Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 191/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti JUDr. D. Ď., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. D. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo podľa ods. l Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. D. Ď. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom

osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. JUDr. D. Ď. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 7 492 Sk (slovom

sedemtisíc- štyristodeväťdesiatdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. júla 2007

doručená sťažnosť JUDr. D. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 9. júna 1999 okresnému súdu

žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

spoločne s návrhom na vydanie predbežného opatrenia na zákaz disponovať

s nehnuteľnosťou. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté a vydané predbežné opatrenie bolo v dôsledku nesprávneho postupu okresného

súdu a podaných odvolaní zrušené.

Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 2121/2006 z 20. júna 2006 na

sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní uviedol, že sťažnosť, pokiaľ ide o nariadenie

predbežného opatrenia, kvalifikuje ako nedôvodnú, v časti o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy ju kvalifikoval ako dôvodnú.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil a porušuje

právo sťažovateľa:

JUDr. D. Ď. (...), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov ako nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

JUDr. D. Ď. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000.- Sk,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7 492.- Sk, ktoré je Okresný súd

Bratislava III. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., (...) a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 11. októbra 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca

sťažovateľa aj predseda okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu listom sp. zn. Spr. 3731/2007

z 21. novembra 2007 stanovisko zákonnej sudkyne a uviedol, že sa s ním v plnej miere

stotožňuje. V stanovisku je uvedené:

„V danej právnej veci Vám ako zákonný sudca vo veci oznamujem, že spis mi bol

v zmysle rozvrhu práce pridelený dňa 28. 09. 2005.

Obratom dňa 07. 10. 2005 som dala vypracovať v zmysle pokynu KS v Bratislave,

opravné uznesenie. VSÚ toto vypracoval dňa 7. 11. 2005, po právoplatnosti uznesenia bol

spis odstúpený KS v Bratislave. Zrušujúce uznesenie sa vrátilo z KS dňa 26. 04. 2006, bolo

u VSU, ktorý ho doručoval. Prípisom zo dňa 02. 06. 2006 som vyzvala PZN na úpravu

okruhu účastníkov konania, nakoľko z jeho sťažnosti predsedovi súdu som sa dozvedela,

v spise taká informácia nebola, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti prešlo v podiele ½ na

nového vlastníka.

Dňa 25. 10. 2006 som návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietla, na

odvolanie navrhovateľa bola vec postúpená na rozhodnutie KS v Ba, odkiaľ sa vrátila 15.

10. 2007. VSÚ doručoval rozhodnutie II. stupňového súdu účastníkom konania.

V súčasnosti bolo vyhovené navrhovateľovi a pribratý do konania odporca 3.,

uznesenia sa doručuje, po právoplatnosti tohto uznesenia bude obratom rozhodnuté

o predbežnom opatrení a ďalších procesných návrhoch navrhovateľa.

Poukazujem nato, že podania navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu sú

zmätočné, nerozlišuje medzi návrhom na vydanie predbežného opatrenia a návrhom vo veci

samej, čo značne sťažuje plynulosť konania.

Vec sledujem a konám bez prieťahov.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh

konania:

Dňa 9. júna 1999 bola okresnému súdu doručená žaloba o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia podľa a nasl. . Súdny poplatok

vo veci bol zaplatený 15. júna 1999. Súd dal pokyn na pripojenie spisu sp. zn.

a uznesením č. k. -49 z 13. júla 1999 vydal predbežné opatrenie, ktorým

odporcovi zakázal scudzovať, zaťažovať právnymi a vecnými bremenami nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. 3449, parc. č. 13461/22, súpisné č. 1326 nachádzajúcu sa v katastrálnom

území B. mestská časť N. a uložil mu zdržať sa stavebných a iných úprav tejto

nehnuteľnosti. Proti uzneseniu sa 20. júla 1999 odvolal odporca v 1. rade. Okresný súd

opakovane doručoval uznesenie žalovanému v 2. rade a správcovi konkurznej podstaty. Spis

bol 23. novembra 1999 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

na rozhodnutie o odvolaní, ktorý ho 13. septembra 2000 vrátil okresnému súdu ako

predčasne predložený. Následne krajský súd po opätovnom predložení spisu okresným

súdom 21. decembra 2005 uznesením č. k. -131 z 31. marca 2006 zrušil

uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd o predbežnom opatrení rozhodol uznesením č. k. -167

z 25. októbra 2006, ktorým návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľ

sa proti uzneseniu 10. novembra 2006 odvolal a spis bol doručený na rozhodnutie

o odvolaní krajskému súdu 5. januára 2007. Krajský súd uznesením č. k. ,

-177 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, odvolanie sťažovateľa proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

odmietol. Okresný súd uznesením č. k. -188 z 20. novembra 2007 pripustil do

konania ako odporcu v 3. rade S., spol. s r. o., B..

