Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 231/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. júla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú

právnu ochranu podľa v spojení s

postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

č. I/132/6479-33176/08/Fre, BP č. 57/08 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,

sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008

doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod

č. I/132/6479-33176/08/Fre, BP č. 57/08 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,

sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej aj „úrad vlády“) v konaní vedenom pod

č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 31. marca 2008 podal sťažovateľ podľa zákona

č. o sťažnostiach (ďalej len „“) podanie označené ako

„Sťažnosť – porušenie individuálnych a subjektívnych práv nesprávnou činnosťou

a nečinnsťou DR SR“, ktoré adresoval daňovému riaditeľstvu. V predmetnej sťažnosti

namietal postup príslušného správcu dane v súvislosti s jeho nerozhodnutím vo veci jeho

žiadosti o povolenie obnovy konania v zákonom ustanovenej lehote 60 dní, ako aj jeho

nesprávny postup. Podľa vyjadrenia sťažovateľa daňové riaditeľstvo neprešetrilo namietaný

postup správcu dane, ale podanie mu vrátilo listom č. I/132/6479-33176/08/Fre, BP č. 57/08

z 3. apríla 2008. Vzhľadom na to, že sťažovateľ prejavil nespokojnosť s vybavením svojej

sťažnosti, listom z 25. apríla 2008 požiadal úrad vlády o kontrolu nesprávneho postupu

pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní jeho sťažnosti daňovým riaditeľstvom. Podaním

č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 26. mája

2008, mu úrad vlády oznámil, že jeho podanie bolo postúpené na vybavenie Ministerstvu

financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).

Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade

s príslušnými ustanoveniami , nepostupovali v zmysle platnej právnej

úpravy. Podľa sťažovateľa daňové riaditeľstvo mu jeho sťažnosť nevybavilo a vrátilo späť

odvolávajúc sa na to, že on samotný je súdnym exekútorom, a teda orgánom verejnej

správy, ktorého podanie sa nemôže posúdiť ako sťažnosť podľa ,

pretože ním poukazuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. V tejto

súvislosti však sťažovateľ argumentoval tým, že predmetnú sťažnosť podával ako daňový

subjekt - účastník konania, ktorému takéto právo priznáva zákon Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ zároveň

uviedol: „Žiadne ustanovenie , ani nevylučuje

možnosť, aby fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní,

v ktorom jej práva a povinnosti nie sú definované jej postavením súdneho exekútora

nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania

poskytuje.

Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 SR...“

Sťažovateľ zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil aj úrad vlády vo svojom

podaní z 25. apríla 2008, ale podľa jeho vyjadrenia úrad vlády ako ústredný orgán štátnej

správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby vykonal kontrolu

vybavenia jeho sťažnosti, uvedenú vec postúpil ministerstvu financií poukazujúc

na príslušné ustanovenia

o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole

v štátnej správe“) a o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii

činnosti vlády“). Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil

domôcť sa ochrany svojich práv spôsobom súladným so zákonom.

Sťažovateľ zastáva názor, že uvedeným postupom daňového riaditeľstva a úradu

vlády došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s , a preto žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 12 ods. 2 SR, postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,

Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené.

Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 12 ods. 2 SR, postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. I/132/6479-33176/08/Fre, BP č. 57/08 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia

kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky,

Sekcia kontroly a boja proti korupcii pod sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS porušovať

namietané práva sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

I/132/6479-33176/08/Fre, BP č. 57/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci

orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju

najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej

správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády ministerstvo financií je

ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády úrad vlády je ústredným

orgánom štátnej správy... aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej

správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy (§ 6) (ďalej len „orgány kontroly“).

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia orgány kontroly uvedené v odseku 1

vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými

predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej

správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva

kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu

vlády podľa § 2 sa vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy

podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly sú povinné

vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci

vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií,

sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Pri prerokovaní časti sťažnosti pre namietané porušenie základného práva podľa

v spojení s postupom daňového riaditeľstva v súvislosti

so spôsobom prešetrenia sťažnosti sťažovateľa na postup správcu dane ústavný súd

vychádzal z princípu subsidiarity svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva alebo slobody, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať

len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným

orgánom štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im

poskytuje ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku

pred iným orgánom verejnej moci (obdobne napr. , ).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj z citovaných právnych predpisov ústavný

súd dospel k záveru, že na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti daňovým riaditeľstvom

bolo v prvom rade povolané ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy

aj pre oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády),

ktoré s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 1 a ods. 4 písm. b)

zákona o kontrole v štátnej správe v rámci vnútornej kontroly bolo kompetentné prešetriť

a skontrolovať postup daňového riaditeľstva. Až následne, a to aj s prihliadnutím na § 11

ods. 1 , zákona o organizácii činnosti vlády,

písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe by nastupovala

právomoc úradu vlády na kontrolu vybavenia sťažnosti ministerstvom financií. Napokon

so skutočnosťou, že na prešetrenie postupu daňového riaditeľstva bol pred právomocou

ústavného súdu príslušný iný orgán, bol stotožnený aj samotný sťažovateľ, keď jeho postup

namietal podaním, síce nie adresovaným ministerstvu financií, ale priamo úradu vlády.

Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu, že sťažnosť v tejto

časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(napr. , ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa v spojení s postupom úradu vlády v súvislosti

s neprešetrením jeho sťažnosti na postup daňového riaditeľstva, ale jej postúpením

ministerstvu financií, konkrétne jeho útvaru vnútornej kontroly.

Úrad vlády vo svojom liste č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 uvádza okrem

iného aj toto:

«Po posúdení predmetu podaní uvádzame, že vecná pôsobnosť Úradu vlády SR

v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená a zákonom

č. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 10/1996 Z. z“). Podľa ustanovenia je Úrad vlády SR

ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa § 2

ods. 1 písm. d) tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií

a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu

vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány

štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy

neustanovujú inak.

Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu DR

SR B., ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR a útvaru vnútornej kontroly MF SR,

ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva. Na vykonanie kontroly činnosti

týchto orgánov, ktorej sa dožadujete, nie je z vyššie uvedených dôvodov sekcia kontroly

a boja proti korupcii Úradu vlády SR vecne príslušná.

V prípade 28 podaní, smerujúcich proti DR SR B., vykonávajú takúto kontrolu

v zmysle iné orgány štátnej správy (podľa

ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly“). V danom prípade je túto

kontrolu oprávnený vykonať útvar vnútornej kontroly MF SR.

V prípade 15 podaní smerujúcich proti útvaru vnútornej kontroly MF SR ide

o vykonanie kontroly podľa , z ktorého vyplýva, že

kontrolu prijímania, evidencie, prešetrenia, vybavovania sťažností podľa tohto zákona

vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba. V danom

prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať minister financií SR, resp. ním poverená osoba.

Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že Vaše podania aj s ich prílohovou časťou

boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali

priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR.»

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že

je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj základom

ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených

v siedmom oddiele druhej hlavy ( až ). Zároveň podľa

podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle

sa možno domáhať práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd zistil, že úrad vlády namietaným listom č. 1473-8/2008/IP-52/OPS

z 23. mája 2008 sťažovateľovi s poukázaním na príslušné zákonné ustanovenia dostatočným

spôsobom ozrejmil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie

ministerstvu financií. Z toho nepochybne vyplýva, že úrad vlády vecne sťažnosť nevybavil

v prospech, resp. neprospech sťažovateľa, ale ju len postúpil na vybavenie príslušnému

orgánu verejnej moci, pričom tento svoj úkon aj náležite odôvodnil. Uvedený postup úradu

vlády s poukázaním na odôvodnenie tohto rozhodnutia v časti, v ktorej sa ústavný súd

zaoberal dôvodmi odmietnutia sťažnosti pre nedostatok právomoci, považuje ústavný súd

za súladný so zákonom a ako taký nesignalizujúci možnosť sťažovateľom namietaného

porušenia jeho označených práv.

Zistené skutočnosti zatiaľ vylučujú, aby bolo vôbec možné uvažovať o porušení

základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12

ods. 2 postupom úradu vlády. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi

napadnutým postupom úradu vlády a článkami , ktorých porušenie sa namieta, podľa

sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2008