Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/13/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného

D. B. a spol. pre pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa

§ 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2012

v Bratislave o odvolaniach krajského prokurátora a obţalovaných D. B.,

M. U., JUDr. J. U. a J. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 27. mája 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa , , , , účinného do 31. decembra 2005

sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obţalovaným D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S. a J. Z.

z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa účinného do 31. decembra 2005 sa trestná v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2011 sp. zn.

boli obţalovaní D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S.,

J. Z. a J. V. uznaní za vinných, a to

obž. D. B. zo skutkov v bode 1A, 2A, 3A rozsudku právne posúdených

ako pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák., v bode 2A spáchaného

v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej

pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,

2

zo skutkov v bode 1B, 2B, 3B právne posúdených ako pokračovací trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 1B

spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák., zo skutku

v bode 4/ právne posúdeného ako trestný čin zanedbania povinnej výţivy

podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., zo skutku v bode 5/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1 Tr. zák.,

zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

obž. M. U. zo skutku v bode 12/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/,

ods. 3 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,

obž. JUDr. J. U. zo skutku v bode 1A/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/,

ods. 3 Tr. zák.,

zo skutku v bode 1B/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.,

obž. J. S. zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák.,

zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným

činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

3

zo skutku v bode 10/ právne posúdeného ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 176 ods. 1 Tr. zák.,

zo skutku v bode 11/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. v štádiu prípravy

podľa § 7 ods. 1 Tr. zák.,

obž. R. S. zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b, ods. 3 Tr. zák.,

zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným

činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

obž. J. Z. zo skutku v bode 6A/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, b/,

ods. 3 Tr. zák.,

zo skutku v bode 6B/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,

zo skutku v bode 7/ právne posúdeného ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania

podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

zo skutku v bode 8/ právne posúdeného ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák.,

zo skutku v bode 9/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu

s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej

uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

4

obž. J. V. zo skutku v bode 5/ právne posúdeného ako trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mali

dopustiť na skutkovom základe, ţe

obžalovaní D. B. a JUDr. J. U. v bode 1 – (v obţalobe bod 1)

A/ na bliţšie nezistenom mieste v období od 17.07.1999 do 10.09.1999 si spoločným

konaním po vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh zabezpečili od nestotoţnenej

osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI bielej farby, s pozmeneným

číslom motora: AHF 387436 a s falšovaným technickým preukazom SC č. 458270,

ktoré následne dňa 10.09.1999 na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Trenčín

s pouţitím falšovanej faktúry č. od firmy H. a.s. bolo prihlásené nestotoţnenou

osobou na druţku JUDr. J. U., J. K., kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: TN – 616 AO a vydané

osvedčenie o evidencii vozidla č. SD 325419, vozidlo bolo odcudzené 17.07.1999

v Bratislave ku škode Ing. M. S. a toto mali

vo svojej drţbe aţ do 19.11.1999, pričom obaja vedeli o nelegálnom pôvode tohto vozidla,

čím získali pre seba neoprávnený prospech vo výške 516.089,-Sk (17.131,02 €),

B/ po tomto čine v Trenčíne na ulici Legionárskej č.10 v kancelárii JUDr. J. U.

19.11.1999 na základe tam spísanej kúpnej zmluvy vylákali od V. G. sumu 370.000,-Sk

(12.281,75 €), a to tým spôsobom. ţe mu predali predmetné motorové vozidlo zn. Škoda

Octavia 1,9 TDI ako pravé za sumu 370.000,-Sk (12.281,75 €) a odovzdali mu falšovaný

technický preukaz SC č. 485270 ako pravý, pričom vedeli, ţe auto pochádza z krádeţe a zisk

z predaja si rozdelili, čím menovanému spôsobili škodu vo výške

370.000,-Sk (12.281,75 €),

obžalovaný D. B. v bode 2/ - (v obţalobe bod 2)

A/ na bliţšie neurčenom mieste v období od 17.08.1999 do 08.11.1999 si spoločným konaním

po vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh, zabezpečili od nestotoţnenej osoby

osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom

karosérie VIN: WVWZZZ3BZXE177889, pozmeneným číslom motora AFN 699374

a s falšovaným technickým preukazom SC č. 462285, ktoré následne dňa 08.11.1999

na Okresnom dopravnom inšpektoráte Trenčín OR PZ za pouţitia falšovanej faktúry

5

č. zo dňa 03.11.1999 od firmy P. Bratislava vystavenej na meno D. B. prihlásili

na D. B., kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: TN – 212 AP a vydané osvedčenie o evidencii

vozidla, pričom obaja obvinení vedeli o nelegálnom pôvode tohto vozidla, toto bolo

odcudzené dňa 17.08.1999 ku škode firmy A. s.r.o. Bratislava a toto mali vo svojej drţbe aţ

do 17.12.1999, čím získali pre seba neoprávnený prospech vo výške 709.958,-Sk (23.566,29

€),

B/ po tomto čine v Trenčíne na ulici Legionárskej č.10 v kancelárii JUDr. J. U.

dňa 17.12.1999 na základe tam spísanej kúpnej zmluvy po tom, čo sa D. B. vydával za

zamestnanca spoločnosti vyrábajúcej motorové vozidlá, vylákali od I. S. sumu 470.000,-Sk

(15.601,14 €), a to tým spôsobom, ţe mu predali predmetné motorové vozidlo zn. VW Passat

1,9 TDI ako pravé za sumu 470.000,-Sk (15.601,14 €), pričom vedeli, ţe auto pochádza

z krádeţe a zisk z predaja si rozdelili, čím menovanému spôsobili škodu vo výške

470.000,-Sk (15.601,14 €),

obžalovaný D. B. v bode 3/ - (v obţalobe bod 3)

A/ na bliţšie nezistenom mieste v období mesiaca február 2000 si zabezpečil od nestotoţnenej

osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, zelenej metalízy s pozmeneným

číslom karosérie VIN: TMBZZZ1UOY2982631 a pozmeneným číslom motora AHF 231710,

a to za účelom ďalšieho predaja, pričom vedel, ţe predmetné motorové vozidlo pochádza

z krádeţe a jeho identifikačné údaje boli pozmenené, toto bolo odcudzené dňa 07.02.2000

v Bratislave ku škode firmy M. s.r.o. Bratislava, čím získal spolu s nestotoţnenou osobou

neoprávnený prospech 551.776,-Sk (18.315,61 €),

B/ po tomto čine v Bratislave na benzínovej čerpacej stanici Slovnaft v bliţšie nezistenom

čase v mesiaci február 2000 po tom, čo sa vydával za predajcu firmy H. s.r.o. Bratislava,

vylákal od M. D., rod. K. sumu 400.000,-Sk (13.277,57 €), a to tým spôsobom, ţe jej predal

za účasti ďalšej nestotoţnenej osoby predmetné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI

ako pravé na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.01.2000, pričom vedel, ţe auto

pochádza z krádeţe, čím menovanej spôsobil škodu vo výške 400.000,-Sk (13.277,57 €),

6

v bode 4/ - (v obţalobe bod 4)

v Ivanovciach, okr. Trenčín a inde, si za obdobie od 19.11.1999 do júla 2005 s výnimkou

obdobia od 16.11.2000 do 15.11.2001 a od 04.12.2001 do 04.02.2003, kedy bol vo väzbe,

úmyselne neplnil vyţivovaciu povinnosť voči svojmu synovi maloletému

M. M., nar. X., hoci táto mu vyplýva zo zákona o rodine a zároveň

aj bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 04.05.2000,

právoplatným dňa 11.05.2000 vo výške 2.000,-Sk (66,39 €) mesačne vţdy k 15. dňu

v mesiaci vopred k rukám matky oprávnenej osoby Z. M., a tak dlhuje

za uvedené obdobie menovanej sumu vo výške 2.655,06 €,

obžalovaní D. B. a J. V. v bode 5 – (v obţalobe bod 5)

v Trenčíne v predajni E. na M. č. X., dňa 03.10.2000 získali farebný televízny prijímač zn.

