Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 281/08
PDF · 203.35 KB
No categories available
IV. ÚS 281/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného
advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.
I/132/3246-18777/08/Fre, BP č. 21/08 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,
sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-4/2008/IP-52/OPS
a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2008
doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej
len „daňové riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. I/132/3246-18777/08/Fre, BP č. 21/08
a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej
len „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-4/2008/IP-52/OPS.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 11. februára 2008 podal sťažovateľ podľa zákona
č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) podanie označené ako
„Domáhanie sa individuálnych a subjektívnych práv, ku ktorým došlo porušením
nesprávnou činnosťou (v 21 začatých konaniach) a nečinnosťou (v 14 začatých konaniach),
spolu v 35 začatých daňových konaniach“, ktoré adresoval daňovému riaditeľstvu.
V predmetnej sťažnosti namietal postup príslušného správcu dane v súvislosti
s nesprávnosťou, nezákonnosťou a protiprávnym konaním zamestnanca tohto správcu dane.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa daňové riaditeľstvo neprešetrilo namietaný postup správcu
dane, ale podanie mu vrátilo prípisom č. k. I/132/3246-18777/08/Fre, BP č. 21/08
z 15. februára 2008. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol nespokojný s vybavením svojej
sťažnosti, podaním zo 14. marca 2008 požiadal úrad vlády o kontrolu nesprávneho postupu
pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní jeho sťažnosti daňovým riaditeľstvom. Prípisom
č. k. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla 2008 úrad vlády sťažovateľovi oznámil, že jeho
podanie bolo postúpené na vybavenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo financií“).
Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o sťažnostiach, nepostupovali v zmysle platnej právnej
úpravy. Podľa sťažovateľa daňové riaditeľstvo mu jeho sťažnosť nevybavilo a vrátilo späť
odvolávajúc sa na to, že on samotný je súdnym exekútorom, a teda orgánom verejnej
správy, ktorého podanie sa nemôže posúdiť ako sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach,
pretože ním poukazuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. V tejto
súvislosti však sťažovateľ argumentoval tým, že predmetnú sťažnosť podával ako daňový
subjekt - účastník konania, ktorému takéto právo priznáva zákon Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ zároveň
uviedol:
„Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje
možnosť, aby fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní,
v ktorom jej práva a povinnosti nie sú definované jej postavením súdneho exekútora
nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania
poskytuje.
Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR...“
Sťažovateľ zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil aj úrad vlády vo svojom
podaní zo 14. marca 2008, ale úrad vlády ako ústredný orgán štátnej správy aj pre kontrolu
vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby vykonal kontrolu vybavenia jeho
sťažnosti, uvedenú vec postúpil ministerstvu financií poukazujúc na príslušné ustanovenia
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“) a zákona
č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády“). Sťažovateľ je toho
názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil domôcť sa ochrany svojich práv
spôsobom súladným so zákonom.
Sťažovateľ zastáva názor, že uvedeným postupom daňového riaditeľstva a úradu
vlády došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, a preto žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, postupom Úradu vlády Slovenskej republiky,
Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS bolo porušené.
Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR
v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. I/132/3246-18777/08/Fre, BP č. 21/08 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia
kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky,
Sekcia kontroly a boja proti korupcii pod sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS porušovať
namietané práva sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
I/132/3246-18777/08/Fre, BP č. 21/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.
Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,
politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci
orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju
najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej
správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády ministerstvo financií je
ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády úrad vlády je ústredným
orgánom štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej
správy vykonávajú
a) Úrad vlády Slovenskej republiky,
b) iné orgány štátnej správy [(§ 6) ďalej len „orgány kontroly“].
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia orgány kontroly uvedené v odseku 1
vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými
predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej
správy.
Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva
kontrolu vybavovania petícií a sťažností.
Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu
vlády podľa § 2 sa vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im
podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy
podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly sú povinné
vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.
Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci
vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií,
sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.
Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom daňového riaditeľstva
v súvislosti so spôsobom prešetrenia jeho sťažnosti na postup správcu dane, ústavný súd
vychádzal z princípu subsidiarity svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie
základného práva alebo slobody, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať
len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným
orgánom štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu
fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im
poskytuje ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku
pred iným orgánom verejnej moci (obdobne II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).
Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj z citovaných právnych predpisov ústavný
súd dospel k záveru, že na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti daňovým riaditeľstvom
bolo v prvom rade povolané ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy aj pre
oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády), ktoré
s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 1 a 4 písm. b) zákona
o kontrole v štátnej správe v rámci vnútornej kontroly bolo kompetentné prešetriť
a skontrolovať postup daňového riaditeľstva. Až následne, a to aj s prihliadnutím na § 11
ods. 1 zákona o sťažnostiach, § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády, § 1 ods. 1
písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe by nastupovala
právomoc úradu vlády na kontrolu vybavenia sťažnosti ministerstvom financií. Napokon so
skutočnosťou, že na prešetrenie postupu daňového riaditeľstva bol pred právomocou
ústavného súdu príslušný iný orgán, bol stotožnený aj samotný sťažovateľ, keď jeho postup
namietal podaním, síce nie adresovaným ministerstvu financií, ale priamo úradu vlády.
Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť
v tejto časti bolo treba odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (napr.
III. ÚS 178/08, II. ÚS 276/08).
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom úradu vlády v súvislosti
s neprešetrením jeho sťažnosti na postup daňového riaditeľstva, ale jej postúpením
ministerstvu financií, konkrétne jeho útvaru vnútornej kontroly.
Úrad vlády vo svojom liste č. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla 2008 okrem iného
uviedol:
«... vecná pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je
stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Podľa ustanovenia § 24
ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre
kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z.
tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a)
citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2
vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány,
ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu
DR SR Banská Bystrica, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR a samostatnému
oddeleniu sťažností MF SR, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, nie je na vykonávanie kontroly týchto orgánov vecne
príslušná sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR. V zmysle § 6 ods. 1 písm. a)
zákona č. 10/1996 Z. z. takúto kontrolu vykonávajú iné orgány štátnej správy (podľa § 1
ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly“), pričom vo Vašom prípade
je takýmto orgánom kontroly MF SR.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. sú tieto orgány povinné vytvoriť v rámci
svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly, v rámci ktorého podľa § 7 ods. 4
písm. b) citovaného zákona kontrolujú aj vybavovanie petícií, sťažností, oznámení
a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú...
Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že tieto podania aj s ich prílohovou časťou
boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali
priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úrady vlády SR.»
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú
súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto
odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07, III. ÚS 99/08).
Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že čl. 46 ods. 1 ústavy
je primárnym východiskom na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj základom
ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených
v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy
podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy
sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie
vykonávajú (obdobne napr. m. m. I. ÚS 56/01, I. ÚS 136/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 32/08).
Ústavný súd zistil, že úrad vlády namietaným prípisom č. 1473-4/2008/IP-52/OPS
z 1. apríla 2008 sťažovateľovi s poukázaním na príslušné zákonné ustanovenia dostatočným
spôsobom ozrejmil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie
ministerstvu financií. Z toho nepochybne vyplýva, že úrad vlády vecne sťažnosť nevybavil
v prospech, resp. v neprospech sťažovateľa, ale ju len postúpil na vybavenie príslušnému
orgánu verejnej moci, pričom tento svoj úkon aj náležite odôvodnil. Uvedený postup úradu
vlády s poukázaním na odôvodnenie tohto rozhodnutia v časti, v ktorej sa ústavný súd
zaoberal dôvodmi odmietnutia sťažnosti pre nedostatok právomoci, považuje ústavný súd za
súladný so zákonom a ako taký nesignalizujúci možnosť sťažovateľom namietaného
porušenia jeho označených práv.
Zistené skutočnosti vylučujú, aby bolo vôbec možné uvažovať o porušení základného
práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy
postupom úradu vlády. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým
postupom úradu vlády a článkami ústavy, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2008