Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)0d4/385791.bfa0e4.pdf
PDF · 262.26 KB
No categories available
5To/13/2011
N a j v y š š í s ú d 5 To 13/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného
D. B. a spol. pre pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2012
v Bratislave o odvolaniach krajského prokurátora a obţalovaných D. B.,
M. U., JUDr. J. U. a J. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 27. mája 2011 sp. zn. 3 T 2/2005 takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005
sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obţalovaným D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S. a J. Z.
z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 sa trestná v r a c i a
Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2011 sp. zn. 3 T 2/2005
boli obţalovaní D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S.,
J. Z. a J. V. uznaní za vinných, a to
obž. D. B. zo skutkov v bode 1A, 2A, 3A rozsudku právne posúdených
ako pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák., v bode 2A spáchaného
v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,
zo skutkov v bode 1B, 2B, 3B právne posúdených ako pokračovací trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 1B
spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák., zo skutku
v bode 4/ právne posúdeného ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy
podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., zo skutku v bode 5/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1 Tr. zák.,
zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
obž. M. U. zo skutku v bode 12/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/,
ods. 3 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,
obž. JUDr. J. U. zo skutku v bode 1A/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/,
ods. 3 Tr. zák.,
zo skutku v bode 1B/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.,
obž. J. S. zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák.,
zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným
činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery
podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
zo skutku v bode 10/ právne posúdeného ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 176 ods. 1 Tr. zák.,
zo skutku v bode 11/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. v štádiu prípravy
podľa § 7 ods. 1 Tr. zák.,
obž. R. S. zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b, ods. 3 Tr. zák.,
zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným
činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery
podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
obž. J. Z. zo skutku v bode 6A/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/,
ods. 3 Tr. zák.,
zo skutku v bode 6B/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,
zo skutku v bode 7/ právne posúdeného ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania
podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák.,
zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu
s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej
uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
obž. J. V. zo skutku v bode 5/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mali
dopustiť na skutkovom základe, ţe
obžalovaní D. B. a JUDr. J. U. v bode 1 – (v obţalobe bod 1)
A/ na bliţšie nezistenom mieste v období od 17.07.1999 do 10.09.1999 si spoločným
konaním po vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh zabezpečili od nestotoţnenej
osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI bielej farby, s pozmeneným
číslom motora: AHF 387436 a s falšovaným technickým preukazom SC č. 458270,
ktoré následne dňa 10.09.1999 na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Trenčín
s pouţitím falšovanej faktúry č. 311301/09/99 od firmy H. a.s. bolo prihlásené nestotoţnenou
osobou na druţku JUDr. J. U., J. K., kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: TN – 616 AO a vydané
osvedčenie o evidencii vozidla č. SD 325419, vozidlo bolo odcudzené 17.07.1999
v Bratislave ku škode Ing. M. S. a toto mali
vo svojej drţbe aţ do 19.11.1999, pričom obaja vedeli o nelegálnom pôvode tohto vozidla,
čím získali pre seba neoprávnený prospech vo výške 516.089,-Sk (17.131,02 €),
B/ po tomto čine v Trenčíne na ulici Legionárskej č.10 v kancelárii JUDr. J. U.
19.11.1999 na základe tam spísanej kúpnej zmluvy vylákali od V. G. sumu 370.000,-Sk
(12.281,75 €), a to tým spôsobom. ţe mu predali predmetné motorové vozidlo zn. Škoda
Octavia 1,9 TDI ako pravé za sumu 370.000,-Sk (12.281,75 €) a odovzdali mu falšovaný
technický preukaz SC č. 485270 ako pravý, pričom vedeli, ţe auto pochádza z krádeţe a zisk
z predaja si rozdelili, čím menovanému spôsobili škodu vo výške
370.000,-Sk (12.281,75 €),
obžalovaný D. B. v bode 2/ - (v obţalobe bod 2)
A/ na bliţšie neurčenom mieste v období od 17.08.1999 do 08.11.1999 si spoločným konaním
po vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh, zabezpečili od nestotoţnenej osoby
osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom
karosérie VIN: WVWZZZ3BZXE177889, pozmeneným číslom motora AFN 699374
a s falšovaným technickým preukazom SC č. 462285, ktoré následne dňa 08.11.1999
na Okresnom dopravnom inšpektoráte Trenčín OR PZ za pouţitia falšovanej faktúry
č. 2431/99nw zo dňa 03.11.1999 od firmy P. Bratislava vystavenej na meno D. B. prihlásili
na D. B., kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: TN – 212 AP a vydané osvedčenie o evidencii
vozidla, pričom obaja obvinení vedeli o nelegálnom pôvode tohto vozidla, toto bolo
odcudzené dňa 17.08.1999 ku škode firmy A. s.r.o. Bratislava a toto mali vo svojej drţbe aţ
do 17.12.1999, čím získali pre seba neoprávnený prospech vo výške 709.958,-Sk (23.566,29
€),
B/ po tomto čine v Trenčíne na ulici Legionárskej č.10 v kancelárii JUDr. J. U.
dňa 17.12.1999 na základe tam spísanej kúpnej zmluvy po tom, čo sa D. B. vydával za
zamestnanca spoločnosti vyrábajúcej motorové vozidlá, vylákali od I. S. sumu 470.000,-Sk
(15.601,14 €), a to tým spôsobom, ţe mu predali predmetné motorové vozidlo zn. VW Passat
1,9 TDI ako pravé za sumu 470.000,-Sk (15.601,14 €), pričom vedeli, ţe auto pochádza
z krádeţe a zisk z predaja si rozdelili, čím menovanému spôsobili škodu vo výške
470.000,-Sk (15.601,14 €),
obžalovaný D. B. v bode 3/ - (v obţalobe bod 3)
A/ na bliţšie nezistenom mieste v období mesiaca február 2000 si zabezpečil od nestotoţnenej
osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, zelenej metalízy s pozmeneným
číslom karosérie VIN: TMBZZZ1UOY2982631 a pozmeneným číslom motora AHF 231710,
a to za účelom ďalšieho predaja, pričom vedel, ţe predmetné motorové vozidlo pochádza
z krádeţe a jeho identifikačné údaje boli pozmenené, toto bolo odcudzené dňa 07.02.2000
v Bratislave ku škode firmy M. s.r.o. Bratislava, čím získal spolu s nestotoţnenou osobou
neoprávnený prospech 551.776,-Sk (18.315,61 €),
B/ po tomto čine v Bratislave na benzínovej čerpacej stanici Slovnaft v bliţšie nezistenom
čase v mesiaci február 2000 po tom, čo sa vydával za predajcu firmy H. s.r.o. Bratislava,
vylákal od M. D., rod. K. sumu 400.000,-Sk (13.277,57 €), a to tým spôsobom, ţe jej predal
za účasti ďalšej nestotoţnenej osoby predmetné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI
ako pravé na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.01.2000, pričom vedel, ţe auto
pochádza z krádeţe, čím menovanej spôsobil škodu vo výške 400.000,-Sk (13.277,57 €),
v bode 4/ - (v obţalobe bod 4)
v Ivanovciach, okr. Trenčín a inde, si za obdobie od 19.11.1999 do júla 2005 s výnimkou
obdobia od 16.11.2000 do 15.11.2001 a od 04.12.2001 do 04.02.2003, kedy bol vo väzbe,
úmyselne neplnil vyţivovaciu povinnosť voči svojmu synovi maloletému
M. M., nar. X., hoci táto mu vyplýva zo zákona o rodine a zároveň
aj bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14Nc 87/00 zo dňa 04.05.2000,
právoplatným dňa 11.05.2000 vo výške 2.000,-Sk (66,39 €) mesačne vţdy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky oprávnenej osoby Z. M., a tak dlhuje
za uvedené obdobie menovanej sumu vo výške 2.655,06 €,
obžalovaní D. B. a J. V. v bode 5 – (v obţalobe bod 5)
v Trenčíne v predajni E. na M. č. X., dňa 03.10.2000 získali farebný televízny prijímač zn.
