Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 244/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2007 prerokoval sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa uznesením Krajského

súdu v Žiline č. k. -60 zo 14. augusta 2006 v spojitosti s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006 z 31. júla 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2007 doručená sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -60 zo 14. augusta 2006 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006 z 31. júla 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom doručeným krajskému

súdu 23. decembra 2005 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu

v Ž. č. k. z 8. decembra 2005 a súčasne požiadali aj o oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Krajský súd ich na základe žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyzval

preukázať osobné, majetkové a rodinné pomery a na základe uvedených a preukázaných

skutočností uznesením č. k. -60 zo 14. augusta 2006 rozhodol, že

sťažovateľom nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovatelia podali proti označenému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie

najvyššiemu súdu. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006 z 31. júla 2007

potvrdil napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. -60 zo 14. augusta 2006.

Sťažovatelia vyjadrujú názor, že „Súdy svojím konaním nerešpektovali“ ich

označené základné práva, a preto navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie

konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Zamietnutím dovolania (správne má byť odvolania; pozn.) sťažovateľov proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. -60 zo dňa 14. 8. 2006, došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov, konať pred súdom na ochranu majetku

poškodzovaného nezákonnou činnosťou pri čierných stavbách svojím spoluobčanom za

aktívnej pomoci obce S.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uznesením 2 Sž-o-KS 138/2006 zo dňa 31. 7. 2007

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -60 zo dňa 14. 8. 2006 sa

zrušuje.

Najvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľom trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , , , ).

Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti domáhali zrušenia označeného rozhodnutia

najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu uvedeným v petite ich sťažnosti,

ktorým je ústavný súd viazaný ( ) s tým, že tvrdenie

o údajnom porušení iných základných práv alebo slobôd (čl. 12, čl. 39, čl. 46, čl. 47 a čl. 48

, resp. , , a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd), ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo jej petitu, je podľa názoru

ústavného súdu potrebné považovať za súčasť ich argumentácie () a posúdil

iba porušenie základného práva podľa .

Sťažnosť sťažovateľov smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorý potvrdil

uznesenie krajského súdu č. k. -60 zo 14. augusta 2006, ktorým im nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa

aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006 z 31. júla 2007.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu je poskytnúť uplatňovanému právu

súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho

konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny prístup k súdu

a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu by mohlo dôjsť iba

v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Článok 46 ods. 1 je prvotným východiskom pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany

zaručenej v siedmom oddiele druhej hlavy ( až 50 ).

V predmetnej veci sťažovateľov najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006

z 31. júla 2007 potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. -60 zo 14. augusta

2006, ktorým tento súd nepriznal sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov, keď sa

stotožnil so záverom krajského súdu, že aj s ohľadom na výšku súdneho poplatku 2 000 Sk

za podanú žalobu ide o sumu, ktorá nemôže ohroziť ich životnú situáciu, a dodal, že

s ohľadom na zistené majetkové pomery sťažovatelia sú schopní niesť výdavky spojené

s konaním na súde. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nepovažuje ústavný súd ani za

svojvoľné, ani za arbitrárne.

Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ,

resp. s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by

nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie najvyššieho súdu vykazovalo nedostatky,

ktoré by umožňovali prijatie záveru o existencii príčinnej súvislosti s porušením (prípadne

odoprením, či odňatím) základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007