Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 282/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú

právnu ochranu podľa v spojení s

postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.

I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,

sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008

doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na inú právnu ochranu podľa v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej

len „daňové riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08

a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej

len „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 13. marca 2008 podal sťažovateľ podľa zákona

č. o sťažnostiach (ďalej len „“) podanie označené ako

„Sťažnosť - porušenie individuálnych a subjektívnych práv daňového subjektu orgánom

verejnej správy nečinnosťou a nesprávnou činnosťou (od doručenia žiadosti o obnovu

konania proti rozhodnutiu DR SR č. j. I/223/4056-85233/2007/991545-r zo dňa 4. 12.

2007)“, ktoré adresoval daňovému riaditeľstvu. V predmetnej sťažnosti namietal postup

príslušného správcu dane v súvislosti s nesprávnosťou, nezákonnosťou a protiprávnym

konaním jeho zamestnanca. Podľa vyjadrenia sťažovateľa daňové riaditeľstvo neprešetrilo

namietaný postup správcu dane, ale podanie mu vrátilo prípisom č. k. I/132/5604-

28527/08/Fre, BP č. 44/08 z 19. marca 2008. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol nespokojný

s vybavením svojej sťažnosti, podaním z 25. apríla 2008 požiadal úrad vlády o kontrolu

nesprávneho postupu pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní jeho sťažnosti daňovým

riaditeľstvom. Prípisom č. k. /IP-52/OPS z 23. mája 2008 úrad vlády

sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie bolo postúpené na vybavenie Ministerstvu financií

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).

Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade

s príslušnými ustanoveniami , nepostupovali v zmysle platnej právnej

úpravy. Podľa sťažovateľa daňové riaditeľstvo mu jeho sťažnosť nevybavilo a vrátilo späť

odvolávajúc sa na to, že on samotný je súdnym exekútorom, a teda orgánom verejnej

správy, ktorého podanie sa nemôže posúdiť ako sťažnosť podľa ,

pretože ním poukazuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. V tejto

súvislosti však sťažovateľ argumentoval tým, že predmetnú sťažnosť podával ako daňový

subjekt - účastník konania, ktorému takéto právo priznáva zákon Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ zároveň

uviedol:

„Žiadne ustanovenie , ani nevylučuje

možnosť, aby fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní,

v ktorom jej práva a povinnosti nie sú definované jej postavením súdneho exekútora

nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania

poskytuje.

Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 SR...“

Sťažovateľ zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil aj úrad vlády vo svojom

podaní z 25. apríla 2008, ale úrad vlády ako ústredný orgán štátnej správy aj pre kontrolu

vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby vykonal kontrolu vybavenia jeho

sťažnosti, uvedenú vec postúpil ministerstvu financií poukazujúc na príslušné ustanovenia

o kontrole v štátnej správe

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“) a zákona

č. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády“). Sťažovateľ je toho

názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil domôcť sa ochrany svojich práv

spôsobom súladným so zákonom.

Sťažovateľ zastáva názor, že uvedeným postupom daňového riaditeľstva a úradu

vlády došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s , a preto žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 12 ods. 2 SR, postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,

Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené.

Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 12 ods. 2 SR, postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. /Fre, BP č. 44/08 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia

kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky,

Sekcia kontroly a boja proti korupcii pod sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS porušovať

namietané práva sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci

orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju

najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej

správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády ministerstvo financií je

ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády úrad vlády je ústredným

orgánom štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej

správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy [(§ 6) ďalej len „orgány kontroly“].