Philips 28PT v hodnote 23.999,-Sk (796,62 €) a to tým spôsobom, ţe J. V. predloţil

nepravdivé potvrdenie o výške príjmu od firmy W. s.r.o., ktoré mu zadováţil D. B. a na

podklade tohto potvrdenia uzatvoril J. V. úverovú zmluvu č. 201310075 so spoločnosťou H.

a zaplatil akontáciu vo výške 4.799,-Sk (159,30 €), ktoré mu dal D. B. a ktorý bol v zmysle

zmluvy ručiteľom J. V., následne D. B. odpredal tento televízor neznámej osobe, pričom

neuhradili ani jednu z povinných 12 splátok, čím spôsobili uvedenej spoločnosti škodu vo

výške 23.999,-Sk (796,62 €),

obžalovaný J. Z. v bode 6 – (v obţalobe bod 21)

A/ na bliţšie nezistenom mieste v období od 17.09.2000 do 06.10.2000 si zabezpečil

od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi 1,9 TDI,

striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie VIN: TMBGP41U1Y2882843

a falšovaným technickým preukazom SC č. 498344 za účelom ďalšieho predaja, ktoré bolo

dňa 06.10.2000 prostredníctvom R. D. a nestotoţnenej osoby prevedené

na menovaného (R. D.), ktorý o pôvode vozidla nemal ţiadnu vedomosť,

a do 16.10.2000 toto vozidlo J. Z. uţíval, pričom vedel, ţe pochádza z krádeţe,

toto bolo odcudzené dňa 17.09.2000 v Bratislave ku škode firmy Ing. J. , čím získal spolu

s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech vo výške 601.954,-Sk (X..981,21 €),

7

B/ po tomto čine v Trenčianskej Teplej na ţelezničnej stanici dňa 16.10.2000 okolo obeda

po predchádzajúcom uverejnení inzerátu o predaji vozidla v časopise Avízo a po osobnom

jednaní dňa 12.10.2000, vylákal od P. V. sumu 580.000,-Sk (19.252,47 €),

a to tým spôsobom, ţe mu predal predmetné osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Octavia 1,9 TDI ako pravé za sumu 580.000,-Sk (19.252,47 €), o čom spísali

kúpno – predajnú zmluvu, pričom pri predaji vystupoval ako jeho majiteľ s menom

R. D., nar. X., trvale bytom D. a preukázal sa pozmeneným občianskym preukazom SF č.

425 969, v ktorom bola jeho fotografia a súčasne P. V. odovzdal falšovaný technický preukaz

ako pravý, čím mu spôsobil škodu vo výške 580.000,-Sk (19.252,47 €),

v bode 7/ - (v obţalobe bod 22)

vo Zvolene na trhovisku v bliţšie nezistenom čase v období od mája 2001 do 12.09.2001

si zakúpil od nestotoţnenej osoby pištoľ zn. CZ vzor 75 kal. 9mm Luger a 116 ks nábojov

kal. 9mm Luger do tejto zbrane, na ktorých drţanie nemal povolenie, pričom túto zbraň ukryl

vo svojom byte vo Z. na ulici J. č. X., kde táto bola nájdená a zaistená spolu s nábojmi pri

domovej prehliadke u obvineného dňa 12.09.2001,

obžalovaní J. Z., J. S. a R. S. v bode 8/ - (v obţalobe bod 23A)

v Poltári a inde v období od 20.08.1999 do 26.01.2000 po tom, čo J. K. v období

od 17.08.1999 do 20.08.1999 zabezpečil od nestotoţnenej osoby osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, striebornej metalízy s pozmeneným číslom karosérie

VIN: TMBBP41U4Y2308088 a falšovaným technickým preukazom SC č. 366753,

toto uţívali spolu s J. K., pričom vedeli, ţe vozidlo pochádza z krádeţe

a dňa 20.08.1999 bolo nestotoţnenou osobou za pouţitia falšovanej faktúry č. 31425 od firmy

H. s.r.o. vystavenej na meno D. K. prihlásené na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ

v Novom Meste nad Váhom na osobu menovaného, ktorý o pôvode vozidla nemal ţiadnu

vedomosť, kedy bola vozidlu pridelená ŠPZ: NM 742 AJ, predmetné vozidlo bolo odcudzené

v noci zo dňa 17.08.1999 na 18.08.1999 v Bratislave ku škode

Ing. M. S., čím získali spolu s nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech 597.165,-Sk

(19.822,25 €)

8

obžalovaní D. B., J. Z., J. S. a R. S. v bode 9/ - (v obţalobe bod 23B)

po tomto čine v Rimavskej Sobote na benzínovej čerpacej stanici Slovnaft dňa 26.01.2000

okolo 15.00 hod. po predchádzajúcom uverejnení inzerátu o predaji vozidla v časopise Avízo

na základe vzájomnej dohody o rozdelení si úloh, vylákali od MVDr. S. N.

sumu 490.000,-Sk (16.265,02 €), a to tým spôsobom, ţe mu predali predmetné osobné

motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI za sumu 490.000,-Sk (16.265,02 €) ako pravé,

vediac, ţe pochádza z trestného činu, pričom pri osobnom stretnutí s menovaným

dňa 22.01.2000, kedy bola spísaná kúpna zmluva a následnom predaji vozidla dňa 26.01.2000

vystupoval za jeho majiteľa J. Z., vydávajúc sa za zaťa D. K. pouţijúc falšované

splnomocnenie na jeho osobu opatrené falšovanou pečiatkou notárskeho úradu, kedy MVDr.

S. N. aj odovzdal falšovaný technický preukaz ako pravý,

ktorý dňa 23.01.2000 J. S. a R. S. prevzali od J. K. a za pouţitia ďalšieho falšovaného

splnomocnenia D. K. na meno D. B. overeného falšovanou pečiatkou notárskeho úradu toto

vozidlo D. B., J. S., J. Z. a J. K. dňa 26.01.2000 prehlásili na nového majiteľa MVDr. S. N.,

čím spôsobili menovanému škodu vo výške 490.000,-Sk (16.265,02 €),

obžalovaný J. S. v bode 10/ - (v obţalobe bod 24)

na bliţšie nezistenom mieste v mesiaci február 2001 prostredníctvom J. K. a ďalšej

nestotoţnenej osoby po vzájomnej dohode odovzdal J. K. tri kusy svojich fotografií za účelom

ich pouţitia na výrobu falšovaných osobných dokladov s cieľom

ich ďalšieho vyuţitia pri predaji osobných motorových vozidiel, a tak mu J. K.

asi o týţdeň po ich prevzatí odovzdal sfalšované osobné doklady, a to občiansky preukaz

č. S. a vodičský preukaz č. S. vystavené na meno M. O.,

nar. X. s falšovanou pečiatkou ODI OR PZ v Trnave 2 a vodičský preukaz

č. S. vystavený na meno M. S., nar. X., všetky s fotografiou

J. S., ktoré si tento uschoval vo svojom byte na ulici S. č. X. v P. v úmysle ich pouţitia ako

pravých, pričom tieto doklady boli nájdené a zaistené u obvineného počas domovej

prehliadky dňa 26.11.2001,

9

v bode 11/ - (v obţalobe bod 25)

na bliţšie nezistenom mieste v období od 04.10.2000 do 01.03.2001 si prostredníctvom

J. K. a ďalšej nestotoţnenej osoby zadováţil falšovaný technický preukaz

SC č. 426983 k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia 1,8, ŠPZ: ZV – 383 AL,

číslo karosérie VIN: TMBBL41U1Y2405308/1999, číslo motora AGU 252653/1999,

striebornej metalízy na meno P. V. za účelom jeho ďalšieho pouţitia,

ktorý si uschoval vo svojom byte na ulici S. č. X. v P. v úmysle jeho ďalšieho pouţitia ako

pravého, kde bol tento počas domovej prehliadky dňa 26.11.2001 nájdený a zaistený, pričom

vykonanou expertízou bolo zistené, ţe zapísané identifikačné údaje patria inému vozidlu zn.

