Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 458/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. V., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., S., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. V. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2013

doručená sťažnosť P. V. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol že „namieta postup Krajského súdu

v Bratislave, kde sa pod sp. zn. vedie trestné konanie voči obžalovaným D. B.

a spol. Sťažovateľ vystupuje v uvedenej veci ako poškodený. Spis navrhujem pripojiť.

Skutok, ktorý sa kladie obžalovaným za vinu, sa stal v roku 2000 a vec napadla súdu

dňa 2. 5. 2005.

Sťažovateľ bol skutkom poškodený tak, že bola od neho podvodným spôsobom

vylákaná kúpna cena auta v sume 19.252,47 Eur, ktorá zodpovedá škode spôsobenej

trestným činom. Nárok na náhradu škody bol riadne v trestnom konaní uplatnený.

Od spáchania skutku uplynulo vyše 13 rokov a od napadnutia na súd (po zdĺhavom

prekladaní spisu) uplynulo vyše 8 rokov. Doposiaľ nebol vyhlásený právoplatný rozsudok.

Sťažovateľ upozornil predsedu Krajského súdu v Bratislave na porušenie práva

na prejednanie veci bez prieťahov v zmysle §§ 62 až 64 zákona o súdoch, a to podanou

sťažnosťou zo dňa 11. 2. 2013 doručenou súdu 13. 2. 2013. Na túto sťažnosť reagoval súd

prv tak, že si vyžiadal predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do 13. 5. 2013.

O sťažnosti rozhodol 22. 4. 2013, kde predseda súdu konštatuje, že k prieťahom

nedošlo, nakoľko ide o skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ sa nevie stotožniť so stanoviskom

súdu, nakoľko žiadna zložitosť prípadu nemôže znamenať rozhodovanie vo veci vyše

8 rokov.

Vo veci rozhodoval taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn.

, kde vo svojom uznesení zo dňa 12. 4. 2012 na str. 17 konštatuje, že

od podania obžaloby spis koloval z dôvodu namietania miestnej príslušnosti a vo veci sa

začalo konať až 25. 1. 2008. Pre dokreslenie treba uviesť, že Krajský súd v Bratislave sa

stal príslušným na prejednanie veci uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa

30. 5. 2005, teda Krajský súd v Bratislave hneď po pridelení spisu zapríčinil prieťahy

v konaní takmer 3 roky. Prieťahy v konaní napokon konštatuje NS SR na str. 24 uznesenia

zo dňa 12. 4. 2012.

I keď neboli poškodení pripustení s ich nárokmi na náhradu škody do konania

(sťažovateľ bol vyrozumený až 12. 10. 2011), sťažovateľ vedie občianskoprávne konanie,

ktoré je prerušené do rozhodnutia v tejto trestnej veci. Bez rozhodnutia o vine páchateľov

chýba príčinná súvislosť so škodou a poškodenému neostáva nič iné len čakať

do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Sťažovateľ ako poškodený stráca vieru v spravodlivosť. Súd vo veci vyvoláva značné

prieťahy v konaní. Trestným činom mu bola pred vyše 13 rokmi spôsobená značná škoda

a doposiaľ páchateľ nebol právoplatne odsúdený. Vníma to zvlášť citlivo, keďže páchatelia

sú stále na slobode a účel trestu bude po takom časovom odstupe minimálny. Sťažovateľ

nadobúda dojem, že súd nevie zabezpečiť odsúdenie páchateľov trestného činu a konanie

páchateľov ostane bez zákonného trestu a nedôjde k náhrade škody.“.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že v konaní

vedenom krajským súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal krajskému

súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 8 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V nadväznosti na sa ústavný súd zaoberal tým,

či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo

slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy

podľa .

Podľa o trestnom konaní súdnom (trestný

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účinného

do 31. decembra 2005 ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom

ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom

poškodeným nebol v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2,

rozhodne o účasti poškodených v súdnom konaní súd...

Podľa po prednesení obžaloby sa predseda senátu

opýta poškodeného, či trvá na návrhu, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu

škody spôsobenej trestným činom a v akom rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné

pojednávanie a ak je jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh

zo spisu.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že krajský súd

na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 25. januára 2008 v neprítomnosti poškodených

vrátane sťažovateľa uznesením rozhodol, že „podľa s poukazom a

ods. 5 sa poškodení s nárokom na náhradu škody nepripúšťajú do konania“.

Ústavný súd ďalej zistil, že krajský súd sťažovateľovi rozhodnutie o nepripustení

do predmetného konania s nárokom na náhradu škody oznámil prípisom z 12. októbra 2011,

ktorý sťažovateľ prevzal 18. októbra 2011.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemá v namietanom

konaní postavenie poškodeného.

Z formálnoprávneho hľadiska sťažovateľ teda nemôže disponovať základnými

právami a slobodami zaručenými poškodenému ako strane v napadnutom konaní a v čase,

keď bola ústavnému súdu doručená jeho sťažnosť podľa

(21. jún 2013), bol na jej podanie osobou zjavne neoprávnenou.

Článok 48 ods. 2 v spojení s poskytujú ochranu pred

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred

súdom len jeho účastníkovi [resp. v trestnom konaní tiež poškodenému ako strane v konaní

pred súdom ( účinného do 31. decembra 2005)], pretože len

vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(m. m. ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa sa

ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013