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (),

pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania okresného súdu je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa malo zabrániť disponovaniu s nehnuteľnosťou. V danom

prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy všeobecných súdov, podklad na rozhodnutie

tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom

zákonníku. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej

judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj metodika ich postupu. Podľa názoru

ústavného súdu možno v uvedenom prípade uznať istú skutkovú zložitosť veci, napriek

tomu vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiahnutých výsledkov

ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako

osemročný priebeh konania vo veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

konania a dospel k záveru, že sťažovateľ k prieťahom v konaní neprispel. Od začiatku

konania pred všeobecným súdom je zastúpený právnym zástupcom, ktorý v jeho mene

reagoval na výzvy súdu, opakovane žiadal o nariadenie termínu pojednávania a sťažnosťou

podanou predsedovi okresného súdu sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že konanie okresným súdom trvá už viac ako osem rokov a je

poznamenané zbytočnými prieťahmi. Podstatnú časť dosiaľ uskutočneného konania

predstavovalo rozhodovanie o predbežnom opatrení, úkony na zabezpečenie podkladov pre

rozhodnutie vo veci samej boli vykonané iba v poslednom období a v obmedzenej miere.

Samotný potvrdzuje právnu a skutkovú jednoduchosť

rozhodovania o predbežnom opatrení tým, že k základným predpokladom na jeho

nariadenie zaraďuje iba osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený dočasnou úpravou

pomerov účastníkov alebo má byť chránený pred obavou z marenia výkonu súdneho

rozhodnutia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na

predbežné opatrenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza len z obsahu návrhu

a príloh. V uvedenom prípade preto okresnému súdu postačovalo zistiť, či sú dané dôvody

na uloženie predbežného opatrenia, a ak áno, či je potrebné zakázať disponovať

s nehnuteľnosťou.

Právna a skutková jednoduchosť návrhov na predbežné opatrenie vyplýva tiež z toho,

že sám ustanovuje pre súd pomerne krátku zákonnú lehotu 30

dní, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť, ak sa má dosiahnuť

účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu v občianskom súdnom konaní. V tejto lehote

súd preskúma obsah návrhu na predbežné opatrenie, pripojené listiny, prípadne požiada

o vysvetlenie obsahu návrhu alebo o doplnenie niektorých právne významných okolností

prípadu a môže o návrhu v zákonom ustanovenej lehote rozhodnúť. Žaloba spolu s návrhom

na vydanie predbežného opatrenia bola sťažovateľom podaná okresnému súdu 9. júna 1999.

Okresný súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol v zákonom určenej

30-dňovej lehote uznesením č. k. -49 z 13. júla 1999. Proti predbežnému

opatreniu podali odporcovia odvolanie. Spis bol 23. októbra 1999 predložený na

rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, ktorý ho ako predčasne predložený 13. septembra

2000 vrátil okresnému súdu. Okresný súd spis opätovne predložil na rozhodnutie krajskému

súdu 21. decembra 2005, t. j. po viac ako piatich rokoch, počas ktorých vydal iba opravné

uznesenie. Krajský súd uznesením č. k. -131 zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa v spojení s opravným uznesením vo veci sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd

opätovne rozhodne v lehote 30 dní, pričom lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci

odvolacím súdom súdu prvého stupňa. V uvedenom prípade v dôsledku predchádzajúcej

nečinnosti okresného súdu a značnému časovému odstupu od vydania predbežného

opatrenia došlo v roku 2005 k predaju časti nehnuteľnosti, a tým k zásadnej zmene

skutočností rozhodujúcich na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením

č. k. -167 z 25. októbra 2006 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu odvolanie, na základe ktorého krajský súd uznesením

č. k. , -177 zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, odvolanie sťažovateľa proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie odmietol. V konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti okresný súd uznesením č. k. -181 z 20.

novembra 2007 pripustil, aby na strane odporcov vstúpila do konania ako odporca v 3. rade

spoločnosť S., spol. s r. o., B..

Na základe uvedených skutočností sa ústavný súd nestotožnil s tvrdeniami zákonnej

sudkyne vo vyjadrení k sťažnosti z 21. novembra 2007, ktoré si osvojil aj predseda

okresného súdu, že vo veci sa koná bez prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že okresný

súd tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. dosiaľ právoplatne nerozhodol

o predbežnom opatrení a vo veci samotného návrhu za obdobie viac ako 8 rokov

neuskutočnil ani jediné pojednávanie, porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože o predbežnom opatrení a v namietanom konaní nebolo do času rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal okresnému súdu,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 000 Sk, a to z dôvodu, že v dôsledku bezdôvodných prieťahov v súdnom konaní došlo

k situácii, keď nemohol nerušene užívať svoj vlastný majetok a vzniknutý stav ovplyvnil

sociálne podmienky jeho rodiny a negatívne pôsobí na jeho zdravotný stav.

Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia zohľadnil ústavný súd

doterajšiu dĺžku konania, obdobie poznačené zbytočnými prieťahmi, zohľadnil aj

skutočnosť, že sťažovateľ k doterajšej dĺžke konania neprispel a prihliadol aj na to, čo bolo

v „hre“ pre sťažovateľa (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), a tak dospel k záveru,

že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 80 000 Sk primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu.

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

priznal sťažovateľovi v sume 7 492 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva

slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 po 2 970 Sk

a k tomu dvakrát režijný paušál po 178 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008