Škoda Octavia, rovnakej farby, ktoré bolo ukradnuté dňa 01.10.2000 v Bratislave ku škode

firmy C. a.s. a uvedená ŠPZ bola ukradnutá z ďalšieho vozidla dňa 04.10.2000 vo Zvolene,

a preto pouţitím tohto technického preukazu ako pravého by obvinený získal spolu s J. K.

a nestotoţnenou osobou neoprávnený prospech vo výške 478.833,-Sk (15.894,34 €),

obžalovaný M. U. v bode 12/ - (v obţalobe bod 26)

na bliţšie nezistenom mieste v období od 18.01.2000 do 09.02.2000 si prostredníctvom ďalšej

nestotoţnenej osoby zadováţil osobné motorové vozidlo zn. VW BORA 1,9 TDI, striebornej

metalízy, s pozmeneným číslom karosérie VIN: WVWZZZ1JZYW440893 a pozmeneným

číslom motora AHF239931, ktoré dňa 09.02.2000 za pouţitia falšovanej faktúry

č. 124/2000nw od firmy P. Bratislava, falšovaného technického preukazu

SC č. 448143 a za vyuţitia dôvery T. S. a M. M. sa pokúsil prihlásiť predmetné vozidlo do

evidencie motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Trenčíne na

T. S., avšak k tomuto nedošlo, nakoľko po ohliadke vozidla bolo zistené, ţe technický

preukaz je falšovaný, a preto M. U. ukryl vozidlo

a toto bolo zaistené aţ 09.10.2002 v autobazári spoločnosti D. s.r.o. v Banskej Bystrici,

predmetné vozidlo bolo ukradnuté v Bratislave v noci zo dňa 18.01.2000 na 19.01.2000

ku škode firmy I., čím obvinený získal neoprávnený prospech vo výške 712.872,-Sk

(23.663,02 €).

10

Za to bol obţalovaný D. B. odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia

§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť)

mesiacov, pričom na výkon uloţeného trestu bol podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaný M. U. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia

§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov,

pričom výkon uloţeného trestu mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.

Obţalovaný JUDr. J. U. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia

§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka,

pričom výkon uloţeného trestu mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.

U tohto obţalovaného súd vypustil skutky popísané v bode 2A, 2B obţaloby.

Obţalovaný J. S. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia

§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov, pričom na výkon uloţeného trestu bol podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaný R. S. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia

§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Výkon uloţeného trestu bol obţalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.

Obţalovaný J. Z. bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia

§ 35 ods. 2, § 40 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Súčasne u tohto obţalovaného súd podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18. februára 2003

11

sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obţalovaného J. V. súd podľa § 24 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. upustil

od potrestania. V jeho prípade rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. júla 2011.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obţalovaní

D. B. a J. Z. do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 3384-5) a v zákonom stanovenej lehote

podali odvolanie obţalovaní JUDr. J. U., M. U.

a krajský prokurátor.

Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 3414 - 3415) uviedol,

ţe odvolanie podáva do výroku o treste v neprospech obţalovaných D. B.,

M. U., J. S., R. S., J. Z. a v prípade obţalovaného

JUDr. J. U. podáva odvolanie do viny i trestu v jeho neprospech.

Proti skutkovým zisteniam krajského súdu vo vzťahu k obţalovaným

D. B., M. U., J. S., R. S.

a J. Z. nemá výhrady, avšak s trestami, ktoré krajský súd obţalovaným uloţil

za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. nesúhlasí. Poukázal, ţe všetci obţalovaní sa dopustili

mimoriadne závaţnej trestnej činnosti, spôsobili ňou značnú škodu a zároveň sa v značnom

rozsahu obohatili, pričom viacerí obţalovaní páchali trestnú činnosť dlhšiu dobu a zrejme

predstavovala ich zdroj obţivy. Trestnú činnosť páchali ako organizovaná skupina

sofistikovanou a zakrytou formou. Z toho dôvodu sú tresty odňatia slobody uloţené pod dolnú

hranicu trestnej sadzby u týchto obţalovaných neprimerané a v rozpore so zásadami ukladania

trestov. V prípade obţalovaného J. Z. okrem toho vytýkal krajskému súdu, ţe trest

je v rozpore so zásadami, ktoré upravujú ukladanie súhrnného trestu. Obţalovanému bol totiţ

uloţený niţší trest ako trest zrušený, uloţený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen

z 18. februára 2003 sp. zn. .

Vo vzťahu k obţalovanému JUDr. J. U. prokurátor v dôvodoch odvolania vytýkal

súdu, ţe vypustil u tohto obţalovaného skutky pod bodom 2A, 2B obţaloby.

V tejto súvislosti poukázal na časovú súvislosť, pričom skutok v bode 1/ bol spáchaný

tými istými osobami skôr, ako vypustený skutok. Obţalovaný pri skutku v bode 1/ vedel

12

akým spôsobom legalizujú a následne predávajú odcudzené vozidlá. Poukázal

aj na usvedčujúcu výpoveď spoluobţalovaného M. U. Podľa jeho názoru sa krajský súd

dôsledne nevysporiadal so všetkým dôkazmi svedčiacimi v neprospech obţalovaného

JUDr. J. U. Záverom svojho odvolania ţiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť

a vrátiť vec krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obţalovaný D. B. včas podané odvolanie písomne sám odôvodnil aţ podaním došlým

na najvyšší súd 11. apríla 2012. V dôvodoch svojho odvolania ţiadal, aby odvolací súd

preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo

a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo všetkých jeho výrokoch voči všetkým obţalovaným

podľa , , , , a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby

podľa , pretoţe nebolo preukázané, ţe skutok, pre ktorý je stíhaný sa

stal. V prípade, ţe jeho návrhu odvolací súd nevyhovie, navrhol napadnutý rozsudok

pre závaţné procesné pochybenia zrušiť a vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie. V dôvodoch

taktieţ poukazoval na skutočnosť, ţe zo strany vyšetrovateľa bolo porušené jeho právo nebyť

trestne stíhaný dvakrát za rovnaký trestný čin a právo na obhajobu. V tejto súvislosti uviedol,

ţe uznesenie o vznesení obvinenia z 03. decembra 2001, ktorým sa prvýkrát začalo trestné

stíhanie, mu nebolo doručené. Ďalšie uznesenie vyšetrovateľa je zo 04. decembra 2001,

ktoré mu bolo doručené toho istého dňa. Nebol oboznámený s podstatou obvinenia prvého

uznesenia, a preto sa nemohol voči nemu brániť. Okrem toho vytýkal, ţe zaloţením

nepríslušnosti orgánov činných v trestnom konaní, bolo porušené jeho právo na zákonného

sudcu.

