Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 39/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., S., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na spravodlivé súdne

konanie a základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom zaručených čl. 46

ods. 1 v spojení s , a

, práva na spravodlivé súdne konanie a právo na prejednanie

veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

z 30. septembra 2008 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 22. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2008 doručená sťažnosť M. K., S., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., ktorou namieta porušenie základného práva

na spravodlivé súdne konanie a základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom

zaručených (ďalej len „“) v spojení s

ods. 1, a , práva na spravodlivé súdne konanie a práva

na prejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva podľa čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a rozhodnutím Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. septembra

2008 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 22. októbra 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je okresným súdom

vykonávané väzobné trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). V rámci hlavného pojednávania

konaného 30. septembra 2008 podal sťažovateľ námietku zaujatosti voči členke senátu

okresného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že sa dva až tri týždne pred hlavným

pojednávaním od jedného zo spoluväzňov dozvedel, že uvedená členka senátu sa v obci

jej trvalého pobytu vyjadruje na adresu jeho osoby „že v pojednávacej miestnosti sedí ako

taký oškvarok, že zariadi jeho odsúdenie a pod.“. Sťažovateľ je toho názoru,

že z uvedených informácií vyplýva, že táto členka senátu „sťažovateľovi v danej trestnej

veci spočíta všetky ich predchádzajúce nezhody, a bude isto - iste odsúdený, a práve ona

sa o to postará“. Sťažovateľ upresňuje, že jeho spoluväzeň sa o týchto skutočnostiach

dozvedel prostredníctvom svojej matky, ktorá rovnako ako tento spoluväzeň a členka senátu

pochádza z tej istej obce. Na margo včasnosti podania námietky zaujatosti sťažovateľ

uvádza, že ju vzniesol bez meškania, len čo sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. V tomto

smere poukazuje právny zástupca sťažovateľa na to, že jeho klient bol „od začiatku vzatia

do väzby v zlom psychickom stave, tento sa výrazne zhoršoval, klient užíval lieky - L., T.,

Ch. a iné, a teda nevedel, a ani nemohol plnohodnotne vnímať okolnosti okolo seba. Musím

v prvom rade poukázať na skutočnosť, ako to zo zápisnice zo dňa 5. 2. 2008 - verejné

zasadnutie o verejnom prejednaní obžaloby, že klient nebol schopný ani len porady

so svojim obhajcom, pričom sme uvádzali, že je liečený od vzatia do väzby silnými

sedatívami, a že aj verbálna komunikácia s ním je obtiažna. V obdobnom stave sa

nachádzal aj na pojednávaní dňa 26. 5. 2008. Jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršoval, čo

vyústilo k jeho kolaps pred pojednávaním, ktoré sa z uvedeného dôvodu nekonalo dňa

21. 7. 2008. Keďže klient nevnímal samotný priebeh pojednávania, je z tohto zrejmé, že

nevnímal ani členov senátu - prísediacich, ktorí okrem predsedu senátu do chodu

pojednávania nezasahovali. A preto nemal dôvod ani si ich bližšie všímať.“. Právny

zástupca sťažovateľa zdôrazňuje, že v rámci predbežného prejednania obžaloby požiadali

okresný súd, aby zabezpečil z Ústavu na výkon väzby L. správu, či je sťažovateľ počas

výkonu väzby liečený na nejakú chorobu, ak áno, na akú a aké lieky sú mu podávané počas

liečby. Preto podľa jeho názoru, pokiaľ by okresný súd tento dôkaz vykonal, neobstojí jeho

argumentácia, že nemal medicínsky argument nevnímania objektívnej reality sťažovateľom.

