Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 145/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 predbežne

prerokoval sťažnosť Ing. L. K., trvale bytom V., prechodne bytom B., zastúpeného

advokátkou JUDr. I. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

súdneho exekútora Mgr. Ing. Š. V., T., v konaní vedenom pod sp. zn. EX 142/07

a uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 22. júna 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2007 doručená sťažnosť Ing. L. K., trvale bytom V., prechodne bytom B. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. K., B., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho exekútora

Mgr. Ing. Š. V., T. (ďalej len „súdny exekútor“), v konaní vedenom pod sp. zn. EX 142/07

a uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 22. júna 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Žalobkyňa Z. K. (...), ktorá je plnoletou dcérou sťažovateľa, sa žalobou podanou

dňa 30. 7. 2004 na okresnom súde v Michalovciach domáhala, aby súd zaviazal sťažovateľa

platiť jej mesačné výživné vo výške 5.000,- Sk.

Okresný súd Michalovce vydal dňa 17. 6. 2005 rozsudok č. konania ,

ktorým bol sťažovateľ zaviazaný platiť žalobkyni výživné mesačne vo výške 5.000,- Sk

do 20. dňa každého mesiaca odo dňa 30. 7. 2004 a uhradiť trovy právneho zastúpenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Sťažovateľ sa voči tomuto rozsudku odvolal. Po ďalšom dokazovaní krajský súd

v Košiciach napadnutý rozsudok dňa 12. 5. 2006 potvrdil. Rozsudok Okresného súdu

Michalovce tak nadobudol právoplatnosť dňa 20. 9. 2006.

Dcéra sťažovateľa dňa 27. 3. 2007 podala na Exekútorský úrad T., súdnemu

exekútorovi Mgr. Ing. Š. V. návrh na vykonanie exekúcie. Vo svojom návrhu uviedla,

že sťažovateľ ako povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu tak,

ako mu to bolo určené právoplatným a vykonateľným rozsudkom, pričom vyčíslila vzniknutý

dlh za obdobie od 30. 7. 2004 do 30. 4. 2006 vo výške 30.950,- Sk.

Súdny exekútor zaslal sťažovateľovi dňa 25. 4. 2007 upovedomenie o začatí exekúcie,

spis. zn. EX 142/07.

Sťažovateľ dňa 15. 5. 2007 podal proti exekúcii námietky, ktorým však okresný súd

Michalovce uznesením zo dňa 22. 6. 2007, č. konania nevyhovel. Uznesenie

Okresného súdu Michalovce nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 7. 2007.

Vo výroku rozsudku okresného súdu Michalovce nebola stanovená povinnosť

pre sťažovateľa uhradiť žalobkyni zročné výživné. Pri svojom rozhodovaní súd vzal

do úvahy už uhradené platby výživného sťažovateľom.

Aj krajský súd v Košiciach skonštatoval, že súd prvého stupňa správne rozhodol

o určení výživného odo dňa podania návrhu a zároveň zohľadnil všetky platby výživného,

ktoré odporca navrhovateľke uhradil a preto mu nebola uložená povinnosť zaplatiť zaostalé

výživné, keďže mu žiaden dlh nevznikol.

Vzhľadom na výrok prvostupňového súdu a výslovné konštatovanie odvolacieho

súdu, že sťažovateľovi nevznikol žiaden dlh na zaostalom výživnom, je sťažovateľ toho

názoru, že návrh na exekúciu bol podaný bez právneho dôvodu.

Keďže právoplatným rozsudkom okresného súdu Michalovce nebol sťažovateľ

zaviazaný na úhradu zročného výživného, dôvody na exekúciu nevznikli. Z toho dôvodu

exekútorský úrad ako aj okresný súd konali bez právneho dôvodu a tým porušili právo

sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľ sa domáha popri morálnom zadosťučinení aj primeraného finančného

zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že okresný súd nekonal tak,

aby konanie týkajúce sa sťažovateľa bolo spravodlivé, čo má za následok stav právnej

neistoty. Sťažovateľ je toho názoru, že ústavný súd by mal prihliadnuť najmä na povahu

a dôležitosť dotknutých práv. Samotné deklarovanie porušenia základných práv a slobôd

ústavným súdom preto nemožno považovať v tomto prípade za dostatočné. Nemajetková

ujma sťažovateľa spočíva v pocitoch neistoty a krivdy, ktoré boli vyvolané postupom súdu.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

EX 142/07 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. júna 2007 bolo

porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil upovedomenie o začatí

exekúcie sp. zn. EX 142/07 z 25. apríla 2007 a uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 22. júna 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.

K sťažnosti sa listom sp. zn. 1 Spr z 15. apríla 2008 vyjadril predseda

okresného súdu, v ktorom uviedol:

„V konaní tunajšieho súdu bol sťažovateľ zaviazaný platiť dcére Z. K.

po 5 000,- Sk mesačne, počnúc od 30. 7. 2004. Rozsudok bol vyhlásený 17. júna 2005

a právoplatnosť nadobudol 20. 9. 2006 a to v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 12. mája 2006.

Celý problém vidí sťažovateľ v platení výživného za čas od 30. 7. 2004 do 30. 4.

2006, za ktoré obdobie mu dcéra vyčíslila nedoplatok v sume 30 950,- Sk a dňa 27. 3. 2007

podala u súdneho exekútora Mgr. Ing. Š. V. návrh na vykonanie exekúcie na túto sumu

zaostalého výživného. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemu súdu 2. 4. 2007 a poverenie bolo súdom vydané 12. 4. 2007.