Obhajca obţalovaného M. U. v písomných dôvodoch odvolania

(č.l. 3419 - 3421) uviedol, ţe odvolanie podáva do výroku o vine i uloţenom treste.

Rozhodnutie súdu je zaloţené len na domnienkach. V priebehu dokazovania nebol

produkovaný ţiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval z úmyselného konania.

Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe v jeho prípade nebol stotoţnený samotný predmet

trestnej činnosti. Súd sa uspokojil iba s konštatovaním, ţe vozidlo, ktoré malo byť predmetom

jeho trestnej činnosti je to isté, ktoré bolo nájdené a zaistené dňa 09. októbra 2002

v autobazáre D. v Banskej Bystrici. Súd v tomto smere nevykonal ţiadny dôkaz. Samotné

vozidlo, ktoré prihlasoval na Dopravnom inšpektoráte v Trenčíne, bolo zákonne poistené,

preto nemohlo ísť o vozidlo, ktoré by nebolo predtým evidované. Z toho dôvodu nemoţno

súhlasiť so záverom súdu, ţe sa snaţil prihlasovať kradnuté vozidlo,

13

a tak legalizovať príjem z trestnej činnosti. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k jeho osobe

povaţuje za nesprávne, a preto navrhol napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa jeho osoby

zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby.

Podaním došlým na súd prvého stupňa 14. júla 2011 (č.l. 3442 - 3445) odôvodnil včas

podané odvolanie aj samotný obţalovaný M. U., ktorý v jeho dôvodoch poukazoval

na porušenie jeho práva na obhajobu. Vytýkal súdu, ţe bol uznaný vinným zo skutku,

pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie. Vyšetrovateľ ho obvinil z viacerých skutkov

na základe uznesenia zo 04. decembra 2001. Vyšetrovateľ mu rozšíril obvinenie uznesením

z 03. decembra 2001, ktoré však nikdy neprevzal a nebolo mu doručené.

Pretoţe 03.decembra 2001 bolo vydané iné uznesenie ako 04. decembra 2001 a jeho znenie

nekorešponduje s uznesením z 04. decembra 2001, bolo porušené jeho právo

na obhajobu, nemohol sa brániť a podať proti nemu riadnu sťaţnosť. Vyšetrovateľ

mu iba prípisom z 22. novembra 2002 oznámil rozšírenie obvinenia pre ďalší skutok

(kópiu vyrozumenia priloţil k odvolaniu). Podľa jeho názoru mal vyšetrovateľ pre tento ďalší

skutok vzniesť voči nemu obvinenie podľa Ku skutkovej časti

napadnutého rozsudku uviedol, ţe v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nebol

vykonaný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, ţe mal zabezpečiť zmiznutie vozidla alebo mal

vedomosť o tom, ţe vozidlo pochádzalo z krádeţe. Vozidlo, ktoré malo byť zaistené niekde

v autobazári nemusí byť to isté vozidlo. Vytýkal súdu, ţe k zaistenému vozidlu nebol vôbec

vypočutý zástupca autobazáru, ktorý si ani škodu neuplatňoval. Ďalším porušením jeho práva

na obhajobu bolo, ţe svedok J. P. (č.l. 2124 - 2125) nebol vypočutý zákonným spôsobom.

O jeho výsluchu totiţ nebol jeho obhajca vyrozumený a bol vykonaný

bez prítomnosti jeho obhajcu. Nebol vypočutý ani svedok P. K., ktorý kúpil vozidlo

a poukazoval, ţe v čase predaja vozidla sa nachádzal vo väzbe v Košiciach.

Namietal, ţe vozidlo, ktoré sa mal pokúsiť zlegalizovať jeho prihlásením, nie je totoţné

s vozidlom, ktoré bolo zaistené v D. Súd sa vôbec nezaoberal listinným dôkazom

z č.l. 2120 – šekom o zaplatení zákonného poistenia. Okrem toho vytýkal súdu, ţe trestná

sadzba na trestný podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku bola v rozpätí

od 2 do 8 rokov a nie ako uvádzal krajský súd.

Obţalovaný JUDr. J. U. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 3423 - 3435) uviedol,

ţe odvolanie podáva voči výroku o vine v bode 1A,1B, vo výroku o vypustení čiastkového

útoku v bode 2A, 2B obţaloby, ako aj do výroku o treste. V dôsledku závaţných procesných

14

porušení navrhol napadnutý rozsudok podľa , , , , zrušiť

vo všetkých jeho výrokoch voči všetkým obţalovaným a trestné stíhanie proti obţalovaným

podľa v nadväznosti na a

zastaviť. V prípade, ţe najvyšší súd tomuto návrhu nevyhovie, navrhol po zrušení rozsudku

vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. Následne citoval vybrané ustanovenia trestného

poriadku, a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Podstatu jeho odvolania tvorili námietky procesného charakteru a vytýkal krajskému súdu,

ţe tieto nedostatky nenapravil. Rovnako ako obţalovaní D. B. a M. U. poukazoval, ţe vo veci

boli vydané dve uznesenia o vznesení obvinenia, pričom uznesenie z 3. decembra 2001 mu

nebolo doručené, čím došlo k porušeniu jeho práv. Uvedeným postupom bola zo strany

orgánov činných v trestnom konaní porušená jedna zo základných zásad trestného konania

„ne bis in idem“ (nie dvakrát o tom istom). Namietal, ţe trestné stíhanie viedol miestne

nepríslušný vyšetrovateľ, prokurátor a príkazy na domovú prehliadku vydal následne

nepríslušný súd. Vytýkal nedostatočné odôvodnenie týchto príkazov, preto povaţuje všetky

úkony, ktoré vzišli z týchto príkazov za nezákonné. V závere svojho odvolania poukazoval na

nedostatky v skutkových zisteniach a citoval jednotlivé ustanovenia ,

ktorých porušenie sa mu vytýkalo.

Obţalovaný J. Z. v dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojej

obhajkyne (č.l. 3453 - 3454) uviedol, ţe nemá ţiadne námietky voči právnej kvalifikácii ani

ku skutkovým zisteniam uvedených v bode 7/ napadnutého rozsudku.

K tomuto skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Krajský súd však pochybil,

keď ho uznal za vinného aj zo skutkov v bode 6A, 6B, v bodoch 8/ a 9/, ktorých spáchanie

od začiatku popiera. Vykonaným dokazovaním jeho vina nebola jednoznačne preukázaná.

Poukazoval na rozpory vo výpovedi manţelov V., ktorých výpovede

sa rozchádzajú v popise páchateľa. Ďalej namietal vykonanú rekogníciu a poukazoval

na svedecké výpovede potvrdzujúce jeho obranu. Taktieţ poukázal, ţe mu bol odcudzený

občiansky preukaz, ktorú skutočnosť riadne a včas nahlásil príslušným orgánom.

Podaním došlým najvyššiemu súdu 16. apríla 2012 navrhol zrušiť napadnutý rozsudok

vo výroku o vine v bodoch 6A, 6B, 8/ a 9/ a vo výroku o treste, vinu uznať iba za skutok

v bode 7/ rozsudku a následne navrhol upustiť od uloţenia súhrnného trestu.

15

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení neskorších predpisov)

účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. X./1961 Zb.