Philips 28PT v hodnote 23.999,-Sk (796,62 €) a to tým spôsobom, ţe J. V. predloţil
nepravdivé potvrdenie o výške príjmu od firmy W. s.r.o., ktoré mu zadováţil D. B. a na
podklade tohto potvrdenia uzatvoril J. V. úverovú zmluvu č. 201310075 so spoločnosťou H.
a zaplatil akontáciu vo výške 4.799,-Sk (159,30 €), ktoré mu dal D. B. a ktorý bol v zmysle
zmluvy ručiteľom J. V., následne D. B. odpredal tento televízor neznámej osobe, pričom
neuhradili ani jednu z povinných 12 splátok, čím spôsobili uvedenej spoločnosti škodu vo
výške 23.999,-Sk (796,62 €),
obžalovaný J. Z. v bode 6 – (v obţalobe bod 21)
A/ na bliţšie nezistenom mieste v období od 17.09.2000 do 06.10.2000 si zabezpečil
od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi 1,9 TDI,
striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie VIN: TMBGP41U1Y2882843
a falšovaným technickým preukazom SC č. 498344 za účelom ďalšieho predaja, ktoré bolo
dňa 06.10.2000 prostredníctvom R. D. a nestotoţnenej osoby prevedené
na menovaného (R. D.), ktorý o pôvode vozidla nemal ţiadnu vedomosť,
a do 16.10.2000 toto vozidlo J. Z. uţíval, pričom vedel, ţe pochádza z krádeţe,
toto bolo odcudzené dňa 17.09.2000 v Bratislave ku škode firmy Ing. J. , čím získal spolu
s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech vo výške 601.954,-Sk (X..981,21 €),
B/ po tomto čine v Trenčianskej Teplej na ţelezničnej stanici dňa 16.10.2000 okolo obeda
po predchádzajúcom uverejnení inzerátu o predaji vozidla v časopise Avízo a po osobnom
jednaní dňa 12.10.2000, vylákal od P. V. sumu 580.000,-Sk (19.252,47 €),
a to tým spôsobom, ţe mu predal predmetné osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Octavia 1,9 TDI ako pravé za sumu 580.000,-Sk (19.252,47 €), o čom spísali
kúpno – predajnú zmluvu, pričom pri predaji vystupoval ako jeho majiteľ s menom
R. D., nar. X., trvale bytom D. a preukázal sa pozmeneným občianskym preukazom SF č.
425 969, v ktorom bola jeho fotografia a súčasne P. V. odovzdal falšovaný technický preukaz
ako pravý, čím mu spôsobil škodu vo výške 580.000,-Sk (19.252,47 €),
v bode 7/ - (v obţalobe bod 22)
vo Zvolene na trhovisku v bliţšie nezistenom čase v období od mája 2001 do 12.09.2001
si zakúpil od nestotoţnenej osoby pištoľ zn. CZ vzor 75 kal. 9mm Luger a 116 ks nábojov
kal. 9mm Luger do tejto zbrane, na ktorých drţanie nemal povolenie, pričom túto zbraň ukryl
vo svojom byte vo Z. na ulici J. č. X., kde táto bola nájdená a zaistená spolu s nábojmi pri
domovej prehliadke u obvineného dňa 12.09.2001,
obžalovaní J. Z., J. S. a R. S. v bode 8/ - (v obţalobe bod 23A)
v Poltári a inde v období od 20.08.1999 do 26.01.2000 po tom, čo J. K. v období
od 17.08.1999 do 20.08.1999 zabezpečil od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie
VIN: TMBBP41U4Y2308088 a falšovaným technickým preukazom SC č. 366753,
toto uţívali spolu s J. K., pričom vedeli, ţe vozidlo pochádza z krádeţe
a dňa 20.08.1999 bolo nestotoţnenou osobou za pouţitia falšovanej faktúry č. 31425 od firmy
H. s.r.o. vystavenej na meno D. K. prihlásené na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ
v Novom Meste nad Váhom na osobu menovaného, ktorý o pôvode vozidla nemal ţiadnu
vedomosť, kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: NM 742 AJ, predmetné vozidlo bolo odcudzené
v noci zo dňa 17.08.1999 na 18.08.1999 v Bratislave ku škode
Ing. M. S., čím získali spolu s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech 597.165,-Sk
(19.822,25 €)
obžalovaní D. B., J. Z., J. S. a R. S. v bode 9/ - (v obţalobe bod 23B)
po tomto čine v Rimavskej Sobote na benzínovej čerpacej stanici Slovnaft dňa 26.01.2000
okolo 15.00 hod. po predchádzajúcom uverejnení inzerátu o predaji vozidla v časopise Avízo
na základe vzájomnej dohody o rozdelení si úloh, vylákali od MVDr. S. N.
sumu 490.000,-Sk (16.265,02 €), a to tým spôsobom, ţe mu predali predmetné osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI za sumu 490.000,-Sk (16.265,02 €) ako pravé,
vediac, ţe pochádza z trestného činu, pričom pri osobnom stretnutí s menovaným
dňa 22.01.2000, kedy bola spísaná kúpna zmluva a následnom predaji vozidla dňa 26.01.2000
vystupoval za jeho majiteľa J. Z., vydávajúc sa za zaťa D. K. pouţijúc falšované
splnomocnenie na jeho osobu opatrené falšovanou pečiatkou notárskeho úradu, kedy MVDr.
S. N. aj odovzdal falšovaný technický preukaz ako pravý,
ktorý dňa 23.01.2000 J. S. a R. S. prevzali od J. K. a za pouţitia ďalšieho falšovaného
splnomocnenia D. K. na meno D. B. overeného falšovanou pečiatkou notárskeho úradu toto
vozidlo D. B., J. S., J. Z. a J. K. dňa 26.01.2000 prehlásili na nového majiteľa MVDr. S. N.,
čím spôsobili menovanému škodu vo výške 490.000,-Sk (16.265,02 €),
obžalovaný J. S. v bode 10/ - (v obţalobe bod 24)
na bliţšie nezistenom mieste v mesiaci február 2001 prostredníctvom J. K. a ďalšej
nestotoţnenej osoby po vzájomnej dohode odovzdal J. K. tri kusy svojich fotografií za účelom
ich pouţitia na výrobu falšovaných osobných dokladov s cieľom
ich ďalšieho vyuţitia pri predaji osobných motorových vozidiel, a tak mu J. K.
asi o týţdeň po ich prevzatí odovzdal sfalšované osobné doklady, a to občiansky preukaz
č. S. a vodičský preukaz č. S. vystavené na meno M. O.,
nar. X. s falšovanou pečiatkou ODI OR PZ v Trnave 2 a vodičský preukaz
č. S. vystavený na meno M. S., nar. X., všetky s fotografiou
J. S., ktoré si tento uschoval vo svojom byte na ulici S. č. X. v P. v úmysle ich pouţitia ako
pravých, pričom tieto doklady boli nájdené a zaistené u obvineného počas domovej
prehliadky dňa 26.11.2001,
v bode 11/ - (v obţalobe bod 25)
na bliţšie nezistenom mieste v období od 04.10.2000 do 01.03.2001 si prostredníctvom
J. K. a ďalšej nestotoţnenej osoby zadováţil falšovaný technický preukaz
SC č. 426983 k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia 1,8, ŠPZ: ZV – 383 AL,
číslo karosérie VIN: TMBBL41U1Y2405308/1999, číslo motora AGU 252653/1999,
striebornej metalízy na meno P. V. za účelom jeho ďalšieho pouţitia,
ktorý si uschoval vo svojom byte na ulici S. č. X. v P. v úmysle jeho ďalšieho pouţitia ako
pravého, kde bol tento počas domovej prehliadky dňa 26.11.2001 nájdený a zaistený, pričom
vykonanou expertízou bolo zistené, ţe zapísané identifikačné údaje patria inému vozidlu zn.