S dôvodmi sťažovateľa nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť. Tento sa bez

akejkoľvek opory v žalobe mylne domnieva, že povinnosť platiť výživné mu nastala

až právoplatnosťou prvostupňového rozsudku, t. j. až od 20. 9. 2006. Dávame do pozornosti

Ústavného súdu výrok prvostupňového rozsudku, z ktorého pre sťažovateľa plynie

povinnosť platiť výživné po 5 000,- Sk mesačne od 30. 7. 2004 do budúcna. Práve tento

výrok sa stal právoplatným dňa 20. 9. 2006. Dcéra sťažovateľa v návrhu na vykonanie

exekúcie presne po mesiacoch kapitalizovala, aký dlh sťažovateľovi na výživnom vznikal od

30. 7. 2004 do 30. 4. 2006. Sám sťažovateľ ani nepopiera, že v tomto období platil nižšie

výživné, než na aké ho zaväzoval rozsudok . Operuje len tým, že žiaden súd ho

nezaviazal platiť zaostalé výživné. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že sťažovateľ

mal povinnosť platiť dcére výživné od 30. 7. 2004 mesačne po 5 000,- Sk, ktorú povinnosť

si evidentne nesplnil a to v uplatnenom rozsahu. Je pravdou, že tunajší súd sťažovateľovi

nekapitalizoval výživné za čas od 30. 7. 2004 do vyhlásenia rozsudku, do 17. 6. 2005, avšak

táto skutočnosť nezbavuje povinnosti sťažovateľa, aby výživné v určenej výške uhradil.

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdíme, že poverenie pre súdneho exekútora bolo

vydané oprávnene, lebo dlh na výživnom v sume 30 950,- Sk k 2. 4. 2007 existoval a preto

aj poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom.

Žiadame, aby Ústavný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný

môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí,

ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej

v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody

sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46),

o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať

najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. a sp. zn.

vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu 30. júla 2004 domáhala

zaplatenia výživného voči sťažovateľovi v sume 5 000 Sk mesačne odo dňa podania návrhu

na začatie konania. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. júna 2005 rozhodol,

že sťažovateľ je povinný platiť žalobkyni výživné mesačne v sume 5 000 Sk do 20. dňa

každého mesiaca od 30. júla 2004, keď bol podaný návrh na začatie konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. z 12. mája 2006

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 20. septembra 2006. Dňa 27. marca 2007 podala

oprávnená návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sťažovateľ neplatil výživné v celom

rozsahu tak, ako bolo určené v exekučnom titule. Dňa 2. apríla 2007 súdny exekútor

požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 12. apríla 2007

okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25. apríla 2007 súdny exekútor

vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomenie bolo sťažovateľovi doručené 4. mája

2007. Proti tomuto upovedomeniu podal sťažovateľ 21. mája 2007 námietky. Podstata

námietok sťažovateľa spočívala v tom, že exekúcia je neprípustná, pretože podľa jeho

názoru sťažovateľ bol povinný platiť súdom určenú sumu výživného nie od 30. júla 2004

(ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu), ale až od právoplatnosti

rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu od 20. septembra 2006.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 22. júna 2007 námietkam sťažovateľa

nevyhovel. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2007.

Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na rozsudok krajského súdu,

v ktorom sa uvádza, že „súd prvého stupňa správne rozhodol o určení výživného odo dňa

podania návrhu t. j. od 30. júla 2004 a tiež zohľadnil všetky platby výživného, ktoré povinný

oprávnenej uhradil a preto mu nebola uložená povinnosť platiť zaostalé výživné, keďže mu

za toto obdobie žiaden dlh nevznikol. Z uvedeného vyplýva, že dlžné výživné v danom

prípade sa týka platenia výživného žalovaným (povinným) do 30. júla 2004, t. j. do podania

žaloby na určenie výživného žalobkyňou (oprávnenou) a nie od 30. júla 2007, ako to

uviedol povinný v námietkach“. Okresný súd dospel k záveru, že keďže bol vymáhaný nárok

oprávnenej v zmysle predloženého exekučného titulu dôvodný (povinnosť platiť výživné bola

rozsudkom stanovená v sume 5 000 Sk mesačne do 20. dňa každého mesiaca od 30. júla

2004, teda od podania žaloby, a nie až od právoplatnosti tohto rozhodnutia), a sťažovateľ

ako povinný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil v určenom rozsahu, ako bolo stanovené

rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2005 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 12. mája 2006, vznikol mu dlh na výživnom od 30.

júla 2004.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(napr. ).

Ústavný súd nezistil, že by závery napadnutého uznesenia okresného súdu boli

arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, čo by viedlo k priamemu porušeniu základných práv

a slobôd zaručených . Závery okresného súdu vychádzajú z platnej právnej úpravy

a sú náležite zdôvodnené.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. júna 2007 nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti. Nie je zrejmé, aby okresný súd napadnutým uznesením porušil

označené práva sťažovateľa. Napadnuté uznesenie okresného súdu nemá zjavne

neodôvodnený ani arbitrárny charakter. Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol

v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení

právnych predpisov, najmä zákona o rodine a Exekučného poriadku, ktoré by mohli vyvolať

účinky nezlučiteľné s uvedenými článkami a dohovoru.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom súdneho exekútora a žiadal zrušiť

upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 142/07 z 25. apríla 2007.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať

ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad , ).

Pokiaľ ide o upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie sp. zn. EX 142/07

z 25. apríla 2007, preskúmaniu ústavnosti tohto upovedomenia ústavným súdom bráni

princíp subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd

(). Takýmto súdom bol okresný súd, ktorý upovedomenie o začatí exekúcie

preskúmal na základe námietok podaných sťažovateľom 21. mája 2007. V tejto časti

ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008