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov, po zistení,

ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa , preskúmal podľa

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohli

odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý

rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa sa totiţ nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými

pre rozhodnutie, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok povaţovať za chybný (§ 258 ods. 1

písm. b/ ), existujú závaţné pochybnosti o správnosti skutkových zistení (

písm. c/ ) a zároveň boli porušené ustanovenia (

písm. d/, e/ ). Tieto zistenia napokon viedli najvyšší súd k tomu, ţe o odvolaní

krajského prokurátora a obţalovaných rozhodol na neverejnom zasadnutí. Zistené chyby totiţ

nebolo moţné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len ) nikto

nemôţe byť trestne stíhaný ako obvinený ináč neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,

aby bol náleţite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh

strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať

všetky okolnosti prípadu.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

16

Podľa konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov,

znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, ţe súd uvedené osoby sám vyslúcha.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní,

ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy,

ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Ide o základné zásady trestného konania, pričom povinnosťou všetkých orgánov

činných v trestnom konaní je tieto zásady striktne dodrţiavať. V prerokúvanej veci

podľa zistenia najvyššieho súdu krajský súd, ako súd prvého stupňa, nepostupoval dôsledne

v intenciách citovaných ustanovení.

V prvom rade je potrebné uviesť, ţe v prerokúvanej veci krajský súd rozhodoval

na základe obţaloby Krajského prokurátora v Košiciach z 12. mája 2003 pod č. ,

ktorú podal 13. mája 2003 na Krajský súd v Košiciach na obţalovaných D. B., M. U.,

JUDr. J. U., M. L., J. S., R. S., J. Z. a J. V.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. marca 2003 sp. zn.

na neverejnom zasadnutí podľa postúpil trestnú vec Krajskému

súdu v Bratislave, ako súdu miestne príslušnému a po právoplatnosti uznesenia mu zaslal

spisový materiál. Krajský súd v Bratislave podanú obţalobu znovu prejednal na neverejnom

zasadnutí 10. septembra 2003 a uznesením sp. zn. podľa § 188 ods. 1

písm. a/ per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť a predloţil vec Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2004 sp. zn.

v spore o príslušnosť rozhodol, ţe príslušným na vykonanie konania v trestnej veci

obvineného D. B. a spol. je Krajský súd v Bratislave.

Následne Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí 26. mája 2004 uznesením

rozhodol podľa , ţe trestnú vec obvineného M. L. vylúčil zo spoločného

konania na samostatné konanie a súčasne podľa per analogiam

neuznal svoju príslušnosť v trestnej veci obvineného D. B. a spol. a vec postúpil Krajskému

súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému.

17

Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2004

sp. zn. neuznal svoju príslušnosť a predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, ktorý uznesením z 30. marca 2005 sp. zn. v spore o príslušnosť

znovu rozhodol, ţe na prejednanie veci je príslušný Krajský súd v Bratislave. Následne

v predmetnej veci najvyšší súd ešte dvakrát rozhodoval o návrhu predsedníčky senátu a potom

aj o návrhu strán na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu, pričom opakovane zotrval

na svojom pôvodnom stanovisku o príslušnosti Krajského súdu v Bratislave.

Fakticky sa vo veci začalo konať aţ 25. januára 2008 takmer po piatich rokoch od podania

obţaloby. Medzitým krajský súd právoplatne rozhodol v trestnej veci M. L., ktorého vec bola

vylúčená na samostatné konanie.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe vo veci vykonal všetky

dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu, čo mu umoţnilo vo veci rozhodnúť.

S týmto jeho konštatovaním však nemoţno súhlasiť, pretoţe vo veci neboli vykonané všetky

dostupné dôkazy, preto je rozhodnutie krajského súdu predčasné. V priebehu prípravného

konania boli zadováţené dôkazy aj na preverenie obrany obţalovaných, ktorým však

zo strany súdu nebola venovaná ţiadna pozornosť a súd ich napriek návrhu prokurátora

uvedeného v obţalobe na hlavnom pojednávaní nevykonal. Najvyšší súd taktieţ zistil,

ţe ani odôvodnenie rozsudku nie je na poţadovanej úrovni a nezodpovedá poţiadavkám

ustanovenia Súd sa obmedzil len na stručnú reprodukciu jednotlivých dôkazov,

ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Z odôvodnenia však

nevyplýva, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nereagoval na obranné tvrdenia

jednotlivých obţalovaných. Z toho dôvodu sú oprávnené námietky obţalovaných,

ţe súd nevykonal ţiadne dôkazy, ktoré svedčili aj v ich prospech. Za daného stavu je potom

rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné. Dokonca rozhodnutie nie je v súlade s tým,

ako bolo vyhlásené na hlavnom pojednávaní, pretoţe na strane 8 rozsudku sa uvádza,

ţe skutok v bode 9 mali spáchať obţalovaní D. B., J. Z., J. S.

a R. S., pričom v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č.l. 3383 (strana 18 zápisnice)

je uvedené, ţe skutok spáchali J. Z., J. S. a R. S..

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe podstatu trestnej činnosti obţalovaných

tvoria majetkové trestné činy, pri ktorých je dôleţité zistiť skutočnú výšku majetkového

prospechu, o ktorý sa mali obţalovaní obohatiť, nakoľko výška spôsobenej škody

je kvalifikačným kritériom pre právne posúdenie konania obţalovaných. Krajský súd

18

v posudzovanej veci tomuto nevenoval náleţitú pozornosť a nevykonal za tým účelom

dôkazy. Pokiaľ aj vykonal dôkazy, a to prečítaním znaleckých posudkov podľa § 213 ods. 1

, tak ich nevykonal zákonným spôsobom, preto nemoţno na takto vykonané dôkazy

pri rozhodovaní prihliadať. Krajský súd zrejme opomenul, ţe podľa ustanovenia § 213 ods. 1

moţno na hlavnom pojednávaní prečítať posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie

listiny, nie však znalecké posudky.

Dôkaz prečítaním znaleckého posudku moţno na hlavnom pojednávaní

v zmysle vykonať iba vtedy, ak znalec bol pred podaním posudku

poučený podľa § 106, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor

i obţalovaný s tým súhlasia.

V posudzovanej veci podával posudky Kriminalistický a expertízny ústav PZ,

resp. znalec Ing. M. V., ktorý stanovil hodnotu jednotlivých vozidiel v čase

ich odcudzenia, preto mal súd na hlavnom pojednávaní buď vypočuť znalcov, resp. za súhlasu

strán postupovať podľa 211 ods. 4 , ktorý postup napokon navrhoval aj prokurátor

v podanej obţalobe. Netreba pritom zabúdať, ţe znalecké dokazovanie bolo vykonané

aj za účelom overenia pravosti dokladov od vozidiel, resp. zistenia neoprávnených zásahov

do identifikačných znakov jednotlivých vozidiel, ako aj posúdenie streľby schopnosti

zaistenej zbrane u obţalovaného Z. Keďţe hodnotiť moţno iba dôkazy vykonané zákonným

spôsobom, krajský súd bude musieť pri všetkých znaleckých posudkoch postupovať v súlade

s . Konkrétne sa to týka bodov 1 – 3 ako aj bodov

6 – 12 rozsudku. Bez vykonania týchto dôkazov procesným spôsobom nebude môcť ustáliť

skutkový stav.

Z ďalších pochybení, ktoré najvyšší súd zistil v rámci svojej prieskumnej povinnosti je

potrebné spomenúť, ţe krajský súd na hlavnom pojednávaní 29. januára 2010 vykonal

dokazovanie okrem iného aj prečítaním listinných dôkazov z č.l. 1182 - 1209/zv. IV.

vo vzťahu k bodom 1A, B rozsudku (faktúra, kúpne zmluvy, záloţná zmluva atď.),

avšak vo svojom rozhodnutí nezaujal k vykonaným dôkazom ţiadne stanovisko.

