Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 214/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátkou JUDr.

K. Ch., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok vo veci vedenej

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Kežmarok, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok vo veci vedenej pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk

(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť Ing. F. L., CSc., trovy právneho

zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. Ch., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2007 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. K. Ch., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len

„okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. októbra 1999 okresnému súdu

návrh na začatie konania týkajúci sa „vydania náhrady“ proti odporcovi V., o. z., K. (ďalej

len „odporca“). Uvedený návrh bol 8. apríla 2004 doručený odporcovi na vyjadrenie.

Sťažovateľ bol oznámením okresného súdu z 5. apríla 2005 upovedomený, že daná vec

bude postúpená na prerokovanie miestne príslušnému Okresnému súdu Zvolen.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 31. mája 2005, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 20. júna 2005, bolo

rozhodnuté, že na prerokovanie predmetnej veci je miestne príslušný okresný súd. Následne

bola sťažovateľovi 7. decembra 2006 doručená výzva okresného súdu na vyčíslenie

predmetu konania kvôli vyrubeniu súdneho poplatku. Predvolanie na pojednávanie

nariadené na 22. marec 2007 bolo sťažovateľovi doručené 22. decembra 2006. Okresný súd

upovedomením zo 7. marca 2007 oznámil sťažovateľovi zrušenie tohto termínu a odročenie

pojednávania na neurčito.

Z príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 25. apríla 2007

okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú ku dňu podania ústavnej sťažnosti

nedostal žiadnu odpoveď.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti

ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Kežmarok prikazuje vo veci sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk

(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Kežmarok je povinný nahradiť Ing. F. L., CSc., trovy právneho

zastúpenia v sume 7.656,- Sk (slovom) na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. K. Ch.

vedený v..., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 12. septembra 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa

sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 10029/2007 z 9. októbra 2007 bolo

ústavnému súdu doručené 12. októbra 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:

„Na tunajšom súde prebieha konanie označené pod sp. zn. . Návrh došiel

dňa 20. 10. 1999. V pôvodnom návrhu bol označený ako navrhovateľ Ing. F. L. CSc. a spol.

proti odporcovi V., o. z. K. Pretože podanie navrhovateľa bolo nejasné v zmysle ust. § 42

ods. 3 a a , sudca poučil navrhovateľa v zmysle citovaných ustanovení

dňa 14. 5. 2004. Navrhovateľ žiadal poskytnúť lehotu 30 dní na doplnenie spresnenia

svojho návrhu. Dňa 16. 6. 2004 bol doručený súdu spresnený a doplnený návrh, kde

navrhovateľom sa stalo P. S. zastúpené Ing. F. L. CSc. proti odporcovi V. - štátny podnik

P., zastúpené V., š. p., odštepný závod K.

Sudca dňa 30. 9. 2004 vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k návrhu v lehote

15 dní. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa 26. 10. 2004 žiadal o predĺženie termínu

na vyjadrenie k žalobe a žiadal o predloženie príloh k žalobe. Dňa 6. 12. 2004 bolo

doručené súdu vyjadrenie odporcu.

Na základe vyjadrenia odporcu, že V., o. z. K. nemá právnu subjektivitu, bola vec

postúpená dňa 5. 4. 2005 na Okresný súd vo Zvolene, ktorý vyjadril svoj nesúhlas a zaslal

vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti na Najvyšší súd SR, ktorý dňa 31. 5. 2005

rozhodol, že je miestne príslušný Okresný súd v Kežmarku. Dňa 1. 7. 2005 bol doručený

spis Okresnému súdu v Kežmarku.

Predseda Okresného súdu v Kežmarku svojim opatrením zo dňa 1. 11. 2006

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Ť. pridelil vec do senátu

3 C - JUDr. K., ktorý vytýčil termín pojednávania na deň 22. 3. 2007 a zároveň vyzval

navrhovateľa na vyčíslenie hodnoty predmetu konania.

Dňa 6. 3. 2007 po návrate JUDr. Ť. bola mu predmetná vec pridelená

na prejednanie a rozhodnutie. Pretože nebol schopný odborne sa pripraviť za taký krátky

čas na pojednávanie, toto zrušil a odročil na neurčito, aby nedošlo k zbytočným nákladom

účastníkov konania.

