Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 275/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti R. M., W., SRN, zastúpeného advokátom JUDr. P. M., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

jeho výzvou č. k. -145 zo 7. septembra 2006 a uzneseniami č. k. 7 Cbs 9/2006-

150 z 5. októbra 2006 a č. k. -157 z 11. decembra 2006 takto

rozhodol:

Základné právo R. M. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , jeho výzvou č. k. -145 zo 7. septembra 2006

a uzneseniami č. k. -150 z 5. októbra 2006 a č. k. -157

z 11. decembra 2006 a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-157 z 11. decembra 2006 p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 7. novembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. M., W., SRN (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. P. M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práv podľa ods.

1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. , jeho výzvou č. k. -145 zo 7. septembra 2006 (ďalej len „výzva

zo 7. septembra 2006“) a uzneseniami č. k. -150 z 5. októbra 2006 (ďalej len

„uznesenie z 5. októbra 2006“) a č. k. -157 z 11. decembra 2006 (ďalej len

„uznesenie z 11. decembra 2006“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 16. decembra 2003

krajskému súdu „Návrh na priznanie práva na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku

podľa 13/1991 Zb. v platnom znení“ proti A., a. s.

Na základe výzvy krajského súdu sťažovateľ zaplatil 20. februára 2004 súdny

poplatok v sume 3 000 Sk.

Ďalšou výzvou krajského súdu zo 7. septembra 2006 doručenou 13. septembra 2006

bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku z návrhu (ďalej aj

„doplatok“) v sume 86 257 Sk, proti ktorej sa odvolal a namietal nedôvodnosť tohto

doplatku.

Krajský súd uznesením z 5. októbra 2006 konanie vo veci zastavil z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku. Sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu z 5. októbra

2006 podal odvolanie a súčasne v odvolacej lehote z dôvodu opatrnosti zaplatil aj doplatok

v sume 86 257 Sk. V odvolaní namietal nedôvodnosť vyrubenia doplatku v uvedenej sume,

ako aj skutočnosť, že nie je zrejmé, akým spôsobom ustálil krajský súd hodnotu predmetu

konania, a podľa ktorej položky prílohy sadzobníka súdnych poplatkov zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „sadzobník súdnych poplatkov“) bol tento doplatok

určený. Zároveň poukázal na to, že svojím návrhom sa domáha „priznania práva na

doplatok iba k jednej svojej akcii“.

Krajský súd uznesením z 11. decembra 2006, ktoré bolo sťažovateľovi doručené

3. januára 2007, zrušil uznesenie z 5. októbra 2006. Svoje rozhodnutie odôvodnil

zaplatením doplatku v odvolacej lehote.

Sťažovateľ k uzneseniu z 11. decembra 2006 uvádza: „Dôvodom zrušenia uznesenia

o zastavení konania nebolo nesprávne vyrubenie súdneho poplatku, ale skutočnosť, že

Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu

o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku.

Krajský súd v Bratislave sa v predmetnom uznesení vôbec nezaoberal argumentmi

Sťažovateľa o nesprávnosti vyrubeného súdneho poplatku. Sťažovateľovi nie je známy

základ pre vyrubenie súdneho poplatku, ani spôsob jeho výpočtu. Uznesenie súdu, ktorým

bola uložená povinnosť Sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 86.257,- Sk, je

nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť.“

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vyslovil porušenie jeho práv výzvou na

zaplatenie doplatku, uznesením z 5. októbra 2006 a uznesením z 11. decembra 2006, tieto

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby mu krajský súd vrátil „zaplatený nesprávne

vyrubený súdny doplatok vo výške 86.257,- Sk“ a priznal náhradu trov konania.

Ústavný súd z pripojeného spisu krajského zistil rovnaký priebeh konania ako

uviedol sťažovateľ.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa podaním sp. zn.

Spr. 3787/2007 zo 17. decembra 2007 vyjadrila predsedníčka krajského súdu, ktorá

súhlasila s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci a popisom

jednotlivých úkonov krajského súdu v posudzovanom súdnom konaní potvrdila rovnaký

priebeh konania ako uviedol sťažovateľ.

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu

zo 17. decembra 2007 podaním doručeným ústavnému súdu 17. januára 2008, v ktorom

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, a uviedol: „Sťažovateľ ako žalobca už raz súdny

poplatok za návrh na začatie konania zaplatil... výška poplatkovej povinnosti bola určená

v znení do 31. 12. 2003 – položka 2

písm. b), z návrhu na začatie konania v obchodných veciach, ak nemožno predmet konania

oceniť peniazmi je súdny poplatok vo výške 3.000,- Sk.

Výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 86.257,- Sk zo dňa 7. 9. 2006 bola

v poradí druhou výzvou na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľovi nebolo a stále nie je

zrejmé, na základe čoho dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že je potrebné dvakrát

vyrubiť súdny poplatok ako aj to, čo bolo základom pre výpočet súdneho poplatku vo výške

86.257,- Sk, na základe akého zákonného ustanovenia súd postupoval a čo bolo výpočtovým

základom.

Ako druhú rovnako významnú skutočnosť uvádzame, že Krajský súd v Bratislave síce

uznesením č. k. -157 zo dňa 11. 12. 2006 zrušil uznesenie o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku... zo dňa 05. 10. 2006, avšak k tomuto zrušeniu došlo

z dôvodu, že Sťažovateľ z opatrnosti nesprávne vyrubený súdny poplatok vo výške 86.257,-

Sk zaplatil... Krajský súd v Bratislave sa teda vôbec nezaoberal správnosťou vyrubenia

súdneho poplatku.“

Na základe výzvy ústavného súdu podaním sp. zn. Spr. 3787/2007 z 11. februára

2008 predsedníčka krajského súdu doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti a uviedla:

„Žalobca si žalobou, došlou dňa 16. 12. 2003, uplatnil právo na doplatok v sume ako

bude zistená na základe znaleckého dokazovania, na každú 1 akciu žalovaného spolu

s úrokom z omeškania.

Súd vyzval dňa 26. 01. 2004 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, za žalobu

v sume 3 000,- Sk.

Žalobca doložil do spisu fotokópiu výpisu z účtu majiteľa cenných papierov za dňa

13. 11. 2003, vedeného v Stredisku cenných papierov SR a. s. Bratislava, preukazujúc, že

žalobca vlastnil 7 831 akcií A. , a. s., B.

Žalobca v podaní zo dňa 09. 05. 2005 navrhol, aby sú určil, že žalobca má nárok

voči žalovanému na peňažný doplatok na každú 1 akciu odporcu na doplatok v sume

2.020,45,-- Sk, spolu s úrokom z omeškania.

Súd vyzval dňa 07. 09. 2006 .. žalobcu na doplatok za žalobu v sume 86.257,-- Sk...

Pri výpočte 7 831 kusov akcií x 2.020,45,--Sk za 1 akciu je uplatnený nárok v sume

15.822.143,--Sk. Súdny poplatok mal byť vyrubený podľa položky 2a) prílohy sadzobníka

súdnych poplatkov v znení zmien a doplnkov.

Sudkyňa poukázala na to, že nevie, ako bola vypočítaná suma 86.257,-- Sk doplatku

súdneho poplatku...

Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť doplatok na súdnom

poplatku... Súd vyzval na doplatenie súdneho poplatku výzvou, nie uznesením, ako to

uviedol v odvolaní žalobca...

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -150 zo dňa 05. 10. 2006

rozhodol o zastavení konania, z dôvodu nezaplatenia doplatku na súdnom poplatku podľa

ust. .

Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení...

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -157 zo dňa 11. 12. 2006

zrušil uznesenie zo dňa 5. 10. 2006... pre zaplatenie súdneho poplatku v lehote na odvolanie

proti uzneseniu zo dňa 05. 10. 2006.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 7. novembra 2007 na ďalšie konanie IV. senát

ústavného súdu. V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 účinného od 1. marca

2008 sa sudkyňa spravodajkyňa v tejto veci stala členkou I. senátu ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu

v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2, ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , , ).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , jeho výzvou zo 7. septembra

2006 a uzneseniami z 5. októbra 2006 a z 11. decembra 2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv

postupom krajského súdu spočívajúcom v nesprávnom vyrubení doplatku na začatie

konania (výzva na zaplatenie doplatku zo 7. septembra 2006). Sťažovateľ poukázal najmä

na to, že z predmetnej výzvy nie je zrejmé, podľa ktorej položky sadzobníka súdnych

poplatkov mu bol krajským súdom vyrubený doplatok z jeho návrhu v sume 86 257 Sk

a akým spôsobom bol krajským súdom ustálený základ na vyrubenie tohto doplatku, ak

týmto základom mala byť hodnota predmetu konania.

Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne postupoval a rozhodol vo veci, keď svojím

uznesením konanie zastavil pre nezaplatenie doplatku (uznesenie z 5. októbra 2006) napriek

tomu, že sťažovateľ uviedol dôvody, v ktorých videl nesprávnosť vyrubenia doplatku vo

svojom odvolaní proti výzve zo 7. septembra 2006, o ktorom krajský súd nerozhodol.

Sťažovateľ v odvolacej lehote proti uzneseniu z 5. októbra 2006 z dôvodu opatrnosti

zaplatil doplatok a vo svojom odvolaní proti tomuto uzneseniu túto skutočnosť uviedol ako

jeden z odvolacích dôvodov. Ako druhý odvolací dôvod uviedol, že podľa jeho názoru bol

doplatok vyrubený nesprávne s poukazom na už uvedené dôvody.

Krajský súd svojím uznesením z 11. decembra 2006 v rámci autoremedúry zrušil

uznesenie o zastavení konania z 5. októbra 2006 a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

v odvolacej lehote bol doplatok sťažovateľom zaplatený. Sťažovateľ namietal nesprávnosť

tohto rozhodnutia krajského súdu z dôvodu, že sa krajský súd žiadnym spôsobom pri

odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho druhým odvolacím dôvodom, a to

namietanou nesprávnosťou vyrubeného a následne sťažovateľom len z dôvodu opatrnosti

zaplateného doplatku.

Skutočnosť, že sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal

s odvolacím dôvodom sťažovateľa tým, že mu ďalšia poplatková povinnosť nevznikla za

stavu, keď bol tento poplatok sťažovateľom zaplatený, nenasvedčuje nezákonnosti alebo

arbitrárnosti tohto rozhodnutia a následnej možnosti porušenia označených práv

sťažovateľa. Krajský súd správnosť doplatku súdneho poplatku, pokiaľ bol zaplatený,

nemusel nevyhnutne posudzovať pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa, pretože bol

naplnený iný zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia z 5. októbra 2006 o zastavení konania

(zaplatenie doplatku). Krajský súd preto svojím uznesením z 11. decembra 2006 rozhodol

v súlade s o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“), keď svoje skoršie uznesenie z 5. októbra 2006 o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušil z dôvodu jeho zaplatenia v odvolacej lehote. Tieto

dôvody rozhodnutia nie sú v rozpore so zákonom, naopak s ním plne korešpondujú.

Ústavný súd napriek uvedenému považuje za potrebné poukázať na to, že z výzvy na

zaplatenie doplatku súdneho poplatku a ďalších uznesení krajského súdu v súlade

s tvrdením sťažovateľa nie je zrejmé, akým spôsobom krajský súd dospel k sume doplatku

súdneho poplatku z návrhu v sume 86 257 Sk v spojení s už zaplateným poplatkom v sume

3 000 Sk (akým spôsobom ustálil hodnotu predmetu konania, a podľa ktorej položky

sadzobníka súdnych poplatkov ho určil).

Podľa sa poplatok vráti, ak ho zaplatil ten,

kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.

O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok

prevzal. Podľa ak vydá súd nesprávne rozhodnutie

o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. Podľa § 13

ods. 1 poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po

uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Podľa § 13

ods. 3 o vrátení poplatku podľa nemôže súd rozhodnúť

po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak

navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým

pojednávaním.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nie je možné považovať uznesenie

z 11. decembra 2006 za konečné rozhodnutie o správnosti vyrubeného doplatku, resp.

o uplatnenom nároku sťažovateľa na jeho vrátenie. Podľa citovaných ustanovení o nároku

sťažovateľa na vrátenie podľa neho nesprávne vyrubeného a ním zaplateného poplatku má

krajský súd stále možnosť rozhodnúť. Vzhľadom na to možno podľa názoru ústavného súdu

konštatovať, že sťažovateľovo základné právo podľa a práva podľa

ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

výzvou zo 7. septembra 2006, uzneseniami z 5. októbra 2006

a z 11. decembra 2006 neboli porušené.

III.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd zrušil výzvu zo

7. septembra 2006, uznesenie z 5. októbra 2006 a uznesenie z 11. decembra 2006, vrátil mu

zaplatený doplatok súdneho poplatku a priznal mu náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia ak ústavný súd právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci

vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova

prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom

ústavného súdu.

Keďže ústavný súd nevyslovil porušenie označených práv sťažovateľa výzvou

a uzneseniami krajského súdu, pri svojom rozhodovaní sa uvedenými návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jeho návrhom na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008