Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť S. G., R., zastúpeného advokátom JUDr. Š. B., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a čl. 17 ods. 1

a 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

3 a jeho uznesením sp. zn. z 28. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2008

doručená sťažnosť S. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa , a a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn.

z 28. mája 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. januára 2007odsúdený podľa § 35 ods. 1

a v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne.

Sťažovateľ sa proti uvedenému rozhodnutiu okresného súdu odvolal a následne podal

„Doplnenie dôvodov odvolania voči rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn.

zo dňa 26. 1. 2007“.

Sťažovateľ podal na hlavnom pojednávaní na krajskom súde 21. mája 2008 podanie

označené ako „Námietka obžalovaného S. G., bytom R., okres... voči predsedovi senátu

JUDr. V. S. z dôvodov - “.

Krajský súd o podanej námietke rozhodol uznesením sp. zn.

z 28. mája 2008 tak, že jej nevyhovel. Sťažovateľ konštatoval, že „... a preto toto uznesenie

považujem za rozhodnutie, ktorým bolo zakryte porušenie mojich ústavných práv,

základných slobôd v konaní garantované

a Dohovorom pre ľudské práva...“.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv v tom, že „doklady, ktoré som uviedol ako

prílohy č. 3 a 4 sudcovia zámerne prehliadli, a tým neobjektívne rozhodovali alebo tam

v čase ich rozhodovania skutočne neboli a v tom prípade niekto úmyselne manipuloval

s listinnými dôkazmi, čo je trestné...“.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd dôsledne neskúmal skutočnosti svedčiace

pre a proti vylúčeniu predsedu senátu krajského súdu z vykonávania úkonov trestného

konania.

Sťažovateľ tvrdí, že uvedeným postupom a rozhodnutím krajského súdu bolo

porušené jeho právo na osobnú slobodu, právo na obhajobu, právo na nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia podľa , a 2 a a

dohovoru.

Podľa sťažovateľa „Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28. 05. 2008, sp. zn.

-593 nevyhovel mojej námietke a predsedu senátu JUDr. S. nevylúčil z mojej

trestnej veci, a preto takéto uznesenie nie je v súlade s ,

Slovenskej republiky...“.

Sťažovateľ namietal aj to, že bol v jeho trestnej veci „... vystavený pocitom právnej

neistoty, krivdy, nespravodlivosti, bezmocnosti a úzkosti z konania Krajského súdu v Žiline

pri rozhodovaní o mojej námietke zaujatosti“.

Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a rozhodol týmto nálezom:

„- Základné právo S. G. na osobnú slobodu, práva na obhajobu, nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia podľa , , ods. 2, SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline

vo veci vedenej pod sp. zn. 3 To/104/2007porušené bolo.

- Základné právo S. G. na osobnú slobodu, práva na obhajobu, nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia podľa , , ods. 2, SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline

vo veci vedenej pod sp. zn. porušené bolo.

- Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

28. 05. 2008, sp. zn. -593 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

- Sťažovateľovi S. G., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk,

(slovom: jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný mu vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

- S. G. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Žiline

povinný vyplatiť na účet JUDr. Š. B. č... vedený v... Ž., a to do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd je vzhľadom na to povinný pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

preskúmať najskôr jej procesné náležitosti a splnenie predpokladov na jej prípadné prijatie

na ďalšie konanie.

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 31. júla 2008 a z jej príloh vyplýva,

že uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. mája 2008 bola podľa § 31 ods. 6

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) zamietnutá námietka zaujatosti sťažovateľa, ktorú podal na verejnom

zasadnutí 22. mája 2008 proti predsedovi senátu krajského súdu, JUDr. V. S. (Označeným

uznesením krajského súdu bola zamietnutá námietka zaujatosti sťažovateľa, pričom krajský

súd zároveň nevylúčil predsedu senátu krajského súdu z vykonávania úkonov trestného

konania.)

Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie tvrdenej protiústavnosti

v procesnom postupe krajského súdu, ktorá podľa tvrdenia sťažovateľa spočívala

v rozhodovaní zaujatého sudcu, ktorý nebol z konania vylúčený. Túto skutočnosť vníma

sťažovateľ ako nelegálnu ingerenciu súdnej moci do jeho statusu účastníka trestného

konania s následným porušením svojich ústavných práv.

