Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 318/07
PDF · 189.73 KB
No categories available
III. ÚS 318/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 245/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 76/2003) a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy,
základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
zaručeného čl. 46 ods. 3 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 245/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
Z predloženej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ okresnému súdu podal
5. mája 2003 žalobu proti Slovenskej republike, ktorou si uplatňoval nárok na „poskytnutie
primeraného zadosťučinenia – satisfakcie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za
diskriminačné správanie sa štátu Slovenskej republiky voči žalobcovi“. V ústavnej sťažnosti
v tejto súvislosti sťažovateľ predovšetkým poukázal na nečinnosť štátnych orgánov
(Okresného súdu Bratislava III a súdneho exekútora) v exekučnom konaní, ktorého
predmetom bol nútený výkon právoplatného rozhodnutia vydaného Okresným súdom
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 320/96. Sťažovateľ predovšetkým namieta
skutočnosť, že „žalobný spis bol v rozpore so zákonom /čo je už pravidlom na súdoch, keď
sa rozhodnú začať s prieťahmi/ blúdil, aby sa po zbytočných prieťahoch opäť objavil na
pôvodnom súde OS BA I“, kde mu bola pridelená nová sp. zn. 16 C 245/2005. Namieta tiež
rozhodnutie okresného súdu, ktorým sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov, a nakoniec namieta aj nerešpektovanie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva vydaného v konaní č. 46844/99 z 8. novembra 2005.
Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva sťažovateľa tak ako sú
vymenované na strane č. 1.
II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný odstrániť prieťahy v konaní 16 C 245/05
a vo veci konať bezodkladne.
II.C. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť satisfakciu MUDr. D. B. vo výške
200.000,- Sk plus satisfakciu za ignorovanie Európskeho rozsudku č. 46844/99 vo výške
500.000.- Sk.
II.D. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi
aj sťažovateľovi.
II.E. Okresný súd je povinný zaplatiť všetky platby do 15 dní doručenia Nálezu
Ústavného súdu.
V prípade nezaplatenia povinných platieb včas, má sťažovateľ MUDr. D. B.
požadovať úroky z omeškania vo výške 17.6% z nezaplatenej sumy.“
Ústavný súd listom zo 17. októbra 2006 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa
na doplnenie podanej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom
ústavnému súdu 14. novembra 2006, ku ktorému pripojil aj splnomocnenie na konanie
v predmetnej veci, zmenil sťažnostný petit takto:
„Ústavný súd uznáva sťažnosť sťažovateľa vo veci porušenia jeho práv podľa čl. 127
Ústavy SR, nakoľko Okresný súd v Bratislave I. v konaní 16 C 245/05 porušil základné
práva sťažovateľa podľa čl. 48 Ústavy SR ods. 2.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi 200 000,- Sk + satisfakciu za ignorovanie
rozsudku Európskeho súdu č. 46844/99 vo výške 500 000,- SK.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Bratislave I. bezodkladne konať vo veci
Sťažovateľ 3. januára 2007 doručil ústavnému súdu podanie označené
ako „Opakovaná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“, v ktorom opäť
nanovo formuloval návrh na rozhodnutie vo veci samej. Preto ústavný súd vyzval listom
z 10. januára 2007 právneho zástupcu sťažovateľa, aby upresnil, akého rozhodnutia
sa na ústavnom súde sťažovateľ domáha. Dňa 2. februára 2007 sťažovateľ doručil
ústavnému súdu späťvzatie svojho podania z 3. januára 2007, v ktorom tiež požiadal
o rozšírenie petitu svojej sťažnosti o povinnosť okresného súdu zaplatiť trovy konania jeho
právnemu zástupcovi.
Medzitým si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu k nahliadnutiu spisový materiál
v predmetnej veci, ktorý bol doručený 26. januára 2007.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).
Ústavný súd z predloženej sťažnosti, z jej príloh i z vyžiadaného súdneho spisu zistil,
že okresný súd postúpil približne 4 mesiace po začatí konania predmetnú vec z dôvodov
miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava II.
Podľa § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) je všeobecným
súdom štátu súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.
V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať na skutočnosť,
že k postúpeniu veci Okresnému súdu Bratislava II došlo po tom, čo na základe výzvy
okresného súdu mu sťažovateľ 9. júna 2003 doručil konkretizáciu rozhodnutí, v dôsledku
vydania ktorých uplatnil nárok na náhradu ujmy. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd
pred postúpením veci zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie otázky miestnej
príslušnosti na konanie.