Námietku zaujatosti podanú sťažovateľom senát okresného súdu zamietol a svoje

rozhodnutie odôvodnil aj tým, že sťažovateľ bol s menami a priezviskami členov senátu

oboznámený na základe viacerých súdnych rozhodnutí a s tvárami členov senátu

bol oboznámený prinajmenšom pri predbežnom prejednaní obžaloby 5. februára 2008,

na ktorom bol osobne prítomný, tiež bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní

konanom 26. mája 2008. Argument, že sťažovateľ v dôsledku vplyvu silných liekov

nevnímal objektívnu realitu, okresný súd nemal za relevantne medicínsky preukázaný.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 14. októbra 2008 písomne

zdôvodnenú sťažnosť, ktorú nadriadený krajský súd zamietol s odôvodnením, že uvedená

členka senátu nemá k sťažovateľovi žiadny vzťah a vo vedenom trestnom konaní postupuje

podľa zákonných predpisov.

Sťažovateľ je toho názoru, že oba súdy si nesplnili svoju povinnosť účinne

sa zaoberať jeho námietkami a argumentmi, ktoré mali význam pre rozhodnutie, pretože

si nezadovážili posúdenie jeho zdravotného stavu, ktoré mohlo preukázať skreslené

vnímanie objektívnej reality, v dôsledku čoho bola námietka zaujatosti realizovaná

až 30. septembra 2008. V postupe oboch súdov vidí sťažovateľ porušenie základných práv

garantovaných a listinou a práv zaručených dohovorom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje ústavnému

súdu, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Nové Mesto nad Váhom svojím postupom a rozhodnutím, sp. zn.

-471 zo dňa 30. 9. 2008, v spojení s postupom a rozhodnutím KS Trenčín,

sp. zn. -485 zo dňa 22. 10. 2008 porušili ľudské práva a základné slobody

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované SR, najmä ,

v spojení s , a s , Európsky

dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, a to najmä čl. 6 ods. 1 a Listinu

základných práv a slobôd, a to najmä čl. 36 ods. 1.

Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.

-471 zo dňa 30. 9. 2008 a uznesenie Krajského súdu Trenčín č. k.

-485 zo dňa 22. 10. 2008, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé

súdne konanie a základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom zaručeného

v spojení s , a , práva

na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou porušenia citovaných

základných práv zaručených a listinou a práv zaručených dohovorom postupom

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. septembra 2008.

Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

Sťažovateľ sa ochrany svojich práv vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 30. septembra 2008 mohol podľa zákona účinne domáhať

(a aj sa domáhal) využitím opravného prostriedku (sťažnosti) podľa § 185 a nasledujúcich

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“). V tomto kontexte bol krajský súd ako druhostupňový súd povinný poskytnúť

ochranu základným právam sťažovateľa, porušenie ktorých namieta v sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Právomoc ústavného súdu je preto (s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1

) bezprostredne vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu a k procesnému postupu

okresného súdu predchádzajúcemu tomuto uzneseniu vylúčená.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia základných práv sťažovateľa podľa a listiny, ako aj namietaného porušenia

jeho práv podľa dohovoru postupom okresného súdu, ako aj jeho uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2008 odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(podľa ).

V právomoci ústavného súdu zostalo následne posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľa

(uznesením sp. zn. z 22. októbra 2008) sú zlučiteľné s limitmi vyplývajúcimi

zo sťažovateľom označených ustanovení , listiny a dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzal:

Proti sťažovateľovi je okresným súdom vykonávané väzobné trestné stíhanie

pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2

. Sťažovateľ vzniesol na hlavnom pojednávaní 30. septembra 2008 voči

členke senátu okresného súdu námietku zaujatosti, ktorú v podstate odôvodnil tým,

že uvedená členka senátu sa v obci svojho trvalého pobytu na adresu jeho osoby vyjadruje

v tom smere, že „v pojednávacej miestnosti sedí ako taký oškvarok, že zariadi jeho

odsúdenie a pod.“. Sťažovateľ v námietke uviedol, že sa o uvedených skutočnostiach

dozvedel od svojho spoluväzňa, ktorému tieto skutočnosti oznámila jeho matka, ktorá

rovnako ako tento spoluväzeň pochádza z rovnakej obce ako dotknutá členka senátu.

Okresný súd o podanej námietke zaujatosti uznesením č. k. -471

z 30. septembra 2008 rozhodol tak, že členku senátu z vykonávania úkonov trestného

konania nevylúčil. V uznesení uviedol, že z úradného záznamu vyplýva, že dotknutá členka

senátu s nikým o prejednávanej veci nerozprávala, sťažovateľa ako obyvateľa obce pozná,

pretože v tejto obci žije už štyridsať rokov, neprichádza so sťažovateľom do žiadneho

kontaktu, pokiaľ sa s ním stretne, spolu sa pozdravia. K osobe J. Š., ktorého v kontexte

odôvodnenia námietky zaujatosti spomenul sťažovateľ a ktorý mal na sťažovateľa podať

trestné oznámenie, uviedla, že je to syn brata jej manžela, nie je s ním teda v priamom ani

relevantnom nepriamom príbuzenskom pomere. Okresný súd zhodnotil námietku zaujatosti

ako nedôvodnú, skonštatoval, že sťažovateľ je s osobami členov senátu oboznámený

na základe viacerých súdnych rozhodnutí, ktoré mu boli doručované od februára 2008,

s tvárami členov senátu je oboznámený prinajmenšom odo dňa predbežného prejednania

obžaloby 5. februára 2008, na ktorom bol osobne prítomný, rovnako bol prítomný

na hlavnom pojednávaní 26. mája 2008, teda mal možnosť vizuálne sa oboznámiť

so zložením senátu, a námietku zaujatosti dotknutej členky senátu mohol vzniesť už o tohto

momentu. Argument, podľa ktorého nemohol vnímať objektívnu realitu v dôsledku vplyvu

silných dávok liekov, nemal okresný súd za relevantne medicínsky preukázaný. Námietku

sťažovateľa týkajúcu sa dlhodobo negatívnych vzťahov s prísediacou členkou senátu preto

nepovažoval okresný súd ani za preukázanú, ani za včas podanú. Okresný súd sa tiež

vysporiadal s tvrdeniami, ktoré mal sťažovateľovi oznámiť jeho spoluväzeň, keď uviedol,

že na ich podklade by bolo možné námietku zaujatosti považovať za včas uplatnenú, tieto

tvrdenia však vzhľadom na skutočnosť, že ich nemal sťažovateľ od nikoho ďalšieho

potvrdené, zhodnotil ako účelové argumenty, pri posudzovaní ktorých prihliadol najmä

na potencionálnu hodnovernosť zdroja informácií. Okresný súd prihliadol na skutočnosť

odlišného pobytu sťažovateľa pred vzatím do väzby od pobytu dotknutej členky senátu,

ako aj na jej vyjadrenie k uplatnenej námietke a dospel k záveru, že neexistuje žiadna

relevantná okolnosť, ktorá by umožňovala usudzovať, že namietaná členka senátu má

osobný záujem na výsledku vedeného trestného konania a na jeho skončení ináč,

ako v zmysle platnej trestnoprávnej úpravy. Samotná skutočnosť, že sa členka senátu

a sťažovateľ v minulosti náhodne stretli ako obyvatelia rovnakej obce, nezakladá ešte

dôvody predvídané ustanovením .

O sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 30. septembra 2008 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 22. októbra 2008, ktorým sťažnosť zamietol v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku ako nedôvodnú. V uznesení sa krajský súd stotožnil so závermi okresného súdu,

ktorého odôvodnenie uznesenia považuje za náležité a presvedčivé, a zároveň uvádza,

že voči dotknutej členke senátu neboli zistené konkrétne skutočnosti predpokladané

ustanovením , z ktorých by sa dala vyvodiť pochybnosť

o nezaujatosti člena senátu. Podľa jeho názoru nebol zistený žiadny pomer namietanej

členky senátu k veci, žiadne rodinné, či blízke alebo nepriateľské vzťahy k sťažovateľovi,

sťažovateľ neuviedol opodstatnené a podložené údaje, ktoré by mohli vzbudzovať

pochybnosť o jej nezaujatosti. Krajský súd uviedol, že za takúto konkrétnu skutočnosť,

z ktorej by sa dala vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti, nemožno považovať bez ďalšieho

okolnosť, že člen senátu býva v obci, z ktorej pochádza aj sťažovateľ, ako aj okolnosť,

že iný občan, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je v príbuzenskom vzťahu s namietaným

členom senátu, si splnil povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní spáchanie

trestného činu a jeho páchateľa. Za takúto okolnosť rovnako nepovažuje krajský súd

„želanie“ sťažovateľa vylúčiť člena senátu opierajúce sa o okolnosti, ktoré sa sťažovateľ

mal dozvedieť od spoluväzňa, o vierohodnosti ktorého (vzhľadom na početné trestné

stíhania jeho osoby) a o vierohodnosti ním poskytnutých informáciách sú dôvodné

pochybnosti. Krajský súd tiež zobral do úvahy jednoznačné vyjadrenie dotknutej členky

senátu o jej nestrannosti a konštatuje, že jej bezúhonnosť a nestrannosť nebola

spochybnená.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne

závery všeobecných súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov

a ktoré sa stali základom na ich rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (podobne

aj , , , , ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ,

, ).

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre

pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Krajský súd konštatoval, že sťažovateľ neuviedol opodstatnené a podložené údaje,

ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti dotknutej členky senátu. Skutočnosť,

že členka senátu pochádza z rovnakej obce ako sťažovateľ, nepovažoval bez ďalšieho

za takú skutočnosť, ktorá by vyvolávala pochybnosti o nepredpojatosti členky senátu.

Ďalšiu okolnosť, ktorou argumentoval sťažovateľ a ktorou mali byť skutočnosti tvrdené

spoluväzňom sťažovateľa o údajných vyjadreniach dotknutej členky senátu na adresu

sťažovateľa, vyvrátil krajský súd tak, že sa stotožnil so závermi okresného súdu

o nepreukázaní a účelovosti týchto tvrdení a spochybnil tiež vierohodnosť zdroja týchto

informácii. Za okolnosť spochybňujúcu nestrannosť členky senátu nepovažoval

bez ďalšieho ani tú skutočnosť, že osoba v nepriamom príbuzenskom pomere k členke

senátu si splnila povinnosť oznámiť trestnú činnosť sťažovateľa orgánom činným

v trestnom konaní. V neposlednom rade poukázal krajský súd aj na jednoznačné vyjadrenie

členky senátu v súvislosti s jej nestrannosťou.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie

veci nestranným súdom podľa je v trestnom konaní garantované

prostredníctvom inštitútu vylúčenia člena senátu z ďalšieho prejednávania veci pre

zaujatosť v zmysle . Obsahom základného práva na

prerokovanie veci nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu

oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného člena senátu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie člena senátu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (napr. , ).

Na základe všetkých čiastkových argumentov krajský súd zhrnul, že nebol zistený

žiadny pomer členky senátu k veci, žiadne jej rodinné či iné blízke alebo nepriateľské

vzťahy k sťažovateľovi.

Krajský súd na základe podrobného a logického odôvodnenia vyvodil teda

skutkový záver (ktorého vyvodenie bolo v jeho výlučnej právomoci) o nedostatku

relevantných skutkových okolností spochybňujúcich nestrannosť dotknutej členky senátu

a na to nadväzujúci právny záver o správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

Vychádzajúc zo zistených okolností a opierajúc sa o citované ustanovenia relevantnej

právnej úpravy ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení namietaného uznesenia sa okresný

súd vysporiadal s námietkami sťažovateľa v dostatočnej miere, v súlade s podstatou

a účelom príslušnej právnej úpravy ( ) takým spôsobom,

že vyvodené právne závery korešpondujú so skutkovými zisteniami, a preto ich nemožno

kvalifikovať ako arbitrárne a porušujúce základné práva sťažovateľa garantované

a listinou a práva zaručené dohovorom.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo treba preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (,

, ).

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti ústavný súd posúdil sťažnosť v časti

týkajúcej sa námietky porušenia označených základných práv zaručených , listinou

a práv garantovaných dohovorom vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu ako zjavne

neopodstatnenú a odmietol ju podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2009