Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 276/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa v spojení s Slovenskej

republiky pri vybavovaní jeho sťažnosti postupom Úradu vlády Slovenskej republiky pod

č. 1473-2/2008/IP-52/OPS a postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky pod

č. I/132/839-6953/08/Fre, BP č. 8/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2008

doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

v spojení s (ďalej len „“) pri

vybavovaní jeho sťažnosti postupom Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad

vlády“) pod č. 1473-2/2008/IP-52/OPS a postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky (ďalej aj „daňové riaditeľstvo“) pod č. I/132/839-6953/08/Frc, BP č. 8/08, ktorou

žiadal vydať tento nález:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 12 ods. 2 SR postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,

Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-2/2008/IP-52/OPS bolo porušené.

Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 12 ods. 2 SR, postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. I/132/839-6953/08/Fre, BP č. 8/08 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia

kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky

Sekcia kontroly a boja proti korupcii pod sp. zn. 1473-2/2008/IP-52/OPS porušovať

namietané práva sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

I/132/839-6953/08/Fre, BP č. 8/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Z podanej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa podaním z 11. januára 2008

doručeným daňovému riaditeľstvu 14. januára 2008 sťažoval na postup zamestnanca

Daňového úradu K., ktorý označil za protiprávny. Tento postup zamestnanca Daňového

úradu K. spočíval v tom, že postúpil skoršie podania sťažovateľa adresované Daňovému

úradu K., ktorými boli dve žiadosti o obnovu konania a žiadosť o odstránenie nečinnosti,

Daňovému úradu K.

Daňové riaditeľstvo vybavilo podanie sťažovateľa z 11. januára 2008 prípisom č. k.

I/132/839-6953/08/Fre zo 16. januára 2008, v ktorom potvrdilo doručenie tohto podania

sťažovateľa, avšak dospelo k záveru, že s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b) zákona

č. o sťažnostiach toto podanie nie je sťažnosťou, a preto podanie vrátilo

v prílohe prípisu zo 16. januára 2008 sťažovateľovi. Za sťažnosť nebolo považované

podanie sťažovateľa, pretože v zmysle

o sťažnostiach sťažnosťou nie je podanie orgánu verejnej správy upozorňujúce na

nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. Sťažovateľ je súdnym exekútorom, a teda

i orgánom verejnej správy v zmysle

o sťažnostiach.

Keďže sťažovateľ so spôsobom vybavenia svojho podania nesúhlasil, obrátil sa

listom z 11. februára 2008 na úrad vlády a žiadal ho o kontrolu nesprávneho postupu pri

prijímaní, evidovaní a vybavovaní jeho podania z 11. januára 2008 daňovým riaditeľstvom.

Postup daňového riaditeľstva pri vybavovaní jeho podania z 11. januára 2008 označil za

nerešpektujúci povinnosti ustanovené zákonom a za protiprávné konanie a zneužitie

právomoci zamestnancami orgánu verejnej správy.

Podanie sťažovateľa vybavil úrad vlády oznámením č. 1473-2/2008/IP-52/OPS

zo 4. marca 2008 o postúpení podania, v ktorom uviedol, že na vykonávanie prešetrenia

spôsobu vybavenia podania sťažovateľa z 11. januára 2008 nie je úrad vlády vecne

príslušný, pričom príslušným orgánom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a preto

bolo potrebné podanie sťažovateľa z 11. februára 2008 vybaviť tak, že podanie bolo

postúpené Ministerstvu financií Slovenskej republiky s tým, že o vybavení podania bude

informovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky sťažovateľa, ako aj úrad vlády. Toto

oznámenie úradu vlády bolo sťažovateľovi doručené 6. marca 2008.

Sťažnosť ústavnému súdu odôvodnil sťažovateľ tým, že k porušeniu jeho základného

práva na inú právnu ochranu podľa v spojení s došlo

daňovým riaditeľstvom aj úradom vlády preto, že sa podaním z 11. januára 2008 zákonom

o sťažnostiach predpísaným spôsobom domáhal svojho práva a bolo povinnosťou daňového

riaditeľstva i úradu vlády zaoberať sa ním tak, ako im to predpisuje zákon o sťažnostiach,

teda podanie sťažovateľa z 11. januára 2008 malo byť považované za sťažnosť a ako také

malo byť aj vybavené a sťažovateľ mal byť o jeho vybavení vyrozumený. Sťažnosť

sťažovateľa dosiaľ nebola vybavená postupom predpísaným zákonom o sťažnostiach.

Dôvodom nevybavenia sťažnosti bola skutočnosť, že sťažovateľ je súdnym exekútorom,

avšak sťažovateľ svoje podanie z 11. januára 2008 nedoručil daňovému riaditeľstvu ako

súdny exekútor, nesťažoval sa na porušenie svojich práv ako súdneho exekútora, ale ako

daňový subjekt sťažujúci sa na porušovanie svojich práv ako daňového subjektu. Žiadne

ustanovenie zákona o sťažnostiach pritom nevylučuje, aby fyzická osoba, ktorá má

postavenie verejného činiteľa v inom konaní, v ktorom jej práva a povinnosti nie sú

definované jej postavením súdneho exekútora, nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré

zákon každému účastníkovi konania priznáva, keď základné práva a slobody sa zaručujú na

území Slovenskej republiky každému bez ohľadu na iné právne postavenie a nikoho

nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, čo vyplýva

z . Úrad vlády odmietol vykonať kontrolu vybavenia sťažnosti napriek

tomu, že je jediným orgánom, v pôsobnosti ktorého je vybavenie sťažnosti daňovým

riaditeľstvom.

V doplňujúcom podaní z 5. júna 2008 ústavnému súdu sťažovateľ výslovne uviedol,

že jeho podanie, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. mája 2008, je sťažnosťou „podľa

“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal zásah do ním označeného

základného práva, ktorý mal byť spôsobený daňovým riaditeľstvom a úradom vlády tým,

že daňové riaditeľstvo jeho podanie z 11. januára 2008 nevybavilo riadne a o jeho podaní

z 11. februára 2008 úrad vlády nekonal, hoci bol povinný preskúmať postup daňového

riaditeľstva, čo však dosiaľ neurobil, a preto zásah do jeho práv trvá.

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Podľa

o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

Úrad vlády vykonáva kontrolu... vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 citovaného zákona sa kontrolná činnosť úradu vlády vzťahuje na

ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, na iné štátne

orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, na orgány miestnej štátnej správy

a právnické osoby nimi zriadené, ako aj na obce pri plnení úloh štátnej správy.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie čl. 46 ods. 1

v spojení s postupom daňového riaditeľstva, sám sťažovateľ vo svojej

sťažnosti uvádza, že preskúmania správnosti jej vybavenia sa domáhal na inom orgáne, ako

je ústavný súd, avšak tento orgán dosiaľ o jeho veci nerozhodol. Ústavný súd dospel

k záveru, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorého sťažovateľ

namietal, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným orgánom. Preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorá

smerovala proti postupu daňového riaditeľstva, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd sa samostatne zaoberal ďalej tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti

postupu úradu vlády pri vybavovaní podania sťažovateľa z 11. februára 2008.

Z obsahu vyjadrenia Úradu vlády Slovenskej republiky – sekcie kontroly a boja proti

korupcii doručeného ústavnému súdu 12. júna 2008 vyplýva, že tento orgán postúpil

sťažnosť sťažovateľa listom zo 4. marca 2008 pod sp. zn. 1473-1/2008/IP-52/OPS

Ministerstvu financií Slovenskej republiky ako nadriadenému orgánu Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky. Tento postup sťažovateľ nespochybnil. To súčasne znamená, že úrad

vlády vecne sťažnosť nevybavil v prospech, resp. neprospech sťažovateľa, a v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu o nej rozhodnuté nebolo.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ). To sa týka aj konaní pred správnymi orgánmi a inými

orgánmi verejnej moci a správy.

Úrad vlády je ústredným orgánom štátnej správy, tak ako iné orgány štátnej správy

vymenované v

Z uvedeného vyplýva, že zákonom je rozdelená právomoc na vybavovanie sťažnosti medzi

orgány štátnej správy v Slovenskej republike. Jedným z takýchto orgánov je aj Ministerstvo

financií Slovenskej republiky, ktoré je zriaďovateľom Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ústredného orgánu štátnej správy.

Tento orgán je zo

a o sťažnostiach, ktorému bola sťažnosť sťažovateľa postúpená.

Z judikatúry ústavného súdu () vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený

posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola ústavná sťažnosť podaná. Jeho

úlohou je zistenie, či napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľa.

Ústavný súd preto považoval za potrebné zaoberať sa nie zákonnou argumentáciou, ktorou

bola odôvodňovaná opodstatnenosť sťažnosti podanej ústavnému súdu, ale iba jej

ústavnoprávnymi aspektmi.

Vychádzajúc z toho ústavný súd dospel k záveru, že ústavné práva sťažovateľa

neboli postupom úradu vlády porušené, pretože ten vec postúpil príslušnému orgánu na

vybavenie sťažnosti, o ktorej v čase rozhodnutia ústavného súdu ešte rozhodnuté nebolo.

Týmto postupom neboli porušené ústavné práva sťažovateľa úradom vlády, proti ktorému

sťažnosť smerovala.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2008