S poukazom na rozbor spisového materiálu je potrebné konštatovať, že konanie

vo veci je poznačené zbytočnými prieťahmi.

V tejto súvislosti si však dovoľujem uviesť, že Okresný súd v Kežmarku po svojom

vzniku, t. j. od 1. 1. 1997 napriek tomu, že pracoval výlučne s novým nápadom vecí, všetky

súdne agendy na úrovni okresného súdu vybavovali iba piati predsedovia senátov. Nebolo

teda možné spĺňať požiadavku špecializácie sudcov a preto sa stalo, že všetci štyria civilní

sudcovia vybavovali štyri najdôležitejšie agendy. K 1. 12. 1997 nastúpil na súd v poradí

šiesty predseda senátu, ktorý vybavuje v podstate iba výlučne trestnú agendu.

Všetci predsedovia senátov tunajšieho súdu pracovali do júna 2004 v neustálom

strese z možného zrušenia Okresného súdu Kežmarok.

Okrem toho si dovolím poukázať na ďalšie objektívne prieťahy vo vybavovaní vecí,

keď zákonný sudca vo veci bol v čase od 4. 2. 2002 do 24. 5. 2002 a v čase

od 11. 9. 2006 do 28. 2. 2007 práceneschopný s vážnym ochorením srdca.

Dovoľujem si zároveň, Vážený pán sudca spravodajca vyjadriť presvedčenie,

že v budúcnosti k takýmto nepriaznivým situáciám na našom súde dochádzať nebude,

nakoľko je predpoklad, že Okresný súd v Kežmarku bude od 1. 11. 2007 pracovať v počte

8 senátov.

Pri samozrejmom presvedčení, že žiadosť pána Ing. L. posúdite spravodlivo,

dovoľujem si požiadať o Vašu zhovievavosť pri určovaní primeraného finančného

zadosťučinenia. K tomu dodávam, že predseda senátu - JUDr. Š. Ť. k spokojnosti vedenia

Okresného súdu Kežmarok vybavuje veľmi dôležitú súdnu agendu vo veciach maloletých

a poručenských, a v jeho prípade ide o prvú sťažnosť podanú na Vašu váženú inštitúciu.“

Zákonný sudca v pripojenom vyjadrení z 3. októbra 2007 okrem prehľadu úkonov,

ktorý bol totožný s chronológiou predmetnej veci uvedenej vo vyjadrení predsedu

okresného súdu z 9. októbra 2007, ďalej uviedol:

„Chcel by som však na svoju obhajobu uviest, že od r. 1999 som vybavoval veci

registrov Cb, C, PaNc, E, Er, čo sa muselo odzrkadliť aj na kvalite mojej práce. Ďalším

z nezanedbateľných dôvodov je aj môj zdravotný stav, kde v r. 2002 som bol

práceneschopný od 4. 2. 2002 do 24. 5. 2002 a v r. 2006 a r. 2007 od 11. 9. 2006 do 28. 2.

2007, pričom pravidelne chodím na kontroly k odborným lekárom.

Ohľadom odôvodnenia sťažovateľa na uplatnenie si finančného zadosťučinenia

chcem poukázať, že v tomto štádiu konania v predmetnej veci pod sp. zn.

je irelevantné tvrdiť, že bude vo veci úspešný a mohol by si užívať svoj podiel, pretože

v priebehu konania prejudikoval rozhodnutie súdu, čím považuje finančné zadosťučinenie

za nedôvodné.“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti,

ako vo svojom vyjadrení uviedol predseda okresného súdu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku z 28. októbra 2007, ktorým reagovala

na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 9. októbra 2007, uviedla:

„K vyjadreniu predsedu Okresného súdu v Kežmarku a príslušného sudcu Okresného

súdu v Kežmarku, Dr. Ť. uvádzam nasledovné:

- tak predseda Okresného súdu ako i príslušný sudca nepopreli, že v konaní došlo

k zbytočným prieťahom;

- ako vyplýva z konštantnej judikatúry ÚS SR, nečinnosť súdu nemožno podľa názoru

ÚS SR ničím ospravedlniť, a preto nemôže zohľadniť ani názor Okresného súdu

o nadmernej zaťaženosti konajúceho sudcu a nedostatok sudcov na Okresnom súde, pretože

tieto skutočnosti nemôžu zakladať dôvod na porušovanie základného práva sťažovateľa;

