Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 230/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2009 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

v konaní o prijatej sťažnosti spoločnosti G., a. s., právne zastúpenej advokátom Mgr. T. K.,

B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti G., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Spoločnosti G., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti G., a. s, trovy

konania v sume 248,71 € (slovom dvestoštyridsaťosem eur a sedemdesiatjeden centov)

na účet jej právneho zástupcu Mgr. T. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 27. mája 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti G., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala návrh na začatie konania o zaplatenie

76 689,60 Sk s prísl. proti J. C. (ďalej aj „odporca“). Odporca si podľa tvrdenia

sťažovateľky nesplnil povinnosť zaplatiť riadne a včas časť ceny úveru podľa zmluvy

o úvere.

Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh napadnutého súdneho konania a poukázala

na to, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný. Ďalej uviedla, že mala plnú dôveru

v správne a efektívne konanie súdu, ktoré rešpektuje základné princípy spravodlivého

procesu, avšak okresný súd vo veci nekonal plynule, a keď odporca nebol v predmetnom

konaní súčinnostný, okresný súd neaplikoval ustanovenia

s cieľom včas zabezpečiť potrebnú súčinnosť od odporcu.

Sťažovateľka uviedla, že navodením právnej neistoty zo strany okresného súdu a ním

zapríčineným porušením uvedených ústavných práv bola obmedzená v rozvoji

podnikateľských aktivít, nadobudnutí a udržiavaní si materiálnych a osobných zložiek

podnikania spočívajúcich najmä v rozvoji jej sociálnych aktivít ako zamestnávateľa,

udržiavaní si zamestnanosti a vytváraní si samotných existenčných predpokladov jej

podnikania. Poukázala aj na predmet svojho podnikania, ktorým je okrem iných

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zbytočnými prieťahmi zo strany okresného súdu

bola obmedzovaná v nadobudnutí prostriedkov potrebných na uskutočňovanie jej

podnikateľskej činnosti, pričom obmedzovanie spočíva najmä v získavaní úverov, kde

zdĺhavosť konania má nesporný vplyv na ekonomické a účtovné ukazovatele, ktoré

podmieňujú ich získanie. V neposlednom rade sťažovateľka utrpela ujmu na dobrom mene -

likvidite, ktorú požíva v relevantných ekonomických kruhoch.

Vzhľadom na uvedené nepriaznivé následky, ktoré boli spôsobené prieťahmi

v konaní pred okresným súdom, sťažovateľka zastáva názor, že sú dané dôvody na

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk, a zároveň zastáva názor, že

uvedená výška finančného zadosťučinenia je vzhľadom na výšku pohľadávky

k 10. septembru 2007, ktorá predstavovala sumu 236 895,30 Sk (istina 76 689,60 Sk,

vyčíslené úroky k 10. septembru 2007 v sume 146 987,70 Sk, hotové výdavky 100 Sk,

súdny poplatok 3 830 Sk, trovy právneho zastúpenia 9 288 Sk), a okolnosti jej prípadu

primeraná, pričom poukazuje na to, že porušenie jej základného práva nemožno účinne

odstrániť len uplatnením právomoci ústavného súdu nariadiť okresnému súdu vo veci

konať.

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný súd Košice II v konaní sp. zn. porušil základné právo

spoločnosti G., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a

ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II aby vo veci sp. zn. konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 100.000,- Sk ako

primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť v lehote

do dvoch mesiacov na účet právneho zástupcu sťažovateľa a trovy právneho zastúpenia

7.615,- Sk, spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. v dvoch úkonoch právnej služby po 3.629,50 Sk s DPH a dvoch režijných

paušáloch po 178,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II a povinný zaplatiť v rovnakej lehote

na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

2. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 17. júla 2008, v ktorom sa okrem iného

uvádza, že 31. marca 2004 podal právny predchodca sťažovateľky G., k. s., ako žalobca na

miestne nepríslušnom Okresnom súde Košice I žalobu, ktorá bola postúpená okresnému

súdu 10. júna 2004 a pôvodne bola vedená pod sp. zn. , proti žalovanému

J. C. o zaplatenie sumy 76 689,60 Sk s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol vydaný 19. júla

2004 avšak uznesením z 12. októbra 2004 bol zrušený, keďže ho nebolo možné doručiť

žalovanému do vlastných rúk. Dňa 16. novembra 2004 bola vec zapísaná do registra Cb pod

sp. zn. do súdneho oddelenia Mgr. G. F. V januári až máji 2005 boli

vykonané úkony súvisiace s prípravou pojednávania a zistením pobytu žalovaného.

Podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu 3. augusta 2006, sťažovateľka navrhla, aby

okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu na základe zmluvy

o predaji podniku. Rozhodnutím zo 16. marca 2007 okresný súd pripustil, aby z konania

vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpila sťažovateľka. Uznesením zo

14. marca 2008 bol žalovanému ustanovený opatrovník v konaní. Na pojednávaní konanom

16. júna 2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobe vyhovel. Keďže

rozhodnutím vo veci samej rozsudkom zo 16. júna 2008 bol odstránený stav právnej

neistoty sťažovateľky, okresný súd navrhuje, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel.

Podľa okresný súd súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Okresnému súdu Košice I bol 31. marca 2004 doručený návrh na začatie konania

o zaplatenie sumy 76 689,60 Sk s príslušenstvom, pretože odporca si podľa tvrdenia

sťažovateľky nesplnil povinnosť zaplatiť riadne a včas časť ceny úveru podľa zmluvy

o úvere. Vyšší súdny úradník postúpil žalobný návrh z dôvodu miestnej nepríslušnosti

okresnému súdu. Okresnému súdu bola vec doručená 10. júna 2004 a bola vedená pod č. k.

-32. Okresný súd vydal 19. júla 2004 pod č. k. -34

platobný rozkaz, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľky. Platobný rozkaz nebolo možné

doručiť odporcovi, pretože sa zásielka 2. augusta 2004 vrátila z dôvodu, že na danej adrese

ide o neznámeho adresáta. Na výzvu okresného súdu zo 7. septembra 2004 register

obyvateľstva potvrdil adresu odporcu, ktorú uviedol navrhovateľ. Vzhľadom na skutočnosť,

že platobný rozkaz nebolo možné doručiť, okresný súd ho 12. októbra 2004 uznesením č. k.

-40 zrušil. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia 5. novembra 2004

bola 16. novembra 2004 pridelená vec sudcovi. Na základe § 372k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku 5. januára 2005 okresný súd sťažovateľke oznámil, že predpokladaný

termín pojednávania v jej veci bude vo štvrtom štvrťroku 2005. Okresný súd 7. januára

2005 uznesením uložil odporcovi, aby sa do 30 dní vyjadril k veci, a taktiež vyzval

sťažovateľku oznámiť, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Odporcovi sa uvedenú výzvu nepodarilo doručiť. Okresný súd sa vo februári 2005 pokúsil

poštou doručiť výzvu na adresu miesta podnikania, ktorú zistil zo živnostenského registra.

Ani doručovanie v máji 2005 prostredníctvom mestskej polície nebolo úspešné. O 14

mesiacov, v auguste 2006, právny zástupca odporcu zaslal okresnému súdu oznámenie

o predaji podniku. Sťažovateľka ako kupujúca kúpila podnik predchádzajúceho žalobcu

G., k. s., a požiadala okresný súd o pripustenie zmeny účastníkov. Okresný súd z tohto

dôvodu požiadal Okresný súd Bratislava I 11. augusta 2006 o úplný výpis z obchodného

registra, ktorý mu bol doručený 18. septembra 2006. Vec bola síce 7. novembra 2006

pridelená novému sudcovi, avšak 27. novembra 2006 bola nanovo pridelená pôvodnému

sudcovi. Uznesením č. k. -88 zo 16. marca 2007 okresný súd pripustil

zmenu účastníka na strane navrhovateľa. Okresný súd výzvou z 19. apríla 2007 opätovne

zisťoval pobyt odporcu. Register odpoveďou doručenou 27. júna 2007 potvrdil pôvodný

údaj o pobyte. V júli 2007 požiadal okresný súd o doručenie zásielky mestskú políciu, ktorá

zistila, že sa adresát síce zdržiava na tejto adrese, ale ani prvodoručenie a ani opakované

doručenie neboli úspešné. Odporca si zásielku nevyzdvihol ani na stanici mestskej polície.

O 6 mesiacov, 18. decembra 2007, vyzval okresný súd sťažovateľku, aby doložila dôkaz,

na základe ktorého určila istinu a príslušenstvo v žalobe, a dôkaz o prevode finančných

prostriedkov v rámci úveru. Zároveň bola mestská polícia opätovne požiadaná o doručenie

zásielky odporcovi. Koncom januára 2008 mestská polícia oznámila okresnému súdu, že na

uvedenej adrese odporca nebýva a používa ju len ako skladisko. Sťažovateľka na výzvu

obratom reagovala. Okresný súd 19. februára 2008 nariadil pojednávanie na 21. apríl 2008.

