Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 318/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom zaručeného ,

základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy

zaručeného a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Z predloženej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ okresnému súdu podal

5. mája 2003 žalobu proti Slovenskej republike, ktorou si uplatňoval nárok na „poskytnutie

primeraného zadosťučinenia – satisfakcie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za

diskriminačné správanie sa štátu Slovenskej republiky voči žalobcovi“. V ústavnej sťažnosti

v tejto súvislosti sťažovateľ predovšetkým poukázal na nečinnosť štátnych orgánov

(Okresného súdu Bratislava III a súdneho exekútora) v exekučnom konaní, ktorého

predmetom bol nútený výkon právoplatného rozhodnutia vydaného Okresným súdom

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ predovšetkým namieta

skutočnosť, že „žalobný spis bol v rozpore so zákonom /čo je už pravidlom na súdoch, keď

sa rozhodnú začať s prieťahmi/ blúdil, aby sa po zbytočných prieťahoch opäť objavil na

pôvodnom súde OS BA I“, kde mu bola pridelená nová sp. zn. . Namieta tiež

rozhodnutie okresného súdu, ktorým sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov, a nakoniec namieta aj nerešpektovanie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva vydaného v konaní č. 46844/99 z 8. novembra 2005.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva sťažovateľa tak ako sú

vymenované na strane č. 1.

II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný odstrániť prieťahy v konaní

a vo veci konať bezodkladne.

II.C. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť satisfakciu MUDr. D. B. vo výške

200.000,- Sk plus satisfakciu za ignorovanie Európskeho rozsudku č. 46844/99 vo výške

500.000.- Sk.

II.D. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi

aj sťažovateľovi.

II.E. Okresný súd je povinný zaplatiť všetky platby do 15 dní doručenia Nálezu

Ústavného súdu.

V prípade nezaplatenia povinných platieb včas, má sťažovateľ MUDr. D. B.

požadovať úroky z omeškania vo výške 17.6% z nezaplatenej sumy.“

Ústavný súd listom zo 17. októbra 2006 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa

na doplnenie podanej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom

ústavnému súdu 14. novembra 2006, ku ktorému pripojil aj splnomocnenie na konanie

v predmetnej veci, zmenil sťažnostný petit takto:

„Ústavný súd uznáva sťažnosť sťažovateľa vo veci porušenia jeho práv podľa čl. 127

SR, nakoľko Okresný súd v Bratislave I. v konaní porušil základné

práva sťažovateľa podľa SR ods. 2.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi 200 000,- Sk + satisfakciu za ignorovanie

rozsudku Európskeho súdu č. 46844/99 vo výške 500 000,- SK.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Bratislave I. bezodkladne konať vo veci

.“

Sťažovateľ 3. januára 2007 doručil ústavnému súdu podanie označené

ako „Opakovaná sťažnosť podľa “, v ktorom opäť

nanovo formuloval návrh na rozhodnutie vo veci samej. Preto ústavný súd vyzval listom

z 10. januára 2007 právneho zástupcu sťažovateľa, aby upresnil, akého rozhodnutia

sa na ústavnom súde sťažovateľ domáha. Dňa 2. februára 2007 sťažovateľ doručil

ústavnému súdu späťvzatie svojho podania z 3. januára 2007, v ktorom tiež požiadal

o rozšírenie petitu svojej sťažnosti o povinnosť okresného súdu zaplatiť trovy konania jeho

právnemu zástupcovi.

Medzitým si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu k nahliadnutiu spisový materiál

v predmetnej veci, ktorý bol doručený 26. januára 2007.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. ).

Ústavný súd z predloženej sťažnosti, z jej príloh i z vyžiadaného súdneho spisu zistil,

že okresný súd postúpil približne 4 mesiace po začatí konania predmetnú vec z dôvodov

miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava II.

Podľa (ďalej len „OSP“) je všeobecným

súdom štátu súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať na skutočnosť,

že k postúpeniu veci Okresnému súdu Bratislava II došlo po tom, čo na základe výzvy

okresného súdu mu sťažovateľ 9. júna 2003 doručil konkretizáciu rozhodnutí, v dôsledku

vydania ktorých uplatnil nárok na náhradu ujmy. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd

pred postúpením veci zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie otázky miestnej

príslušnosti na konanie.

