Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť E. E., t. č. vo väzbe, zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š.

B., Ž., vo veci namietaného porušenia , základného

práva zaručeného v a práv zaručených v ods.

1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho opatrením

z 18. novembra 2008, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 6. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. E. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2008 doručená sťažnosť E. E., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie (ďalej len „“), základného práva

zaručeného v a práv zaručených v a 3 písm. b) a c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho opatrením z 18. novembra 2008, ako aj uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 6. novembra

2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Okresného súdu

Prievidza č. k. -809 z 30. apríla 2008 uznaná vinnou zo spáchania zločinu

obchodovania s deťmi podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zo spáchania prečinu

poškodzovania cudzích práv podľa . Za tieto trestné

činy bola odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom sa v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu viedlo odvolacie konanie krajským súdom pod sp. zn.

.

V priebehu odvolacieho konania došlo podľa názoru sťažovateľky postupom

krajského súdu, ako aj jeho opatrením z 18. novembra 2008, a napokon aj uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. novembra 2008 k porušeniu ňou označených

základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom. Toto svoje tvrdenie

odôvodnila takto:

«Dňa 27. 8. 2008 nebol môjmu obhajcovi daný k naštudovaniu kompletný spis

. K spisu neboli pripojené tri CD - nosiče s nahrávkami jednotlivých

pojednávaní Okresného súdu v Prievidzi. Okrem toho mu nebol daný dostatočný časový

priestor na naštudovanie predmetného spisu. Čas 55 minút..., ktorý bol daný môjmu

obhajcovi na naštudovanie predmetného spisu považujem ja aj môj obhajca za

nedostatočný. V čase študovania predmetného spisu, sudca... spis potreboval, pretože v ten

istý deň rozhodoval o mojej väzbe, a preto môjmu obhajcovi viac času nedal. ... Následne

musel môj obhajca požiadať vedúcu trestnej kancelárie o vyhotovenie troch CD - nosičov

s hlasovými nahrávkami hlavnými pojednávaniami...

Preto som podala na Krajský súd v Trenčíne podanie „Námietka obžalovanej E. E,...

voči predsedovi senátu..., ako aj voči celému Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodov § 30

ods. 1 - “...

Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 6. 11. 2008, sp. zn. 1 Ndt

15/2008... nevyhovel mojej námietke, čo zdôvodnil nasledovne. „Z dôvodu zmeny obhajcu

predseda senátu zmenil termín verejného zasadnutia na deň 9. 10. 2008, teda obhajca mal

možnosť nájsť vhodný termín na naštudovanie spisového materiálu počas obdobia jeden

a pol mesiaca. Nie je možné vyžadovať od súdu, aby vzhľadom na počet prípadov, ktorými

sa obhajca zaoberá (ako to uviedol obhajca v písomnom podaní krajskému súdu zo dňa

2. 9. 2008), tento určoval, kedy bude študovať spis. Ani senát rozhodujúci o opravnom

prostriedku nekoná iba v jednej veci a svoju prácu si musí organizovať. Ak má obhajca

neúmerné množstvo iných povinnosti, musí zvážiť prevzatie obhajoby v ďalšej trestnej veci

a to najmä vzhľadom na kvalitu obhajoby, ktorú je v takomto prípade schopný poskytnúť.

Konanie pred súdom vedie predseda senátu a žiadne ustanovenie

neustanovuje, že by to bol obhajca. Obdobie jeden a pol mesiaca od prevzatia obhajoby je

vzhľadom na rozsah spisového materiálu a právnu problematiku dostatočným na to, aby

obhajoba zvládla prípravu na odvolacie konanie v prerokovanej veci“. Takéto zdôvodnenie

považujeme za zavádzajúce, urážlivé, a to preto, že môj obhajca namietal to, že pri prvom

naštudovaní predmetného spisu mu bol daný čas na jeho naštudovanie 55,-minút a čo je

najpodstatnejšie je to, že mu nebol predložený kompletný spisový materiál - chýbali tam CD

nosiče s nahrávkami jednotlivých pojednávaní a preto tam musel vycestovať druhý krát. Ale

o tomto sa Najvyšší súd vôbec nezmienil, t. j. sa s tým vôbec nezaoberal, alebo to vôbec

nečítal, prípadne to nechcel čítať. ...

To, že nebol môjmu obhajcovi poskytnutý primeraný čas na naštudovanie spisu je

v rozpore s , ako aj v rozpore s , písm. b Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe „Opatrenie“ zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. ... mi bol

Krajským súdom v Trenčíne ustanovený náhradný obhajca...

Voči uvedenému Opatreniu krajského súdu môj obhajca podal podanie „Námietka

obžalovanej E. E.,... a jej obhajcu voči ustanovenému náhradnému obhajcovi...“ zo dňa

28. 11. 2008...

Krajský súd svoje Opatrenie zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. nezrušil. Na

dňa 04. 12. 2008 bolo nariadené verejné pojednávanie v mojej veci. Môj zvolený obhajca

JUDr. Mgr. Š. B. listom „Žiadosť o odročenie verejného zasadnutia“ zo dňa 02. 12. 2008...

požiadal z dôvodu PN o odročenie predmetného verejného zasadnutia. Pretože predmetné

Opatrenie nebolo zrušené bol by ma na ňom zastupoval náhradný obhajca čo by bolo

ďalšie porušenie môjho práva na obhajobu.

Ja, ako zvolený obhajca obž. E. zdôrazňujem, že v žiadnom prípade krajský súd

nemal dôvod na ustanovenie náhradného obhajcu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1

, pretože ja ako obhajca som vždy prišiel na každé predvolanie krajského súdu

za účelom vykonania hlavného pojednávania. Dodávam, že z dôvodu toho, že mi pri prvom

preštudovaní spisu nepredložil krajský súd CD nahrávky hlavných pojednávaní, ktoré sa

konali na Okresnom súde v Prievidzi, som prišiel druhý krát na krajský súd za účelom ich

prevzatia. Ja ako obhajca mám právo po prevzatí obhajoby naštudovať si spis, čo v danom

prípade bolo zložité a to z toho dôvodu, že všetky zápisnice z hlavných pojednávaní na

Okresnom súde v Prievidzi boli nahraté na CD nosičoch, preto som si ich musel prepísať

a následne vyhodnotiť pre obhajobu. Pokiaľ mal krajský súd zato, že moja jednomesačná

lehota na naštudovanie predmetného spisu bola dlhá, nemusel mojej požiadavke vyhovieť

a lehotu mi skrátiť, ale on tak neurobil. Dôvodom ustanovenia náhradného obhajcu nemôže

byť ani to, že si obž. E. zvolila mňa za obhajcu. Podľa vyjadrenia obž. nie je pravdivé

tvrdenie krajského súdu, že v aute, ktoré ju prevážalo na hlavné pojednávanie odpadla,

pretože ona pri prudkom zabrzdení narazila do bočnej steny prevážajúceho auta, a preto sa

zranila. Tvrdenie krajského súdu v odôvodnení „OPATRENIE“ zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn.

, že som ja ako obhajca pred konaním posledného pojednávania podal

neúspešný návrh je zavádzajúce, pretože aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení

zo dňa 6. 11. 2008, sp. zn. uviedol „Obžalovaná podala dňa 24. 10. 2008,

prostredníctvom svojho obhajcu návrh na odňatie jej trestnej veci Krajskému súdu

v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu“.

Obž. E. v predmetnom podaní predovšetkým namietala porušenie jej práva na

obhajobu a to z dôvodu toho, že mne ako jej obhajcovi pri prvom študovaní spisu nebol

daný dostatočný čas na jeho študovanie a taktiež mi nebol poskytnutý kompletný spis,

pretože chýbali celé zápisnice z HP na Okresnom súde v Prievidzi. Skutočnosť je taká, že

Najvyšší súd sa s touto otázkou vôbec nezaoberal.

V tomto prípade bolo a je obž. E. E. porušené jej právo na obhajobu, ktoré má

zaručené v , garantuje jej ho Slovenskej

republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a taktiež je upravené v čl. 6 ods. 3,

písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Moje právo podľa , a podľa

ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bolo porušené konaním Krajského súdu v Trenčíne a to tým, že môjmu zvolenému obhajcovi

nebolo umožnené v plnom rozsahu a na primeraný čas umožnené nahliadnutie do spisu, ako

aj konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 11. 2008, sp. zn.

pri rozhodovaní o Námietke... zo dňa 08. 10. 2008. ...

Pokiaľ sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskumávaní nezákonnosti mojej

Námietky... v plnom rozsahu zaoberal bol by jej vyhovel, týmto postupoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky nedôsledne, a tým porušil moje právo podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru...».

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konania nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo E. E. podľa ,

konaním a čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3, písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd Krajským súdom v Trenčíne pri jej študovaní spisu prostredníctvom jej

zvoleného obhajcu JUDr. Mgr. Š. B. bolo porušené.

2. Základné právo E. E. podľa ,

a čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3, písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo

06. 11. 2006 bolo porušené.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 06. 11. 2006 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie. Následne bude úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znovu rozhodnúť

o Námietke obžalovanej E. E.,... voči predsedovi senátu JUDr. J. J., ako aj voči celému

Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodov - .

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva E. E. právo na primerané finančné

zadosťučinenie podľa v sume 100.000,- Sk (slovom

stotisíc slovenských korún), ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd

Slovenskej republiky 100.000,- Sk... a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

5. Základné právo E. E. podľa ,

čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3, písm. b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd konaním Krajského súdu v Trenčíne pri ustanovení náhradného obhajcu na základe

jeho Opatrenia zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. bolo porušené.

6. Opatrenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. 11. 2008, sp. zn. sa

v plnom rozsahu ruší.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva E. E. právo na primerané finančné

zadosťučinenie (za ustanovenie náhradného obhajcu) podľa Slovenskej

republiky v sume 100.000,- Sk..., ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne.

8. E. E. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Trenčíne

povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B... do jedného mesiaca od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala okrem iného vysloviť aj porušenie jej práva

zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, avšak z obsahu sťažnosti, ako aj z textu

v iných jej častiach vyplýva, že sťažovateľka v skutočnosti namieta porušenie jej práva

zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru. Túto okolnosť považoval ústavný súd za chybu

v písaní.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na obhajobu

zaručeného v , ako aj práv zaručených v a 3 písm. b) a c)

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

opatrením z 18. novembra 2008, ako aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 6. novembra 2006.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

tieto minimálne práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby

a obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ

nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

Podľa tvrdenia sťažovateľky k porušeniu týchto práv malo dôjsť týmito

skutočnosťami:

a) odvolací (krajský) súd neposkytol jej obhajcovi dostatočný časový priestor na

štúdium spisového materiálu 27. augusta 2008 a zároveň obhajcovi nepredložil úplný spis,

b) najvyšší súd sa s touto skutočnosťou v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti

sudcov krajského súdu a návrhu na odňatie a prikázanie veci vo svojom uznesení

nezaoberal,

c) krajský súd ustanovil sťažovateľke náhradného obhajcu napriek tomu, že podľa jej

názoru na to neboli splnené dôvody.

Sťažovateľka, ako to vyplýva z textu sťažnosti podanej ústavnému súdu, výslovne

namieta porušenie práva na obhajobu.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj

prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa ak sa dovolanie podáva v prospech

obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na obhajobu v neskončenom, t. j. prebiehajúcom trestnom konaní. Je nepochybné, že

v tomto konaní sa stále môže priamo pred konajúcim všeobecným súdom účinne domáhať

zákonom ustanoveným spôsobom ochrany základného práva na obhajobu. Napokon aj po

právoplatnom skončení trestného konania, ak nedôjde k náprave prípadného porušenia jej

práva na obhajobu, môže sťažovateľka využiť mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je

dovolanie. Dovolací súd potom bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania

predchádzajúceho podaniu dovolania, a to najmä so zreteľom na dodržanie základných práv

a slobôd vrátane označeného práva sťažovateľky na obhajobu. Z uvedeného dôvodu je to

teda v prvom rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane

základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať.

Skutočnosti, ktoré uviedla sťažovateľka vo svojej sťažnosti, neumožňujú vyvodiť taký

záver, že by ňou namietané porušenie označeného základného práva nebolo možné

odstrániť v konaní pred všeobecným súdom.

Sťažovateľka teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného

konania vedeného proti nej má stále možnosť účinným spôsobom namietať jeho porušenie

pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

podľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky a rozhodovať o nich.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009