Škoda Octavia, rovnakej farby, ktoré bolo ukradnuté dňa 01.10.2000 v Bratislave ku škode
firmy C. a.s. a uvedená ŠPZ bola ukradnutá z ďalšieho vozidla dňa 04.10.2000 vo Zvolene,
a preto pouţitím tohto technického preukazu ako pravého by obvinený získal spolu s J. K.
a nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech vo výške 478.833,-Sk (15.894,34 €),
obžalovaný M. U. v bode 12/ - (v obţalobe bod 26)
na bliţšie nezistenom mieste v období od 18.01.2000 do 09.02.2000 si prostredníctvom ďalšej
nestotoţnenej osoby zadováţil osobné motorové vozidlo zn. VW BORA 1,9 TDI, striebornej
metalízy, s pozmeneným číslom karosérie VIN: WVWZZZ1JZYW440893 a pozmeneným
číslom motora AHF239931, ktoré dňa 09.02.2000 za pouţitia falšovanej faktúry
č. 124/2000nw od firmy P. Bratislava, falšovaného technického preukazu
SC č. 448143 a za vyuţitia dôvery T. S. a M. M. sa pokúsil prihlásiť predmetné vozidlo do
evidencie motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Trenčíne na
T. S., avšak k tomuto nedošlo, nakoľko po ohliadke vozidla bolo zistené, ţe technický
preukaz je falšovaný, a preto M. U. ukryl vozidlo
a toto bolo zaistené aţ 09.10.2002 v autobazári spoločnosti D. s.r.o. v Banskej Bystrici,
predmetné vozidlo bolo ukradnuté v Bratislave v noci zo dňa 18.01.2000 na 19.01.2000
ku škode firmy I., čím obvinený získal neoprávnený prospech vo výške 712.872,-Sk
(23.663,02 €).
10 5 To 13/2011
Za to bol obţalovaný D. B. odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia
§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť)
mesiacov, pričom na výkon uloţeného trestu bol podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaný M. U. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia
§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov,
pričom výkon uloţeného trestu mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.
Obţalovaný JUDr. J. U. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia
§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka,
pričom výkon uloţeného trestu mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
U tohto obţalovaného súd vypustil skutky popísané v bode 2A, 2B obţaloby.
Obţalovaný J. S. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia
§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov, pričom na výkon uloţeného trestu bol podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaný R. S. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia
§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Výkon uloţeného trestu bol obţalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.
Obţalovaný J. Z. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia
§ 35 ods. 2, § 40 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Súčasne u tohto obţalovaného súd podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18. februára 2003
11 5 To 13/2011
sp. zn. 3 T 7/01, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
U obţalovaného J. V. súd podľa § 24 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. upustil
od potrestania. V jeho prípade rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. júla 2011.
Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obţalovaní
D. B. a J. Z. do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 3384-5) a v zákonom stanovenej lehote
podali odvolanie obţalovaní JUDr. J. U., M. U.
a krajský prokurátor.
Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 3414 - 3415) uviedol,
ţe odvolanie podáva do výroku o treste v neprospech obţalovaných D. B.,
M. U., J. S., R. S., J. Z. a v prípade obţalovaného
JUDr. J. U. podáva odvolanie do viny i trestu v jeho neprospech.
Proti skutkovým zisteniam krajského súdu vo vzťahu k obţalovaným
D. B., M. U., J. S., R. S.
a J. Z. nemá výhrady, avšak s trestami, ktoré krajský súd obţalovaným uloţil
za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. nesúhlasí. Poukázal, ţe všetci obţalovaní sa dopustili
mimoriadne závaţnej trestnej činnosti, spôsobili ňou značnú škodu a zároveň sa v značnom
rozsahu obohatili, pričom viacerí obţalovaní páchali trestnú činnosť dlhšiu dobu a zrejme
predstavovala ich zdroj obţivy. Trestnú činnosť páchali ako organizovaná skupina
sofistikovanou a zakrytou formou. Z toho dôvodu sú tresty odňatia slobody uloţené pod dolnú
hranicu trestnej sadzby u týchto obţalovaných neprimerané a v rozpore so zásadami ukladania
trestov. V prípade obţalovaného J. Z. okrem toho vytýkal krajskému súdu, ţe trest
je v rozpore so zásadami, ktoré upravujú ukladanie súhrnného trestu. Obţalovanému bol totiţ
uloţený niţší trest ako trest zrušený, uloţený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen
z 18. februára 2003 sp. zn. 3 T 7/2001.
Vo vzťahu k obţalovanému JUDr. J. U. prokurátor v dôvodoch odvolania vytýkal
súdu, ţe vypustil u tohto obţalovaného skutky pod bodom 2A, 2B obţaloby.
V tejto súvislosti poukázal na časovú súvislosť, pričom skutok v bode 1/ bol spáchaný
tými istými osobami skôr, ako vypustený skutok. Obţalovaný pri skutku v bode 1/ vedel
12 5 To 13/2011
akým spôsobom legalizujú a následne predávajú odcudzené vozidlá. Poukázal
aj na usvedčujúcu výpoveď spoluobţalovaného M. U. Podľa jeho názoru sa krajský súd
dôsledne nevysporiadal so všetkým dôkazmi svedčiacimi v neprospech obţalovaného
JUDr. J. U. Záverom svojho odvolania ţiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť
a vrátiť vec krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obţalovaný D. B. včas podané odvolanie písomne sám odôvodnil aţ podaním došlým
na najvyšší súd 11. apríla 2012. V dôvodoch svojho odvolania ţiadal, aby odvolací súd
preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo
a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo všetkých jeho výrokoch voči všetkým obţalovaným
podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby
podľa § 226 písm. a/ Tr. por., pretoţe nebolo preukázané, ţe skutok, pre ktorý je stíhaný sa
stal. V prípade, ţe jeho návrhu odvolací súd nevyhovie, navrhol napadnutý rozsudok
pre závaţné procesné pochybenia zrušiť a vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie. V dôvodoch
taktieţ poukazoval na skutočnosť, ţe zo strany vyšetrovateľa bolo porušené jeho právo nebyť
trestne stíhaný dvakrát za rovnaký trestný čin a právo na obhajobu. V tejto súvislosti uviedol,
ţe uznesenie o vznesení obvinenia z 03. decembra 2001, ktorým sa prvýkrát začalo trestné
stíhanie, mu nebolo doručené. Ďalšie uznesenie vyšetrovateľa je zo 04. decembra 2001,
ktoré mu bolo doručené toho istého dňa. Nebol oboznámený s podstatou obvinenia prvého
uznesenia, a preto sa nemohol voči nemu brániť. Okrem toho vytýkal, ţe zaloţením
nepríslušnosti orgánov činných v trestnom konaní, bolo porušené jeho právo na zákonného
sudcu.
Obhajca obţalovaného M. U. v písomných dôvodoch odvolania
(č.l. 3419 - 3421) uviedol, ţe odvolanie podáva do výroku o vine i uloţenom treste.
