Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 145/08
PDF · 210.3 KB
No categories available
III. ÚS 145/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 predbežne
prerokoval sťažnosť Ing. L. K., trvale bytom V., prechodne bytom B., zastúpeného
advokátkou JUDr. I. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
súdneho exekútora Mgr. Ing. Š. V., T., v konaní vedenom pod sp. zn. EX 142/07
a uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14 Er 165/2007 z 22. júna 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra
2007 doručená sťažnosť Ing. L. K., trvale bytom V., prechodne bytom B. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. K., B., vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho exekútora
Mgr. Ing. Š. V., T. (ďalej len „súdny exekútor“), v konaní vedenom pod sp. zn. EX 142/07
a uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 14 Er 165/2007
z 22. júna 2007.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Žalobkyňa Z. K. (...), ktorá je plnoletou dcérou sťažovateľa, sa žalobou podanou
dňa 30. 7. 2004 na okresnom súde v Michalovciach domáhala, aby súd zaviazal sťažovateľa
platiť jej mesačné výživné vo výške 5.000,- Sk.
Okresný súd Michalovce vydal dňa 17. 6. 2005 rozsudok č. konania 10 C 149/04,
ktorým bol sťažovateľ zaviazaný platiť žalobkyni výživné mesačne vo výške 5.000,- Sk
do 20. dňa každého mesiaca odo dňa 30. 7. 2004 a uhradiť trovy právneho zastúpenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Sťažovateľ sa voči tomuto rozsudku odvolal. Po ďalšom dokazovaní krajský súd
v Košiciach napadnutý rozsudok dňa 12. 5. 2006 potvrdil. Rozsudok Okresného súdu
Michalovce tak nadobudol právoplatnosť dňa 20. 9. 2006.
Dcéra sťažovateľa dňa 27. 3. 2007 podala na Exekútorský úrad T., súdnemu
exekútorovi Mgr. Ing. Š. V. návrh na vykonanie exekúcie. Vo svojom návrhu uviedla,
že sťažovateľ ako povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu tak,
ako mu to bolo určené právoplatným a vykonateľným rozsudkom, pričom vyčíslila vzniknutý
dlh za obdobie od 30. 7. 2004 do 30. 4. 2006 vo výške 30.950,- Sk.
Súdny exekútor zaslal sťažovateľovi dňa 25. 4. 2007 upovedomenie o začatí exekúcie,
spis. zn. EX 142/07.
Sťažovateľ dňa 15. 5. 2007 podal proti exekúcii námietky, ktorým však okresný súd
Michalovce uznesením zo dňa 22. 6. 2007, č. konania 14 Er 165/2007 nevyhovel. Uznesenie
Okresného súdu Michalovce nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 7. 2007.
Vo výroku rozsudku okresného súdu Michalovce nebola stanovená povinnosť
pre sťažovateľa uhradiť žalobkyni zročné výživné. Pri svojom rozhodovaní súd vzal
do úvahy už uhradené platby výživného sťažovateľom.
Aj krajský súd v Košiciach skonštatoval, že súd prvého stupňa správne rozhodol
o určení výživného odo dňa podania návrhu a zároveň zohľadnil všetky platby výživného,
ktoré odporca navrhovateľke uhradil a preto mu nebola uložená povinnosť zaplatiť zaostalé
výživné, keďže mu žiaden dlh nevznikol.
Vzhľadom na výrok prvostupňového súdu a výslovné konštatovanie odvolacieho
súdu, že sťažovateľovi nevznikol žiaden dlh na zaostalom výživnom, je sťažovateľ toho
názoru, že návrh na exekúciu bol podaný bez právneho dôvodu.
Keďže právoplatným rozsudkom okresného súdu Michalovce nebol sťažovateľ
zaviazaný na úhradu zročného výživného, dôvody na exekúciu nevznikli. Z toho dôvodu
exekútorský úrad ako aj okresný súd konali bez právneho dôvodu a tým porušili právo
sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
Sťažovateľ sa domáha popri morálnom zadosťučinení aj primeraného finančného
zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že okresný súd nekonal tak,
aby konanie týkajúce sa sťažovateľa bolo spravodlivé, čo má za následok stav právnej
neistoty. Sťažovateľ je toho názoru, že ústavný súd by mal prihliadnuť najmä na povahu
a dôležitosť dotknutých práv. Samotné deklarovanie porušenia základných práv a slobôd
ústavným súdom preto nemožno považovať v tomto prípade za dostatočné. Nemajetková
ujma sťažovateľa spočíva v pocitoch neistoty a krivdy, ktoré boli vyvolané postupom súdu.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
EX 142/07 a uznesením okresného súdu sp. zn. 14 Er 165/2007 z 22. júna 2007 bolo
porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil upovedomenie o začatí
exekúcie sp. zn. EX 142/07 z 25. apríla 2007 a uznesenie okresného súdu sp. zn.
14 Er 165/2007 z 22. júna 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.
K sťažnosti sa listom sp. zn. 1 Spr V/178/08 z 15. apríla 2008 vyjadril predseda
okresného súdu, v ktorom uviedol:
„V konaní tunajšieho súdu 10 C 149/04 bol sťažovateľ zaviazaný platiť dcére Z. K.
po 5 000,- Sk mesačne, počnúc od 30. 7. 2004. Rozsudok bol vyhlásený 17. júna 2005
a právoplatnosť nadobudol 20. 9. 2006 a to v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 7 CoP 505/2005 zo dňa 12. mája 2006.
Celý problém vidí sťažovateľ v platení výživného za čas od 30. 7. 2004 do 30. 4.
2006, za ktoré obdobie mu dcéra vyčíslila nedoplatok v sume 30 950,- Sk a dňa 27. 3. 2007
podala u súdneho exekútora Mgr. Ing. Š. V. návrh na vykonanie exekúcie na túto sumu
zaostalého výživného. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu 2. 4. 2007 a poverenie bolo súdom vydané 12. 4. 2007.
S dôvodmi sťažovateľa nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť. Tento sa bez
akejkoľvek opory v žalobe mylne domnieva, že povinnosť platiť výživné mu nastala
až právoplatnosťou prvostupňového rozsudku, t. j. až od 20. 9. 2006. Dávame do pozornosti
Ústavného súdu výrok prvostupňového rozsudku, z ktorého pre sťažovateľa plynie
povinnosť platiť výživné po 5 000,- Sk mesačne od 30. 7. 2004 do budúcna. Práve tento
výrok sa stal právoplatným dňa 20. 9. 2006. Dcéra sťažovateľa v návrhu na vykonanie
exekúcie presne po mesiacoch kapitalizovala, aký dlh sťažovateľovi na výživnom vznikal od
30. 7. 2004 do 30. 4. 2006. Sám sťažovateľ ani nepopiera, že v tomto období platil nižšie
výživné, než na aké ho zaväzoval rozsudok 10 C 149/04. Operuje len tým, že žiaden súd ho
nezaviazal platiť zaostalé výživné. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že sťažovateľ
mal povinnosť platiť dcére výživné od 30. 7. 2004 mesačne po 5 000,- Sk, ktorú povinnosť
si evidentne nesplnil a to v uplatnenom rozsahu. Je pravdou, že tunajší súd sťažovateľovi
nekapitalizoval výživné za čas od 30. 7. 2004 do vyhlásenia rozsudku, do 17. 6. 2005, avšak
táto skutočnosť nezbavuje povinnosti sťažovateľa, aby výživné v určenej výške uhradil.
Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdíme, že poverenie pre súdneho exekútora bolo
vydané oprávnene, lebo dlh na výživnom v sume 30 950,- Sk k 2. 4. 2007 existoval a preto
aj poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom.
Žiadame, aby Ústavný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06,
Podľa § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný
môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí,
ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej
v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46),
o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať
najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 149/04 a sp. zn. 14 Er 165/2007
vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu 30. júla 2004 domáhala
zaplatenia výživného voči sťažovateľovi v sume 5 000 Sk mesačne odo dňa podania návrhu
na začatie konania. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 149/04 zo 17. júna 2005 rozhodol,
že sťažovateľ je povinný platiť žalobkyni výživné mesačne v sume 5 000 Sk do 20. dňa
každého mesiaca od 30. júla 2004, keď bol podaný návrh na začatie konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“) ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 7 CoP 505/2005 z 12. mája 2006
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 20. septembra 2006. Dňa 27. marca 2007 podala
oprávnená návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sťažovateľ neplatil výživné v celom
rozsahu tak, ako bolo určené v exekučnom titule. Dňa 2. apríla 2007 súdny exekútor
požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 12. apríla 2007
okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25. apríla 2007 súdny exekútor
vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomenie bolo sťažovateľovi doručené 4. mája
2007. Proti tomuto upovedomeniu podal sťažovateľ 21. mája 2007 námietky. Podstata
námietok sťažovateľa spočívala v tom, že exekúcia je neprípustná, pretože podľa jeho
názoru sťažovateľ bol povinný platiť súdom určenú sumu výživného nie od 30. júla 2004
(ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu), ale až od právoplatnosti
rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu od 20. septembra 2006.
Okresný súd uznesením sp. zn. 14 Er 165/2007 z 22. júna 2007 námietkam sťažovateľa
nevyhovel. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2007.
Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na rozsudok krajského súdu,
v ktorom sa uvádza, že „súd prvého stupňa správne rozhodol o určení výživného odo dňa
podania návrhu t. j. od 30. júla 2004 a tiež zohľadnil všetky platby výživného, ktoré povinný
oprávnenej uhradil a preto mu nebola uložená povinnosť platiť zaostalé výživné, keďže mu
za toto obdobie žiaden dlh nevznikol. Z uvedeného vyplýva, že dlžné výživné v danom
prípade sa týka platenia výživného žalovaným (povinným) do 30. júla 2004, t. j. do podania
žaloby na určenie výživného žalobkyňou (oprávnenou) a nie od 30. júla 2007, ako to
uviedol povinný v námietkach“. Okresný súd dospel k záveru, že keďže bol vymáhaný nárok
oprávnenej v zmysle predloženého exekučného titulu dôvodný (povinnosť platiť výživné bola
rozsudkom stanovená v sume 5 000 Sk mesačne do 20. dňa každého mesiaca od 30. júla
2004, teda od podania žaloby, a nie až od právoplatnosti tohto rozhodnutia), a sťažovateľ
ako povinný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil v určenom rozsahu, ako bolo stanovené
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 10 C 149/04 zo 17. júna 2005 v spojení s rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 7 CoP 505/2005 z 12. mája 2006, vznikol mu dlh na výživnom od 30.
júla 2004.
Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(napr. I. ÚS 13/00).
Ústavný súd nezistil, že by závery napadnutého uznesenia okresného súdu boli
arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, čo by viedlo k priamemu porušeniu základných práv
a slobôd zaručených ústavou. Závery okresného súdu vychádzajú z platnej právnej úpravy
a sú náležite zdôvodnené.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 14 Er 165/2007 z 22. júna 2007 nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti. Nie je zrejmé, aby okresný súd napadnutým uznesením porušil
označené práva sťažovateľa. Napadnuté uznesenie okresného súdu nemá zjavne
neodôvodnený ani arbitrárny charakter. Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia
napadnutého uznesenia okresného súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol
v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení
právnych predpisov, najmä zákona o rodine a Exekučného poriadku, ktoré by mohli vyvolať
účinky nezlučiteľné s uvedenými článkami ústavy a dohovoru.
2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdneho exekútora a žiadal zrušiť
upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 142/07 z 25. apríla 2007.
Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať
ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní
pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom
ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad I. ÚS 85/97, I. ÚS 89/97).
Pokiaľ ide o upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie sp. zn. EX 142/07
z 25. apríla 2007, preskúmaniu ústavnosti tohto upovedomenia ústavným súdom bráni
princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd
(III. ÚS 5/05). Takýmto súdom bol okresný súd, ktorý upovedomenie o začatí exekúcie
preskúmal na základe námietok podaných sťažovateľom 21. mája 2007. V tejto časti
ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2008