Z predloženého súdneho spisu ústavný súd ďalej zistil, že najvýznamnejšou mierou
sa na celkovej dĺžke trvania predmetného konania podieľala nečinnosť Okresného súdu
Bratislava II, ktorému okresný súd vec postúpil a doručil 18. septembra 2003. Okresný súd
Bratislava II po doručení spisu v predmetnej veci vykonal prvý procesný úkon až 13. apríla
2005, keď účastníkom konania oznámil predpokladaný termín nariadenia pojednávania vo
veci. Podľa názoru ústavného súdu však Okresnému súdu Bratislava II nič nebránilo v tom,
aby využijúc ustanovenie § 105 ods. 3 OSP nesúhlasil s postúpením veci podstatne skôr ako
5. októbra 2005. Procesný úkon okresného súdu, ktorým postúpil v septembri 2003 vec
Okresnému súdu Bratislava II zhodnotil podpredseda Krajského súdu v Bratislave
16. novembra 2006 v odpovedi na sťažovateľovu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti
ako nesprávny postup, napriek tomu však podľa názoru ústavného súdu okresnému súdu
nemožno pričítať zodpovednosť za bezdôvodnú nečinnosť, ktorá nastala po postúpení veci
v konaní Okresného súdu Bratislava II. Ústavný súd tu zdôrazňuje, že vychádzajúc z § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde nie je v konaní o predmetnej ústavnej sťažnosti oprávnený
rozhodovať o prípadných prieťahoch v konaní Okresného súdu Bratislava II, pretože
sťažovateľ v petite sťažnosti namieta prieťahy v konaní okresného súdu. Okresný súd môže
teda byť zodpovedný za nesprávny postup spočívajúci v postúpení veci, nie však za
prieťahy, ktoré po nesprávnom postúpení spôsobil zo subjektívnych dôvodov iný súd,
ktorému bola vec postúpená.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podanej sťažnosti tak zameral svoju
pozornosť na postup okresného súdu odhliadnuc od obdobia, keď o predmetnej veci konanie
viedol Okresný súd Bratislava II. Z pohľadu celkovej dĺžky konania (ku dňu podania
ústavnej sťažnosti 3 roky a 4 mesiace) ústavný súd konštatuje, že časový úsek, v rámci
ktorého okresný súd svojím procesným postupom mohol ovplyvňovať priebeh predmetného
konania, trval od doručenia žaloby okresnému súdu v máji 2003 do podania sťažnosti
ústavnému súdu v septembri 2006 približne 13 mesiacov (obdobie od 5. mája 2003
do 18. septembra 2003 a obdobie od 1. decembra 2005 do 6. septembra 2006).
V prvom z uvedených období bolo nevyhnutné konkretizovať žalobný návrh
sťažovateľa (presné určenie rozhodnutí a postupov, v dôsledku ktorých sa domáhal náhrady
ujmy), v druhom období procesné úkony okresného súdu smerovali k zabezpečeniu
vyjadrení odporcov k žalobnému návrhu (časový úsek od 21. decembra 2005 do 2. februára
2006), k pripusteniu zmeny petitu žaloby v dôsledku podania sťažovateľa (od 9. februára
2006 do 3. apríla 2006) a k zisteniu majetkových pomerov sťažovateľa na účely rozhodnutia
o prípadnom oslobodení od súdnych poplatkov (od 31. mája 2006 do 17. júla 2006).
Po vydaní rozhodnutia, ktorým sa sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov
nepriznalo, 29. septembra 2006 vyzval okresný súd sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku.
Ústavný súd tak konštatuje, že postup okresného súdu v predmetnom konaní možno
zásadne hodnotiť ako plynulý, aj keď v už uvedených obdobiach mali procesné úkony
žalovaného súdu prípravný charakter. Nevyhnutnosť ich vykonania však vyplývala
aj z nedostatkov žalobného návrhu sťažovateľa a z uplatňovania jeho procesných práv
(zmena petitu).
V postupe okresného súdu ústavný súd nezistil žiadne dlhšie trvajúce obdobia
nečinnosti. Ako nesprávny alebo neefektívny možno kvalifikovať iba procesný postup
žalovaného súdu spočívajúci v postúpení veci Okresnému súdu Bratislava II. Ústavný súd
považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva, že ak sa aj
isté prieťahy v konaní všeobecného súdu vyskytnú, nie každý zistený prieťah má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03,
Postup okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na tieto
skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu
mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, a preto jeho návrh hodnotil ako zjavne neopodstatnený.
V súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou poukazuje ústavný súd aj na skutočnosť,
že sťažovateľ využil právny prostriedok nápravy, ktorý mu poskytuje zákon č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), tak,
že sťažnosť na postup okresného súdu doručil tomuto súdu 31. júla 2006 a 2. augusta 2006
sťažnosť doručil aj Krajskému súdu v Bratislave.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy
v konaní orgánu štátnej správy súdov ústavný súd viackrát považoval za dôvod
na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).
Formálnym uplatnením sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní je jej podanie v takom čase
pred podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý nezabezpečuje
napadnutému všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na to, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.
V sťažovateľovom prípade došlo k podaniu sťažnosti na postup okresného súdu viac
ako mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Predseda okresného súdu v odpovedi
na podanie sťažovateľa využil možnosť danú § 65 ods. 2 zákona o súdoch a predĺžil lehotu
na vybavenie sťažovateľovej sťažnosti do 2. októbra 2006 z dôvodu zabezpečenia
a naštudovania spisového materiálu. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť bola podaná
6. septembra 2006, ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu nebol poskytnutý dostatočný
čas na prípadné odstránenie nedostatkov v predmetnom konaní. Preto sťažovateľom využitý
prostriedok nápravy ústavný súd považuje za formálne uplatnený.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2007