Rozhodnutie súdu je zaloţené len na domnienkach. V priebehu dokazovania nebol
produkovaný ţiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval z úmyselného konania.
Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe v jeho prípade nebol stotoţnený samotný predmet
trestnej činnosti. Súd sa uspokojil iba s konštatovaním, ţe vozidlo, ktoré malo byť predmetom
jeho trestnej činnosti je to isté, ktoré bolo nájdené a zaistené dňa 09. októbra 2002
v autobazáre D. v Banskej Bystrici. Súd v tomto smere nevykonal ţiadny dôkaz. Samotné
vozidlo, ktoré prihlasoval na Dopravnom inšpektoráte v Trenčíne, bolo zákonne poistené,
preto nemohlo ísť o vozidlo, ktoré by nebolo predtým evidované. Z toho dôvodu nemoţno
súhlasiť so záverom súdu, ţe sa snaţil prihlasovať kradnuté vozidlo,
13 5 To 13/2011
a tak legalizovať príjem z trestnej činnosti. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k jeho osobe
povaţuje za nesprávne, a preto navrhol napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa jeho osoby
zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby.
Podaním došlým na súd prvého stupňa 14. júla 2011 (č.l. 3442 - 3445) odôvodnil včas
podané odvolanie aj samotný obţalovaný M. U., ktorý v jeho dôvodoch poukazoval
na porušenie jeho práva na obhajobu. Vytýkal súdu, ţe bol uznaný vinným zo skutku,
pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie. Vyšetrovateľ ho obvinil z viacerých skutkov
na základe uznesenia zo 04. decembra 2001. Vyšetrovateľ mu rozšíril obvinenie uznesením
z 03. decembra 2001, ktoré však nikdy neprevzal a nebolo mu doručené.
Pretoţe 03.decembra 2001 bolo vydané iné uznesenie ako 04. decembra 2001 a jeho znenie
nekorešponduje s uznesením z 04. decembra 2001, bolo porušené jeho právo
na obhajobu, nemohol sa brániť a podať proti nemu riadnu sťaţnosť. Vyšetrovateľ
mu iba prípisom z 22. novembra 2002 oznámil rozšírenie obvinenia pre ďalší skutok
(kópiu vyrozumenia priloţil k odvolaniu). Podľa jeho názoru mal vyšetrovateľ pre tento ďalší
skutok vzniesť voči nemu obvinenie podľa § 163 ods. 1 Tr. por. Ku skutkovej časti
napadnutého rozsudku uviedol, ţe v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nebol
vykonaný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, ţe mal zabezpečiť zmiznutie vozidla alebo mal
vedomosť o tom, ţe vozidlo pochádzalo z krádeţe. Vozidlo, ktoré malo byť zaistené niekde
v autobazári nemusí byť to isté vozidlo. Vytýkal súdu, ţe k zaistenému vozidlu nebol vôbec
vypočutý zástupca autobazáru, ktorý si ani škodu neuplatňoval. Ďalším porušením jeho práva
na obhajobu bolo, ţe svedok J. P. (č.l. 2124 - 2125) nebol vypočutý zákonným spôsobom.
O jeho výsluchu totiţ nebol jeho obhajca vyrozumený a bol vykonaný
bez prítomnosti jeho obhajcu. Nebol vypočutý ani svedok P. K., ktorý kúpil vozidlo
a poukazoval, ţe v čase predaja vozidla sa nachádzal vo väzbe v Košiciach.
Namietal, ţe vozidlo, ktoré sa mal pokúsiť zlegalizovať jeho prihlásením, nie je totoţné
s vozidlom, ktoré bolo zaistené v D. Súd sa vôbec nezaoberal listinným dôkazom
z č.l. 2120 – šekom o zaplatení zákonného poistenia. Okrem toho vytýkal súdu, ţe trestná
sadzba na trestný podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bola v rozpätí
od 2 do 8 rokov a nie ako uvádzal krajský súd.
Obţalovaný JUDr. J. U. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 3423 - 3435) uviedol,
ţe odvolanie podáva voči výroku o vine v bode 1A,1B, vo výroku o vypustení čiastkového
útoku v bode 2A, 2B obţaloby, ako aj do výroku o treste. V dôsledku závaţných procesných
14 5 To 13/2011
porušení navrhol napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušiť
vo všetkých jeho výrokoch voči všetkým obţalovaným a trestné stíhanie proti obţalovaným
podľa § 257 písm. b/ Tr. por. v nadväznosti na § 223 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
zastaviť. V prípade, ţe najvyšší súd tomuto návrhu nevyhovie, navrhol po zrušení rozsudku
vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. Následne citoval vybrané ustanovenia trestného
poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Podstatu jeho odvolania tvorili námietky procesného charakteru a vytýkal krajskému súdu,
ţe tieto nedostatky nenapravil. Rovnako ako obţalovaní D. B. a M. U. poukazoval, ţe vo veci
boli vydané dve uznesenia o vznesení obvinenia, pričom uznesenie z 3. decembra 2001 mu
nebolo doručené, čím došlo k porušeniu jeho práv. Uvedeným postupom bola zo strany
orgánov činných v trestnom konaní porušená jedna zo základných zásad trestného konania
„ne bis in idem“ (nie dvakrát o tom istom). Namietal, ţe trestné stíhanie viedol miestne
nepríslušný vyšetrovateľ, prokurátor a príkazy na domovú prehliadku vydal následne
nepríslušný súd. Vytýkal nedostatočné odôvodnenie týchto príkazov, preto povaţuje všetky
úkony, ktoré vzišli z týchto príkazov za nezákonné. V závere svojho odvolania poukazoval na
nedostatky v skutkových zisteniach a citoval jednotlivé ustanovenia Trestného zákona,
ktorých porušenie sa mu vytýkalo.
Obţalovaný J. Z. v dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojej
obhajkyne (č.l. 3453 - 3454) uviedol, ţe nemá ţiadne námietky voči právnej kvalifikácii ani
ku skutkovým zisteniam uvedených v bode 7/ napadnutého rozsudku.
K tomuto skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Krajský súd však pochybil,
keď ho uznal za vinného aj zo skutkov v bode 6A, 6B, v bodoch 8/ a 9/, ktorých spáchanie
od začiatku popiera. Vykonaným dokazovaním jeho vina nebola jednoznačne preukázaná.
Poukazoval na rozpory vo výpovedi manţelov V., ktorých výpovede
sa rozchádzajú v popise páchateľa. Ďalej namietal vykonanú rekogníciu a poukazoval
na svedecké výpovede potvrdzujúce jeho obranu. Taktieţ poukázal, ţe mu bol odcudzený
občiansky preukaz, ktorú skutočnosť riadne a včas nahlásil príslušným orgánom.
Podaním došlým najvyššiemu súdu 16. apríla 2012 navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o vine v bodoch 6A, 6B, 8/ a 9/ a vo výroku o treste, vinu uznať iba za skutok
v bode 7/ rozsudku a následne navrhol upustiť od uloţenia súhrnného trestu.
15 5 To 13/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom
na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov)
účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. X./1961 Zb.
o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení,
ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohli
odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Súd prvého stupňa sa totiţ nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok povaţovať za chybný (§ 258 ods. 1
písm. b/ Tr. por.), existujú závaţné pochybnosti o správnosti skutkových zistení (§ 258 ods. 1
písm. c/ Tr. por.) a zároveň boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 258 ods. 1
písm. d/, e/ Tr. por.). Tieto zistenia napokon viedli najvyšší súd k tomu, ţe o odvolaní
krajského prokurátora a obţalovaných rozhodol na neverejnom zasadnutí. Zistené chyby totiţ
nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. por.) nikto
nemôţe byť trestne stíhaný ako obvinený ináč neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom,
ktorý ustanovuje tento zákon.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol náleţite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh
strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať
všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
16 5 To 13/2011
Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov,
znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, ţe súd uvedené osoby sám vyslúcha.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní,
ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Ide o základné zásady trestného konania, pričom povinnosťou všetkých orgánov
činných v trestnom konaní je tieto zásady striktne dodrţiavať. V prerokúvanej veci
podľa zistenia najvyššieho súdu krajský súd, ako súd prvého stupňa, nepostupoval dôsledne
v intenciách citovaných ustanovení.
