Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 267/07
PDF · 145.37 KB
No categories available
II. ÚS 267/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. G. a H. G., obaja bytom Ľ., zastúpených advokátom
JUDr. V. Z., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom generálneho prokurátora
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 323/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. G. a H. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2007
doručená sťažnosť E. G. a H. G., obaja bytom Ľ. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 323/07.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 29. júna 1998 sa žalobcovia
v 1. – 19. rade domáhali v konaní pred Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“)
od sťažovateľov (v procesnom postavení žalovaných) vypratania nehnuteľností
v katastrálnom území D. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Okresný súd rozsudkom
č. k. 19 C 200/98-223 z 20. novembra 2002 žalobe žalobcov vyhovel a sťažovateľom uložil
sporné nehnuteľnosti vypratať. Odvolací Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd“)
rozsudkom č. k. 5 Co 115/03-250 z 26. mája 2004 zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu
žalobcov zamietol. Na základe toho podali žalobcovia 21. júla 2004 proti rozsudku
krajského súdu dovolanie z dôvodu nimi tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci
krajským súdom. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd“)
rozsudkom sp. zn. 1 Cdo 8/05 z 22. novembra 2005 zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie
krajského súdu a vec mu vrátil na opätovné konanie (doplnenie dokazovania) a rozhodnutie.
Po vrátení veci krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5 Co 18/06-295
z 13. decembra 2006, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 19 C 200/98-223
z 20. novembra 2002. Sťažovatelia z dôvodu nespokojnosti s týmto opätovným
rozhodnutím krajského súdu podali 14. apríla 2007 generálnemu prokurátorovi podnet
na podanie mimoriadneho dovolania za účelom preskúmania rozsudku krajského súdu
č. k. 5 Co 18/06-295 z 13. decembra 2006. Sťažovatelia namietajú porušenie označeného
základného práva na súdnu ochranu z dôvodu, že generálny prokurátor na základe ich
podnetu nepodal mimoriadne dovolanie a listom č. k. VI/2 323/07-8 z 1. augusta 2007 ich
podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložil.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Generálny prokurátor v upovedomení
o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľov na podanie mimoriadneho dovolania č. k. VI/2
323/07-8 zo dňa 1. 8. 2007 uvádza protiprávne konštatovania, o ktoré opiera svoj záver, že
v danom prípade nie je daný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania. Ide najmä
o záver, že rozsudok KS č. k. 5 Co 18/2006-295 zo dňa 13. 12. 2006 vychádza z náležite
zisteného skutkového stavu a je vecne a právne správny. Generálny prokurátor evidentne
ignoroval skutočnosti uvedené v podaní sťažovateľov zo dňa 14. 4. 2007 označenom ako
„Podnet na podanie mimoriadneho dovolania“ (...).»
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti
na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľov priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na
súdnu ochranu bolo postupom generálneho prokurátora v konaní č. k. VI/2 323/07-8
porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky vracia podnet sťažovateľov na podanie
mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co 18/2006-295 zo
dňa 13. 12. 2006 na ďalšie konanie generálnemu prokurátorovi s uložením povinnosti
podať mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co 18/2006-295
zo dňa 13. 12. 2006 na Najvyšší súd Slovenskej republiky.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo posúdenie, či postupom generálneho
prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 323/07 o podnete sťažovateľov na podanie
mimoriadneho dovolania bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu zaručené
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy môže
dovolávať každý, kto sa domnieva, že došlo k nezákonnému zasahovaniu do výkonu jeho
práv (občianskej povahy), a sťažuje sa, že nemal možnosť takýto spor predložiť súdu
spĺňajúcemu požiadavky ustanovené v čl. 46 ods. 1 ústavy. Tento článok zakotvuje „právo
na súdnu ochranu“, ktorého jednou stránkou je právo na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa
na súd v občianskoprávnej veci. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si
osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je aj právo na
prístup k súdu, nie je absolútne a môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych
formalít alebo iných podmienok (zákonom ustanoveným postupom).
Sťažovatelia sťažnosťou namietajú porušenie svojho základného práva nevyužitím
práva generálneho prokurátora podať proti rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 18/06-295
z 13. decembra 2006 mimoriadne dovolanie.
Podanie mimoriadneho dovolania je podmienené splnením zákonných predpokladov,
ktoré sú upravené v ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého
využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že
nejde o základné právo sťažovateľov, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,
t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,
a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07).
Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,
že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označenému rozsudku krajského
súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva
sťažovateľov, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľom právo (právny nárok)
na vyhovenie ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho
prokurátora.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade generálnej
prokuratúry) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti
označenému rozsudku krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu
označeného základného práva sťažovateľov, ústavný súd ich sťažnosť pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2007