisteniam a záverom

plne zodpovedajúcim výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení rozsudku

okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia

rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou sťažovateľa, prečo

neuveril jeho tvrdeniu o množstve nájdenej drogy a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny

a trestu. Svoje rozhodnutie o vine založil okresný súd na celom rade priamych dôkazov

vytvárajúcich logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré

vo svojom súhrne nepochybne preukazujú vinu sťažovateľa. Bolo nepochybne preukázané,

že sťažovateľ spoločne s ďalšími osobami, medzi ktorými bol aj P. P., boli kontrolovaní na

hraničnom priechode R., pričom sa u nich našla neznáma látka rastlinného pôvodu

vykazujúca znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konope). U sťažovateľa sa našiel

rastlinný materiál s hmotnosťou 3,3 gramu, čo zodpovedá 6-7 priemerným dávkam. U P. P.

išlo o 0,16 gramu, čo zodpovedá jednej jednotlivej dávke s nízkym obsahom účinnej látky.

Sťažovateľ nepoprel, že mal u seba jednu krabičku s neznámou látkou, ale k jej hmotnosti

sa vyjadriť nevedel. Priznal, že si neznámu látku kupoval na vyfajčenie jednej cigarety,

v čase kúpy mal vypité, a preto zabudol pri ceste do M. a následne pri návrate, že ju mal pri

sebe. Uvedomil si to až po tom, čo sa u neho vykonala osobná prehliadka. Bezprostredne po

skutku bol vypočutý svedok J. V., podľa ktorého sťažovateľ mal u seba dva balíčky, obsah

ktorých dal do jednej obálky a zaslal na expertízne skúmanie. U P. P. sa tiež našla vysušená

rastlina a aj táto bola zaslaná na expertízne skúmanie. Podľa názoru krajského súdu

rozhodujúcim momentom je, že na expertízne skúmanie sa zaslala neznáma látka

o hmotnosti 3,3 gramu zaistená u sťažovateľa a o hmotnosti 0,16 gramu zaistená u P. P.

Tieto zistenia sú teda v súlade a vzájomne si korešpondujú. Správne preto okresný súd

vypustil zo skutkovej vety obžaloby množstvo 0,16 gramu nájdené u P. P. Trestné stíhanie

proti P. P. prokurátor zastavil, lebo neznáma látka o hmotnosti 0,16 gramu neodôvodňuje

záver o spáchaní trestného činu. Zo spisu prokurátora vyplýva zápisnica o podaní

vysvetlenia zo strany sťažovateľa, podľa ktorého bola u neho nájdená neznáma látka

o hmotnosti 4,5 gramu a 1,5 gramu. Úradný záznam zo 7. februára 2001 sťažovateľ

podpísal. Treba prisvedčiť námietkam sťažovateľa, že v rozpore s údajmi uvedenými

v úradnom zázname v protokole o zistení porušenia colných predpisov sa uvádzajú

množstvá 4 gramy a 1,5 gramu neznámej látky. Tento protokol však sťažovateľ odmietol

podpísať. Oproti tomu podpísal záznam o predbežnom zaistení veci, v ktorom je uvedené,

že sa zaisťuje 4,5 a 1,5 gramu neznámej látky. Svedok M. C. vysvetlil aj skutočnosť, že 3,3

gramy látky zaslané na expertízne skúmanie zodpovedá tomu, že pri zaistení ide len

o orientačnú hmotnosť a približné množstvo, pričom látka sa váži v obale, v ktorom bola

zaistená a následne sa hmotnosť obalu odpočíta. Okresný súd nepochybil ani pri právnom

posúdení konania sťažovateľa, keď toto kvalifikoval ako trestný čin nedovolenej výroby

a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa

, a . Krajský súd sa zaoberal aj použitím právnej

kvalifikácie. Je nespochybniteľné, že primárne treba aplikovať v znení

účinnom v čase spáchania činu. Podľa neskoršieho znenia sa prípad posudzuje len vtedy, ak

je to pre trestne stíhanú osobu priaznivejšie. V danom prípade však u sťažovateľa nemožno

použiť novšie znenie účinné v čase rozhodovania súdu, keďže toto

neprináša pre sťažovateľa za súdený trestný čin miernejší výsledok.

3. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na konanie bez zbytočných

prieťahov, resp. v primeranej lehote podľa a podľa dohovoru

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , treba uviesť, že táto časť

sťažnosti bola podaná oneskorene, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Na okresnom súde bolo napadnuté konanie ukončené rozsudkom z 13. júna 2006, pričom

sťažovateľ sa o prípadných prieťahoch v konaní okresného súdu mohol dozvedieť najneskôr

doručením tohto rozsudku už v mesiaci jún 2006 (sťažovateľ už 29. júna 2006 podal proti

tomuto rozsudku prostredníctvom svojho advokáta odvolanie), teda v okolnostiach danej

veci sťažnosť na prieťahy v konaní okresnému súdu bolo možné podať v dvojmesačnej

lehote počítanej od ukončenia veci okresným súdom, k čomu však nedošlo, preto bola táto

časť sťažnosti podaná oneskorene.

1.1 Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.

). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení

napadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len

vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného

práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla

sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa, z pripojených listín a zo zistenia ústavného súdu vyplynulo,

že napadnuté konanie krajského súdu bolo právoplatne skončené 20. septembra 2006,

napriek tomu sa sťažovateľ na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním

doručeným ústavnému súdu faxom 20. novembra 2006 a poštou 24. novembra 2006,

t. j. v čase, keď porušenie označených práv na krajskom súde už netrvalo a keď konanie

o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný

súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a obdobne aj k právu podľa dohovoru (mutatis mutandis

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred krajským súdom namietané

porušenie práv už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota v tomto konaní,

v danom prípade pripadalo do úvahy odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

2. Ďalej vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje voči konaniu vedenému

okresným súdom pod sp. zn. pre porušenie čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b), c) a d)

dohovoru a , , , a , 3 a 6 , treba

uviesť, že v tomto rozsahu nie je daná právomoc ústavného súdu vo veci konať

a rozhodnúť. Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti

rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok,

právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa mal krajský súd

ako súd odvolací. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

3. Odlišná je situácia vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b),

c) a d) dohovoru a , , , a , 3 a 6

v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. .

Podľa názoru ústavného súdu ani v tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc

ústavného súdu, avšak je to tak na základe odlišných právnych úvah, ako vo vzťahu

k okresnému súdu.

3.1 Predovšetkým treba uviesť, že trestná vec vedená proti sťažovateľovi, ktorá sa

právoplatne skončila 20. septembra 2006, bola síce vedená podľa

účinného do 31. decembra 2005, avšak vzhľadom na ustanovenie § 566 ods. 3 Trestného

poriadku účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „nový “) dovolanie podľa

nového možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli

právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti nového . Keďže rozhodnutie

vo veci sťažovateľa sa stalo právoplatným po tom, čo nadobudol účinnosť nový Trestný

poriadok, sťažovateľ má právo v zmysle a nasl. nového podať

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. To 69/06 z 20. septembra 2006 dovolanie. Toto

dovolanie môže podať najneskôr do troch rokov od doručenia uznesenia krajského súdu

( nového ). To znamená, že sťažovateľovi ešte stále plynie

lehota na podanie dovolania, pričom podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ dosiaľ

dovolanie nepodal.

Z ustanovenia až l) nového vyplývajú

zákonom pripustené dôvody dovolania. To znamená, že dovolanie nemožno podať

z akýchkoľvek dôvodov, ale iba z dôvodov taxatívne uvedených v citovanom ustanovení.

Výklad týchto dovolacích dôvodov, keďže ide o výklad zákona, neprislúcha v zásade

ústavnému súdu, ale Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý je aj v trestnom konaní

súdom dovolacím ( nového ). V situácii, keď sťažovateľ dovolanie

nepodal, je povinnosťou ústavného súdu skúmať, či je konanie o podanej sťažnosti v jeho

právomoci, pretože vzhľadom na subsidiárna právomoc ústavného

súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu tvrdenie sťažovateľa o tom, že nemal byť uznaný

vinným podľa znenia účinného v čase spáchania skutku, ale podľa

neskoršieho znenia účinného v čase rozhodovania súdu, pričom aj trest

mu bolo možné vymerať iba podľa znenia účinného v čase rozhodovania

súdu, treba celkom nepochybne považovať za dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i)

prvej vety nového , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Naproti tomu bude vecou postupne

sa vyvíjajúcej judikatúry dovolacieho súdu vyjasniť, či námietku spočívajúcu

v nedostatočnej identifikácii odobratej vzorky a v nedostatočnom zabezpečení vzorky pred

jej zámenou s inou vzorkou, resp. so vzorkou odňatou inej osobe možno považovať za

dovolací dôvod podľa nového , podľa ktorého

dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom. Ďalšie námietky uvádzané sťažovateľom, ako sa zdá, nie sú

dovolacími dôvodmi v zmysle už citovaného ustanovenia.

4. Možno ustáliť, že sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu uplatňuje jednak

také námietky, na základe ktorých má právo podať dovolanie, ale aj také námietky,

na základe ktorých dovolanie podať nemôže. Pritom jeho sťažnosť smeruje iba proti

jednému rozhodnutiu a práve vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu poukazuje sťažovateľ na oba

druhy námietok. Ústavný súd je v tejto súvislosti toho názoru, že pokiaľ sťažovateľ napáda

pred ústavným súdom právoplatné rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, tak

z dôvodov, z ktorých by mohol podať dovolanie, ako aj z dôvodov, na základe ktorých

dovolanie podať nemôže, pričom dovolanie ešte nepodal a v čase rozhodovania ústavného

súdu mu ešte plynie zákonná lehota na podanie dovolania, nie je v právomoci ústavného

súdu takouto sťažnosťou sa zaoberať. Nie je totiž možné, aby na preskúmanie toho istého

rozhodnutia (tých istých jeho výrokov) bol príslušný zároveň ústavný súd, ale aj všeobecný

súd. Preto nie je daná právomoc ústavného súdu v súvislosti s uvedenou časťou sťažnosti.

Iné by bolo, keby sťažovateľ podal popri sťažnosti ústavnému súdu zároveň

aj dovolanie. V takom prípade by ústavný súd mohol počkať na skončenie dovolacieho

konania a v závislosti od jeho výsledku voliť svoj vlastný postup.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2007