Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 267/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. G. a H. G., obaja bytom Ľ., zastúpených advokátom

JUDr. V. Z., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v postupom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 323/07 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. G. a H. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2007

doručená sťažnosť E. G. a H. G., obaja bytom Ľ. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 323/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 29. júna 1998 sa žalobcovia

v 1. – 19. rade domáhali v konaní pred Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“)

od sťažovateľov (v procesnom postavení žalovaných) vypratania nehnuteľností

v katastrálnom území D. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Okresný súd rozsudkom

č. k. -223 z 20. novembra 2002 žalobe žalobcov vyhovel a sťažovateľom uložil

sporné nehnuteľnosti vypratať. Odvolací Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd“)

rozsudkom č. k. -250 z 26. mája 2004 zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu

žalobcov zamietol. Na základe toho podali žalobcovia 21. júla 2004 proti rozsudku

krajského súdu dovolanie z dôvodu nimi tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci

krajským súdom. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd“)

rozsudkom sp. zn. z 22. novembra 2005 zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie

krajského súdu a vec mu vrátil na opätovné konanie (doplnenie dokazovania) a rozhodnutie.

Po vrátení veci krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -295

z 13. decembra 2006, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -223

z 20. novembra 2002. Sťažovatelia z dôvodu nespokojnosti s týmto opätovným

rozhodnutím krajského súdu podali 14. apríla 2007 generálnemu prokurátorovi podnet

na podanie mimoriadneho dovolania za účelom preskúmania rozsudku krajského súdu

č. k. -295 z 13. decembra 2006. Sťažovatelia namietajú porušenie označeného

základného práva na súdnu ochranu z dôvodu, že generálny prokurátor na základe ich

podnetu nepodal mimoriadne dovolanie a listom č. k. -8 z 1. augusta 2007 ich

podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložil.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Generálny prokurátor v upovedomení

o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľov na podanie mimoriadneho dovolania č. k. VI/2

323/07-8 zo dňa 1. 8. 2007 uvádza protiprávne konštatovania, o ktoré opiera svoj záver, že

v danom prípade nie je daný dôvod na podanie mimoriadneho dovolania. Ide najmä

o záver, že rozsudok KS č. k. -295 zo dňa 13. 12. 2006 vychádza z náležite

zisteného skutkového stavu a je vecne a právne správny. Generálny prokurátor evidentne

ignoroval skutočnosti uvedené v podaní sťažovateľov zo dňa 14. 4. 2007 označenom ako

„Podnet na podanie mimoriadneho dovolania“ (...).»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov priznané na

súdnu ochranu bolo postupom generálneho prokurátora v konaní č. k. -8

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky vracia podnet sťažovateľov na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -295 zo

dňa 13. 12. 2006 na ďalšie konanie generálnemu prokurátorovi s uložením povinnosti

podať mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -295

zo dňa 13. 12. 2006 na Najvyšší súd Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo posúdenie, či postupom generálneho

prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 323/07 o podnete sťažovateľov na podanie

mimoriadneho dovolania bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu zaručené

v .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa porušenia môže

dovolávať každý, kto sa domnieva, že došlo k nezákonnému zasahovaniu do výkonu jeho

práv (občianskej povahy), a sťažuje sa, že nemal možnosť takýto spor predložiť súdu

spĺňajúcemu požiadavky ustanovené v . Tento článok zakotvuje „právo

na súdnu ochranu“, ktorého jednou stránkou je právo na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa

na súd v občianskoprávnej veci. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si

osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je aj právo na

prístup k súdu, nie je absolútne a môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych

formalít alebo iných podmienok (zákonom ustanoveným postupom).

Sťažovatelia sťažnosťou namietajú porušenie svojho základného práva nevyužitím

práva generálneho prokurátora podať proti rozsudku krajského súdu č. k. -295

z 13. decembra 2006 mimoriadne dovolanie.

Podanie mimoriadneho dovolania je podmienené splnením zákonných predpokladov,

ktoré sú upravené v ustanoveniach a nasl. . Z týchto

ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého

využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že

nejde o základné právo sťažovateľov, ktoré by bolo možné zahrnúť pod .

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ).

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,

že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označenému rozsudku krajského

súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva

sťažovateľov, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľom právo (právny nárok)

na vyhovenie ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu v zmysle

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade generálnej

prokuratúry) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, ).

Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti

označenému rozsudku krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu

označeného základného práva sťažovateľov, ústavný súd ich sťažnosť pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007