Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 33/09
PDF · 212.36 KB
No categories available
II. ÚS 33/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 33/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť E. E., t. č. vo väzbe, zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š.
B., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného
práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods.
1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 53/2008 a jeho opatrením
z 18. novembra 2008, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Ndt 15/2008 zo 6. novembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra
2008 doručená sťažnosť E. E., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 To 53/2008 a jeho opatrením z 18. novembra 2008, ako aj uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Ndt 15/2008 zo 6. novembra
2008.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č. k. 3 T 131/2007-809 z 30. apríla 2008 uznaná vinnou zo spáchania zločinu
obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a zo spáchania prečinu
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za tieto trestné
činy bola odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom sa v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu viedlo odvolacie konanie krajským súdom pod sp. zn.
V priebehu odvolacieho konania došlo podľa názoru sťažovateľky postupom
krajského súdu, ako aj jeho opatrením z 18. novembra 2008, a napokon aj uznesením
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndt 15/2008 zo 6. novembra 2008 k porušeniu ňou označených
základných práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom. Toto svoje tvrdenie
odôvodnila takto:
«Dňa 27. 8. 2008 nebol môjmu obhajcovi daný k naštudovaniu kompletný spis
3 To 53/2008. K spisu neboli pripojené tri CD - nosiče s nahrávkami jednotlivých
pojednávaní Okresného súdu v Prievidzi. Okrem toho mu nebol daný dostatočný časový
priestor na naštudovanie predmetného spisu. Čas 55 minút..., ktorý bol daný môjmu
obhajcovi na naštudovanie predmetného spisu považujem ja aj môj obhajca za
nedostatočný. V čase študovania predmetného spisu, sudca... spis potreboval, pretože v ten
istý deň rozhodoval o mojej väzbe, a preto môjmu obhajcovi viac času nedal. ... Následne
musel môj obhajca požiadať vedúcu trestnej kancelárie o vyhotovenie troch CD - nosičov
s hlasovými nahrávkami hlavnými pojednávaniami...
Preto som podala na Krajský súd v Trenčíne podanie „Námietka obžalovanej E. E,...
voči predsedovi senátu..., ako aj voči celému Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodov § 30
ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. - tr. poriadku“...
Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 6. 11. 2008, sp. zn. 1 Ndt
15/2008... nevyhovel mojej námietke, čo zdôvodnil nasledovne. „Z dôvodu zmeny obhajcu
predseda senátu zmenil termín verejného zasadnutia na deň 9. 10. 2008, teda obhajca mal
možnosť nájsť vhodný termín na naštudovanie spisového materiálu počas obdobia jeden
a pol mesiaca. Nie je možné vyžadovať od súdu, aby vzhľadom na počet prípadov, ktorými
sa obhajca zaoberá (ako to uviedol obhajca v písomnom podaní krajskému súdu zo dňa
2. 9. 2008), tento určoval, kedy bude študovať spis. Ani senát rozhodujúci o opravnom
prostriedku nekoná iba v jednej veci a svoju prácu si musí organizovať. Ak má obhajca
neúmerné množstvo iných povinnosti, musí zvážiť prevzatie obhajoby v ďalšej trestnej veci
a to najmä vzhľadom na kvalitu obhajoby, ktorú je v takomto prípade schopný poskytnúť.
Konanie pred súdom vedie predseda senátu a žiadne ustanovenie Trestného poriadku
neustanovuje, že by to bol obhajca. Obdobie jeden a pol mesiaca od prevzatia obhajoby je
vzhľadom na rozsah spisového materiálu a právnu problematiku dostatočným na to, aby
obhajoba zvládla prípravu na odvolacie konanie v prerokovanej veci“. Takéto zdôvodnenie
považujeme za zavádzajúce, urážlivé, a to preto, že môj obhajca namietal to, že pri prvom
naštudovaní predmetného spisu mu bol daný čas na jeho naštudovanie 55,-minút a čo je
najpodstatnejšie je to, že mu nebol predložený kompletný spisový materiál - chýbali tam CD
nosiče s nahrávkami jednotlivých pojednávaní a preto tam musel vycestovať druhý krát. Ale
o tomto sa Najvyšší súd vôbec nezmienil, t. j. sa s tým vôbec nezaoberal, alebo to vôbec
nečítal, prípadne to nechcel čítať. ...