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd ďalej zistil, že najvýznamnejšou mierou

sa na celkovej dĺžke trvania predmetného konania podieľala nečinnosť Okresného súdu

Bratislava II, ktorému okresný súd vec postúpil a doručil 18. septembra 2003. Okresný súd

Bratislava II po doručení spisu v predmetnej veci vykonal prvý procesný úkon až 13. apríla

2005, keď účastníkom konania oznámil predpokladaný termín nariadenia pojednávania vo

veci. Podľa názoru ústavného súdu však Okresnému súdu Bratislava II nič nebránilo v tom,

aby využijúc ustanovenie nesúhlasil s postúpením veci podstatne skôr ako

5. októbra 2005. Procesný úkon okresného súdu, ktorým postúpil v septembri 2003 vec

Okresnému súdu Bratislava II zhodnotil podpredseda Krajského súdu v Bratislave

16. novembra 2006 v odpovedi na sťažovateľovu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

ako nesprávny postup, napriek tomu však podľa názoru ústavného súdu okresnému súdu

nemožno pričítať zodpovednosť za bezdôvodnú nečinnosť, ktorá nastala po postúpení veci

v konaní Okresného súdu Bratislava II. Ústavný súd tu zdôrazňuje, že vychádzajúc z § 20

ods. 3 nie je v konaní o predmetnej ústavnej sťažnosti oprávnený

rozhodovať o prípadných prieťahoch v konaní Okresného súdu Bratislava II, pretože

sťažovateľ v petite sťažnosti namieta prieťahy v konaní okresného súdu. Okresný súd môže

teda byť zodpovedný za nesprávny postup spočívajúci v postúpení veci, nie však za

prieťahy, ktoré po nesprávnom postúpení spôsobil zo subjektívnych dôvodov iný súd,

ktorému bola vec postúpená.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podanej sťažnosti tak zameral svoju

pozornosť na postup okresného súdu odhliadnuc od obdobia, keď o predmetnej veci konanie

viedol Okresný súd Bratislava II. Z pohľadu celkovej dĺžky konania (ku dňu podania

ústavnej sťažnosti 3 roky a 4 mesiace) ústavný súd konštatuje, že časový úsek, v rámci

ktorého okresný súd svojím procesným postupom mohol ovplyvňovať priebeh predmetného

konania, trval od doručenia žaloby okresnému súdu v máji 2003 do podania sťažnosti

ústavnému súdu v septembri 2006 približne 13 mesiacov (obdobie od 5. mája 2003

do 18. septembra 2003 a obdobie od 1. decembra 2005 do 6. septembra 2006).

V prvom z uvedených období bolo nevyhnutné konkretizovať žalobný návrh

sťažovateľa (presné určenie rozhodnutí a postupov, v dôsledku ktorých sa domáhal náhrady

ujmy), v druhom období procesné úkony okresného súdu smerovali k zabezpečeniu

vyjadrení odporcov k žalobnému návrhu (časový úsek od 21. decembra 2005 do 2. februára

2006), k pripusteniu zmeny petitu žaloby v dôsledku podania sťažovateľa (od 9. februára

2006 do 3. apríla 2006) a k zisteniu majetkových pomerov sťažovateľa na účely rozhodnutia

o prípadnom oslobodení od súdnych poplatkov (od 31. mája 2006 do 17. júla 2006).

Po vydaní rozhodnutia, ktorým sa sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznalo, 29. septembra 2006 vyzval okresný súd sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku.

Ústavný súd tak konštatuje, že postup okresného súdu v predmetnom konaní možno

zásadne hodnotiť ako plynulý, aj keď v už uvedených obdobiach mali procesné úkony

žalovaného súdu prípravný charakter. Nevyhnutnosť ich vykonania však vyplývala

aj z nedostatkov žalobného návrhu sťažovateľa a z uplatňovania jeho procesných práv

(zmena petitu).

V postupe okresného súdu ústavný súd nezistil žiadne dlhšie trvajúce obdobia

nečinnosti. Ako nesprávny alebo neefektívny možno kvalifikovať iba procesný postup

žalovaného súdu spočívajúci v postúpení veci Okresnému súdu Bratislava II. Ústavný súd

považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva, že ak sa aj

isté prieťahy v konaní všeobecného súdu vyskytnú, nie každý zistený prieťah má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ,

).

Postup okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle . Vzhľadom na tieto

skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu

mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

, a preto jeho návrh hodnotil ako zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou poukazuje ústavný súd aj na skutočnosť,

že sťažovateľ využil právny prostriedok nápravy, ktorý mu poskytuje

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), tak,

že sťažnosť na postup okresného súdu doručil tomuto súdu 31. júla 2006 a 2. augusta 2006

sťažnosť doručil aj Krajskému súdu v Bratislave.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy

v konaní orgánu štátnej správy súdov ústavný súd viackrát považoval za dôvod

na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov (m. m. , , ).

Formálnym uplatnením sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní je jej podanie v takom čase

pred podaním ústavnej sťažnosti podľa , ktorý nezabezpečuje

napadnutému všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na to, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

V sťažovateľovom prípade došlo k podaniu sťažnosti na postup okresného súdu viac

ako mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Predseda okresného súdu v odpovedi

na podanie sťažovateľa využil možnosť danú § 65 ods. 2 zákona o súdoch a predĺžil lehotu

na vybavenie sťažovateľovej sťažnosti do 2. októbra 2006 z dôvodu zabezpečenia

a naštudovania spisového materiálu. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť bola podaná

6. septembra 2006, ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu nebol poskytnutý dostatočný

čas na prípadné odstránenie nedostatkov v predmetnom konaní. Preto sťažovateľom využitý

prostriedok nápravy ústavný súd považuje za formálne uplatnený.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2007