Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 458/2013
PDF · 149.48 KB
No categories available
IV. ÚS 458/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. V., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., S., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/2/2005, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. V. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2013
doručená sťažnosť P. V. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 T/2/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol že „namieta postup Krajského súdu
v Bratislave, kde sa pod sp. zn. 3 T/2/2005 vedie trestné konanie voči obžalovaným D. B.
a spol. Sťažovateľ vystupuje v uvedenej veci ako poškodený. Spis navrhujem pripojiť.
Skutok, ktorý sa kladie obžalovaným za vinu, sa stal v roku 2000 a vec napadla súdu
dňa 2. 5. 2005.
Sťažovateľ bol skutkom poškodený tak, že bola od neho podvodným spôsobom
vylákaná kúpna cena auta v sume 19.252,47 Eur, ktorá zodpovedá škode spôsobenej
trestným činom. Nárok na náhradu škody bol riadne v trestnom konaní uplatnený.
Od spáchania skutku uplynulo vyše 13 rokov a od napadnutia na súd (po zdĺhavom
prekladaní spisu) uplynulo vyše 8 rokov. Doposiaľ nebol vyhlásený právoplatný rozsudok.
Sťažovateľ upozornil predsedu Krajského súdu v Bratislave na porušenie práva
na prejednanie veci bez prieťahov v zmysle §§ 62 až 64 zákona o súdoch, a to podanou
sťažnosťou zo dňa 11. 2. 2013 doručenou súdu 13. 2. 2013. Na túto sťažnosť reagoval súd
prv tak, že si vyžiadal predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do 13. 5. 2013.
O sťažnosti rozhodol 22. 4. 2013, kde predseda súdu konštatuje, že k prieťahom
nedošlo, nakoľko ide o skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ sa nevie stotožniť so stanoviskom
súdu, nakoľko žiadna zložitosť prípadu nemôže znamenať rozhodovanie vo veci vyše
8 rokov.
Vo veci rozhodoval taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn.
5 To/13/2011, kde vo svojom uznesení zo dňa 12. 4. 2012 na str. 17 konštatuje, že
od podania obžaloby spis koloval z dôvodu namietania miestnej príslušnosti a vo veci sa
začalo konať až 25. 1. 2008. Pre dokreslenie treba uviesť, že Krajský súd v Bratislave sa
stal príslušným na prejednanie veci uznesením Najvyššieho súdu SR 4 Ndt/24/2004 zo dňa
30. 5. 2005, teda Krajský súd v Bratislave hneď po pridelení spisu zapríčinil prieťahy
v konaní takmer 3 roky. Prieťahy v konaní napokon konštatuje NS SR na str. 24 uznesenia
5 To/13/2011 zo dňa 12. 4. 2012.
I keď neboli poškodení pripustení s ich nárokmi na náhradu škody do konania
(sťažovateľ bol vyrozumený až 12. 10. 2011), sťažovateľ vedie občianskoprávne konanie,
ktoré je prerušené do rozhodnutia v tejto trestnej veci. Bez rozhodnutia o vine páchateľov
chýba príčinná súvislosť so škodou a poškodenému neostáva nič iné len čakať
do právoplatného rozhodnutia vo veci.
Sťažovateľ ako poškodený stráca vieru v spravodlivosť. Súd vo veci vyvoláva značné
prieťahy v konaní. Trestným činom mu bola pred vyše 13 rokmi spôsobená značná škoda
a doposiaľ páchateľ nebol právoplatne odsúdený. Vníma to zvlášť citlivo, keďže páchatelia
sú stále na slobode a účel trestu bude po takom časovom odstupe minimálny. Sťažovateľ
nadobúda dojem, že súd nevie zabezpečiť odsúdenie páchateľov trestného činu a konanie
páchateľov ostane bez zákonného trestu a nedôjde k náhrade škody.“.
V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že v konaní
vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 T/2/2005 došlo k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal krajskému
súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 8 000 € a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal tým,
či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo
slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Podľa § 44 ods. 5 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) účinného
do 31. decembra 2005 ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom
ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom
poškodeným nebol v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2,
rozhodne o účasti poškodených v súdnom konaní súd...
Podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku po prednesení obžaloby sa predseda senátu
opýta poškodeného, či trvá na návrhu, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu
škody spôsobenej trestným činom a v akom rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné
pojednávanie a ak je jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh
zo spisu.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že krajský súd
na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 25. januára 2008 v neprítomnosti poškodených
vrátane sťažovateľa uznesením rozhodol, že „podľa § 206 ods. 2 Tr. por. s poukazom a § 44
ods. 5 Tr. por. sa poškodení s nárokom na náhradu škody nepripúšťajú do konania“.
Ústavný súd ďalej zistil, že krajský súd sťažovateľovi rozhodnutie o nepripustení
do predmetného konania s nárokom na náhradu škody oznámil prípisom z 12. októbra 2011,
ktorý sťažovateľ prevzal 18. októbra 2011.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemá v namietanom
konaní postavenie poškodeného.
Z formálnoprávneho hľadiska sťažovateľ teda nemôže disponovať základnými
právami a slobodami zaručenými poškodenému ako strane v napadnutom konaní a v čase,
keď bola ústavnému súdu doručená jeho sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(21. jún 2013), bol na jej podanie osobou zjavne neoprávnenou.
Článok 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytujú ochranu pred
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred
súdom len jeho účastníkovi [resp. v trestnom konaní tiež poškodenému ako strane v konaní
pred súdom (§ 12 ods. 6 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005)], pretože len
vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(m. m. IV. ÚS 8/09).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2013