To, že nebol môjmu obhajcovi poskytnutý primeraný čas na naštudovanie spisu je
v rozpore s Trestným poriadkom, ako aj v rozpore s čl. 6 ods. 3, písm. b Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe „Opatrenie“ zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. 3 To/53/2008... mi bol
Krajským súdom v Trenčíne ustanovený náhradný obhajca...
Voči uvedenému Opatreniu krajského súdu môj obhajca podal podanie „Námietka
obžalovanej E. E.,... a jej obhajcu voči ustanovenému náhradnému obhajcovi...“ zo dňa
28. 11. 2008...
Krajský súd svoje Opatrenie zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. 3 To/53/2008 nezrušil. Na
dňa 04. 12. 2008 bolo nariadené verejné pojednávanie v mojej veci. Môj zvolený obhajca
JUDr. Mgr. Š. B. listom „Žiadosť o odročenie verejného zasadnutia“ zo dňa 02. 12. 2008...
požiadal z dôvodu PN o odročenie predmetného verejného zasadnutia. Pretože predmetné
Opatrenie nebolo zrušené bol by ma na ňom zastupoval náhradný obhajca čo by bolo
ďalšie porušenie môjho práva na obhajobu.
Ja, ako zvolený obhajca obž. E. zdôrazňujem, že v žiadnom prípade krajský súd
nemal dôvod na ustanovenie náhradného obhajcu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1
Tr. poriadku, pretože ja ako obhajca som vždy prišiel na každé predvolanie krajského súdu
za účelom vykonania hlavného pojednávania. Dodávam, že z dôvodu toho, že mi pri prvom
preštudovaní spisu nepredložil krajský súd CD nahrávky hlavných pojednávaní, ktoré sa
konali na Okresnom súde v Prievidzi, som prišiel druhý krát na krajský súd za účelom ich
prevzatia. Ja ako obhajca mám právo po prevzatí obhajoby naštudovať si spis, čo v danom
prípade bolo zložité a to z toho dôvodu, že všetky zápisnice z hlavných pojednávaní na
Okresnom súde v Prievidzi boli nahraté na CD nosičoch, preto som si ich musel prepísať
a následne vyhodnotiť pre obhajobu. Pokiaľ mal krajský súd zato, že moja jednomesačná
lehota na naštudovanie predmetného spisu bola dlhá, nemusel mojej požiadavke vyhovieť
a lehotu mi skrátiť, ale on tak neurobil. Dôvodom ustanovenia náhradného obhajcu nemôže
byť ani to, že si obž. E. zvolila mňa za obhajcu. Podľa vyjadrenia obž. nie je pravdivé
tvrdenie krajského súdu, že v aute, ktoré ju prevážalo na hlavné pojednávanie odpadla,
pretože ona pri prudkom zabrzdení narazila do bočnej steny prevážajúceho auta, a preto sa
zranila. Tvrdenie krajského súdu v odôvodnení „OPATRENIE“ zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn.
3 To 53/2008, že som ja ako obhajca pred konaním posledného pojednávania podal
neúspešný návrh je zavádzajúce, pretože aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení
zo dňa 6. 11. 2008, sp. zn. 1 Ndt 15/2008 uviedol „Obžalovaná podala dňa 24. 10. 2008,
prostredníctvom svojho obhajcu návrh na odňatie jej trestnej veci Krajskému súdu
v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu“.
Obž. E. v predmetnom podaní predovšetkým namietala porušenie jej práva na
obhajobu a to z dôvodu toho, že mne ako jej obhajcovi pri prvom študovaní spisu nebol
daný dostatočný čas na jeho študovanie a taktiež mi nebol poskytnutý kompletný spis,
pretože chýbali celé zápisnice z HP na Okresnom súde v Prievidzi. Skutočnosť je taká, že
Najvyšší súd sa s touto otázkou vôbec nezaoberal.
V tomto prípade bolo a je obž. E. E. porušené jej právo na obhajobu, ktoré má
zaručené v § 2 ods. 9 Tr. poriadku, garantuje jej ho čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a taktiež je upravené v čl. 6 ods. 3,
písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...
Moje právo podľa čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6
ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bolo porušené konaním Krajského súdu v Trenčíne a to tým, že môjmu zvolenému obhajcovi
nebolo umožnené v plnom rozsahu a na primeraný čas umožnené nahliadnutie do spisu, ako
aj konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 11. 2008, sp. zn.