Pokiaľ ide o porušenie práv sťažovateľa, ku ktorým malo dôjsť uznesením krajského

súdu sp. zn. z 28. mája 2008, ktorým zákonný sudca nebol vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania, v danom prípade práva sťažovateľa porušené

neboli, pretože vymenúva taxatívne dôvody na vylúčenie sudcu.

Podľa tohto ustanovenia z vykonávania úkonov trestného konania môže byť vylúčený

sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej

veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom

a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Takýto

pomer k veci a ani k osobám zistený nebol. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia

krajského súdu: „Dôsledným preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd nezistil,

že by objektívne boli preukázané také skutočnosti, ktoré by spochybňovali nezaujatosť

predsedu senátu JUDr. V. S. Samotný subjektívny pocit obžalovaného, že predseda senátu

je voči nemu zaujatý a chce ho svojou rozhodovacou činnosťou a rozsudkom poškodiť, ešte

sám o sebe nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu, resp. celého senátu, pretože by mal

byť zaujatý.“

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd v namietanom

rozhodnutí nepodcenil svoju rozhodovaciu právomoc pri odôvodňovaní napadnutého

rozhodnutia, pričom „Osobitne sa tiež vyjadril k námietke obžalovaného ohľadne jeho

predvolania políciou na verejné zasadnutie, pričom uviedol, že tak učinil z dôvodu,

že obžalovaný neprevzal predvolanie na verejné zasadnutie na 6. 3. 2008, pritom nešlo

o jeho prvé neprevzatie súdnej zásielky. K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že v spise sa

nenachádza stanovisko obžalovaného zo 14. 3. 2008 predseda senátu uviedol, že toto mu

bolo predložené až 30. 3. 2008, kedy ho osobne predložil obžalovaný na verejnom

zasadnutí. Pokiaľ bolo uvedené stanovisko podané v podateľni Krajského súdu v Žiline

14. 3. 2008, nie je mu známy dôvod, prečo sa z podateľne nedostalo do trestného spisu.

Keď ho obžalovaný naň upozornil na verejnom zasadnutí, spis prelistoval, pričom uvedené

stanovisko v ňom nenašiel. K námietke týkajúcej sa ustanovenia náhradného obhajcu

uviedol, že postupoval tak preto, že u obžalovaného ide v poradí už o štvrtého zvoleného

obhajcu a práve neprítomnosť obhajcu JUDr. B. na verejnom zasadnutí 6. 3. 2008, aj keď

sa ospravedlnil, bola dôvodom na takýto postup.“

Z rozhodnutia a postupu krajského súdu teda nevyplýva jednostrannosť, ktorá

by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných zákonných ustanovení, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd sa vzhľadom na už uvedené skutočnosti

nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať

ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami

a dohovoru (obdobne napr. ).

Ústavný súd je toho názoru, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , ).

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. , , ,

, , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd s poukázaním na svoju konštantnú judikatúru taktiež zdôrazňuje,

že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( )

nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. ).

Podľa názoru ústavného súdu procesný postup krajského súdu v predmetnej veci bol

uskutočnený lege artis, krajský súd sa so vznesenou námietkou zaujatosti sudcu vysporiadal

zákonom anticipovaným spôsobom, a preto ho aj ústavný súd považuje za ústavne

relevantný a akceptovateľný.

Ústavný súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá

požiadavkám, ktoré vyplývajú z a a 2 a a

dohovoru pre rozhodnutia v trestnom konaní. Dôvody namietané sťažovateľom krajský súd

skúmal v rozsahu ich zákonného vymedzenia, svoje rozhodnutie v uznesení sp. zn.

z 28. mája 2008 odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami a výklad

príslušných ustanovení nevykazuje znaky svojvôle. Ústavný súd

zo sťažnosti nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery označeného súdu

o existencii protiústavnosti jeho postupu. Z toho dôvodu považuje ústavný súd sťažnosť za

zjavne neopodstatnenú.

Uvedené závery o neopodstatnenosti podania sťažnosti sa vzťahujú v celom rozsahu

aj na napadnutý postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa s ďalšími nárokmi

sťažovateľa v nej uvedenými nezaoberal.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa

tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009