Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 275/07
PDF · 232.1 KB
No categories available
IV. ÚS 275/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana
Ľalíka v konaní o sťažnosti R. M., W., SRN, zastúpeného advokátom JUDr. P. M., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006,
jeho výzvou č. k. 7 Cbs 9/06-145 zo 7. septembra 2006 a uzneseniami č. k. 7 Cbs 9/2006-
150 z 5. októbra 2006 a č. k. 7 Cbs 9/2006-157 z 11. decembra 2006 takto
rozhodol:
Základné právo R. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006, jeho výzvou č. k. 7 Cbs 9/06-145 zo 7. septembra 2006
a uzneseniami č. k. 7 Cbs 9/2006-150 z 5. októbra 2006 a č. k. 7 Cbs 9/2006-157
z 11. decembra 2006 a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
7 Cbs 9/2006-157 z 11. decembra 2006 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
IV. ÚS 275/07-11 zo 7. novembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. M., W., SRN (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. P. M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods.
1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 7 Cbs 9/2006, jeho výzvou č. k. 7 Cbs 9/06-145 zo 7. septembra 2006 (ďalej len „výzva
zo 7. septembra 2006“) a uzneseniami č. k. 7 Cbs 9/2006-150 z 5. októbra 2006 (ďalej len
„uznesenie z 5. októbra 2006“) a č. k. 7 Cbs 9/2006-157 z 11. decembra 2006 (ďalej len
„uznesenie z 11. decembra 2006“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 16. decembra 2003
krajskému súdu „Návrh na priznanie práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku
podľa § 218i Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení“ proti A., a. s.
Na základe výzvy krajského súdu sťažovateľ zaplatil 20. februára 2004 súdny
poplatok v sume 3 000 Sk.
Ďalšou výzvou krajského súdu zo 7. septembra 2006 doručenou 13. septembra 2006
bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku z návrhu (ďalej aj
„doplatok“) v sume 86 257 Sk, proti ktorej sa odvolal a namietal nedôvodnosť tohto
doplatku.
Krajský súd uznesením z 5. októbra 2006 konanie vo veci zastavil z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku. Sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu z 5. októbra
2006 podal odvolanie a súčasne v odvolacej lehote z dôvodu opatrnosti zaplatil aj doplatok
v sume 86 257 Sk. V odvolaní namietal nedôvodnosť vyrubenia doplatku v uvedenej sume,
ako aj skutočnosť, že nie je zrejmé, akým spôsobom ustálil krajský súd hodnotu predmetu
konania, a podľa ktorej položky prílohy sadzobníka súdnych poplatkov zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „sadzobník súdnych poplatkov“) bol tento doplatok
určený. Zároveň poukázal na to, že svojím návrhom sa domáha „priznania práva na
doplatok iba k jednej svojej akcii“.
Krajský súd uznesením z 11. decembra 2006, ktoré bolo sťažovateľovi doručené
3. januára 2007, zrušil uznesenie z 5. októbra 2006. Svoje rozhodnutie odôvodnil
zaplatením doplatku v odvolacej lehote.
Sťažovateľ k uzneseniu z 11. decembra 2006 uvádza: „Dôvodom zrušenia uznesenia
o zastavení konania nebolo nesprávne vyrubenie súdneho poplatku, ale skutočnosť, že
Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu
o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku.
Krajský súd v Bratislave sa v predmetnom uznesení vôbec nezaoberal argumentmi
Sťažovateľa o nesprávnosti vyrubeného súdneho poplatku. Sťažovateľovi nie je známy
základ pre vyrubenie súdneho poplatku, ani spôsob jeho výpočtu. Uznesenie súdu, ktorým
bola uložená povinnosť Sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 86.257,- Sk, je
nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť.“
Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vyslovil porušenie jeho práv výzvou na
zaplatenie doplatku, uznesením z 5. októbra 2006 a uznesením z 11. decembra 2006, tieto
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby mu krajský súd vrátil „zaplatený nesprávne
vyrubený súdny doplatok vo výške 86.257,- Sk“ a priznal náhradu trov konania.
Ústavný súd z pripojeného spisu krajského zistil rovnaký priebeh konania ako
uviedol sťažovateľ.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa podaním sp. zn.
Spr. 3787/2007 zo 17. decembra 2007 vyjadrila predsedníčka krajského súdu, ktorá
súhlasila s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci a popisom
jednotlivých úkonov krajského súdu v posudzovanom súdnom konaní potvrdila rovnaký
priebeh konania ako uviedol sťažovateľ.
Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu
zo 17. decembra 2007 podaním doručeným ústavnému súdu 17. januára 2008, v ktorom
oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, a uviedol: „Sťažovateľ ako žalobca už raz súdny
poplatok za návrh na začatie konania zaplatil... výška poplatkovej povinnosti bola určená
zákonom č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 418/2002 Z. z. do 31. 12. 2003 – položka 2
písm. b), z návrhu na začatie konania v obchodných veciach, ak nemožno predmet konania
oceniť peniazmi je súdny poplatok vo výške 3.000,- Sk.
Výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 86.257,- Sk zo dňa 7. 9. 2006 bola
v poradí druhou výzvou na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľovi nebolo a stále nie je
zrejmé, na základe čoho dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že je potrebné dvakrát
vyrubiť súdny poplatok ako aj to, čo bolo základom pre výpočet súdneho poplatku vo výške
86.257,- Sk, na základe akého zákonného ustanovenia súd postupoval a čo bolo výpočtovým
základom.
Ako druhú rovnako významnú skutočnosť uvádzame, že Krajský súd v Bratislave síce
uznesením č. k. 7 Cbs/9/2006-157 zo dňa 11. 12. 2006 zrušil uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku... zo dňa 05. 10. 2006, avšak k tomuto zrušeniu došlo
z dôvodu, že Sťažovateľ z opatrnosti nesprávne vyrubený súdny poplatok vo výške 86.257,-
Sk zaplatil... Krajský súd v Bratislave sa teda vôbec nezaoberal správnosťou vyrubenia
súdneho poplatku.“
Na základe výzvy ústavného súdu podaním sp. zn. Spr. 3787/2007 z 11. februára
2008 predsedníčka krajského súdu doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti a uviedla:
„Žalobca si žalobou, došlou dňa 16. 12. 2003, uplatnil právo na doplatok v sume ako
bude zistená na základe znaleckého dokazovania, na každú 1 akciu žalovaného spolu
s úrokom z omeškania.
Súd vyzval dňa 26. 01. 2004 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, za žalobu
v sume 3 000,- Sk.
Žalobca doložil do spisu fotokópiu výpisu z účtu majiteľa cenných papierov za dňa
13. 11. 2003, vedeného v Stredisku cenných papierov SR a. s. Bratislava, preukazujúc, že
žalobca vlastnil 7 831 akcií A. , a. s., B.
Žalobca v podaní zo dňa 09. 05. 2005 navrhol, aby sú určil, že žalobca má nárok
voči žalovanému na peňažný doplatok na každú 1 akciu odporcu na doplatok v sume
2.020,45,-- Sk, spolu s úrokom z omeškania.
Súd vyzval dňa 07. 09. 2006 .. žalobcu na doplatok za žalobu v sume 86.257,-- Sk...
Pri výpočte 7 831 kusov akcií x 2.020,45,--Sk za 1 akciu je uplatnený nárok v sume
15.822.143,--Sk. Súdny poplatok mal byť vyrubený podľa položky 2a) prílohy sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov.
Sudkyňa poukázala na to, že nevie, ako bola vypočítaná suma 86.257,-- Sk doplatku
súdneho poplatku...
Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť doplatok na súdnom
poplatku... Súd vyzval na doplatenie súdneho poplatku výzvou, nie uznesením, ako to
uviedol v odvolaní žalobca...
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7 Cbs 9/2006-150 zo dňa 05. 10. 2006
rozhodol o zastavení konania, z dôvodu nezaplatenia doplatku na súdnom poplatku podľa
ust. § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.
Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení...
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7 Cbs/9/S2006-157 zo dňa 11. 12. 2006
zrušil uznesenie zo dňa 5. 10. 2006... pre zaplatenie súdneho poplatku v lehote na odvolanie
proti uzneseniu zo dňa 05. 10. 2006.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 7. novembra 2007 na ďalšie konanie IV. senát
ústavného súdu. V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 účinného od 1. marca
2008 sa sudkyňa spravodajkyňa v tejto veci stala členkou I. senátu ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu
v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi
všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,
ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným
právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to
tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za
dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4 ústavy).
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie
všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).
Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane
ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli
relevantné aj v danej veci.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbs 9/2006, jeho výzvou zo 7. septembra
2006 a uzneseniami z 5. októbra 2006 a z 11. decembra 2006.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv
postupom krajského súdu spočívajúcom v nesprávnom vyrubení doplatku na začatie
konania (výzva na zaplatenie doplatku zo 7. septembra 2006). Sťažovateľ poukázal najmä
na to, že z predmetnej výzvy nie je zrejmé, podľa ktorej položky sadzobníka súdnych
poplatkov mu bol krajským súdom vyrubený doplatok z jeho návrhu v sume 86 257 Sk
a akým spôsobom bol krajským súdom ustálený základ na vyrubenie tohto doplatku, ak
týmto základom mala byť hodnota predmetu konania.
Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne postupoval a rozhodol vo veci, keď svojím
uznesením konanie zastavil pre nezaplatenie doplatku (uznesenie z 5. októbra 2006) napriek
tomu, že sťažovateľ uviedol dôvody, v ktorých videl nesprávnosť vyrubenia doplatku vo
svojom odvolaní proti výzve zo 7. septembra 2006, o ktorom krajský súd nerozhodol.
Sťažovateľ v odvolacej lehote proti uzneseniu z 5. októbra 2006 z dôvodu opatrnosti
zaplatil doplatok a vo svojom odvolaní proti tomuto uzneseniu túto skutočnosť uviedol ako
jeden z odvolacích dôvodov. Ako druhý odvolací dôvod uviedol, že podľa jeho názoru bol
doplatok vyrubený nesprávne s poukazom na už uvedené dôvody.
Krajský súd svojím uznesením z 11. decembra 2006 v rámci autoremedúry zrušil
uznesenie o zastavení konania z 5. októbra 2006 a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
v odvolacej lehote bol doplatok sťažovateľom zaplatený. Sťažovateľ namietal nesprávnosť
tohto rozhodnutia krajského súdu z dôvodu, že sa krajský súd žiadnym spôsobom pri
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho druhým odvolacím dôvodom, a to
namietanou nesprávnosťou vyrubeného a následne sťažovateľom len z dôvodu opatrnosti
zaplateného doplatku.
Skutočnosť, že sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal
s odvolacím dôvodom sťažovateľa tým, že mu ďalšia poplatková povinnosť nevznikla za
stavu, keď bol tento poplatok sťažovateľom zaplatený, nenasvedčuje nezákonnosti alebo
arbitrárnosti tohto rozhodnutia a následnej možnosti porušenia označených práv
sťažovateľa. Krajský súd správnosť doplatku súdneho poplatku, pokiaľ bol zaplatený,
nemusel nevyhnutne posudzovať pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa, pretože bol
naplnený iný zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia z 5. októbra 2006 o zastavení konania
(zaplatenie doplatku). Krajský súd preto svojím uznesením z 11. decembra 2006 rozhodol
v súlade s § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“), keď svoje skoršie uznesenie z 5. októbra 2006 o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil z dôvodu jeho zaplatenia v odvolacej lehote. Tieto
dôvody rozhodnutia nie sú v rozpore so zákonom, naopak s ním plne korešpondujú.
Ústavný súd napriek uvedenému považuje za potrebné poukázať na to, že z výzvy na
zaplatenie doplatku súdneho poplatku a ďalších uznesení krajského súdu v súlade
s tvrdením sťažovateľa nie je zrejmé, akým spôsobom krajský súd dospel k sume doplatku
súdneho poplatku z návrhu v sume 86 257 Sk v spojení s už zaplateným poplatkom v sume
3 000 Sk (akým spôsobom ustálil hodnotu predmetu konania, a podľa ktorej položky
sadzobníka súdnych poplatkov ho určil).
Podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa poplatok vráti, ak ho zaplatil ten,
kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok
prevzal. Podľa § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch ak vydá súd nesprávne rozhodnutie
o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. Podľa § 13
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po
uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Podľa § 13
ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť
po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak
navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým
pojednávaním.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nie je možné považovať uznesenie
z 11. decembra 2006 za konečné rozhodnutie o správnosti vyrubeného doplatku, resp.
o uplatnenom nároku sťažovateľa na jeho vrátenie. Podľa citovaných ustanovení o nároku
sťažovateľa na vrátenie podľa neho nesprávne vyrubeného a ním zaplateného poplatku má
krajský súd stále možnosť rozhodnúť. Vzhľadom na to možno podľa názoru ústavného súdu
konštatovať, že sťažovateľovo základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Cbs 9/2006 výzvou zo 7. septembra 2006, uzneseniami z 5. októbra 2006
a z 11. decembra 2006 neboli porušené.
III.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd zrušil výzvu zo
7. septembra 2006, uznesenie z 5. októbra 2006 a uznesenie z 11. decembra 2006, vrátil mu
zaplatený doplatok súdneho poplatku a priznal mu náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci
vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova
prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom
ústavného súdu.
Keďže ústavný súd nevyslovil porušenie označených práv sťažovateľa výzvou
a uzneseniami krajského súdu, pri svojom rozhodovaní sa uvedenými návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jeho návrhom na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008