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia orgány kontroly uvedené v odseku 1

vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými

predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej

správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva

kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu

vlády podľa § 2 sa vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im

podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy

podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly sú povinné

vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci

vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií,

sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného

práva podľa v spojení s postupom daňového riaditeľstva

v súvislosti so spôsobom prešetrenia jeho sťažnosti na postup správcu dane, ústavný súd

vychádzal z princípu subsidiarity svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva alebo slobody, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať

len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným

orgánom štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im

poskytuje ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku

pred iným orgánom verejnej moci (obdobne , ).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj z citovaných právnych predpisov ústavný

súd dospel k záveru, že na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti daňovým riaditeľstvom

bolo v prvom rade povolané ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy aj pre

oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády), ktoré

s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 1 a 4 písm. b) zákona

o kontrole v štátnej správe v rámci vnútornej kontroly bolo kompetentné prešetriť

a skontrolovať postup daňového riaditeľstva. Až následne, a to aj s prihliadnutím na § 11

ods. 1 , zákona o organizácii činnosti vlády,

písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe by nastupovala

právomoc úradu vlády na kontrolu vybavenia sťažnosti ministerstvom financií. Napokon so

skutočnosťou, že na prešetrenie postupu daňového riaditeľstva bol pred právomocou

ústavného súdu príslušný iný orgán, bol stotožnený aj samotný sťažovateľ, keď jeho postup

namietal podaním, síce nie adresovaným ministerstvu financií, ale priamo úradu vlády.

Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

v tejto časti treba odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr.

, ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa

v spojení s postupom úradu vlády v súvislosti

s neprešetrením jeho sťažnosti na postup daňového riaditeľstva, ale jej postúpením

ministerstvu financií, konkrétne jeho útvaru vnútornej kontroly.

Úrad vlády vo svojom liste č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 okrem iného

uviedol:

«... vecná pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je

stanovená a o kontrole v štátnej správe

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa ustanovenia

ods. 1 je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre

kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa

tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a)

citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2

vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány,

ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu

DR SR Banská Bystrica, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR a útvaru vnútornej

kontroly MF SR, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva. Na vykonanie

kontroly činnosti týchto orgánov, ktorej sa dožadujete, nie je z vyššie uvedených dôvodov

sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR vecne príslušná.

V prípade 28 podaní smerujúcich proti DR SR Banská Bystrica, vykonávajú takúto

kontrolu v zmysle iné orgány štátnej správy

(podľa § 1 ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly“). V danom

prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať útvar vnútornej kontroly MF SR.

V prípade 15 podaní smerujúcich proti útvaru vnútornej kontroly MF SR ide

o vykonanie kontroly podľa , z ktorého vyplýva, že

kontrolu prijímania, evidencie, prešetrenia, vybavovania sťažností podľa tohto zákona

vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba. V danom

prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať minister financií SR, resp. ním poverená osoba.

Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že tieto podania aj s ich prílohovou časťou

boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali

priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úrady vlády SR.»

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že

je primárnym východiskom na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj základom

ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených

v siedmom oddiele druhej hlavy ( až 50). Zároveň podľa

podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle

sa možno domáhať práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú (obdobne napr. m.m. , , , ).

Ústavný súd zistil, že úrad vlády namietaným prípisom č. 1473-8/2008/IP-52/OPS

z 23. mája 2008 sťažovateľovi s poukázaním na príslušné zákonné ustanovenia dostatočným

spôsobom ozrejmil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie

ministerstvu financií. Z toho nepochybne vyplýva, že úrad vlády vecne sťažnosť nevybavil

v prospech, resp. v neprospech sťažovateľa, ale ju len postúpil na vybavenie príslušnému

orgánu verejnej moci, pričom tento svoj úkon aj náležite odôvodnil. Uvedený postup úradu

vlády s poukázaním na odôvodnenie tohto rozhodnutia v časti, v ktorej sa ústavný súd

zaoberal dôvodmi odmietnutia sťažnosti pre nedostatok právomoci, považuje ústavný súd za

súladný so zákonom a ako taký nesignalizujúci možnosť sťažovateľom namietaného

porušenia jeho označených práv.

Zistené skutočnosti vylučujú, aby bolo vôbec možné uvažovať o porušení základného

práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa v spojení s

postupom úradu vlády. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

postupom úradu vlády a článkami , porušenie ktorých sťažovateľ namieta, podľa

ods. 2 sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008