Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 39/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 39/08- 30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2008 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť A. Š. a Ing. A. Ž., obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. J. Č.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

zaručeného postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. Š. a Ing. A. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ing. A. Ž. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť spoločne a nerozdielne A. Š.

a Ing. A. Ž. trovy konania v sume 10 216 Sk (slovom desaťtisícdvestošestnásť slovenských

korún) na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti návrhu A. Š. a Ing. A. Ž. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2007 doručená sťažnosť A. Š. a Ing. A. Ž., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Po prijatí sťažnosti 31. januára 2008 uznesením ústavného súdu č. k. -8

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 25. februára 2008 predsedu okresného súdu,

aby sa k sťažnosti vyjadril, aby ústavnému súdu zaslal predmetný súdny spis a aby

oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vyjadrenie predsedu

okresného súdu spolu s vyžiadaným súdnym spisom bolo ústavnému súdu doručené 1.

apríla 2008.

V doručenom vyjadrení predseda okresného súdu podal stručný prehľad úkonov

v posudzovanom konaní, pričom ho zhodnotil ako zvlášť náročné po stránke skutkovej,

„a to najmä vo vzťahu k určeniu účastníkov konania na strane žalobcov“. Zdôraznil,

že v predmetnej veci „na strane žalobcov vystupuje veľký počet subjektov, z ktorých

v priebehu konania niektorí zomreli, dochádzalo k odpredaju bytov alebo k iným prevodom

bytov a menil sa okruh žalobcov“. Podľa názoru predsedu okresného súdu sťažnosť

sťažovateľov nie je dôvodná, čo okrem iného dokazuje aj obsah súdneho spisu, z ktorého

„vyplýva, že súd priebežne vo veci vykonáva úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“.

V závere svojho vyjadrenia vyjadril predseda okresného súdu súhlas na konanie o podanej

sťažnosti bez ústneho pojednávania.

Listom zo 7. apríla 2008 zaslal ústavný súd vyjadrenie predsedu okresného súdu

právnemu zástupcovi sťažovateľov na zaujatie stanoviska a súčasne ho požiadal

o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov doručil 24. apríla 2008 ústavnému súdu stanovisko,

v ktorom oznámil, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania vo veci a zároveň zdôraznil,

že zotrváva na podanej sťažnosti, „nakoľko aj keď v danej veci súd priebežne koná,

jednotlivé úkony súdu nie sú efektívne, čím dochádza k prieťahom, zatiaľ čo právna neistota

sťažovateľov trvá“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (). V posudzovanej veci ide

o občianskoprávny spor, ktorého cieľom je rozhodnúť o určení vlastníckeho práva k bytom,

resp. nebytovým priestorom v bytovom dome. Predmetné konanie vedené okresným súdom,

v rámci ktorého sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie,

ktoré po právnej stránke nie je zložité, hoci priebeh dokazovania môže so sebou priniesť istú

časovú náročnosť pri objasňovaní skutočného stavu veci. Dokazovanie bolo nevyhnutné

orientovať na zistenie, či sporné nehnuteľnosti majú charakter bytov alebo nebytových

priestorov, čo má v posudzovanom konaní zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu

o aplikácii

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Zápis v katastri

nehnuteľností je totiž v zjavnom rozpore s dlhodobým spôsobom využívania sporných

nehnuteľností.

Z týchto hľadísk možno hodnotiť posudzovanú vec ako skutkovo náročnú, napriek

tomu však objasňovanie skutočného stavu veci nemôže podľa názoru ústavného súdu

pri vhodnej voľbe dôkazných prostriedkov spôsobiť v konaní komplikácie, ktoré majú

za následok trvanie sporu viac ako 8 rokov.

Pri posudzovaní druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných zbytočných

prieťahov v konaní ústavný súd dospel po preskúmaní vyžiadaného súdneho spisu k záveru,

že v celom doterajšom priebehu konania spôsobovalo okresnému súdu problémy presné

určenie okruhu účastníkov konania na žalujúcej strane. Problémy vznikali predovšetkým

v dôsledku nedostatkov v právnom zastúpení týchto účastníkov. Medzičasom taktiež došlo

k niektorým zmenám osôb aktívne legitimovaných vystupovať v pozícii žalobcu (predaj

bytov v bytovom dome, úmrtie vlastníka bytu), čo si vyžiadalo procesné rozhodovanie

okresného súdu o povolení vstupu ďalších účastníkov do konania na strane žalobcu. Aj keď

uvedené nedostatky nespôsobovali samotní sťažovatelia, ale predovšetkým právni

zástupcovia žalujúcej strany pri preukazovaní plnej moci na zastupovanie účastníkov

odlišných od sťažovateľov, nemožno spomalenie priebehu konania z týchto dôvodov

pričítať ani konajúcemu okresnému súdu.

Postup okresného súdu ako tretie kritérium na posúdenie porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,

ktorý vykazoval zbytočné prieťahy.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že v konaní sa vyskytlo viacero

období nečinnosti žalovaného okresného súdu.

Išlo o obdobie od podania žaloby 21. marca 2000 do jej doručenia žalovanému

na vyjadrenie 8. septembra 2000 (viac ako 5 mesiacov). V tomto období okresnému súdu

nebránili žiadne prekážky v rýchlejšom procesnom postupe. Rovnaký záver platí o období

od 15. mája 2002, keď právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu vyžiadané

listiny, do 4. septembra 2002, keď okresný súd nariadil pojednávanie vo veci (viac ako

3 a pol mesiaca).

K takmer 7 mesiacov trvajúcej nečinnosti okresného súdu došlo v období

od 21. novembra 2002 (predloženie požadovaných listinných podkladov právnym

zástupcom žalobcov) do 18. júna 2003, keď okresný súd písomnou výzvou zabezpečoval

listinné dôkazy (kolaudačné rozhodnutia).

Okresný súd bol nečinný tiež od 5. decembra 2003, keď sa uskutočnilo pojednávanie

vo veci, do 26. marca 2004, keď okresný súd vykonal procesný úkon (obstarania ďalších

podkladov na rozhodnutie) po viac ako troch mesiacoch a následne, napriek tomu, že mu

uvedené podklady boli doručené 22. apríla 2004, nariadil pojednávanie až 16. augusta 2004

(nečinnosť takmer 4 mesiace).

V období od 7. októbra 2004, keď právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu

zmenu návrhu na začatie konania, až do 4. apríla 2006, keď okresný súd uznesením pripustil

zmenu účastníkov na strane žalobcov, okresný súd vykonával v podstate iba úkony

smerujúce k odstráneniu nedostatkov podania, resp. procesných nedostatkov spojených

s určením okruhu účastníkov – žalobcov a s ich právnym zastúpením. Toto spomalenie

konania ide síce sčasti na vrub účastníkov konania, ale aj v tomto období okresný súd

postupoval nesústredene a zbytočné časové odstupy medzi jeho jednotlivými výzvami

adresovanými právnemu zástupcovi žalobcov predstavujú spolu obdobie nečinnosti

okresného súdu viac ako 14 mesiacov.

Takmer sedemmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu ústavný súd zistil

aj v čase od 22. mája 2006, keď mu právny zástupca žalobcov doručil vyjadrenia na jeho

výzvu z 12. mája 2006, do 19. decembra 2006, keď sa okresný súd informoval o stave

katastrálneho konania.

V nasledujúcom období (rok 2007 a 2008) okresný súd vykonával priebežne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu novovzniknutých procesných prekážok súvisiacich

s právnym zastúpením účastníkov konania a podľa zistenia ústavného súdu ku dňu jeho

rozhodovania nebolo predmetné konanie vedené okresným súdom právoplatne skončené.

Ústavný súd teda zistil, že na celkovej dĺžke konania (v súčasnosti už viac ako

8 rokov) sa okresný súd svojou nečinnosťou podieľal v rozsahu viac ako 3 roky

a 7 mesiacov. Aj napriek tomu, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol

nastolený stav právnej istoty sťažovateľov i v dôsledku nedostatkov procesných podaní ich

právnych zástupcov v priebehu konania, ako aj pre problémy vyplývajúce z veľkého počtu

žalobcov, ústavný súd dospel k záveru, že zistená dĺžka nečinnosti okresného súdu

v pomere k celkovej dĺžke predmetného konania zakladá dôvody na vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

(1. bod výroku nálezu).

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti navrhli takéto rozhodnutie, preto ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (2. bod výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov

garantovaného im , zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Každý zo sťažovateľov žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 150 000 Sk.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu pri rozhodovaní o primeranom

finančnom zadosťučinení berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania a jeho

skutkovú náročnosť, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas

predmetného konania, procesné prekážky, ktoré objektívne bránili rýchlejšiemu postupu

okresného súdu v konaní, a aj tú skutočnosť, že bolo konštatované porušenie označeného

základného práva, považuje za primerané priznať každému zo sťažovateľov sumu 30 000 Sk

(3. a 4. bod výroku nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

IV.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom, ktorý

vykonal dva úkony právnych služieb pre každého zo sťažovateľov, a to prevzatie a prípravu

zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Všetky úkony boli vykonané v roku 2007.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2

vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 17 822 Sk pre úkony

v roku 2007), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2007 odmenu v sume 2 970 Sk. Podľa

§ 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné

úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Prevzatie a prípravu zastupovania

a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil ako spoločný úkon advokáta

pri zastupovaní (dvoch) sťažovateľov, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny po jej znížení

o 20 % určil v celkovej sume 9 504 Sk. K tejto sume bolo potrebné pripočítať režijný paušál

za štyri úkony právnej pomoci, teda štyrikrát 178 Sk. Ústavný súd tak priznal sťažovateľom

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 216 Sk (5. bod výroku nálezu), pričom okresný

súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2008