Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 170/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. E 1892/98), za účasti Okresného súdu

Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti B., s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. E 1892/98) p o r u š e n é b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti B., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

B., s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 7 492,24 Sk (slovom

sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún a dvadsaťštyri halierov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. D. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2007

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2007, zastúpenej advokátom

JUDr. D. K., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej

pod sp. zn. (pôvodne vedenej pod sp. zn. E 1892/98).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd na základe návrhu sťažovateľky

ako oprávnenej osoby vydal uznesenie sp. zn. E 1892/98 z 25. januára 1999, ktorým

bol proti povinnému nariadený súdny výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí.

Okresný súd zaslal 10. mája 2001 spis Okresnému súdu D. za účelom uskutočnenia výkonu

rozhodnutia predajom hnuteľných vecí. Sťažovateľka ďalej uvádza, že po vrátení spisu

okresnému súdu 1. júla 2003 nebol v predmetnej veci vykonaný žiadny úkon.

Sťažovateľka podala počas nariadeného súdneho výkonu rozhodnutia v súlade

s prechodným ustanovením (účinného

od 1. septembra 2005, ďalej len „OSP“) okresnému súdu 27. februára 2006 návrh

na vykonanie exekúcie so súčasnou žiadosťou postúpenia tejto veci označenej exekútorke.

Okresný súd výzvou z 18. októbra 2006 vyzval exekútorku, aby vyčíslila výšku

pohľadávky, a uznesením č. k. -29 z 31. januára 2007 žiadosť súdnej

exekútorky o udelenie poverenia na výkon súdnej exekúcie zamietol. Sťažovateľka podala

proti uvedenému uzneseniu odvolanie, o ktorom okresný súd ku dňu podania sťažnosti

nerozhodol.

Podľa názoru sťažovateľky došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní

k porušeniu jej základného práva podľa , a preto navrhuje, aby vo veci

jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Čl. 48 ods. 2 SR postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým sp. zn. E 1892/98) porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- Sk,

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava II je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy konania v sume

7.492,- Sk na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 26. júla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky

a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu č. Spr. 2111/07 z 26. septembra 2007

bolo ústavnému súdu doručené 4. októbra 2007, doplňujúce vyjadrenie z 29. októbra 2007

bolo ústavnému súdu doručené 5. novembra 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:

«Návrh na výkon rozhodnutia a to predajom hnuteľných vecí v sume 1.400,- Sk

s prísl. podal na súd dňa 17. 12. 18998 (správne má byť 1998, pozn.) oprávnený, B., a. s.,

B. proti povinnému V. P.

Uznesením č. k. -1 zo dňa 25. 01. 1999 bol nariadený výkon rozhodnutia

predajom hnuteľnosti povinného na uspokojenie pohľadávky do výšky 1.400,- Sk s prísl.

Ako vyplýva zo spisu v ďalšom súd vykonal úkony za účelom zistenia adresy trvalého,

príp. prechodného pobytu povinného.

Dňa 10. 05. 2001 bol predmetný spis zaslaný na prevedenie výkonu na Okresný súd

v D., z dôvodu, že povinný mal podľa informácie z Registra obyvateľstva informácie,

že povinný má adresu v obvode Okresného súdu v D.

Dňa 21. 07. 2003 bol spis vrátený na Okresný súd Bratislava II. Dňa 27. 02. 2006

podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa ,

Dňa 03. 03. 2006 bola vec pôvodne vedená v oddelení „E“ pod sp. zn. E 1892/98

prevedená do registra „E“.

Uznesením zo dňa 31. 01. 2007 č. k. -29 bola žiadosť oprávneného

o udelenie poverenia súdnej exekútorke JUDr. Ing. Z. D. zamietnutá. Predmetné

rozhodnutie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a oprávnený doručil dňa 01. 03. 2007

odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu.

O odvolaní oprávneného rozhodol dňa 17. 04. 2007 zákonný sudca, zrušil uznesenie

č. k. -29 zo dňa 31. 01. 2007 a vydal dňa 24. 05. 2007 vydal poverenie

pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Dňa 31. 07. 2007 doručila súdna exekútorka podanie, ktorým vrátila poverenie

na vykonanie exekúcie č. 5102 035673 v zmysle § 60 Exekučného poriadku s odôvodnením,

že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky s príslušenstvom vrátane trov

exekúcie dňa 27. 07. 2007.

Vo veci nešlo o skutkovo a právne náročnú vec.

Zákonnou sudkyňou od doručenia návrhu na súd bola vo veci JUDr. N. P., ktorá

je od 01. 01. 2007 dočasne pridelená na výkone funkcie sudcu na Krajský súd Bratislava

a od 02. 04. 2007 bola vec opatrením predsedu pridelená JUDr. G. S., ktorá vo veci koná

plynulo.»

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti,

ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 9. novembra 2007, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu z 26. septembra 2007, ako aj na doplňujúce

vyjadrenie z 29. októbra 2007, uviedol: „Zároveň oznamujeme, že nepovažujeme

za potrebné sa vyjadriť k vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

Spr. 2111/07 z 26. 9. 2007 a z 29. 10. 2007, nakoľko všetko podstatné sme už uviedli

v podanej ústavnej sťažnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o prvé kritérium právna a faktická zložitosť veci, uplatnením ktorého

ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd konštatoval,

že predmetom konania vedeného okresným súdom bolo rozhodovanie o výkone rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí a následne v nadväznosti na novelizáciu exekučné konanie

uskutočňované podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Z doterajšieho

priebehu konania a prehľadu spisu nezistil ústavný súd žiadnu okolnosť, na základe ktorej

by bolo možné predmetné konanie považovať po skutkovej alebo právnej stránke za zložité.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré ústavný súd zohľadňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Ústavný súd pri preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu

okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k predĺženiu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň

pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Okresnému súdu bol 17. decembra 1998 doručený návrh sťažovateľky na výkon

rozhodnutia predajom hnuteľných vecí proti povinnej osobe (ďalej len „povinný“).

Uznesením okresného súdu č. k. E 1892/98-1 z 25. januára 1999 bol nariadený výkon

rozhodnutia predajom hnuteľných vecí povinného na uspokojenie pohľadávky v sume

1 400 Sk s príslušenstvom. Následne bol okresný súd nečinný do 23. mája 2000, keď vydal

pokyn na uloženie spisu na lehotu jeden mesiac. Rovnaký pokyn bol okresným súdom

vydaný 24. júla 2000.

Okresný súd vydal 18. októbra 2000 pokyn na doručenie výzvy Registru obyvateľov

Slovenskej republiky (ďalej len „register“) za účelom zistenia adresy trvalého pobytu

povinného. Okresný súd po doručení oznámenia registra (10. novembra 2000) vydal

10. mája 2001 pokyn zaslať predmetný spis Okresnému súdu D., pretože povinný mal

prechodný pobyt v jeho obvode.

Okresný súd D. pokynom z 1. júla 2003 zaslal predmetný spis okresnému súdu,

pretože trvalý pobyt povinného bol v jeho obvode. Spis bol okresnému súdu doručený

21. júla 2003. Okresný súd vydal 2. októbra 2003 pokyn na uloženie predmetného spisu

na lehotu 15. október 2003. Okresný súd vydal 15. marca 2004 pokyn na doručenie výzvy

registru, ako aj Ústrednej evidencii väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky (ďalej len „evidencia väzňov“) za účelom zistenia adresy trvalého pobytu

povinného a oznámenia, či sa nenachádza vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

Oznámenie z evidencie väzňov bolo okresnému súdu doručené 26. mája 2004 a oznámenie

z registra 2. júna 2004.

Následne bol okresný súd nečinný až do 3. marca 2006, keď na návrh sťažovateľky

z 24. februára 2006 (doručený okresnému súdu 27. februára 2006) na postúpenie veci

poverenej exekútorke previedol 3. marca 2006 predmetnú vec do registra „E“. V ďalšom

období bol okresný súd opätovne nečinný až do 31. januára 2007, keď uznesením

č. k. -29 vyššieho súdneho úradníka zamietol žiadosť sťažovateľky

o udelenie poverenia súdnej exekútorke. Sťažovateľka podala proti predmetnému uzneseniu

odvolanie, o ktorom rozhodla zákonná sudkyňa uznesením č. k. -40

zo 17. apríla 2007 tak, že zrušila napadnuté uznesenie a 24. mája 2007 vydala poverenie

súdnej exekútorke na vykonanie súdnej exekúcie.

Okresnému súdu bolo 31. júla 2007 doručené oznámenie súdnej exekútorky

o skončení exekučného konania vymožením pohľadávky s príslušenstvom vrátane trov

exekúcie so súčasným vrátením poverenia č. 5102 035673 na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na celkovú dĺžku predmetného konania a uvedené obdobia nečinnosti

okresného súdu je potrebné konštatovať, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. E 1892/98) došlo jeho postupom

k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Aj napriek záveru ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

okresným súdom, ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

(pôvodne vedenej pod sp. zn. E 1892/98) konal bez zbytočných prieťahov

vzhľadom na , ako aj skutočnosť, že predmetné konanie

bolo podľa oznámenia súdnej exekútorky doručeného okresnému súdu 31. júla 2007

skončené, čím bola odstránená právna neistota sťažovateľky ako účastníka konania.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 Sk poukazujúc najmä na dlhodobú nečinnosť okresného súdu

v jej veci.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníka konania a povahu

prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľku

v požadovanej sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún) primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátom JUDr. D. K. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2

a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, a to každý úkon po 2 970 Sk, t. j. spolu 5 940 Sk, čo spolu

s režijným paušálom 2-krát 178 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH (19 % zo 6 296 Sk)

predstavuje sumu 7 492,24 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, tento nález nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007