Na druhej strane nevykonal dôkazy prečítaním listinných dôkazov z č.l. 2308, 2317

a 2319/zv. VIII. (prepisy hovorov obv. L. svedčiace o vzájomnej prepojenosti obvinených,

resp. úradný záznam spísaný k operatívnej previerke, preto nebol dôvod

na vylúčenie trestného stíhania obv. L. na samostatné konanie). Za danej dôkaznej situácie

19

však ani najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, ţe skutky popísané v bodoch 1 - 3

sa udiali spôsobom popísaným v tzv. skutkovej vete. K menšiemu pochybeniu došlo

iba pri skutku v bode 1A, B, kde je uvedené vţdy iné číslo technického preukazu, ktorý mal

byť sfalšovaný. Nemoţno však súhlasiť so záverom krajského súdu v prípade obţalovaného

JUDr. U., pokiaľ vypustil skutky pod bodom 2 obţaloby. Na jednej strane v bode 1

mal nepochybne preukázané, ţe JUDr. U. sa dopustil popísaných skutkov, ale uţ o mesiac,

hoci išlo o rovnaký postup, mal o jeho vine pochybnosti. Takéto hodnotenie dôkazov

zo strany krajského súdu odporuje základným zásadám logiky. V tomto smere si najvyšší súd

plne osvojil námietky prokurátora uvedené v dôvodoch jeho odvolania. Napokon aj z popisu

skutkov v bode 2A, B napadnutého rozsudku vyplýva, ţe obţalovaní mali získať neoprávnený

prospech, resp. sa mali podeliť o zisk z predaja auta.

Rovnako nedôsledne pri objasňovaní skutkového stavu postupoval krajský súd

aj v bode 4/ rozsudku, ktorým uznal obţalovaného D. B. za vinného z trestného činu

zanedbania povinnej výţivy. Ku skutku vypočul iba matku maloletého Z. P. ako aj starú

matku, A. M.. Opomenul, ţe vyšetrovateľ zabezpečil k tomuto skutku aj ďalšie listinné

dôkazy, predovšetkým rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 4. mája 2000 sp. zn.

(č.l. 2191/zv.VII.), ktorým súd schválil dohodu rodičov o zverení dieťaťa do výchovy matky

a otec dieťaťa bol zaviazaný platiť výţivné vo výške 2000,- Sk mesačne k rukám matky.

Napriek tomu, ţe uvedený dôkaz nevykonal, pri ustálení skutkového stavu z neho vychádzal

a vyhodnotil ho spolu s ostatnými na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi, čo je v rozpore s vyššie

citovanou zásadou v zmysle Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné

v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu vykonať dokazovanie nielen prečítaním

citovaného rozsudku ale aj prečítaním ostatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov

(č.l. 2192 - 2209a/zv. VII.). Okrem toho zo spisu vyplýva, ţe krajský súd opomenul

obţalovaného B. poučiť podľa § 214 Tr. zák. o účinnej ľútosti.

Čo sa týka bodu 5/ rozsudku obţalovaný D. B. čiastočne priznal spáchanie tohto

skutku, pričom súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal zo svedeckých výpovedí I. M.

a M. H. Treba pripomenúť, ţe priznanie obţalovaného nezbavuje orgány činné v trestnom

konaní, teda ani súd, preskúmať všetky okolnosti prípadu. V prípravnom konaní bol k tomuto

bodu vypočutý aj ďalší svedok J. J. (č.l. 2154/zv.VII.) predavač elektropredajne, ktorý

obţalovaným vydal predmetný televízny prijímač. V spise sa nachádza i kópia potvrdenia

20

(č.l. 2151) ako aj ďalšie listinné dôkazy na č.l. 2158 - 2173/zv.VII., preto bolo na hlavnom

pojednávaní potrebné vykonať aj tieto dôkazy.

Čo sa týka bodu 6/ rozsudku, obţalovaný Z. spáchanie týchto skutkov v celom

rozsahu popieral. Krajský súd jeho vinu zaloţil predovšetkým na svedeckej výpovedi

manţelov V., ale v prípravnom konaní boli k tomuto bodu zadováţené za účelom preverenia

obhajoby obţalovaného aj ďalšie dôkazy, ktorým však súd v priebehu dokazovania na

hlavnom pojednávaní nevenoval ţiadnu pozornosť. Nielenţe tieto dôkazy nevykonal,

ale z jeho rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo zvolil taký postup pri dokazovaní.

Pritom manţelka obţalovaného A. Z. a svedkyňa Mgr. A. H. potvrdzujú obranu

obţalovaného, ţe nebol 16. októbra 2000 v Trenčianskej Teplej.

Svedkyňa Mgr. H. dokonca vydala čestné prehlásenie (č.l. 1734/zv.V.), ţe uvedeného dňa

jednala s obţalovaným vo veci exekúcie. Za danej situácie bude potrebné na hlavnom

pojednávaní vypočuť najmä Mgr. H. na uvedené okolnosti a tieţ k vystavenému čestnému

prehláseniu, nakoľko vo svojej svedeckej výpovedi z 25. februára 2003

(č.l. 1706 - 1707/zv.V.) si na presný dátum jednania s obţalovaným nespomenula.

Samozrejme, ţe k tomuto bodu je potrebné v súlade s ustanovením

vykonať dôkaz prečítaním znaleckých posudkov.

Čo sa týka bodu 7/ rozsudku, krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie na výpovedi

obţalovaného Z., ktorý v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní skutok nepopieral.

Aj v tomto prípade bol znalecký posudok Kriminalistického expertízneho ústavu z odboru

balistiky (č.l. 794 - 796/zv.III.) na hlavnom pojednávaní prečítaný

iba podľa , a preto nie je moţné na takto vykonaný dôkaz prihliadať.

Z toho vyplýva, ţe ani v tomto bode nebol skutkový stav náleţite zistený, a preto je potrebné

doplniť dokazovanie znaleckým posudkom.

V rámci svojej prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil nedostatky aj pri skutkoch

uvedených v bodoch 8 – 12. Okrem uţ vyššie spomenutých nedostatkov v súvislosti

so znaleckými posudkami krajský súd pochybil, keď nevykonal všetky potrebné na vec

vzťahujúce sa dôkazy, hoci ich mal k dispozícii. Predovšetkým je potrebné uviesť, ţe krajský

súd na hlavnom pojednávaní iba prečítal svedeckú výpoveď J. K. z č.l. 978/zv. IV., ktorý

vyuţil svoje právo a pred vyšetrovateľom k veci nevypovedal. Všetci obţalovaní spáchanie

skutkov popierali, pričom na spáchaní skutkov (8 - 11) sa mal podieľať práve svedok J. K.,

21

preto bolo povinnosťou súdu menovaného predvolať na hlavné pojednávanie a vypočuť.

Nemoţno totiţ vylúčiť, ţe svedok K. sa rozhodne napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu

vo veci vypovedať. Pri páchaní trestnej činnosti mali byť pouţité i falšované splnomocnenia

overené notármi, avšak súd ţiadne dôkazy v tomto smere nevykonal. Pritom v prípravnom

konaní vyšetrovateľ vypočul aj konkrétne notárky (JUDr. M. Č., JUDr. T. Š. č.l. 1819 -

1821/zv.VI.), resp. zabezpečil vyjadrenie notárskeho úradu JUDr. P. (č.l. 2132/zv.VII.). Bez

vykonania týchto dôkazov však nemoţno ustáliť skutkový stav.

