Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 271/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2008 predbežne prerokoval sťažnosť K. K., K., zastúpenej advokátkou Mgr. V. D., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva upraveného v

Slovenskej republiky a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím zo 16. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2008 doručená sťažnosť K. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

Mgr. V. D., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva upraveného v čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva upraveného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(sťažovateľka nesprávne označila číslo konania s. zn. „10 CoP“ namiesto „7

CoP“, ako to vyplýva z priloženého napadnutého rozsudku krajského súdu pozn.) a jeho

rozsudkom č. k. -200 zo 16. mája 2007, ktorým krajský súd v odvolacom

konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12 P

207/2006-37 z 3. mája 2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č. k.

-112 z 3. septembra zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu

Košice-okolie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Sťažovateľka je starou matkou mal. detí S., N., nar. ..., M., nar..... a Sofie, nar.

18. 6. 2002. Dcéra sťažovateľky Mgr. S. S. - matka maloletých detí zomrela dňa 21. 12.

2006. Dcéra sťažovateľky pred svojou smrťou žila spoločne s deťmi u sťažovateľky. Mal. M.

a N. boli počas života ich matky zverené rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie zo

dňa 5. 6. 2002 sp. Zn. do jej osobnej starostlivosti. Mal. S. sa narodila až po

rozhodnutí súdu, t. j. o jej zverení súd nerozhodoval. Otec maloletých Mgr. M. S. bol voči

dcére sťažovateľky počas jej života fyzicky a psychicky násilný. Mal. S. a jej matka žili

prevažne v spoločnej domácnosti so sťažovateľkou a jej manželom od roku 2005. Otec sa na

jej výchove nepodieľal. Po smrti dcéry sťažovateľky, v decembri 2006, ostala mal. S. s ňou

bývať v spoločnej domácnosti, pričom citovo bola na ňu po smrti svojej matky naviazaná.

Dňa 09. 02. 2007 podala sťažovateľka na Okresný súd Košice - okolie návrh

na zverenie mal. S. do svojej náhradnej rodinnej starostlivosti. Sťažovateľka odôvodnila

svoj návrh predovšetkým skutočnosťou, že jej vnučka - mal. S. žije od mája 2005 prevažne v

jej domácnosti. Je na prostredie u nej zvyknutá, chodí v M.i do škôlky, má u nej zariadenú

aj detskú izbu. Následne dňa 13. 2. 2007 sťažovateľka požiadala aj o zverenie ďalšej vnučky

- mal. N. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, z dôvodu, že aj ona domáce prostredie u

nich dôverne pozná, často k starým rodičom chodí a sťažovateľka ako jej stará matka sa

chce a je schopná sa o ňu postarať.

Kolízna opatrovníčka v konaní pred súdom prvého stupňa navrhla zveriť mal. S. do

náhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľky a mal. N. a M. ponechať v starostlivosti ich

otca. Zároveň navrhla upraviť styk sťažovateľky s mal. M. a N.. V rámci konania pred

súdom prvého stupňa bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. Znalec I. L. v rámci ním

vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2007 konštatoval, že psychické potreby mal. S. v

čase vykonanie znaleckého posudku v plnej miere saturuje sťažovateľka, ktorá pre mal. S.

predstavuje alternatívu zosnulej matky. Znalec odporučil zveriť mal. S. do starostlivosti

sťažovateľky. Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Košice - okolie rozsudkom

zo dňa 3. 05. 2007 zveril mal. S. do náhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľky a otca

zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 2.500 Sk mesačne. Zároveň súd prvého stupňa

upravil styk otca s mal. S. a zamietol návrh sťažovateľky v časti, v ktorej sa domáhala

zverenia mal. N. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa odôvodnil

svoje rozhodnutie tým, že sťažovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu

dieťaťa spočívajúce predovšetkým v osobnom prístupe, príbuzenskom a citovom vzťahu k

mal. S.. Súd prvého stupňa opieral svoje rozhodnutie predovšetkým o závery znaleckého

dokazovania, z ktorého okrem iného vplynulo, že sťažovateľka je vhodným typom pre

suplovanie materskej role vo vzťahu k mal. S..

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo do výroku o zverení mal. S. do náhradnej

osobnej starostlivosti sťažovateľky, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Do

rozhodnutia odvolacieho súdu otec mal. dňa 9.8.2007 násilne zobral mal. N. sťažovateľke, s

tým, že odvtedy zabraňuje ich vzájomnému kontaktu. Otec maloletých nikdy neposkytoval a

ani v súčasnosti neposkytuje deťom riadnu starostlivosť, deti sú často samé doma, nemajú

zabezpečenú stravu a nie je vylúčené, že otec je voči nim násilný.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -200 zo dňa 16. 05. 2008

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil čo do výroku napadnutom odvolaním otca

a návrh sťažovateľky o zverenie mal. S. do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamietol

a zároveň upravil styk sťažovateľky s mal. S.. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

sťažovateľke doručené dňa 24. 06. 2008. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

vychádzal predovšetkým zo zásady, podľa ktorej majú deti ústavné právo na rodičovskú

výchovu a starostlivosť. Podľa všeobecného súdu zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu

a všestranný vývoj mal. dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodiča.

Odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie prešetrením pomerov v rodine otca

a sťažovateľky prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a oboznámením sa

so správami z materskej škôlky, ktorú navštevuje mal. S.. Podľa názoru odvolacieho súdu

neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie mal. S. do

náhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľky. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní

bolo preukázané, že otec zabezpečuje mal. S. od augusta 2007 všestrannú výchovu a záujem

maloletej si vyžaduje, aby vyrastala so svojimi súrodencami.

Citované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. mája 2008, doručené

sťažovateľke 24. júna 2008, je posledným rozhodnutím vo veci.“.

Svoju „sťažnosť odôvodňuje sťažovateľka nasledujúcim spôsobom.

Porušenie práva na spravodlivý proces ( SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv)

Podľa názoru sťažovateľky došlo postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu

k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry

ústavného súdu z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu

účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán v konaní,

s výhradou, že majú význam pre rozhodovanie (). Ústavný súd v rámci svojej

ustálenej judikatúry niekoľkokrát taktiež konštatoval, že všeobecné súdy sú povinné

rozhodovať na základe aplikácie noriem slovenského právneho poriadku, alebo noriem,

ktorých použitie tento právny poriadok umožňuje.

Podľa názoru sťažovateľky postupom krajského súdu došlo k porušeniu tejto zásady.

Sťažovateľka má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je z hľadiska

preskúmateľnosti presvedčivé a je ústavne nekonformné. Všeobecný súd sa v odôvodnení

rozhodnutia nedostatočným spôsobom vysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli

z dokazovania a ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V rámci vykonaného

dokazovania súd neprihliadol, resp. nedostatočne prihliadal na skutočnosti a dôkazy

mu boli predložené alebo navrhované, aby vykonal v rámci konania a ktoré mali význam

pre rozhodnutie vo veci. Sťažovateľka si je vedomá zásad a pravidiel hodnotenia

a vykonávania dôkazov všeobecnými súdmi, avšak má za to, že v uvedenom prípade súd

na základe takto vyhodnoteného dokazovania a nevykonaním navrhovaných dôkazov dospel

k skutkovým a právnym záverom, ktoré sú svojvoľné a neudržateľné a znamenajú porušenie

práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľky brať

pri svojom rozhodovaní do úvahy a vysporiadať sa s tvrdeným násilným správaním

zo strany otca voči zosnulej matke maloletých detí a aj voči samotným maloletým deťom.

Súd v tomto smere nesprávne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, kedy úplne

opomenul závery znalca týkajúce sa existencie pomerne vysokej latentnej agresivity u otca

maloletej. Súd nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej S. jej

nezabezpečoval od jej narodenia riadnu starostlivosť, vyhlasoval, že mal. S. nie je jeho

dieťa. Taktiež súd sa nedostatočne vysporiadal so zmenou okolností, ku ktorým došlo v

priebehu konania (odňatie mal. . zo starostlivosti sťažovateľky jej otcom). Krajský súd tým,

že nevykonal po zmene pomerov opätovné znalecké dokazovanie, tak ako to navrhovala

kolízna opatrovníčka, zasiahol značným spôsobom do práv sťažovateľky a aj práv

mal. dieťaťa, ktorých porušenie však v tomto konaní nie sú namietané. Všeobecný súd

nedostatočným spôsobom posúdil aktuálny vzťah mal. S. a otca po zmene pomerov, t. j. po

jej odňatí zo starostlivosti sťažovateľky otcom v priebehu konania. Sťažovateľka má za to,

že uvedený postup a rozhodnutie krajského súdu predstavuje zásah značnej intenzity do jej

práv garantovaných a medzinárodným dohovorom.“

V nadväznosti na tieto skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Krajský súd v Košiciach postupom a rozhodnutím v konaní vedenom pod

sp. značkou porušil základné ľudské práva a slobody sťažovateľky podľa

čl. 46 ods. 1 a ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. 05. 2008, spisová značka

-198, sa zrušuje.

Ústavný súd vracia vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť jej a jej právnej zástupkyni trovy

konania a trovy právneho zastúpenia na Ústavnom súde v lehote do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že rozhodnutie krajského súdu nie je

z hľadiska preskúmateľnosti presvedčivé a ústavne konformné, že krajský súd sa

nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania a ktoré mali

vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a že závery krajského súdu sú svojvoľné

a neudržateľné. Vytýka krajskému súdu, že opomenul závery znalca týkajúce sa latentnej

agresivity otca a nevykonal opätovné znalecké dokazovanie.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Odvolací súd na pojednávaní nariadenom podľa preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti

aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , doplnil

dokazovanie prešetrením pomerov v rodine otca a starej matky, správami Základnej školy

a Materskej školy v Č. dospel k záveru, že odvolanie otca je opodstatnené.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu starej matky na zverenie mal. N. do jej osobnej

starostlivosti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol

v odvolacom konaní preskúmavaný ( ).

Podľa § 45 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem mal. dieťaťa,

súd môže zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

Starostlivosť o deti a ich výchovu je ústavným právom rodičov tak, ako je ústavným

právom detí právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalšie osoby môžu nahradiť

výchovné pôsobenie rodičov, iba ak žiadny z rodičov nemôže, resp. nechce svoje úlohy vo

výchove dieťaťa plniť. Pokiaľ by rodič svoje úlohy pri výchove detí zanedbával, alebo by

svojím osobným životom a správaním nebol príkladom svojim deťom vzhľadom na to, že

jeho osobný život nie je v súlade so všeobecne uznávanými morálnymi normami, mohlo by

to mať za následok, že súd zasiahne do jeho rodičovských práv; v takom prípade mal. dieťa

zverí buď do osobnej starostlivosti druhému rodičovi, ktorý spĺňa potrebné podmienky a iná

k tomu vytvorené predpoklady, alebo ak ani druhý rodič tieto podmienky a predpoklady

nespĺňa, zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,

alebo urobí iné vhodné výchovné opatrenie. Zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu

a všestranný vývoj mal. dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov

a predpokladom pre vyslovenie tohto výchovného opatrenia je, že vyžaduje to záujem mal.

dieťaťa. Ak zomrie jeden z rodičov, tak je právom, ale aj zákonnou povinnosťou druhého

rodiča mal. dieťa vychovávať v súlade s ust. § 28 Zákona o rodine. Zverenie dieťaťa

náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby rovnako aj v takomto prípade

je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj mal. dieťaťa

je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodiča. Toto výnimočné opatrenie musí byť

vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver,

že zostávajúci rodič nie je schopný náležitým spôsobom riadnu výchovu dieťaťa zabezpečiť,

preto výchova u inej fyzickej osoby je v záujme dieťaťa.

Odvolací súd doplnil dokazovanie prešetrením pomerov v rodine otca a starej matky

a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 19. 3. 2008 zistil, že otec býva

s deťmi v 2-izbovom obecnom byte, ktorý je kompletne zariadený štandardným nábytkom,

hygiena v domácnosti je na primeranej úrovni, deti majú zariadenú detskú izbu, v ktorej má

každé z nich vlastné lôžko a staršie deti majú písacie stoly. Stará matka býva s manželom

v poschodovom dome, ktorý je rovnako kompletne zariadený štandardným nábytkom,

hygiena domácnosti je na primeranej úrovni a na poschodí majú deti samostatnú miestnosť.

Maloleté deti N. a M. pri rozhovore so sociálnou pracovníčkou prejavili vôľu navštevovať

starú mamu a súhlasila s tým aj mal. S., ak pôjde spolu sú súrodencami. Zo správy

Základnej školy Č. zistil, že mal. deti N. a M. v súčasnom školskom roku nevymeškali ani

jednu vyučovaciu hodinu, dosahujú veľmi dobrý až výborný prospech, mal. N. sa zúčastňuje

rôznych recitačných súťaží, navštevuje záujmové krúžky a mal. M. dosahuje výborné

výsledky v športe. Zo správy materskej školy Č. zo 17. 3. 2008 zistil, že mal. S. navštevuje

predškolské zariadenie od 24. 9. 2007, prichádza a odchádza z materskej školy v doprovode

otca prípadne staršej sestry Natálie, ktorá má riadne overené splnomocnenie pre tento

výber a bydlisko detí je v priestoroch areálu materskej školy. Otec sa pravidelne zaujíma o

výsledky dieťaťa, konzultuje s triednou učiteľkou správanie, výchovno-vzdelávacie úspechy

alebo problémy, aktivity, ktorých sa maloletá dcéra zúčastňuje v rámci ponuky a potrieb

materskej školy ako napr. rôzne vystúpenia a krúžky. Podľa vyjadrenia učiteliek je o mal.

Sofiu vzorne postarané, žiadne nedostatky neboli zistené a poznatky riaditeľky sú zhodné s

názorom pedagógov.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa

doplneného odvolacím súdom dospel k odlišnému právnemu záveru, preto podľa § 220

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a návrh starej matky na

zverenie mal. Sofie do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamietol. Odvolací súd

posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel

k presvedčeniu, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie

mal. S. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Z preskúmavaného spisu

nepochybne vyplýva, že výchova mal. Sofie zabezpečovaná otcom od augusta 2007 je

všestranná, sústavná a dôsledná a záujem maloletej si jednoznačne vyžaduje, aby vyrastala

so svojimi súrodencami a otcom, ktorý vytvoril deťom vyrovnané rodinné prostredie

s dobrými podmienkami bývania, širším zabezpečením ich životných potrieb a jeho

doterajšia starostlivosť o deti dokazuje, že je schopný efektívne zastávať rolu otca aj

vo vzťahu k mal. S.,, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca PhDr. I. L. zo 6. 3.

2007. Nemožno spochybňovať rolu dobrej a láskavej starej mamy, ktorá zabezpečovala

starostlivosť o mal. Sofiu a poskytla jej pocit ochrany a lásky v čase ťažkej životnej situácie

rodiny, ale stratu vlastnej dcéry (matky dieťaťa) možno ľudsky chápať, ale nie je možné

posúdiť ako právo starej matky pre materskú rolu bez preukázania iných rozhodujúcich

skutočností, ako to vyplýva z ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme mal.

dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi

osobami.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v záujme dieťaťa bude, aby

sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah, napr. k

starým rodičom, s ktorými s matkou (s otcom) pred jej smrťou bývalo a vzhľadom na

pomery v rodine sa starým rodičom (iným blízkym osobám) styk s dieťaťom neumožňuje,

resp. priamo zabraňuje. Umožnenie (upravenie) styku mal. dieťaťa s pomerne široko

koncipovaným okruhom blízkych osôb v zmysle dáva súdu dostatočne veľký

priestor pre rozhodovanie o úprave styku mal. dieťaťa s osobami, ktoré pozitívne môžu

obohatiť jeho celkový, najmä však jeho citový vývoj. Súd musí vždy skúmať, či takáto

úprava styku bude v záujme dieťaťa a či si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda, či by

nedošlo k citovému strádaniu, či by rozvoj dieťaťa bol úplný najmä po stránke citovej,

rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebolo umožnené stretávať sa s týmito osobami.

Odvolací súd vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku, že maloleté deti majú

emočne pozitívny vzťah k starej matke a tiež so zreteľom na pomery v rodine, najmä vzťah

otca a starej matky, poznačený dlhodobým vzájomným konfliktom, dospel k záveru, že boli

splnené podmienky pre úpravu styku v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením

§ 25 ods. 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu styku zohľadnil okolnosti na strane

mal. detí, najmä ich vek, denný režim so zreteľom na školské povinnosti, ako aj okolnosti na

strane starej matky, najmä časové a hospodárske možnosti a vzdialenosť ich bydliska.

Odvolací súd tiež poukazuje na odbornú radu znalca PhDr. I. L. na strane 10 znaleckého

posudku zo 6. 3. 2007, kde apeluje na zodpovednosť starej matky a otca, aby pre dobro detí

zachovali a udržiavali to, Čo je pre ich zdravý vývin nevyhnutné, t. j. potencovali vzťah k

starej matke resp. k otcovi, aj keď priama komunikácia medzi nimi bude akokoľvek mizerná.

Odvolací súd dospel k záveru, že znalecký posudok PhDr. I. L. zameraný aj na

posúdenie osobnostných predpokladov otca pre výchovu mal. Sofie a vzťah detí k otcovi je

relevantným odborným záverom pre rozhodnutie vo veci a navyše ani dokazovanie

vykonané odvolacím súdom nevyvolalo potrebu ďalšieho znaleckého dokazovania, preto

návrhu na jeho nariadenie nevyhovel.“

Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len

v tých prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené

zákonmi, by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ústavný súd sa pri výkone svojej funkcie podľa zameriava na kontrolu

zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov všeobecnými

súdmi s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a slobodách. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom,

by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. rozhodnutia ,

), pričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak nestalo.

Ústavný súd z predmetného rozsudku krajského súdu zistil, že jeho odôvodnenie je

dostatočne vyčerpávajúce a krajský súd v ňom reagoval na všetky zásadné argumenty, ktoré

sťažovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu podanom proti rozsudku Okresného súdu

Košice-okolie uviedla.

Podľa názoru ústavného súdu nejestvuje taká príčinná súvislosť medzi označenými

právami sťažovateľky a postupom krajského súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by

umožňovala vysloviť záver o porušení označených práv sťažovateľky. Skutočnosť, že sa

sťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.

Skutočnosť, že sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím všeobecného súdu o zverení

maloletej vnučky do starostlivosti otca po zistení a posúdení relevantných skutkových

a právnych okolností nevyhnutných na rozhodovanie súdu, neznamená súčasne aj porušenie

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11 . septembra 2008