V prvom rade je potrebné uviesť, ţe v prerokúvanej veci krajský súd rozhodoval
na základe obţaloby Krajského prokurátora v Košiciach z 12. mája 2003 pod č. 1 Kv 88/01,
ktorú podal 13. mája 2003 na Krajský súd v Košiciach na obţalovaných D. B., M. U.,
JUDr. J. U., M. L., J. S., R. S., J. Z. a J. V.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. marca 2003 sp. zn. 2 T 8/2003
na neverejnom zasadnutí podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil trestnú vec Krajskému
súdu v Bratislave, ako súdu miestne príslušnému a po právoplatnosti uznesenia mu zaslal
spisový materiál. Krajský súd v Bratislave podanú obţalobu znovu prejednal na neverejnom
zasadnutí 10. septembra 2003 a uznesením sp. zn. 3 T 8/2003 podľa § 188 ods. 1
písm. a/ Tr. por. per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť a predloţil vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2004 sp. zn. Ndt 116/2003
v spore o príslušnosť rozhodol, ţe príslušným na vykonanie konania v trestnej veci
obvineného D. B. a spol. je Krajský súd v Bratislave.
Následne Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí 26. mája 2004 uznesením
rozhodol podľa § 23 ods. 1 Tr. por., ţe trestnú vec obvineného M. L. vylúčil zo spoločného
konania na samostatné konanie a súčasne podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam
neuznal svoju príslušnosť v trestnej veci obvineného D. B. a spol. a vec postúpil Krajskému
súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému.
17 5 To 13/2011
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2004
sp. zn. 5 T 3/2004 neuznal svoju príslušnosť a predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, ktorý uznesením z 30. marca 2005 sp. zn. 4 Ndt 24/2004 v spore o príslušnosť
znovu rozhodol, ţe na prejednanie veci je príslušný Krajský súd v Bratislave. Následne
v predmetnej veci najvyšší súd ešte dvakrát rozhodoval o návrhu predsedníčky senátu a potom
aj o návrhu strán na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu, pričom opakovane zotrval
na svojom pôvodnom stanovisku o príslušnosti Krajského súdu v Bratislave.
Fakticky sa vo veci začalo konať aţ 25. januára 2008 takmer po piatich rokoch od podania
obţaloby. Medzitým krajský súd právoplatne rozhodol v trestnej veci M. L., ktorého vec bola
vylúčená na samostatné konanie.
Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe vo veci vykonal všetky
dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu, čo mu umoţnilo vo veci rozhodnúť.
S týmto jeho konštatovaním však nemoţno súhlasiť, pretoţe vo veci neboli vykonané všetky
dostupné dôkazy, preto je rozhodnutie krajského súdu predčasné. V priebehu prípravného
konania boli zadováţené dôkazy aj na preverenie obrany obţalovaných, ktorým však
zo strany súdu nebola venovaná ţiadna pozornosť a súd ich napriek návrhu prokurátora
uvedeného v obţalobe na hlavnom pojednávaní nevykonal. Najvyšší súd taktieţ zistil,
ţe ani odôvodnenie rozsudku nie je na poţadovanej úrovni a nezodpovedá poţiadavkám
ustanovenia § 125 Tr. por. Súd sa obmedzil len na stručnú reprodukciu jednotlivých dôkazov,
ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Z odôvodnenia však
nevyplýva, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nereagoval na obranné tvrdenia
jednotlivých obţalovaných. Z toho dôvodu sú oprávnené námietky obţalovaných,
ţe súd nevykonal ţiadne dôkazy, ktoré svedčili aj v ich prospech. Za daného stavu je potom
rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné. Dokonca rozhodnutie nie je v súlade s tým,
ako bolo vyhlásené na hlavnom pojednávaní, pretoţe na strane 8 rozsudku sa uvádza,
ţe skutok v bode 9 mali spáchať obţalovaní D. B., J. Z., J. S.
a R. S., pričom v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č.l. 3383 (strana 18 zápisnice)
je uvedené, ţe skutok spáchali J. Z., J. S. a R. S..
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe podstatu trestnej činnosti obţalovaných
tvoria majetkové trestné činy, pri ktorých je dôleţité zistiť skutočnú výšku majetkového
prospechu, o ktorý sa mali obţalovaní obohatiť, nakoľko výška spôsobenej škody
je kvalifikačným kritériom pre právne posúdenie konania obţalovaných. Krajský súd
18 5 To 13/2011
v posudzovanej veci tomuto nevenoval náleţitú pozornosť a nevykonal za tým účelom
dôkazy. Pokiaľ aj vykonal dôkazy, a to prečítaním znaleckých posudkov podľa § 213 ods. 1
Tr. por., tak ich nevykonal zákonným spôsobom, preto nemoţno na takto vykonané dôkazy
pri rozhodovaní prihliadať. Krajský súd zrejme opomenul, ţe podľa ustanovenia § 213 ods. 1
Tr. por. moţno na hlavnom pojednávaní prečítať posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie
listiny, nie však znalecké posudky.
Dôkaz prečítaním znaleckého posudku moţno na hlavnom pojednávaní
v zmysle § 211 ods. 4 Tr. por. vykonať iba vtedy, ak znalec bol pred podaním posudku
poučený podľa § 106, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor
i obţalovaný s tým súhlasia.
V posudzovanej veci podával posudky Kriminalistický a expertízny ústav PZ,
resp. znalec Ing. M. V., ktorý stanovil hodnotu jednotlivých vozidiel v čase
ich odcudzenia, preto mal súd na hlavnom pojednávaní buď vypočuť znalcov, resp. za súhlasu
strán postupovať podľa 211 ods. 4 Tr. por., ktorý postup napokon navrhoval aj prokurátor
v podanej obţalobe. Netreba pritom zabúdať, ţe znalecké dokazovanie bolo vykonané
aj za účelom overenia pravosti dokladov od vozidiel, resp. zistenia neoprávnených zásahov
do identifikačných znakov jednotlivých vozidiel, ako aj posúdenie streľby schopnosti
zaistenej zbrane u obţalovaného Z. Keďţe hodnotiť moţno iba dôkazy vykonané zákonným
spôsobom, krajský súd bude musieť pri všetkých znaleckých posudkoch postupovať v súlade
s Trestným poriadkom. Konkrétne sa to týka bodov 1 – 3 ako aj bodov
6 – 12 rozsudku. Bez vykonania týchto dôkazov procesným spôsobom nebude môcť ustáliť
skutkový stav.
Z ďalších pochybení, ktoré najvyšší súd zistil v rámci svojej prieskumnej povinnosti je
potrebné spomenúť, ţe krajský súd na hlavnom pojednávaní 29. januára 2010 vykonal
dokazovanie okrem iného aj prečítaním listinných dôkazov z č.l. 1182 - 1209/zv. IV.
vo vzťahu k bodom 1A, B rozsudku (faktúra, kúpne zmluvy, záloţná zmluva atď.),
avšak vo svojom rozhodnutí nezaujal k vykonaným dôkazom ţiadne stanovisko.
