Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 8/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Slovenskej republiky postupom Okresného súdu

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

), a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2008 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ “) postupom Okresného súdu Martin (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Okresný súd Martin vo veci nekonal počas viacerých období, a to:

- v čase od podania obžaloby (30. 07. 2004) do vykonania hlavného pojednávania

(25. 01. 2005) v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ,

t. j. vyše 5 mesiacov,

- od podania novej obžaloby (02. 02. 2006) do vydania trestného rozkazu

(14. 11. 2006) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. , t. j. vyše 9 mesiacov,

- od podania odporu obvinenej proti trestnému rozkazu do vykonania hlavného

pojednávania dňa 23. 10. 2007, t. j. vyše 10 mesiacov,

- no najmä v období od vykonania hlavného pojednávania (23. 10. 2007) až

doposiaľ, bol v konaní nečinný 1 rok, čím porušil sťažovateľovo základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Slovenskej

republiky.

Súčasné trestné konanie vedené pod sp. zn. tak, ako aj predchádzajúce

trestné konanie vedené pod sp. zn. , je teda poznačené nečinnosťou súdu.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových

prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu najmä v čase od posledného pojednávania

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. až doposiaľ, s poukazom na ďalšie

uvedené obdobia nečinnosti súdu. Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať na skutočnosť,

že súd aj v prípade vydania trestného rozkazu pod sp. zn. zo dňa 14. 11. 2006

na základe obžaloby zo dňa 02. 02. 2006 sp. zn. -121 postupoval v rozpore

s ustanovením Slovenskej republiky, keďže trestný rozkaz patrí medzi

„skrátené“ formy trestného konania. Súd však predmetný trestný rozkaz vydal až

po 9 mesiacoch od doručenia obžaloby súdu.

Od spáchania skutku (22. 02. 2003) doposiaľ uplynulo vyše 5 rokov, samotné

trestné konanie pred súdom trvá už vyše 4 roky, pričom prejednávanie predmetnej trestnej

veci sa svojou náročnosťou nevymyká prejednávaniu iných trestných vecí rovnakého,

resp. podobného druhu.»

V závere sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd konštatoval, že v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) došlo k porušeniu jeho základného práva podľa , prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie

v sume 30 000 Sk a uložil okresnému súdu povinnosť nahradiť mu trovy právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd skúmal aj to, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je

nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa .

Z obsahu sťažnosti, z jej príloh a z predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že

sťažovateľ až do rozhodnutia okresného súdu vyhláseného na hlavnom pojednávaní

23. októbra 2007 mal v napadnutom trestnom konaní štatút strany – poškodeného [§ 12

ods. 6 o trestnom konaní súdnom ( ) účinný

do 31. decembra 2005, resp. v znení

neskorších predpisov], pričom si v rámci adhézneho konania uplatňoval nárok na náhradu

škody. O uvedenom nároku okresný súd rozhodol rozsudkom z 25. januára 2005 v konaní

v tom čase vedenom pod sp. zn. s tým, že sťažovateľa odkázal s uplatnením

nároku na občianskoprávne konanie. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 26. októbra 2005, ktorým bol napadnutý prvostupňový rozsudok

zrušený, bolo v súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu škody uvedené:

„Zo spisu plynie, že obžalovaná vykonávala služobnú cestu. Preto mal súd

na začiatku hlavného pojednávania podľa (per analogiam) vysloviť, že

poškodeného s nárokom na náhradu škody do konania nepripúšťa. Výrok rozsudku potom

nemal obsahovať časť o náhrade škody.“

V súlade s citovaným právnym názorom Krajského súdu v Žiline okresný súd

na hlavnom pojednávaní 23. októbra 2007 za prítomnosti sťažovateľa vyhlásil uznesenie, že

podľa v znení neskorších predpisov

nepripúšťa sťažovateľa do konania ako poškodeného s nárokom na náhradu škody.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní uskutočnenom 23. októbra 2007 okrem iného vyplýva,

že uvedené uznesenie bolo „vyhlásené, odôvodnené a dané poučenie o opravnom

prostriedku“.

Podľa v znení neskorších

predpisov uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň

dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí

buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo

doručením rovnopisu uznesenia.

Keďže sťažovateľ pri vyhlásení uznesenia bol prítomný a v súdnom spise sa

nenachádza dôkaz o tom, že by uvedené uznesenie bolo napadnuté sťažnosťou, ústavný súd

konštatuje, že týmto rozhodnutím (po uplynutí lehoty na podanie riadneho opravného

prostriedku) bolo právoplatne rozhodnuté, že sťažovateľ nemá v napadnutom konaní štatút

poškodeného.

Z formálnoprávneho hľadiska sťažovateľ teda nemôže disponovať základnými

právami a slobodami zaručenými poškodenému ako strane v konaní pre uvedené súdne

konanie a v čase, keď bola ústavnému súdu doručená jeho sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

(5. november 2008), bol na jej podanie osobou zjavne neoprávnenou.

Článok 48 ods. 2 v spojení s poskytujú ochranu

pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní

pred súdom len jeho účastníkovi [resp. v trestnom konaní tiež poškodenému, ako strane

v konaní pred súdom ( o trestnom konaní súdnom

( ) účinný do 31. decembra 2005, resp. a zákona

č. v znení neskorších predpisov)], pretože len vo vzťahu

k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu ( ,

).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa sa

ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009