Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť P., spol. s r. o., P., zastúpeného advokátom Mgr. J. G., D.,

pre namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4

a základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

a uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -225 zo 14. júna 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P., spol. s r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2007 doručená sťažnosť P., spol. s r. o., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. J. G., D., pre namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1, 3 a 4 (ďalej len „“) a základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -225 zo 14. júna 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Ja, spoločnosť P., s. r. o., P., som účastníkom súdneho sporu

Krajského súdu Trenčín, v ktorom konaní vystupujem ako navrhovateľ. V predmetnom

súdnom spore vystupuje ako odporca Slovenská republika - Úrad práce, soc. vecí a rodiny

P. a jeho podstatou je moja požiadavka na vrátenie čiastky 335.717,- Sk, ktorú sumu

odporca drží u seba neoprávnene a bez právneho základu. Rozsudkom Okresného súdu

Pov. Bystrica bolo môjmu návrhu vyhovené a odporca bol zaviazaný vrátiť mi čiastku

335.717,- Sk spolu s príslušenstvom a trovami konania.

Uznesením krajského súdu z 14. 6. 2007 bol rozsudok okresného

súdu zrušený, konanie zastavené a vec postúpená na ďalšie konanie Úradu práce,

soc. vecí a rodiny P. a súčasne tiež rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

Rozhodnutím Krajského súdu Trenčín mi bola odňatá možnosť konania pred súdom

ako aj bolo porušené právo na riadne prejednanie veci nestranným súdom a rovnako

tiež ústavné právo vlastniť majetok.

Odvolací Krajský súd Trenčín v odôvodnení napadnutého uznesenia

z 14. 6. 2007 tvrdí, že vzťah medzi účastníkmi konania nie je občianskoprávnym vzťahom

s nemožnosťou jeho podriadenia pod /1 , pričom žiaden zákon neustanovuje

právomoc súdov na rozhodovanie o vrátení finančného odvodu štátu v občianskom súdnom

konaní, vzťah medzi mnou a odporcom má byť pomerom nadriadenosti a podriadenosti

v nerovnoprávnom postavení, teda sa má jednať o verejnoprávny vzťah založený

a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, kde z týchto všetkých dôvodov

zrušil rozsudok okresného súdu a vec odstúpil odporcovi na ďalšie prejednanie veci.

Predmetné právne závery krajského súdu nemajú oporu v ustanoveniach právnych

predpisov a porušujú tiež moje chránené práva.

Z podstaty prejednávanej veci je jednoznačne zrejmé, že odporca v súčasnej dobe

u seba drží čiastku 335.717,- Sk neoprávnene, nakoľko táto mu nepatrí, keď rozhodnutie

vydané v správnom konaní, ktoré mi ukladalo povinnosť uhradiť odporcovi uvedenú sumu

je v súčasnej dobe zrušené a takáto povinnosť mi nevyplýva ani z ustanovení právnych

predpisov, nakoľko o zamestnanosti je už zrušený. Odvolací krajský

súd svojím rozhodnutím v podstate rieši procesnú stránku veci, teda či je oprávnený

(existencia právomoci súdu) priznať mi nárok na vrátenie sumy 335.717,- Sk alebo si mám

svoju požiadavku riešiť v inom konaní.

Argument odvolacieho súdu, že vzťah medzi účastníkmi konania vyplýva z finančnej

činnosti štátu a jeho orgánov neobstojí, keďže podľa

o zamestnanosti bol Národný úrad práce verejnoprávnou inštitúciou na zabezpečovanie

ústavného práva občanov na zamestnanie s postavením právnickej osoby.

Rozhodujúcou je ale skutočnosť, že právny predpis podľa ktorého odporca

v minulosti postupoval je už v súčasnosti zrušený, pričom tak

o zamestnanosti, ako aj neskôr prijaté právne predpisy, ktoré uvedený zákon nahradili,

neobsahujú žiadne ustanovenia o možnosti vrátenia bezdôvodného obohatenia vo výške

335.717,- Sk, ktorého vrátenia sa domáham v občianskoprávnom konaní, teda nie je

tu žiadna právna norma na domáhanie sa vrátenia danej čiastky v správnom alebo inom

osobitnom konaní, či už u odporcu alebo iného subjektu, ktorá skutočnosť je zrejmá

aj zo samotného prístupu odporcu v celom priebehu súdneho sporu, pričom odstúpením

veci na ďalšie konanie práve odporcovi dôjde k odopretiu môjho práva na riadne

prejednanie veci a jej rozhodnutie nestranným súdom, nakoľko práve v rámci

občianskoprávneho súdneho konania mám možnosť domáhať sa vrátenia sumy 335.717,-

Sk. Iný postup, ktorý v podstate načrtáva v svojom rozhodnutí krajský súd, bude mať za

následok odopretie práva na súdnu ochranu a nemožnosť navrátenia zmienenej platby do

mojej dispozície. Takéto rozhodnutie krajského súdu porušuje moje dané práva

vlastniť majetok, ako aj právo na ochranu tohto majetku a rovnako tiež ústavné právo na

riadne prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom, keďže za danej situácie, ak mi

nemôže poskytnúť právnu ochranu iný orgán v osobitnom konaní, tak jedine konanie na

občianskoprávnom súde môže viesť k náprave veci. Takýto záver vyplýva aj z toho, že

správne orgány môžu prejednávať a riešiť len záležitosti, ktoré im do kompetencie výslovne

zveruje osobitný právny predpis (taxatívne dané kompetencie), pričom sústava súdnictva

poskytuje ochranu vo všetkých zostávajúcich prípadoch (demonštratívne dané kompetencie

a to najmä v zmysle /1 - v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a

rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.)“

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4

a podľa a 2 a : „(...) Vzhľadom na rozhodnutie

odvolacieho krajského súdu v občianskoprávnom konaní došlo k porušeniu

môjho základného práva vlastniť majetok a požívať jeho ochranu v rovnakej miere,

ako je to u iných subjektov, pričom akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva musí

byť súladné s ustanoveniami príslušného zákona, a rovnako tiež bolo porušené právo

na riadne prejednanie a rozhodnutie veci súdom.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok, právo na ochranu tohto majetku

a právo na prejednanie veci pre nestranným súdom a rovnosť všetkých účastníkov súdneho

konania upravené v čl. 20 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, č1. 46 ods. 1, ods. 2 a v čl. 47 ods. 3

SR bolo porušené uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 14. 6.

2007.“

K sťažnosti sa vyjadril predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr 92/2008 z 18. marca

2008, kde sa uvádza: „(...) poznamenávam, že dňa 26. 02. 2008 Okresný súd v Považskej

Bystrici predložil príslušný spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o dovolaní, ktoré podal navrhovateľ.“

II.

Podľa , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal,

aby Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) zaviazal odporcu – Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny P. zaplatiť sumu 335 717 Sk s príslušným úrokom

z omeškania a trovy konania. Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca

mu ani po výzve nevrátil bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v dôsledku toho,

že rozhodnutím č. 3458/2003-PO zo 16. januára 2004 bolo zrušené rozhodnutie

č. 196/2003-OK, na základe ktorého sťažovateľ uvedenú sumu zaplatil odporcovi. Okresný

súd rozsudkom č. k. -201 zo 6. apríla 2006 návrhu na začatie konania vyhovel

a zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi uplatnenú sumu. Krajský súd uznesením

č. k. -225 zo 14. júna 2007 rozsudok okresného súdu zrušil, konanie zastavil

a vec postúpil na ďalšie konanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. Krajský súd svoje

uznesenie odôvodnil tým, že daná právna vec nepatrí do právomoci všeobecného súdu.

Týmto uznesením podľa sťažovateľa krajský súd porušil jeho označené základné práva

zaručené , 3 a 4 a podľa a 2 a , pretože

sa domnieva, že právomoc všeobecného súdu v jeho právnej veci je daná.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zisťoval, či ochranu

jeho právam, porušenie ktorých namietal, neposkytujú všeobecné súdy na základe

opravných prostriedkov im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia označených práv.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ

v danej veci využil dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl.

a proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie,

v dôsledku ktorého bol spis 26. februára 2008 predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Dovolanie možno považovať za účinný

právny prostriedok nápravy namietaného porušenia práv sťažovateľa (obdobne

).

Nevyužitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany základných práv sťažovateľa

podľa , 3 a 4 a podľa a 2 a nemožno

nahradzovať sťažnosťou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie

až vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať

ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad , ).

Dovolanie sťažovateľa ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok nápravy

namietaného porušenia označených základných práv (, ).

Na základne uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ dovolanie proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu podal, pričom sa súčasne obrátil so sťažnosťou

aj na ústavný súd. ani nepripúšťajú, aby si účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných

a účinných prostriedkov nápravy.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom

ústavný súd uzavrel, že v jeho veci nie je vo vzťahu k označeným základným právam daná

v súčasnosti jeho právomoc [ v spojení zákona o ústavnom

súde]. Preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2008