Na druhej strane nevykonal dôkazy prečítaním listinných dôkazov z č.l. 2308, 2317
a 2319/zv. VIII. (prepisy hovorov obv. L. svedčiace o vzájomnej prepojenosti obvinených,
resp. úradný záznam spísaný k operatívnej previerke, preto nebol dôvod
na vylúčenie trestného stíhania obv. L. na samostatné konanie). Za danej dôkaznej situácie
19 5 To 13/2011
však ani najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, ţe skutky popísané v bodoch 1 - 3
sa udiali spôsobom popísaným v tzv. skutkovej vete. K menšiemu pochybeniu došlo
iba pri skutku v bode 1A, B, kde je uvedené vţdy iné číslo technického preukazu, ktorý mal
byť sfalšovaný. Nemoţno však súhlasiť so záverom krajského súdu v prípade obţalovaného
JUDr. U., pokiaľ vypustil skutky pod bodom 2 obţaloby. Na jednej strane v bode 1
mal nepochybne preukázané, ţe JUDr. U. sa dopustil popísaných skutkov, ale uţ o mesiac,
hoci išlo o rovnaký postup, mal o jeho vine pochybnosti. Takéto hodnotenie dôkazov
zo strany krajského súdu odporuje základným zásadám logiky. V tomto smere si najvyšší súd
plne osvojil námietky prokurátora uvedené v dôvodoch jeho odvolania. Napokon aj z popisu
skutkov v bode 2A, B napadnutého rozsudku vyplýva, ţe obţalovaní mali získať neoprávnený
prospech, resp. sa mali podeliť o zisk z predaja auta.
Rovnako nedôsledne pri objasňovaní skutkového stavu postupoval krajský súd
aj v bode 4/ rozsudku, ktorým uznal obţalovaného D. B. za vinného z trestného činu
zanedbania povinnej výţivy. Ku skutku vypočul iba matku maloletého Z. P. ako aj starú
matku, A. M.. Opomenul, ţe vyšetrovateľ zabezpečil k tomuto skutku aj ďalšie listinné
dôkazy, predovšetkým rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 4. mája 2000 sp. zn. 14 Nc 87/00
(č.l. 2191/zv.VII.), ktorým súd schválil dohodu rodičov o zverení dieťaťa do výchovy matky
a otec dieťaťa bol zaviazaný platiť výţivné vo výške 2000,- Sk mesačne k rukám matky.
Napriek tomu, ţe uvedený dôkaz nevykonal, pri ustálení skutkového stavu z neho vychádzal
a vyhodnotil ho spolu s ostatnými na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi, čo je v rozpore s vyššie
citovanou zásadou v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné
v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu vykonať dokazovanie nielen prečítaním
citovaného rozsudku ale aj prečítaním ostatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov
(č.l. 2192 - 2209a/zv. VII.). Okrem toho zo spisu vyplýva, ţe krajský súd opomenul
obţalovaného B. poučiť podľa § 214 Tr. zák. o účinnej ľútosti.
Čo sa týka bodu 5/ rozsudku obţalovaný D. B. čiastočne priznal spáchanie tohto
skutku, pričom súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal zo svedeckých výpovedí I. M.
a M. H. Treba pripomenúť, ţe priznanie obţalovaného nezbavuje orgány činné v trestnom
konaní, teda ani súd, preskúmať všetky okolnosti prípadu. V prípravnom konaní bol k tomuto
bodu vypočutý aj ďalší svedok J. J. (č.l. 2154/zv.VII.) predavač elektropredajne, ktorý
obţalovaným vydal predmetný televízny prijímač. V spise sa nachádza i kópia potvrdenia
20 5 To 13/2011
(č.l. 2151) ako aj ďalšie listinné dôkazy na č.l. 2158 - 2173/zv.VII., preto bolo na hlavnom
pojednávaní potrebné vykonať aj tieto dôkazy.
Čo sa týka bodu 6/ rozsudku, obţalovaný Z. spáchanie týchto skutkov v celom
rozsahu popieral. Krajský súd jeho vinu zaloţil predovšetkým na svedeckej výpovedi
manţelov V., ale v prípravnom konaní boli k tomuto bodu zadováţené za účelom preverenia
obhajoby obţalovaného aj ďalšie dôkazy, ktorým však súd v priebehu dokazovania na
hlavnom pojednávaní nevenoval ţiadnu pozornosť. Nielenţe tieto dôkazy nevykonal,
ale z jeho rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo zvolil taký postup pri dokazovaní.
Pritom manţelka obţalovaného A. Z. a svedkyňa Mgr. A. H. potvrdzujú obranu
obţalovaného, ţe nebol 16. októbra 2000 v Trenčianskej Teplej.
Svedkyňa Mgr. H. dokonca vydala čestné prehlásenie (č.l. 1734/zv.V.), ţe uvedeného dňa
jednala s obţalovaným vo veci exekúcie. Za danej situácie bude potrebné na hlavnom
pojednávaní vypočuť najmä Mgr. H. na uvedené okolnosti a tieţ k vystavenému čestnému
prehláseniu, nakoľko vo svojej svedeckej výpovedi z 25. februára 2003
(č.l. 1706 - 1707/zv.V.) si na presný dátum jednania s obţalovaným nespomenula.
Samozrejme, ţe k tomuto bodu je potrebné v súlade s ustanovením § 211 ods. 4 Tr. por.
vykonať dôkaz prečítaním znaleckých posudkov.
Čo sa týka bodu 7/ rozsudku, krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie na výpovedi
obţalovaného Z., ktorý v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní skutok nepopieral.
Aj v tomto prípade bol znalecký posudok Kriminalistického expertízneho ústavu z odboru
balistiky (č.l. 794 - 796/zv.III.) na hlavnom pojednávaní prečítaný
iba podľa § 213 ods. 1 Tr. por., a preto nie je moţné na takto vykonaný dôkaz prihliadať.
Z toho vyplýva, ţe ani v tomto bode nebol skutkový stav náleţite zistený, a preto je potrebné
doplniť dokazovanie znaleckým posudkom.
V rámci svojej prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil nedostatky aj pri skutkoch
uvedených v bodoch 8 – 12. Okrem uţ vyššie spomenutých nedostatkov v súvislosti
so znaleckými posudkami krajský súd pochybil, keď nevykonal všetky potrebné na vec
vzťahujúce sa dôkazy, hoci ich mal k dispozícii. Predovšetkým je potrebné uviesť, ţe krajský
súd na hlavnom pojednávaní iba prečítal svedeckú výpoveď J. K. z č.l. 978/zv. IV., ktorý
vyuţil svoje právo a pred vyšetrovateľom k veci nevypovedal. Všetci obţalovaní spáchanie
skutkov popierali, pričom na spáchaní skutkov (8 - 11) sa mal podieľať práve svedok J. K.,
21 5 To 13/2011
preto bolo povinnosťou súdu menovaného predvolať na hlavné pojednávanie a vypočuť.
Nemoţno totiţ vylúčiť, ţe svedok K. sa rozhodne napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu
vo veci vypovedať. Pri páchaní trestnej činnosti mali byť pouţité i falšované splnomocnenia
overené notármi, avšak súd ţiadne dôkazy v tomto smere nevykonal. Pritom v prípravnom
konaní vyšetrovateľ vypočul aj konkrétne notárky (JUDr. M. Č., JUDr. T. Š. č.l. 1819 -
1821/zv.VI.), resp. zabezpečil vyjadrenie notárskeho úradu JUDr. P. (č.l. 2132/zv.VII.). Bez
vykonania týchto dôkazov však nemoţno ustáliť skutkový stav.
Okrem toho obţalovaný J. Z. na svoju obranu uvádzal, ţe 26. januára 2000
mal opravnú skúšku na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene. Jeho obranu potvrdila
jeho manţelka A. Z. i asistentka na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene
Ing. E. B., u ktorej vykonal skúšku. V prípravnom konaní boli k tejto skutočnosti zadováţené
i ďalšie listinné dôkazy (kópia indexu obţalovaného, zoznam poslucháčov dištančného štúdia,
resp. boli vypočutí bývalí spoluţiaci obţalovaného) avšak na hlavnom pojednávaní neboli
tieto dôkazy vykonané. Obţalovaný taktieţ doloţil do spisu pokladničné doklady z nákupu
stavebného materiálu z uvedeného dňa, vypočutý bol aj majiteľ predajne Ing. M. M., ale ani
tieto dôkazy súd nevykonal.
Obţalovaný R. S. taktieţ uvádzal, ţe skutku z 26. januára 2000 sa nemohol dopostiť,
nakoľko bol v tom čase v Rakúsku, nakoľko vykonával súkromnú prepravu osôb, ktoré
pracovali v Rakúsku. V prípravnom konaní k tomu boli vypočuté svedkyne
S. M., Ľ. M., E. H., E. M. (č.l. 1869 - 1887/zv.VI.), zadováţená kópia pasu obţalovaného
(č.l. 1966), ale ani tieto dôkazy súd nevykonal. Nie je moţné tieto dôkazy ignorovať. Krajský
súd sa musí v rámci spravodlivého procesu zaoberať aj dôkazmi, ktoré svedčia v prospech
obţalovaných a tieto riadne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. V tejto
súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie právnej kvalifikácie v bode
9, nakoľko z neho nevyplýva ako súd dospel k záveru, ţe obţalovaní sa tohto činu dopustili
ako členovia organizovanej skupiny.
Rovnaké nedostatky zistil najvyšší súd aj v prípade obţalovaného M. U. – bod 12
rozsudku, kde krajský súd okrem nesprávneho postupu pri čítaní znaleckého posudku
nevykonal ani ďalšie potrebné dôkazy, hoci ich mal k dispozícii. Predovšetkým je potrebné
vytknúť, ţe nevypočul svedka Ing. K. O. (č.l. 2115/zv.VII.), vedúceho autobazáru D., ako aj
22 5 To 13/2011
J. P. (č.l. 2124) a nevykonal dokazovanie prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných
dôkazov (č.l. 2120 - 2140).
Napokon najvyšší súd zistil, ţe krajský súd vo výroku o vine v prípade obţalovaných
citoval iba porušenie Trestného zákona bez toho, aby vymedzil účinnosť konkrétnej právnej
normy, ktorú pouţil. Treba si uvedomiť, ţe obţalovaní mali páchať trestnú činnosť
ešte v rokoch 1999 aţ 2001, preto bolo potrebné skúmať z hľadiska časovej pôsobnosti,
znenie ktorej právnej normy je pre obţalovaných priaznivejšie. Krajský súd rozhodol o vine
obţalovaných aţ v roku 2011, teda za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Časová pôsobnosť v tomto zákone je upravená v ustanovení § 2 ods. 1,
podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona,
ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Rovnako upravoval časovú pôsobnosť aj Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v ustanovení
§ 16 ods. 1, ktorý v danom prípade pouţil aj krajský súd. Opomenul však, ţe uvedený zákon
bol niekoľkokrát novelizovaný, a preto bolo povinnosťou krajského súdu skúmať,
ktoré znenie je pre obţalovaných priaznivejšie. Ako uţ bolo vyššie uvedené, v prípade
trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom
pre posudzovanie trestnosti činu páchateľa z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona
v zmysle § 16 ods. 1, je i výška spôsobenej škody, resp. majetkového prospechu.
Pri stanovení výšky škody sa vychádza z výšky minimálnej mzdy, ktorá bola v kritickom
období taktieţ opakovane menená zákonom resp. vládnym nariadením. Výška minimálnej
mzdy sa zvyšovala a tým sa zároveň menili kritéria pre stanovenie škody značnej a škody
veľkého rozsahu. V posudzovanej veci to môţe mať zásadný vplyv pre právnu kvalifikáciu
konania obţalovaných. Z toho dôvodu bude potrebné, aby sa krajský súd zameral aj na otázku
časovej pôsobnosti jednotlivých zákonov. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína,
ţe nie je moţné pri určovaní výšky škody postupovať tak, ako to urobil krajský vo svojom
rozhodnutí (viď str. 21 - 22 rozsudku), kde u jednotlivých obţalovaných fakticky sčítal škodu,
ktorá mala byť spôsobená trestným činom podvodu s výškou prospechu, ktorý mali získať
trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
23 5 To 13/2011
Najvyšší súd v rámci prieskumnej povinnosti preskúmal aj výroky o trestoch,
ktoré boli obţalovaným uloţené napadnutým rozsudkom a dospel k záveru, ţe zo strany
krajského súdu došlo k pochybeniu aj pri ukladaní trestu. Uloţené tresty povaţuje najvyšší
súd za príliš mierne a sú v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať
ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobil aj na ostatných členov
spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na moţnosť
nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy
tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto okolnosť.
Na druhej strane aj najvyšší súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci tresty
uloţené v rámci základnej trestnej sadzby by boli pre všetkých obţalovaných neprimerane
prísne. Preto podľa názoru najvyššieho súdu postupoval krajský súd správne, keď u všetkých
obţalovaných aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Skutky sa stali
ešte v roku 1999, pričom trestné stíhanie obţalovaných bolo začaté v roku 2001.
Obţaloba bola podaná 13. mája 2003, pričom vo veci sa začalo konať na prvom hlavnom
pojednávaní aţ 25. januára 2008 a súd vo veci rozhodol aţ po troch rokoch konania
napadnutým rozsudkom.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné
veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote
poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému taktieţ pristúpila
Slovenská republika.
24 5 To 13/2011
Z toho dôvodu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku po toľkých rokoch v prípade
obţalovaných (bez ich zavinenia) nemoţno ani podľa názoru najvyššieho súdu povaţovať
za konanie bez prieťahov a konaním v primeranej lehote. Preto tresty odňatia slobody
vymerané v rámci zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na dĺţku času, ktorý uplynul
od spáchania skutkov a celkovú dĺţku trestného konania, by boli v prípade obţalovaných
neprimerane prísne. V takýchto prípadoch podľa ustálenej praxe najvyššieho súdu moţno
pouţiť zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného vyplýva, ţe krajský súd
síce správne pouţil toto zmierňovacie ustanovenie, avšak tresty uloţené obţalovaným
boli neprimerane mierne.
Krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom ani pri zaraďovaní obţalovaných
do výkonu trestu, nakoľko pouţil nesprávne ustanovenie Trestného zákona. Rovnako treba
súhlasiť s názorom prokurátora, ţe zo strany súdu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia
§ 35 ods. 2 Tr. zák. v prípade obţalovaného J. Z. V jeho prípade krajský súd ukladal súhrnný,
pričom mu uloţil miernejší trest, ako mu bol uloţený skôr uloţeným rozsudkom iného súdu.
Je evidentné, ţe krajský súd v čase svojho rozhodovania nemal k dispozícii spis Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 3 T 7/2001, pri ukladaní trestu vychádzal iba z odpisu rozsudku, ktorá
skutočnosť mala za následok jeho pochybenie. V prípadoch ukladania súhrnného trestu musí
mať súd vţdy k dispozícii spis o predchádzajúcom odsúdení a oboznámiť sa s jeho obsahom.
