Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 271/08
PDF · 221.69 KB
No categories available
IV. ÚS 271/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2008 predbežne prerokoval sťažnosť K. K., K., zastúpenej advokátkou Mgr. V. D., K.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
7 CoP 291/07 a jeho rozhodnutím zo 16. mája 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta
2008 doručená sťažnosť K. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
Mgr. V. D., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva upraveného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva upraveného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
7 CoP 291/07 (sťažovateľka nesprávne označila číslo konania s. zn. „10 CoP“ namiesto „7
CoP“, ako to vyplýva z priloženého napadnutého rozsudku krajského súdu pozn.) a jeho
rozsudkom č. k. 7 CoP 291/07-200 zo 16. mája 2007, ktorým krajský súd v odvolacom
konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12 P
207/2006-37 z 3. mája 2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č. k.
12P/207/2006-112 z 3. septembra zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu
Košice-okolie.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
„Sťažovateľka je starou matkou mal. detí S., N., nar. ..., M., nar..... a Sofie, nar.
18. 6. 2002. Dcéra sťažovateľky Mgr. S. S. - matka maloletých detí zomrela dňa 21. 12.
2006. Dcéra sťažovateľky pred svojou smrťou žila spoločne s deťmi u sťažovateľky. Mal. M.
a N. boli počas života ich matky zverené rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie zo
dňa 5. 6. 2002 sp. Zn. Nc 271/02 do jej osobnej starostlivosti. Mal. S. sa narodila až po
rozhodnutí súdu, t. j. o jej zverení súd nerozhodoval. Otec maloletých Mgr. M. S. bol voči
dcére sťažovateľky počas jej života fyzicky a psychicky násilný. Mal. S. a jej matka žili
prevažne v spoločnej domácnosti so sťažovateľkou a jej manželom od roku 2005. Otec sa na
jej výchove nepodieľal. Po smrti dcéry sťažovateľky, v decembri 2006, ostala mal. S. s ňou
bývať v spoločnej domácnosti, pričom citovo bola na ňu po smrti svojej matky naviazaná.
Dňa 09. 02. 2007 podala sťažovateľka na Okresný súd Košice - okolie návrh
na zverenie mal. S. do svojej náhradnej rodinnej starostlivosti. Sťažovateľka odôvodnila
svoj návrh predovšetkým skutočnosťou, že jej vnučka - mal. S. žije od mája 2005 prevažne v
jej domácnosti. Je na prostredie u nej zvyknutá, chodí v M.i do škôlky, má u nej zariadenú
aj detskú izbu. Následne dňa 13. 2. 2007 sťažovateľka požiadala aj o zverenie ďalšej vnučky
- mal. N. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, z dôvodu, že aj ona domáce prostredie u
nich dôverne pozná, často k starým rodičom chodí a sťažovateľka ako jej stará matka sa
chce a je schopná sa o ňu postarať.
Kolízna opatrovníčka v konaní pred súdom prvého stupňa navrhla zveriť mal. S. do
náhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľky a mal. N. a M. ponechať v starostlivosti ich
otca. Zároveň navrhla upraviť styk sťažovateľky s mal. M. a N.. V rámci konania pred
súdom prvého stupňa bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. Znalec I. L. v rámci ním
vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2007 konštatoval, že psychické potreby mal. S. v
čase vykonanie znaleckého posudku v plnej miere saturuje sťažovateľka, ktorá pre mal. S.
predstavuje alternatívu zosnulej matky. Znalec odporučil zveriť mal. S. do starostlivosti
sťažovateľky. Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Košice - okolie rozsudkom
zo dňa 3. 05. 2007 zveril mal. S. do náhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľky a otca
zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 2.500 Sk mesačne. Zároveň súd prvého stupňa
upravil styk otca s mal. S. a zamietol návrh sťažovateľky v časti, v ktorej sa domáhala
zverenia mal. N. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa odôvodnil
svoje rozhodnutie tým, že sťažovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu
dieťaťa spočívajúce predovšetkým v osobnom prístupe, príbuzenskom a citovom vzťahu k
mal. S.. Súd prvého stupňa opieral svoje rozhodnutie predovšetkým o závery znaleckého
dokazovania, z ktorého okrem iného vplynulo, že sťažovateľka je vhodným typom pre
suplovanie materskej role vo vzťahu k mal. S..
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo do výroku o zverení mal. S. do náhradnej
osobnej starostlivosti sťažovateľky, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Do
rozhodnutia odvolacieho súdu otec mal. dňa 9.8.2007 násilne zobral mal. N. sťažovateľke, s
tým, že odvtedy zabraňuje ich vzájomnému kontaktu. Otec maloletých nikdy neposkytoval a
ani v súčasnosti neposkytuje deťom riadnu starostlivosť, deti sú často samé doma, nemajú
zabezpečenú stravu a nie je vylúčené, že otec je voči nim násilný.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 10 CoP 291/07-200 zo dňa 16. 05. 2008
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil čo do výroku napadnutom odvolaním otca
a návrh sťažovateľky o zverenie mal. S. do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamietol
a zároveň upravil styk sťažovateľky s mal. S.. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
sťažovateľke doručené dňa 24. 06. 2008. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
vychádzal predovšetkým zo zásady, podľa ktorej majú deti ústavné právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Podľa všeobecného súdu zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu
a všestranný vývoj mal. dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodiča.
Odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie prešetrením pomerov v rodine otca
a sťažovateľky prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a oboznámením sa
so správami z materskej škôlky, ktorú navštevuje mal. S.. Podľa názoru odvolacieho súdu
neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie mal. S. do
náhradnej osobnej starostlivosti sťažovateľky. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní
bolo preukázané, že otec zabezpečuje mal. S. od augusta 2007 všestrannú výchovu a záujem
maloletej si vyžaduje, aby vyrastala so svojimi súrodencami.
Citované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. mája 2008, doručené
sťažovateľke 24. júna 2008, je posledným rozhodnutím vo veci.“.
Svoju „sťažnosť odôvodňuje sťažovateľka nasledujúcim spôsobom.
Porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv)
Podľa názoru sťažovateľky došlo postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu
k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry
ústavného súdu z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu
účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán v konaní,
s výhradou, že majú význam pre rozhodovanie (ÚS 46/05). Ústavný súd v rámci svojej
ustálenej judikatúry niekoľkokrát taktiež konštatoval, že všeobecné súdy sú povinné
rozhodovať na základe aplikácie noriem slovenského právneho poriadku, alebo noriem,
ktorých použitie tento právny poriadok umožňuje.
Podľa názoru sťažovateľky postupom krajského súdu došlo k porušeniu tejto zásady.
Sťažovateľka má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je z hľadiska
preskúmateľnosti presvedčivé a je ústavne nekonformné. Všeobecný súd sa v odôvodnení
rozhodnutia nedostatočným spôsobom vysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli
z dokazovania a ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V rámci vykonaného
dokazovania súd neprihliadol, resp. nedostatočne prihliadal na skutočnosti a dôkazy
mu boli predložené alebo navrhované, aby vykonal v rámci konania a ktoré mali význam
pre rozhodnutie vo veci. Sťažovateľka si je vedomá zásad a pravidiel hodnotenia
a vykonávania dôkazov všeobecnými súdmi, avšak má za to, že v uvedenom prípade súd
na základe takto vyhodnoteného dokazovania a nevykonaním navrhovaných dôkazov dospel
k skutkovým a právnym záverom, ktoré sú svojvoľné a neudržateľné a znamenajú porušenie
práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľky brať
pri svojom rozhodovaní do úvahy a vysporiadať sa s tvrdeným násilným správaním
zo strany otca voči zosnulej matke maloletých detí a aj voči samotným maloletým deťom.
Súd v tomto smere nesprávne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, kedy úplne
opomenul závery znalca týkajúce sa existencie pomerne vysokej latentnej agresivity u otca
maloletej. Súd nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej S. jej
nezabezpečoval od jej narodenia riadnu starostlivosť, vyhlasoval, že mal. S. nie je jeho
dieťa. Taktiež súd sa nedostatočne vysporiadal so zmenou okolností, ku ktorým došlo v
priebehu konania (odňatie mal. . zo starostlivosti sťažovateľky jej otcom). Krajský súd tým,
že nevykonal po zmene pomerov opätovné znalecké dokazovanie, tak ako to navrhovala
kolízna opatrovníčka, zasiahol značným spôsobom do práv sťažovateľky a aj práv
mal. dieťaťa, ktorých porušenie však v tomto konaní nie sú namietané. Všeobecný súd
nedostatočným spôsobom posúdil aktuálny vzťah mal. S. a otca po zmene pomerov, t. j. po
jej odňatí zo starostlivosti sťažovateľky otcom v priebehu konania. Sťažovateľka má za to,
že uvedený postup a rozhodnutie krajského súdu predstavuje zásah značnej intenzity do jej
práv garantovaných ústavou a medzinárodným dohovorom.“
V nadväznosti na tieto skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„Krajský súd v Košiciach postupom a rozhodnutím v konaní vedenom pod
sp. značkou 10 CoP 291/2007 porušil základné ľudské práva a slobody sťažovateľky podľa
čl. 46 ods. 1 a ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. 05. 2008, spisová značka
10 CoP 291/2007-198, sa zrušuje.
Ústavný súd vracia vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.
Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť jej a jej právnej zástupkyni trovy
konania a trovy právneho zastúpenia na Ústavnom súde v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto
považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, III. ÚS 21/06).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že rozhodnutie krajského súdu nie je
z hľadiska preskúmateľnosti presvedčivé a ústavne konformné, že krajský súd sa
nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania a ktoré mali
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a že závery krajského súdu sú svojvoľné
a neudržateľné. Vytýka krajskému súdu, že opomenul závery znalca týkajúce sa latentnej
agresivity otca a nevykonal opätovné znalecké dokazovanie.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Odvolací súd na pojednávaní nariadenom podľa § 214 ods. 1 O. s. p. preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., doplnil
dokazovanie prešetrením pomerov v rodine otca a starej matky, správami Základnej školy
a Materskej školy v Č. dospel k záveru, že odvolanie otca je opodstatnené.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu starej matky na zverenie mal. N. do jej osobnej
starostlivosti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol
v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 45 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem mal. dieťaťa,
súd môže zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Starostlivosť o deti a ich výchovu je ústavným právom rodičov tak, ako je ústavným
právom detí právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalšie osoby môžu nahradiť
výchovné pôsobenie rodičov, iba ak žiadny z rodičov nemôže, resp. nechce svoje úlohy vo
výchove dieťaťa plniť. Pokiaľ by rodič svoje úlohy pri výchove detí zanedbával, alebo by
svojím osobným životom a správaním nebol príkladom svojim deťom vzhľadom na to, že
jeho osobný život nie je v súlade so všeobecne uznávanými morálnymi normami, mohlo by
to mať za následok, že súd zasiahne do jeho rodičovských práv; v takom prípade mal. dieťa
zverí buď do osobnej starostlivosti druhému rodičovi, ktorý spĺňa potrebné podmienky a iná
k tomu vytvorené predpoklady, alebo ak ani druhý rodič tieto podmienky a predpoklady
nespĺňa, zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,
alebo urobí iné vhodné výchovné opatrenie. Zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu
a všestranný vývoj mal. dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov
a predpokladom pre vyslovenie tohto výchovného opatrenia je, že vyžaduje to záujem mal.
dieťaťa. Ak zomrie jeden z rodičov, tak je právom, ale aj zákonnou povinnosťou druhého
rodiča mal. dieťa vychovávať v súlade s ust. § 28 Zákona o rodine. Zverenie dieťaťa
náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby rovnako aj v takomto prípade
je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj mal. dieťaťa
je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodiča. Toto výnimočné opatrenie musí byť
vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver,
že zostávajúci rodič nie je schopný náležitým spôsobom riadnu výchovu dieťaťa zabezpečiť,
preto výchova u inej fyzickej osoby je v záujme dieťaťa.
Odvolací súd doplnil dokazovanie prešetrením pomerov v rodine otca a starej matky
a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 19. 3. 2008 zistil, že otec býva
s deťmi v 2-izbovom obecnom byte, ktorý je kompletne zariadený štandardným nábytkom,
hygiena v domácnosti je na primeranej úrovni, deti majú zariadenú detskú izbu, v ktorej má
každé z nich vlastné lôžko a staršie deti majú písacie stoly. Stará matka býva s manželom
v poschodovom dome, ktorý je rovnako kompletne zariadený štandardným nábytkom,
hygiena domácnosti je na primeranej úrovni a na poschodí majú deti samostatnú miestnosť.
Maloleté deti N. a M. pri rozhovore so sociálnou pracovníčkou prejavili vôľu navštevovať
starú mamu a súhlasila s tým aj mal. S., ak pôjde spolu sú súrodencami. Zo správy
Základnej školy Č. zistil, že mal. deti N. a M. v súčasnom školskom roku nevymeškali ani
jednu vyučovaciu hodinu, dosahujú veľmi dobrý až výborný prospech, mal. N. sa zúčastňuje
rôznych recitačných súťaží, navštevuje záujmové krúžky a mal. M. dosahuje výborné
výsledky v športe. Zo správy materskej školy Č. zo 17. 3. 2008 zistil, že mal. S. navštevuje
predškolské zariadenie od 24. 9. 2007, prichádza a odchádza z materskej školy v doprovode
otca prípadne staršej sestry Natálie, ktorá má riadne overené splnomocnenie pre tento
výber a bydlisko detí je v priestoroch areálu materskej školy. Otec sa pravidelne zaujíma o
výsledky dieťaťa, konzultuje s triednou učiteľkou správanie, výchovno-vzdelávacie úspechy
alebo problémy, aktivity, ktorých sa maloletá dcéra zúčastňuje v rámci ponuky a potrieb
materskej školy ako napr. rôzne vystúpenia a krúžky. Podľa vyjadrenia učiteliek je o mal.
Sofiu vzorne postarané, žiadne nedostatky neboli zistené a poznatky riaditeľky sú zhodné s
názorom pedagógov.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa
doplneného odvolacím súdom dospel k odlišnému právnemu záveru, preto podľa § 220
O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a návrh starej matky na
zverenie mal. Sofie do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamietol. Odvolací súd
posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel
k presvedčeniu, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie
mal. S. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Z preskúmavaného spisu
nepochybne vyplýva, že výchova mal. Sofie zabezpečovaná otcom od augusta 2007 je
všestranná, sústavná a dôsledná a záujem maloletej si jednoznačne vyžaduje, aby vyrastala
so svojimi súrodencami a otcom, ktorý vytvoril deťom vyrovnané rodinné prostredie
s dobrými podmienkami bývania, širším zabezpečením ich životných potrieb a jeho
doterajšia starostlivosť o deti dokazuje, že je schopný efektívne zastávať rolu otca aj
vo vzťahu k mal. S.,, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca PhDr. I. L. zo 6. 3.
2007. Nemožno spochybňovať rolu dobrej a láskavej starej mamy, ktorá zabezpečovala
starostlivosť o mal. Sofiu a poskytla jej pocit ochrany a lásky v čase ťažkej životnej situácie
rodiny, ale stratu vlastnej dcéry (matky dieťaťa) možno ľudsky chápať, ale nie je možné
posúdiť ako právo starej matky pre materskú rolu bez preukázania iných rozhodujúcich
skutočností, ako to vyplýva z ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme mal.
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v záujme dieťaťa bude, aby
sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah, napr. k
starým rodičom, s ktorými s matkou (s otcom) pred jej smrťou bývalo a vzhľadom na
pomery v rodine sa starým rodičom (iným blízkym osobám) styk s dieťaťom neumožňuje,
resp. priamo zabraňuje. Umožnenie (upravenie) styku mal. dieťaťa s pomerne široko
koncipovaným okruhom blízkych osôb v zmysle § 116 OZ dáva súdu dostatočne veľký
priestor pre rozhodovanie o úprave styku mal. dieťaťa s osobami, ktoré pozitívne môžu
obohatiť jeho celkový, najmä však jeho citový vývoj. Súd musí vždy skúmať, či takáto
úprava styku bude v záujme dieťaťa a či si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda, či by
nedošlo k citovému strádaniu, či by rozvoj dieťaťa bol úplný najmä po stránke citovej,
rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebolo umožnené stretávať sa s týmito osobami.
Odvolací súd vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku, že maloleté deti majú
emočne pozitívny vzťah k starej matke a tiež so zreteľom na pomery v rodine, najmä vzťah
otca a starej matky, poznačený dlhodobým vzájomným konfliktom, dospel k záveru, že boli
splnené podmienky pre úpravu styku v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením
§ 25 ods. 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu styku zohľadnil okolnosti na strane
mal. detí, najmä ich vek, denný režim so zreteľom na školské povinnosti, ako aj okolnosti na
strane starej matky, najmä časové a hospodárske možnosti a vzdialenosť ich bydliska.
Odvolací súd tiež poukazuje na odbornú radu znalca PhDr. I. L. na strane 10 znaleckého
posudku zo 6. 3. 2007, kde apeluje na zodpovednosť starej matky a otca, aby pre dobro detí
zachovali a udržiavali to, Čo je pre ich zdravý vývin nevyhnutné, t. j. potencovali vzťah k
starej matke resp. k otcovi, aj keď priama komunikácia medzi nimi bude akokoľvek mizerná.
Odvolací súd dospel k záveru, že znalecký posudok PhDr. I. L. zameraný aj na
posúdenie osobnostných predpokladov otca pre výchovu mal. Sofie a vzťah detí k otcovi je
relevantným odborným záverom pre rozhodnutie vo veci a navyše ani dokazovanie
vykonané odvolacím súdom nevyvolalo potrebu ďalšieho znaleckého dokazovania, preto
návrhu na jeho nariadenie nevyhovel.“
Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo
nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len
v tých prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené
zákonmi, by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných
ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Ústavný súd sa pri výkone svojej funkcie podľa ústavy zameriava na kontrolu
zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov všeobecnými
súdmi s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a slobodách. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom,
by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. rozhodnutia I. ÚS 115/02,
I. ÚS 176/03), pričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak nestalo.
Ústavný súd z predmetného rozsudku krajského súdu zistil, že jeho odôvodnenie je
dostatočne vyčerpávajúce a krajský súd v ňom reagoval na všetky zásadné argumenty, ktoré
sťažovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu podanom proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie uviedla.
Podľa názoru ústavného súdu nejestvuje taká príčinná súvislosť medzi označenými
právami sťažovateľky a postupom krajského súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by
umožňovala vysloviť záver o porušení označených práv sťažovateľky. Skutočnosť, že sa
sťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá
oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.
Skutočnosť, že sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím všeobecného súdu o zverení
maloletej vnučky do starostlivosti otca po zistení a posúdení relevantných skutkových
a právnych okolností nevyhnutných na rozhodovanie súdu, neznamená súčasne aj porušenie
jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími
návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11 . septembra 2008