Okrem toho obţalovaný J. Z. na svoju obranu uvádzal, ţe 26. januára 2000

mal opravnú skúšku na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene. Jeho obranu potvrdila

jeho manţelka A. Z. i asistentka na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene

Ing. E. B., u ktorej vykonal skúšku. V prípravnom konaní boli k tejto skutočnosti zadováţené

i ďalšie listinné dôkazy (kópia indexu obţalovaného, zoznam poslucháčov dištančného štúdia,

resp. boli vypočutí bývalí spoluţiaci obţalovaného) avšak na hlavnom pojednávaní neboli

tieto dôkazy vykonané. Obţalovaný taktieţ doloţil do spisu pokladničné doklady z nákupu

stavebného materiálu z uvedeného dňa, vypočutý bol aj majiteľ predajne Ing. M. M., ale ani

tieto dôkazy súd nevykonal.

Obţalovaný R. S. taktieţ uvádzal, ţe skutku z 26. januára 2000 sa nemohol dopostiť,

nakoľko bol v tom čase v Rakúsku, nakoľko vykonával súkromnú prepravu osôb, ktoré

pracovali v Rakúsku. V prípravnom konaní k tomu boli vypočuté svedkyne

S. M., Ľ. M., E. H., E. M. (č.l. 1869 - 1887/zv.VI.), zadováţená kópia pasu obţalovaného

(č.l. 1966), ale ani tieto dôkazy súd nevykonal. Nie je moţné tieto dôkazy ignorovať. Krajský

súd sa musí v rámci spravodlivého procesu zaoberať aj dôkazmi, ktoré svedčia v prospech

obţalovaných a tieto riadne vyhodnotiť v súlade s ustanovením V tejto

súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie právnej kvalifikácie v bode

9, nakoľko z neho nevyplýva ako súd dospel k záveru, ţe obţalovaní sa tohto činu dopustili

ako členovia organizovanej skupiny.

Rovnaké nedostatky zistil najvyšší súd aj v prípade obţalovaného M. U. – bod 12

rozsudku, kde krajský súd okrem nesprávneho postupu pri čítaní znaleckého posudku

nevykonal ani ďalšie potrebné dôkazy, hoci ich mal k dispozícii. Predovšetkým je potrebné

vytknúť, ţe nevypočul svedka Ing. K. O. (č.l. 2115/zv.VII.), vedúceho autobazáru D., ako aj

22

J. P. (č.l. 2124) a nevykonal dokazovanie prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných

dôkazov (č.l. 2120 - 2140).

Napokon najvyšší súd zistil, ţe krajský súd vo výroku o vine v prípade obţalovaných

citoval iba porušenie bez toho, aby vymedzil účinnosť konkrétnej právnej

normy, ktorú pouţil. Treba si uvedomiť, ţe obţalovaní mali páchať trestnú činnosť

ešte v rokoch 1999 aţ 2001, preto bolo potrebné skúmať z hľadiska časovej pôsobnosti,

znenie ktorej právnej normy je pre obţalovaných priaznivejšie. Krajský súd rozhodol o vine

obţalovaných aţ v roku 2011, teda za účinnosti /2005 Z.z. v znení

neskorších predpisov. Časová pôsobnosť v tomto zákone je upravená v ustanovení § 2 ods. 1,

podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona,

ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Rovnako upravoval časovú pôsobnosť aj v ustanovení

§ 16 ods. 1, ktorý v danom prípade pouţil aj krajský súd. Opomenul však, ţe uvedený zákon

bol niekoľkokrát novelizovaný, a preto bolo povinnosťou krajského súdu skúmať,

ktoré znenie je pre obţalovaných priaznivejšie. Ako uţ bolo vyššie uvedené, v prípade

trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom

pre posudzovanie trestnosti činu páchateľa z hľadiska časovej pôsobnosti

v zmysle § 16 ods. 1, je i výška spôsobenej škody, resp. majetkového prospechu.

Pri stanovení výšky škody sa vychádza z výšky minimálnej mzdy, ktorá bola v kritickom

období taktieţ opakovane menená zákonom resp. vládnym nariadením. Výška minimálnej

mzdy sa zvyšovala a tým sa zároveň menili kritéria pre stanovenie škody značnej a škody

veľkého rozsahu. V posudzovanej veci to môţe mať zásadný vplyv pre právnu kvalifikáciu

konania obţalovaných. Z toho dôvodu bude potrebné, aby sa krajský súd zameral aj na otázku

časovej pôsobnosti jednotlivých zákonov. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína,

ţe nie je moţné pri určovaní výšky škody postupovať tak, ako to urobil krajský vo svojom

rozhodnutí (viď str. 21 - 22 rozsudku), kde u jednotlivých obţalovaných fakticky sčítal škodu,

ktorá mala byť spôsobená trestným činom podvodu s výškou prospechu, ktorý mali získať

trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

23

Najvyšší súd v rámci prieskumnej povinnosti preskúmal aj výroky o trestoch,

ktoré boli obţalovaným uloţené napadnutým rozsudkom a dospel k záveru, ţe zo strany

krajského súdu došlo k pochybeniu aj pri ukladaní trestu. Uloţené tresty povaţuje najvyšší

súd za príliš mierne a sú v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi

trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať

ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobil aj na ostatných členov

spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na moţnosť

nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy

tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto okolnosť.

Na druhej strane aj najvyšší súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci tresty

uloţené v rámci základnej trestnej sadzby by boli pre všetkých obţalovaných neprimerane

prísne. Preto podľa názoru najvyššieho súdu postupoval krajský súd správne, keď u všetkých

obţalovaných aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Skutky sa stali

ešte v roku 1999, pričom trestné stíhanie obţalovaných bolo začaté v roku 2001.

Obţaloba bola podaná 13. mája 2003, pričom vo veci sa začalo konať na prvom hlavnom

pojednávaní aţ 25. januára 2008 a súd vo veci rozhodol aţ po troch rokoch konania

napadnutým rozsudkom.

Podľa orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné

veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené

.

Podľa , kaţdý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote

poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému taktieţ pristúpila

Slovenská republika.

24

Z toho dôvodu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku po toľkých rokoch v prípade

obţalovaných (bez ich zavinenia) nemoţno ani podľa názoru najvyššieho súdu povaţovať

za konanie bez prieťahov a konaním v primeranej lehote. Preto tresty odňatia slobody

vymerané v rámci zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na dĺţku času, ktorý uplynul

od spáchania skutkov a celkovú dĺţku trestného konania, by boli v prípade obţalovaných

neprimerane prísne. V takýchto prípadoch podľa ustálenej praxe najvyššieho súdu moţno

pouţiť zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného vyplýva, ţe krajský súd

síce správne pouţil toto zmierňovacie ustanovenie, avšak tresty uloţené obţalovaným

boli neprimerane mierne.

Krajský súd nepostupoval v súlade so zákonom ani pri zaraďovaní obţalovaných

do výkonu trestu, nakoľko pouţil nesprávne ustanovenie . Rovnako treba

súhlasiť s názorom prokurátora, ţe zo strany súdu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia

§ 35 ods. 2 Tr. zák. v prípade obţalovaného J. Z. V jeho prípade krajský súd ukladal súhrnný,

pričom mu uloţil miernejší trest, ako mu bol uloţený skôr uloţeným rozsudkom iného súdu.

