Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 250/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2008

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Mgr. A. H., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. A. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk

(slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. A. H. trovy konania v sume

6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. J. Č., Advokátska

kancelária, K.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Mgr. A. H. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2007

doručená sťažnosť Mgr. A. H., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním doručeným ústavnému súdu 25. septembra

2007.

Po prijatí sťažnosti 27. septembra 2007 uznesením ústavného súdu č. k.

-9 na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. novembra 2007 predsedu

okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril, aby zaslal predmetný súdny spis a aby oznámil,

či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vyjadrenie predsedu okresného

súdu spolu s vyžiadaným súdnym spisom bolo ústavnému súdu doručené 6. decembra 2007.

V doručenom vyjadrení predseda okresného súdu podal stručný prehľad úkonov

v posudzovanom konaní a na základe tohto prehľadu skonštatoval, že okresný súd

„od 16. 9. 2002 do 22. 1. 2007 neurobil vo veci žiadny úkon, pričom plynulému

prerokovaniu veci nebránila žiadna zákonná prekážka“. Zdôraznil, že v predmetnej veci

sa vystriedali traja zákonní sudcovia, čo však „neospravedlňuje nečinnosť súdu vo vzťahu

k účastníkom konania“. Od 22. januára 2007 okresný súd vo veci pravidelne a bez

prieťahov koná. V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí,

aby sa vec prerokovala bez ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľky reagoval na základe výzvy z 10. decembra 2007

na vyjadrenie predsedu okresného súdu podaním doručeným ústavného súdu 17. decembra

2007, v ktorom uviedol, že spolu so sťažovateľkou trvajú na podanej sťažnosti a súhlasia

s rozhodnutím o nej bez ústneho pojednávania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup okresného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (). Predmetné konanie vedené

okresným súdom, v rámci ktorého sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, možno

hodnotiť ako konanie, ktoré po právnej stránke nie je zložité, hoci priebeh dokazovania

môže so sebou priniesť väčšiu časovú náročnosť na objasnenie skutočného stavu veci. Ide

o občianskoprávny spor, ktorého cieľom je rozhodnúť o prípadnej neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Cieľom dokazovania v predmetnom súdnom

konaní je zistenie, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom spornej zmluvy, je bytovým

priestorom alebo nebytovým priestorom a či tvorí príslušenstvo bytu, ktorého je

sťažovateľka bezpodielovou spoluvlastníčkou. Takéto objasňovanie skutočného stavu veci

nemôže podľa názoru ústavného súdu pri vhodnej voľbe dôkazných prostriedkov

za žiadnych okolností spôsobiť v konaní komplikácie, ktoré budú mať za následok trvanie

sporu v dĺžke viac ako 5 rokov.

Pri posudzovaní druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných zbytočných

prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľky, resp. jej

právnych zástupcov v žiadnom prípade neprispelo k celkovej dĺžke konania. Sťažovateľka

i jej právni zástupcovia poskytovali okresnému súdu v priebehu konania požadovanú

súčinnosť, na výzvy okresného súdu reagovali riadne a včas.

Z podkladov tvoriacich prílohy ústavnej sťažnosti i z vyžiadaného súdneho spisu

vyplýva, že sťažovateľka adresovala 15. júna 2007 okresnému súdu podanie označené ako

„Sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov“.

Ústavný súd považuje takúto sťažnosť za právny prostriedok, ktorý sťažovateľke účinne

poskytuje na ochranu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Postup okresného súdu ako tretie kritérium na posúdenie porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,

ktorý vykazoval zbytočné prieťahy.

Postup okresného súdu sa vyznačoval výrazným obdobím súvislej nečinnosti,

a to v čase od 16. septembra 2002, keď okresný súd uznesením zamietol návrh na vydanie

predbežného opatrenia, do 24. januára 2007, keď okresný súd uložil odporcom

v predmetnom konaní písomne sa vyjadriť k návrhu na začatie konania. Okresný súd síce

listom z 31. marca 2005 oznámil účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania

(II. polrok roku 2005), avšak vzhľadom na to, že termín pojednávania nakoniec nariadený

nebol, považoval ústavný súd tento úkon okresného súdu iba za formálne rešpektovanie

ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Nečinnosť okresného súdu v uvedenom období

predstavovala viac ako 4 roky a 4 mesiace.

Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil aj kratšie obdobie nečinnosti

od 30. januára 2007, keď bolo nariadené pojednávanie, do 25. júna 2007, keď okresný súd

doručil žalobcom vyjadrenia odporcov k žalobnému návrhu (takmer 5 mesiacov).

Aj samotné nariadenie pojednávania 30. januára 2007 považoval ústavný súd za procesný

úkon nezbavujúci okresný súd zodpovednosti za nečinnosť, ktorá po tomto úkone

nasledovala, pretože termín pojednávania bol určený až na 27. jún 2007.

Na základe zistenia ústavného súdu sa po tomto termíne uskutočnilo len jedno

pojednávanie, a to 28. septembra 2007, ktoré bolo odročené na neurčito. V súčasnosti plynie

lehota určená do 10. februára 2008, ktorú určil okresný súd Bytovému podniku mesta

Košice na doručenie písomností.

Ústavný súd zistil, že v postupe okresného súdu sa vyskytli len dve už uvedené

obdobia súvislej nečinnosti, ich celková dĺžka (4 roky a 10 mesiacov) však vzhľadom

na dĺžku trvania predmetného konania (5 a pol roka) jednoznačne dosahuje ústavnoprávnu

relevanciu vyžadujúcu vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného (1. bod výroku nálezu). Konanie

okresného súdu v predmetnej veci tak ústavný súd kvalifikuje ako konanie vykazujúce

zbytočné prieťahy.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti navrhla takéto rozhodnutie, preto ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (2. bod výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky

garantovaného jej , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy

najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie

počas predmetného konania, a aj skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu považuje za primerané priznať jej sumu

100 000 Sk (3. bod výroku nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP,

keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd

riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada

škody.

IV.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

JUDr. J. Č. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Obidva úkony boli vykonané v roku 2007.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2

vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 17 822 Sk za úkony

v roku 2007), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2007 odmenu v sume 2 970 Sk. K tejto

sume bolo potrebné pripočítať režijný paušál za dva úkony právnej pomoci, teda dvakrát

178 Sk. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia

v uplatnenej sume 6 296 Sk (4. bod výroku nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť

ju na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2008