1 Ntv 15/2008 pri rozhodovaní o Námietke... zo dňa 08. 10. 2008. ...
Pokiaľ sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskumávaní nezákonnosti mojej
Námietky... v plnom rozsahu zaoberal bol by jej vyhovel, týmto postupoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky nedôsledne, a tým porušil moje právo podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru...».
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konania nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo E. E. podľa čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
konaním a čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3, písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd Krajským súdom v Trenčíne pri jej študovaní spisu prostredníctvom jej
zvoleného obhajcu JUDr. Mgr. Š. B. bolo porušené.
2. Základné právo E. E. podľa čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3, písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndt 15/2008 zo
06. 11. 2006 bolo porušené.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndt 15/2008
z 06. 11. 2006 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie. Následne bude úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znovu rozhodnúť
o Námietke obžalovanej E. E.,... voči predsedovi senátu JUDr. J. J., ako aj voči celému
Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodov § 30 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. - tr. poriadku.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva E. E. právo na primerané finančné
zadosťučinenie podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume 100.000,- Sk (slovom
stotisíc slovenských korún), ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd
Slovenskej republiky 100.000,- Sk... a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
5. Základné právo E. E. podľa čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3, písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd konaním Krajského súdu v Trenčíne pri ustanovení náhradného obhajcu na základe
jeho Opatrenia zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. 3 To 53/2008 bolo porušené.
6. Opatrenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. 3 To 53/2008 sa
v plnom rozsahu ruší.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva E. E. právo na primerané finančné
zadosťučinenie (za ustanovenie náhradného obhajcu) podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky v sume 100.000,- Sk..., ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne.
8. E. E. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Trenčíne
povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B... do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia.“
Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala okrem iného vysloviť aj porušenie jej práva
zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, avšak z obsahu sťažnosti, ako aj z textu
v iných jej častiach vyplýva, že sťažovateľka v skutočnosti namieta porušenie jej práva
zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru. Túto okolnosť považoval ústavný súd za chybu
v písaní.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na obhajobu
zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)
dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 53/2008 a jeho
opatrením z 18. novembra 2008, ako aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndt 15/2008
zo 6. novembra 2006.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má
tieto minimálne práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby
a obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ
nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy
spravodlivosti vyžadujú.
Podľa tvrdenia sťažovateľky k porušeniu týchto práv malo dôjsť týmito
skutočnosťami:
a) odvolací (krajský) súd neposkytol jej obhajcovi dostatočný časový priestor na
štúdium spisového materiálu 27. augusta 2008 a zároveň obhajcovi nepredložil úplný spis,
b) najvyšší súd sa s touto skutočnosťou v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti
sudcov krajského súdu a návrhu na odňatie a prikázanie veci vo svojom uznesení
nezaoberal,
c) krajský súd ustanovil sťažovateľke náhradného obhajcu napriek tomu, že podľa jej
názoru na to neboli splnené dôvody.
Sťažovateľka, ako to vyplýva z textu sťažnosti podanej ústavnému súdu, výslovne
namieta porušenie práva na obhajobu.
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho
začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho
skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti
svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom
o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať
a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné
prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných
orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu
súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj
prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 370 ods. 2 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v prospech
obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva
na obhajobu v neskončenom, t. j. prebiehajúcom trestnom konaní. Je nepochybné, že
v tomto konaní sa stále môže priamo pred konajúcim všeobecným súdom účinne domáhať
zákonom ustanoveným spôsobom ochrany základného práva na obhajobu. Napokon aj po
právoplatnom skončení trestného konania, ak nedôjde k náprave prípadného porušenia jej
práva na obhajobu, môže sťažovateľka využiť mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je
dovolanie. Dovolací súd potom bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania
predchádzajúceho podaniu dovolania, a to najmä so zreteľom na dodržanie základných práv
a slobôd vrátane označeného práva sťažovateľky na obhajobu. Z uvedeného dôvodu je to
teda v prvom rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane
základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať.
Skutočnosti, ktoré uviedla sťažovateľka vo svojej sťažnosti, neumožňujú vyvodiť taký
záver, že by ňou namietané porušenie označeného základného práva nebolo možné
odstrániť v konaní pred všeobecným súdom.
Sťažovateľka teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného
konania vedeného proti nej má stále možnosť účinným spôsobom namietať jeho porušenie
pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky a rozhodovať o nich.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2009