- k názoru príslušného sudcu uvedeného v poslednom odseku jeho vyjadrenia

sa vyjadriť nemôžem, pretože ho považujem za nezrozumiteľné, navrhovateľ nepochybne

odôvodnil svoju požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie dôvodmi uvedenými

v návrhu (vek, ťažkosti, ktoré prežíva po roky nečinnosti súdu, ktorý postavil navrhovateľa

do stavu stále pretrvávajúcej neistoty).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP a ako súčasti prvého kritéria ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

ako vlastníka na „vydanie náhrady“ za vyťaženie trvalého porastu na nehnuteľnostiach,

ktoré využíval odporca. Vzhľadom na to, že v danej veci boli okresným súdom vykonané

dosiaľ len prvotné procesné úkony a neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie, ústavný súd

nemohol predmetné konanie posúdiť z hľadiska jeho skutkovej a právnej zložitosti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní

predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným

prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že okresnému súdu bol 20. októbra 1999

doručený návrh sťažovateľa ako vlastníka pozemkov na „vydanie náhrady“ za vyťaženie

trvalého porastu na nehnuteľnostiach užívaných odporcom. Okresný súd bol od doručenia

návrhu nečinný až do 5. apríla 2004, keď vyzval odporcu, aby sa k predloženému návrhu

vyjadril v určenej lehote. Podľa zápisnice okresného súdu z informatívneho výsluchu

sťažovateľa, ktorý bol vykonaný 14. mája 2004, bol sťažovateľ vyzvaný upresniť a doplniť

svojho návrhu v zmysle a a . Sťažovateľ svoj návrh doplnil

podaním doručeným okresnému súdu 16. júna 2004.

Okresný súd v ďalšom období vykonával úkony spojené s doručovaním písomností

a vyjadrení sťažovateľa týkajúcich sa predmetu konania odporcovi na vyjadrenie.

Na základe vyjadrenia odporcu, že nemá právnu subjektivitu, okresný súd postúpil 5. apríla

2005 danú vec Okresnému súdu Zvolen ako miestne príslušnému súdu. Vzhľadom

na nesúhlas Okresného súdu Zvolen s postúpením predmetnej veci rozhodol najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 31. mája 2005 tak, že miestne príslušným súdom

na prerokovanie uvedenej veci je okresný súd. Spis bol okresnému súdu vrátený 1. júla

2005.

Následne bol okresný súd v danej veci nečinný až do 24. novembra 2006, keď bol

nariadený termín pojednávania na 22. marec 2007. Okresný súd zároveň prípisom

z 27. novembra 2006 vyzval sťažovateľa na vyčíslenie hodnoty predmetu konania.

Odpoveď sťažovateľa na uvedený prípis bola okresnému súdu doručená 18. decembra 2006.

Na základe rozhodnutia zákonného sudcu zo 7. marca 2007 bol termín pojednávania

stanovený na 22. marec 2007 zrušený a pojednávanie odročené na neurčito. V ďalšom

období (až do predloženia predmetného spisu ústavnému súdu 12. októbra 2007) bol

okresný súd v danej veci opäť nečinný.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že nečinnosťou okresného súdu

v uvedených obdobiach v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa ods. a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo

priznané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu

právnu neistotu, nečinnosť súdu a skutočnosť, že v danej veci sa zatiaľ neuskutočnilo ani

jedno pojednávanie, ako aj na skutočnosť, že: „... dokonca, ani konečné rozhodnutie v jeho

prospech mu nemusí zabezpečiť náhradu za roky bez možnosti užívať si svoj podiel na

náhrade za trvalý porast...“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

správanie sťažovateľa ako účastníka konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je

predmetom posudzovaného konania, a (m. m.

) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia pre sťažovateľa v požadovanej sume 100 000 Sk (slovom stotisíc

slovenských korún) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na dôvody uvádzané sťažovateľom a citované vyjadrenie zákonného

sudcu v predmetnej veci ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní

o výške priznaného finančného zadosťučinenia nebral zreteľ na prípadný úspech

či neúspech sťažovateľa v napadnutom konaní.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. K. Ch.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)

a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2-

krát 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume

6 296 Sk. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľa doručené ústavnému súdu 6. novembra 2007

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu)

ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007