Uznesením č. k. -103 zo 14. marca 2008 okresný súd na základe § 29

ods. 2 ustanovil odporcovi opatrovníka. Sťažovateľka aj

opatrovník odporcu sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní. Okresný súd v deň

pojednávania toto pojednávanie odročil na 16. jún 2008. Sťažovateľka aj opatrovník

odporcu sa opäť ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní. Na pojednávaní uskutočnenom

16. júna 2008, na ktorom sa nezúčastnili účastníci konania, okresný súd vyhlásil rozsudok

č. k. -122, ktorým vyhovel sťažovateľke. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 2. augusta 2008.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

V súvislosti s hodnotením konania podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje,

že v prípade sťažovateľky došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene

pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe zmluvy o predaji podniku.

Na základe návrhu sťažovateľky z 1. augusta 2006 okresný súd pripustil zmenu na strane

žalobcu uznesením zo 16. marca 2007. Právoplatnosťou tohto uznesenia okresného súdu

(10. mája 2007) sťažovateľka vstúpila do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa

nachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Ústavný súd zistil, že G., k. s., predala svoj

podnik okrem oprávnenia používať obchodné meno sťažovateľke – G., a. s. Obchodné

meno G., k. s., bolo neskôr vymazané, a namiesto neho bolo zapísané G. B., a. s. Pôvodná

žalobkyňa teda ďalej právne existuje ako G. B., a. s. Vzhľadom na charakter a rozsah

zmluvy o predaji podniku však ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľka môže

uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto

sukcesii predchádzalo (m. m. , , pre právnickú osobu ).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh sťažovateľky na začatie

konania o zaplatenie sumy 76 689,60 Sk s prísl. na základe zmluvy o úvere. Uvedený druh

konania je štandardnou súčasťou rozhodovania všeobecných súdov a nie je právne zložitá.

Predmetná vec nebola zvlášť zložitá, aj keď sa z faktického hľadiska mierne komplikovala

skutočnosťou, že odporca v konaní nepreberal súdne zásielky. Napokon treba uviesť, že

daná vec nie je vecou s osobitným významom pre sťažovateľku v zmysle judikatúry

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval prípadnú existenciu

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky

súdneho konania. V súhrne možno správanie sťažovateľky hodnotiť ako súčinnostné, ktoré

neprispelo žiadnym spôsobom k predĺženiu celkovej doby konania. Nemožno jej teda

vyčítať žiaden podiel na nečinnosti súdu, čo netvrdí ani okresný súd vo svojom stanovisku

k sťažnosti.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

konštatuje, že predmetné konanie bolo poznačené ústavne neakceptovateľnými prieťahmi.

Konanie prebehlo výlučne na jednom stupni súdnej sústavy. V konaní, ktoré celkovo trvalo

štyri roky a tri mesiace, možno zaznamenať jedno ročné a jedno polročné obdobie úplnej

nečinnosti okresného súdu. Z uvedeného vyplýva, že konanie neprebiehalo plynulo, bez

dlhších období nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi. Ani z pohľadu na konanie ako celok

nemožno akceptovať zistené obdobia nečinnosti. Ústavný súd nesúhlasí s názorom

okresného súdu, že nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, pretože medzičasom už bolo vo veci rozhodnuté. V čase podania

ústavnej sťažnosti nebola vec právoplatne ukončená, a tak bol ústavný súd povinný

preskúmať celé konanie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na právoplatné skončenie predmetného konania ústavný súd nevyhovel tej

časti návrhu, v ktorej sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk najmä z dôvodu, že „navodením právnej neistoty zo strany súdu... bola

sťažovateľka obmedzená v rozvoji podnikateľských aktivít“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a berúc do úvahy

konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci bolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 5. septembra 2007 a spísanie

ústavnej sťažnosti z 10. septembra 2007). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí

odmena v sume dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € (v zmysle § 1 ods. 3 a

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 209 €,

ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 39,71 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 248,71 €.

Vyjadrenie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 30. júla 2008, podľa

ktorého sťažovateľka trvá na ústavnej sťažnosti, nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom

na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné pre rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009