Obţalovaní D. B., JUDr. J. U. a M. U. v dôvodoch svojho odvolania zhodne namietali,
ţe v ich prípade došlo k porušeniu zákona, pričom poukazovali na zásadu „ne bis in idem“.
Toto porušenie videli v tom, ţe voči nim bolo zo strany vyšetrovateľa vznesené obvinenie
uzneseniami z 3. decembra 2001, ktoré uznesenie im nebolo doručené a ďalšie uznesenie je zo
4. decembra 2001, ktoré prevzali. Ako dôkaz doloţili k odvolaniu overenú kópiu uznesenia
vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Košiciach zo 4. decembra 2001 č. ČVS:
KUV-107/OVV-2001, ktorým podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začal a súčasne podľa § 163 ods. 1
Tr. por. začal trestné stíhanie voči nim.
Po preskúmaní spisového materiálu však najvyšší súd zistil, ţe v spise sa nachádza
iba uznesenie vyšetrovateľa z 3. decembra 2001 (č.l. 1 - 3/zv. I.), ktoré všetci traja obţalovaní
podľa pripojených doručeniek prevzali 4. decembra 2001. Porovnaním tohto uznesenia
s uznesením, ktoré doloţili obţalovaní k odvolaniu, najvyšší súd zistil zhodnosť v obsahu
i úprave, rozdiel bol iba v dátumoch a pečiatka na uznesení doloţenom obţalovanými je v inej
25 5 To 13/2011
polohe. Poloha pečiatky je ako na uznesení o vznesení obvinenia obv. M. L. (č.l. 6). Ţiadne
iné uznesenie zo 4. decembra 2001, ktorým by bolo vznesené obvinenie
týmto obţalovaným, sa v spise nenachádza. Nič však nebráni tomu, aby krajský súd
na objasnenie tejto okolnosti vypočul bývalého vyšetrovateľa Ing. M. O.,
ktorý je pod uvedeným uznesením podpísaný. Napokon tento bývalý vyšetrovateľ
bol vypočutý ako svedok na hlavnom pojednávaní aj v konaní teraz
uţ ods. M. G., rod. L. V tejto súvislosti najvyšší súd povaţuje
za potrebné dodať, ţe obţalovaní zrejme nepochopili zmysel a podstatu tejto zásady.
Rovnako neodôvodnené sú námietky obţalovaného JUDr. J. U., ţe vo veci konal
nepríslušný vyšetrovateľ, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku mala za následok,
ţe boli odňatí zákonnému sudcovi. V tomto smere najvyšší súd ţiadne procesné pochybenia
nezistil. Obţalovaný JUDr. J. U. namietal aj nezákonnosť domovej prehliadky,
ktorá bola v jeho dome vykonaná na základe príkazu sudcu dňa 4. decembra 2001.
Uvedený príkaz bol vydaný na základe návrhu prokurátora podľa § 83 ods. 1 Tr. por. sudcom
Okresného súdu Košice I z 3. decembra 2001 sp. zn. 8 Ntv V 48/2001 (č.l. 302 - 303/zv.I.),
ktorý bol síce stručne ale dostatočne odôvodnený. Napriek tomu bude vhodné pripojiť
uvedený spis a oboznámiť ho na hlavnom pojednávaní.
Obţalovaný JUDr. J. U. taktieţ namietal nezákonnosť prehliadky priestorov
jeho advokátskej kancelárie, pretoţe mu nebol doručený príkaz vyšetrovateľa na prehliadku
priestorov v zmysle § 83a ods. 1 Tr. por. K zápisnici o vykonaní prehliadky týchto priestorov
sú pripojené doručenky zo 4. decembra 2001 (č.l. 336, č.l. 345/zv.I.) podpísané obţalovaným
na ktorých je uvedené, ţe ide o príkazy na prehliadku iných priestorov. V spise sa však
nachádza iba súhlas krajského prokurátora z 30. novembra 2001 (č.l. 304)
č. I KO V 21/2001-22 s vykonaním prehliadky, ktorý vo svojej výpovedi spomenula
aj svedkyňa Mgr. B. V. (č.l. 1176/zv.IV.). Na preverenie tejto obrany obţalovaného bude
potrebné vyţiadať od Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice predmetný príkaz
a oboznámiť sa s ním. Ak sa potvrdí, ţe vyšetrovateľ príkaz na prehliadku iných priestorov
v zmysle § 83a ods. 1 Tr. por. nevydal a napriek tomu bola prehliadka kancelárskych
priestorov obţalovaného vykonaná, nemoţno na dôkazy získané pri tejto prehliadke
prihliadať. To však neznamená, ţe ostatné dôkazy, vykonané v posudzovanej veci
sú nezákonné.
26 5 To 13/2011
Rovnako neodôvodnené sú námietky obţalovaného M. U., ktorý namietal,
ţe mu nebolo vznesené obvinenie pre skutok, z ktorého bol uznaný za vinného,
pričom vyšetrovateľ mu iba písomne oznámil rozšírenie obvinenia. Zo strany obţalovaného
ide o nesprávny výklad ustanovenia § 163 ods. 1 Tr. por. Vyšetrovateľ postupoval
v jeho prípade v súlade so zákonom. Obţalovaný totiţ opomenul, ţe vyšetrovateľ mu vzniesol
obvinenie podľa § 163 ods. 1 Tr. por. uznesením z 3. decembra 2001, kedy bol účinný
Trestný poriadok v znení zák. č. 253/2001 Z. z. V tom čase účinné znenie dokonca
nevyţadovalo od vyšetrovateľa aby rozširoval obvinenie pre ďalší čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu, ktorý vyšiel najavo v priebehu vyšetrovania. Túto povinnosť
vyšetrovateľa priniesla aţ novela Trestného poriadku zákonom č. 457/2003 Z. z.
z 21. októbra 2003, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2003. V jeho prípade vyšetrovateľ
postupoval dokonca nad rámec zákona, keď mu písomne 11. novembra 2002
(č.l. 55 - 56/zv.I.) oznámil rozšírenie obvinenia pre ďalší čiastkový útok. Uvedenú povinnosť
vyšetrovateľ v tom čase nemal. Obţalovanému treba zároveň pripomenúť, ţe o ţiadny nový
skutok, ako to má na mysli § 163 ods. 3 Tr. por., nešlo.
Vzhľadom na zistené pochybenia krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil vo vzťahu
k obţalovaným D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S. a J. Z. v celom rozsahu zrušil
a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude vykonať úkony, nevykonanie ktorých
sa v tomto rozhodnutí vytýka, prípadne vykonať i ďalšie dôkazy, ktoré budú nevyhnutné
na zistenie skutkového stavu veci, starostlivo vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade
s ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo, ako aj v ich súhrne a následne vo veci meritórne
v súlade so zákonom rozhodnúť (§ 264 ods. 1 Tr. por.).
Nad rámec uvedeného treba uviesť, ţe v spise sa nachádza i podanie P. V.
z 11. októbra 2011 (č.l. 3461), ktorým sa doţadoval nápravy, pretoţe v rozsudku chýba výrok
o náhrade škody, pričom nárok na náhradu si včas uplatnil. Zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní z 25. januára 2005 (č.l. 2879) však vyplýva, ţe súd uznesením podľa § 206
ods. 2, § 44 ods. 4 Tr. por. nepripustil P. V. s jeho nárokmi do konania. Za daného stavu
potom menovaný nie je oprávnený ani na podanie prípadných opravných prostriedkov, a preto
sa jeho podaním najvyšší súd bliţšie nezaoberal. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby
P. V. svoje nároky na náhradu škody uplatňoval v inom konaní.
27 5 To 13/2011
P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 12. apríla 2012
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová