Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 149/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. J., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu P.,

ktorou namieta porušenie vlastníckeho práva podľa ,

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Cob 61/06-

333 zo 4. júla 2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. -299

z 28. apríla 2006, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. I. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2007

doručená sťažnosť JUDr. I. J., správcu konkurznej podstaty, ktorou namietal porušenie

vlastníckeho práva podľa (ďalej len „“),

základného práva nedotknuteľnosti obydlia „podľa “ , základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa , základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č. k. -333 zo 4. júla 2007 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Svidník č. k. -299 z 28. apríla 2006.

Rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho súdu (a aj postup) považuje sťažovateľ

za neobjektívne a neodôvodnené, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

a nepredstavuje logické vyvrcholenie činnosti súdu pri vydávaní rozsudku. Podľa názoru

sťažovateľa všeobecný súd nerešpektoval základné zásady súdneho konania, nerozhodol na

základe zásady materiálnej pravdy, ani na základe skutočného stavu veci. Sťažovateľ tvrdí,

že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť exekútora, ktorý úmyselne konal proti

dobrým mravom a pri vedomom porušení § 33 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 233/1995, zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“).

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe jeho sťažnosti vyslovil nálezom

porušenie označených práv v predmetnom konaní a zrušil rozsudok Krajského súdu

v Prešove č. k. -333 zo 4. júla 2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Svidník č. k. -299 z 28. apríla 2006, ktorým zamietol žalobu žalobcu o náhradu

škody 964 839 Sk s prísl. a zaviazal ho k úhrade trov konania 18 112 Sk a v rozsahu tohto

zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také

nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (, , ).

Podstatou námietok sťažovateľa je nezákonnosť postupu všeobecných súdov pri

rozhodovaní vo veci, ktoré podľa neho nesprávne posúdili právnu otázku dôkazov tak, ako

to ustanovuje a principiálne zásady činnosti súdov.

Ďalej sťažovateľ poukazuje na objektívnu zodpovednosť exekútora podľa § 33 Exekučného

poriadku, ktorý konal v rozpore s dobrými mravmi. Sťažnosť podaná ústavnému súdu nie je

však opodstatnená.

Špecifickým princípom konania pred ústavným súdom je aj nemožnosť preskúmavať

a prehodnocovať rozhodnutia všeobecných súdov po právnej stránke alebo po skutkovej

stránke. Ústavný súd sa obmedzuje len na preskúmavanie ústavnosti aplikácie právnych

noriem orgánmi štátu a ich rezultátov. Preto v danom prípade nemožno zaujať právny názor

už raz judikovaný všeobecným súdom, ktorý vychádza zo správne vykonaného dokazovania

a z dostatočného odôvodnenia. Ak ústavný súd konštatuje, že právny názor všeobecných

súdov je ústavne konformný a logický a dostatočne právne zdôvodnený v súlade s platným

právom, potom ústavné práva, ktorých porušenie sa namieta, nemôžu byť nijako

predmetnými rozhodnutiami všeobecných súdov dotknuté. Z tejto premisy vychádza

ústavný súd vždy pri posudzovaní zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, keď skúma, či

konaním alebo rozhodnutiami všeobecných súdov nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných

práv.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že uvedeným postupom

súdov Slovenskej republiky neboli porušené základné práva sťažovateľa tým, že príslušný

súd nerozhodol v súlade s právnym názorom sťažovateľa. negarantuje právo na

rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Skutočnosť, že sťažovateľ sa

s názorom štátneho orgánu nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ).

Ústavný súd na záver konštatuje, že sťažovateľ neuniesol bremeno tvrdenia

protiústavnosti namietaných rozhodnutí.

Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008