Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 313/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2007

v senáte zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej

a Lajosa Mészárosa o sťažnosti G. F., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo G. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. G. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. G. F. p r i z n á v a úhradu trov konania 2 894 Sk (slovom

dvetisícosemstodeväťdesiatštyri slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I

p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 10. októbra 2006 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť G. F., K. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že sa ako žalobkyňa v 1. rade domáhala žalobou z 23. februára

1999 podanou okresnému súdu spolu s ďalšími ôsmimi žalobcami určenia vlastníctva vecí

týkajúcich sa dedičstva. Okresný súd až po štyroch rokoch (4. novembra 2003) rozhodol

vo veci medzitýmnym rozsudkom.

Odporcovia podali proti rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -215 z 15. októbra 2004 rozhodol tak,

že medzitýmny rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bol od vrátenia spisu krajským súdom 16. novembra 2004 do 9. augusta 2005,

keď vydal uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby, ktorú žalobcovia doručili okresnému

súdu ešte 11. decembra 2002, vo veci nečinný.

Okresný súd následne vo veci opäť nekonal, preto právny zástupca sťažovateľky

podal 26. apríla 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu sa

v odpovedi č. Spr. 2347/06 zo 16. mája 2006 vyjadril, že sťažnosť považuje za dôvodnú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je sťažovateľka presvedčená, že okresný súd

v označenom konaní svojím postupom porušuje jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie takto

nálezom rozhodol:

„1. Základné právo G. F. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. G. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

40 000.-Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice

I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. G. F. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 5. 786.- Sk, ktorú je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č., K. na jeho účet č. ..., vedený

v S., a. s., pobočke K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila

najmä pretrvávajúcim pocitom a stavom nepríjemnosti, nervozity, faktickej bezmocnosti,

krivdy, úzkosti, poníženosti a neistoty vyplývajúcej z neskončeného súdneho konania.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a predsedu okresného súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny

zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na

konaní ústneho pojednávania, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde od ústneho pojednávania upustil.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení spoločnom aj pre vec vedenú pod sp. zn.

uviedol:

„Sťažovateľky spolu s ďalšími žalobcami podali na tunajšom súde dňa 23. 2. 1999

žalobu o zaplatenie 457.800,- Sk.

Predmetom konania pred Okresným súdom Košice I je žaloba o vyplatenie

zákonných podielov z vyplatených kúpnych cien, ktoré boli žalovaným vyplatené potom, čo

zdedili v celosti nehnuteľnosti po neb. M. E., ktorý je ich právnym predchodcom.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní na strane žalobcov i žalovaných vystupuje viac

subjektov, z ktorých v priebehu konania niektorí zomreli a bolo potrebné zisťovať okruh

ich dedičov a tiež z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné zabezpečiť množstvo

listinných dokladov, považujem predmetné konanie po vecnej stránke za zložitejšie.

Po právnej stránke je táto vec štandardnou, o ktorej rozhodujú súdy

v občianskoprávnom konaní.

Súd dňa 4. 11. 2003 vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom (-203),

tento však Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní zrušil a vrátil vec prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

Od 24. 11. 2004 súd vo veci plynule nekonal. Vybavujúca sudkyňa, JUDr. P., od

31. 12. 2004 prerušila výkon funkcie sudcu.

Dňa 7. 4. 2005 vec bola pridelená na vybavenie JUDr. I., ktorý vykonával na

Okresnom súde Košice I funkciu sudcu iba do 30. 11. 2005.

Dňa 26. 1. 2005 bola vec pridelená sudcovi JUDr. K., následne 2. 12. 2005 sudkyni

JUDr. L. a následne 19. 12. 2005 sudcovi JUDr. V.

Toto obdobie možno vo vzťahu k účastníkom považovať za zbytočné prieťahy

v konaní.

Od 19. 12. 2005 súd vo veci pravidelne koná.

Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 9. 6. 2006, 10. 11. 2006, 5. 2. 2007, 5. 3. 2007 “

Predseda okresného súdu súhlasil s prerokovaním sťažnosti bez nariadenia ústneho

pojednávania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Konanie sa začalo na okresnom súde 23. februára 1999 doručením návrhu, ktorý

podali ôsmi navrhovatelia proti štyrom odporcom a žiadali, aby okresný súd uložil

odporcom zložiť do depozitu notára peňažnú čiastku, ktorá zodpovedá výške ich dedičských

podielov z kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti. V roku 1999 sa uskutočnili dve

pojednávania (6. júla 1999 a 7. decembra 1999). Navrhovatelia podaním doručeným

15. júna 1999 upravili žalobný petit a podaním doručeným 21. októbra 1999 navrhli, aby

okresný súd uložil odporcom povinnosť predložiť kópie všetkých kúpnych zmlúv, ktorými

odpredali nehnuteľnosti z dedičstva po M. E., ktoré prevzal z dedičstva po M. B., rod. E.

V roku 2000 okresný súd zabezpečoval kópie kúpnych zmlúv výzvou komerčnej

právničke JUDr. S. (12. januára 2000) a dožiadaním katastrálnych odborov príslušných

okresných úradov (14. marca 2000 a 30. augusta 2000) podľa údajov oznámených

navrhovateľmi. Listom z 24. mája 2000 (urgovaným 17. júla 2000) súd vyzval právnu

zástupkyňu navrhovateľov, aby špecifikovala žalobný návrh. Navrhovatelia podaním

doručeným 19. septembra 2000 navrhli rozšírenie žaloby proti ďalším dvom odporcom

a upresnili žalobný návrh.

V roku 2001 sa uskutočnili tri pojednávania (2. apríla 2001, 12. novembra 2001

a 11. decembra 2001). Na pojednávaní 2. apríla 2001 okresný súd uložil právnej zástupkyni

navrhovateľov upresniť žalobný nárok a na pojednávaní 12. novembra 2001 ju vyzval, aby

upresnila návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku. Okresný súd 16. novembra 2001

dožiadal katastrálne odbory príslušných okresných úradov o zaslanie kópií kúpnych zmlúv

podľa podania navrhovateľov doručeného 14. mája 2001.

V roku 2002 sa uskutočnili dve pojednávania (14. mája 2002 a 24. júna 2002).

Okresný súd výzvou právnej zástupkyni navrhovateľov z 20. februára 2002 a žiadosťou

príslušnému notárovi z 15. mája 2002 zisťoval právnych nástupcov po navrhovateľovi

v 7. rade. Listom z 21. augusta 2002 okresný súd vyzval odporcov, aby predložili všetky

kúpne zmluvy, ktorými odpredali nehnuteľnosti z dedičstva po M. E., resp. M. B., rod. E.,

a následne okresný súd listom z 10. októbra 2002 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov,

aby vyčíslila náhradu požadovanú z kúpnych zmlúv pripojených v spise. Upresnenie

žalobného návrhu bolo doručené 11. decembra 2002.

V roku 2003 sa uskutočnili tri pojednávania (24. marca 2003, 27. mája 2003

a 4. novembra 2003). Okresný súd listom z 24. januára 2003 vyzval právnu zástupkyňu

navrhovateľov, aby špecifikovala uplatnený nárok každého navrhovateľa a aby každý

navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z výšky uplatneného podielu. Na pojednávaní

24. marca 2003 okresný súd opäť vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby upresnila

žalobný petit a tiež, aby oznámila právnych nástupcov po navrhovateľovi v 2. rade. Na

pojednávaní 4. novembra 2003 okresný súd vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorým

rozhodol, že žalobný nárok je čo sa týka právneho základu opodstatnený v plnom rozsahu.

Okresný súd 13. januára 2004 predložil spis s odvolaním odporcov v 1. – 4. rade

proti medzitýmnemu rozsudku na rozhodnutie krajskému súdu. Odvolací súd uznesením

č. k. -215 z 15. októbra 2004 zrušil medzitýmny rozsudok a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu doručený 16. novembra 2004.

Od vrátenia veci odvolacím súdom okresný súd uznesením z 9. augusta 2005

pripustil zmenu žaloby podľa návrhu z 3. decembra 2002. Na pojednávaní 9. júna 2006

okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na upresnenie žalobného petitu

z 3. decembra 2002 a špecifikáciu pozemkov, ktoré boli odpredané a za ktoré navrhovatelia

žiadajú náhradu.

Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 10. novembra 2006, 5. februára 2007

a 5. marca 2007.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania je určenie vlastníctva do dedičstva. Čo sa týka zložitosti veci,

predseda okresného súdu poukázal na skutkovú zložitosť veci vyvolanú počtom účastníkov

konania tak na strane navrhovateľov, ako aj odporcov, ako aj zmenami v dôsledku

procesného nástupníctva po zomrelých navrhovateľoch a tiež potrebou zabezpečiť

množstvo listinných dokladov pre rozhodnutie v merite veci. Ústavný súd zistil

z predloženého spisu rovnaké skutočnosti a na základe nich hodnotí konanie ako fakticky

zložité. Po právnej stránke sa konanie nevyznačuje osobitnou zložitosťou a vec ako

štandardnú označil aj predseda okresného súdu.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky

konania. Sťažovateľka (spolu s ostatnými navrhovateľmi) priebežne upravovala

a upresňovala, resp. rozširovala žalobný návrh v závislosti od zistenia ďalších kúpnych

zmlúv, ktorými odporcovia odpredali nehnuteľnosti pôvodne patriace do dedičstva po M. B.

Keďže zákon (za podmienok v ňom upravených) pripúšťa takýto procesný postup

navrhovateľov, ústavný súd ho nepovažuje za okolnosť, ktorá spôsobuje zbytočné prieťahy

v konaní. Na druhej strane však skutočnosť, že navrhovatelia nevedeli predložiť všetky

kúpne zmluvy a tieto priebežne dopĺňali, resp. označovali odpredané nehnuteľnosti,

považuje ústavný súd za okolnosť, ktorá objektívne prispela k doterajšej dĺžke konania.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej dĺžku súdneho

konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno

považovať za dôvod na vyslovenie prieťahov v súdnom konaní (,

).

3. V rámci posledného kritéria ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu

v namietanom konaní zistil, že okresný súd v zásade postupoval v konaní plynulo do

vyhlásenia medzitýmneho rozsudku 4. novembra 2003. Za jediné výraznejšie obdobie

nečinnosti v tejto etape ústavný súd považuje obdobie od 30. augusta 2000 (žiadosť

okresného súdu na predloženie kúpnych zmlúv Okresnému úradu Košice III) do 7. februára

2001 (nariadenie pojednávania).

Ďalšie obdobia nečinnosti ústavný súd zistil v postupe okresného súdu po vrátení

veci z odvolacieho súdu (16. novembra 2004), ktorý vytkol okresnému súdu aj viaceré

procesné pochybenia. Okresný súd až 9. augusta 2005 rozhodol o pripustení zmeny návrhu

(nečinnosť takmer deväť mesiacov) a pojednávanie vo veci (na 9. jún 2006) nariadil až

2. mája 2006 (nečinnosť ďalších takmer deväť mesiacov). V tejto etape rýchlosť konania

ovplyvnila viacnásobná zmena zákonného sudcu, čo však nie je okolnosť, ktorú ústavný súd

pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní zohľadňuje.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že okresný súd svojím

postupom, ktorý nesmeroval účinne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky

v posudzovanej veci, porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk

s odôvodnením, že dlhodobé predlžovanie súdneho konania veľmi nepriaznivo vplýva na jej

psychické rozpoloženie a podľa jej názoru porušovanie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno dostatočne kompenzovať len

konštatovaním jeho porušenia a príkazom okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil

doterajšiu dĺžku konania, jeho celkový priebeh, obdobie, v ktorom došlo k zbytočným

prieťahom, a ďalšie okolnosti prípadu a dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. Č. konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

vyčíslil sumou 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún)

spolu za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2006 po 2 730 Sk podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a po 164 Sk

režijný paušál.

Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval v konaní pred ústavným súdom

vo viacerých samostatných sťažnostiach takmer všetkých žalobcov ako sťažovateľov

(napr. , , , ), čo v podstatnej miere

znížilo nároky na prípravu zastupovania, spísanie sťažnosti, ústavný súd znížil takto

vypočítanú odmenu za poskytovanie právnych služieb o jednu polovicu, t. j. na 2 894 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007