Je evidentné, ţe krajský súd v čase svojho rozhodovania nemal k dispozícii spis Okresného

súdu Zvolen sp. zn. , pri ukladaní trestu vychádzal iba z odpisu rozsudku, ktorá

skutočnosť mala za následok jeho pochybenie. V prípadoch ukladania súhrnného trestu musí

mať súd vţdy k dispozícii spis o predchádzajúcom odsúdení a oboznámiť sa s jeho obsahom.

Obţalovaní D. B., JUDr. J. U. a M. U. v dôvodoch svojho odvolania zhodne namietali,

ţe v ich prípade došlo k porušeniu zákona, pričom poukazovali na zásadu „ne bis in idem“.

Toto porušenie videli v tom, ţe voči nim bolo zo strany vyšetrovateľa vznesené obvinenie

uzneseniami z 3. decembra 2001, ktoré uznesenie im nebolo doručené a ďalšie uznesenie je zo

4. decembra 2001, ktoré prevzali. Ako dôkaz doloţili k odvolaniu overenú kópiu uznesenia

vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Košiciach zo 4. decembra 2001 č. ČVS:

KUV-107/OVV-2001, ktorým podľa začal a súčasne podľa

začal trestné stíhanie voči nim.

Po preskúmaní spisového materiálu však najvyšší súd zistil, ţe v spise sa nachádza

iba uznesenie vyšetrovateľa z 3. decembra 2001 (č.l. 1 - 3/zv. I.), ktoré všetci traja obţalovaní

podľa pripojených doručeniek prevzali 4. decembra 2001. Porovnaním tohto uznesenia

s uznesením, ktoré doloţili obţalovaní k odvolaniu, najvyšší súd zistil zhodnosť v obsahu

i úprave, rozdiel bol iba v dátumoch a pečiatka na uznesení doloţenom obţalovanými je v inej

25

polohe. Poloha pečiatky je ako na uznesení o vznesení obvinenia obv. M. L. (č.l. 6). Ţiadne

iné uznesenie zo 4. decembra 2001, ktorým by bolo vznesené obvinenie

týmto obţalovaným, sa v spise nenachádza. Nič však nebráni tomu, aby krajský súd

na objasnenie tejto okolnosti vypočul bývalého vyšetrovateľa Ing. M. O.,

ktorý je pod uvedeným uznesením podpísaný. Napokon tento bývalý vyšetrovateľ

bol vypočutý ako svedok na hlavnom pojednávaní aj v konaní teraz

uţ ods. M. G., rod. L. V tejto súvislosti najvyšší súd povaţuje

za potrebné dodať, ţe obţalovaní zrejme nepochopili zmysel a podstatu tejto zásady.

Rovnako neodôvodnené sú námietky obţalovaného JUDr. J. U., ţe vo veci konal

nepríslušný vyšetrovateľ, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku mala za následok,

ţe boli odňatí zákonnému sudcovi. V tomto smere najvyšší súd ţiadne procesné pochybenia

nezistil. Obţalovaný JUDr. J. U. namietal aj nezákonnosť domovej prehliadky,

ktorá bola v jeho dome vykonaná na základe príkazu sudcu dňa 4. decembra 2001.

Uvedený príkaz bol vydaný na základe návrhu prokurátora podľa sudcom

Okresného súdu Košice I z 3. decembra 2001 sp. zn. (č.l. 302 - 303/zv.I.),

ktorý bol síce stručne ale dostatočne odôvodnený. Napriek tomu bude vhodné pripojiť

uvedený spis a oboznámiť ho na hlavnom pojednávaní.

Obţalovaný JUDr. J. U. taktieţ namietal nezákonnosť prehliadky priestorov

jeho advokátskej kancelárie, pretoţe mu nebol doručený príkaz vyšetrovateľa na prehliadku

priestorov v zmysle K zápisnici o vykonaní prehliadky týchto priestorov

sú pripojené doručenky zo 4. decembra 2001 (č.l. 336, č.l. 345/zv.I.) podpísané obţalovaným

na ktorých je uvedené, ţe ide o príkazy na prehliadku iných priestorov. V spise sa však

nachádza iba súhlas krajského prokurátora z 30. novembra 2001 (č.l. 304)

č. I KO V 21/2001-22 s vykonaním prehliadky, ktorý vo svojej výpovedi spomenula

aj svedkyňa Mgr. B. V. (č.l. 1176/zv.IV.). Na preverenie tejto obrany obţalovaného bude

potrebné vyţiadať od Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice predmetný príkaz

a oboznámiť sa s ním. Ak sa potvrdí, ţe vyšetrovateľ príkaz na prehliadku iných priestorov

v zmysle nevydal a napriek tomu bola prehliadka kancelárskych

priestorov obţalovaného vykonaná, nemoţno na dôkazy získané pri tejto prehliadke

prihliadať. To však neznamená, ţe ostatné dôkazy, vykonané v posudzovanej veci

sú nezákonné.

26

Rovnako neodôvodnené sú námietky obţalovaného M. U., ktorý namietal,

ţe mu nebolo vznesené obvinenie pre skutok, z ktorého bol uznaný za vinného,

pričom vyšetrovateľ mu iba písomne oznámil rozšírenie obvinenia. Zo strany obţalovaného

ide o nesprávny výklad ustanovenia Vyšetrovateľ postupoval

v jeho prípade v súlade so zákonom. Obţalovaný totiţ opomenul, ţe vyšetrovateľ mu vzniesol

obvinenie podľa uznesením z 3. decembra 2001, kedy bol účinný

v znení V tom čase účinné znenie dokonca

nevyţadovalo od vyšetrovateľa aby rozširoval obvinenie pre ďalší čiastkový útok

pokračovacieho trestného činu, ktorý vyšiel najavo v priebehu vyšetrovania. Túto povinnosť

vyšetrovateľa priniesla aţ novela

z 21. októbra 2003, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2003. V jeho prípade vyšetrovateľ

postupoval dokonca nad rámec zákona, keď mu písomne 11. novembra 2002

(č.l. 55 - 56/zv.I.) oznámil rozšírenie obvinenia pre ďalší čiastkový útok. Uvedenú povinnosť

vyšetrovateľ v tom čase nemal. Obţalovanému treba zároveň pripomenúť, ţe o ţiadny nový

skutok, ako to má na mysli , nešlo.

Vzhľadom na zistené pochybenia krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok podľa , , , zrušil vo vzťahu

k obţalovaným D. B., M. U., JUDr. J. U., J. S., R. S. a J. Z. v celom rozsahu zrušil

a podľa prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Úlohou krajského súdu bude vykonať úkony, nevykonanie ktorých

sa v tomto rozhodnutí vytýka, prípadne vykonať i ďalšie dôkazy, ktoré budú nevyhnutné

na zistenie skutkového stavu veci, starostlivo vyhodnotiť vykonané dôkazy v súlade

s ustanovením jednotlivo, ako aj v ich súhrne a následne vo veci meritórne

v súlade so zákonom rozhodnúť ( ).

Nad rámec uvedeného treba uviesť, ţe v spise sa nachádza i podanie P. V.

z 11. októbra 2011 (č.l. 3461), ktorým sa doţadoval nápravy, pretoţe v rozsudku chýba výrok

o náhrade škody, pričom nárok na náhradu si včas uplatnil. Zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní z 25. januára 2005 (č.l. 2879) však vyplýva, ţe súd uznesením podľa § 206

ods. 2, nepripustil P. V. s jeho nárokmi do konania. Za daného stavu

potom menovaný nie je oprávnený ani na podanie prípadných opravných prostriedkov, a preto

sa jeho podaním najvyšší súd bliţšie nezaoberal. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby

P. V. svoje nároky na náhradu škody uplatňoval v inom konaní.

27

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. apríla 2012

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová