Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 12/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti MUDr. Z. P. a E. P., obaja bytom S., zastúpených advokátom Mgr. M. U., Z.,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. Z. P. a E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Okresného súdu

Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. MUDr. Z. P. a E. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť

im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. MUDr. Z. P. a E. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

416,45 € (slovom štyristošestnásť eur a štyridsaťpäť centov), ktoré j e Okresný súd Zvolen

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu Mgr. M. U., Z., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 21. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. Z. P. (ďalej len „sťažovateľ“) a E. P.

(ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia uviedli, že od 23. januára 2002 vedú na okresnom súde spor, v ktorom

vystupujú ako žalobcovia, o zaplatenie 525 000 Sk.

Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo viac ako 6 rokov, vo veci nebolo

právoplatne rozhodnuté. Sťažovatelia ďalej uviedli:

„Konanie, ktorého predmetom je žaloba o zaplatenie, nie je podľa nás možné

považovať za konanie, ktoré by bolo právne zložité a preto máme za to, že skutočnosť, že

súd právoplatne nerozhodol našu vec po dobu dlhšiu ako šesť rokov, je spôsobená tým, že

konanie súdu je pomalé a neúčinné. ...

Dlhé obdobia bez pojednávania veci, pomalosť súdu pri vyhotovovaní rozsudku,

taktiež pri predkladaní spisu nadriadenému súdu, ako aj prieťahy spôsobené zmenami

zákonného sudcu sú v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu zbytočnými prieťahmi

v konaní a je nimi porušené ústavné právo účastníkov konania na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a tiež vyvolaný stav právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania

nachádzajú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že vyššie popísaným konaním

Okresného súdu Zvolen bolo porušené naše právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. ...

Podľa nášho názoru, naša žaloba o zaplatenie nie je tak skutkovo, ani právne zložitá

vec, aby tu bol dôvod nato, že konanie nie je právoplatne skončené po dobu viac ako

6 rokov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadame priznať finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,-Sk. Toto zadosťučinenie považujeme za primerané najmä s ohľadom na náš viac

ako 6 rokov pretrvávajúci stav právnej neistoty spôsobený konaním Okresného súdu Zvolen.

Ani suma 100.000,-Sk, ktorej sa domáhame, nemôže odčiniť našu ujmu, ktorú sme

podstúpili popísaným konaním Okresného súdu Zvolen.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky po preskúmaní našej sťažnosti rozhodol nálezom a vyslovil, že:

Okresný súd Zvolen v konaní vedenom po č. k. svojim konaním porušil

zaručené právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

ods. 2 ...

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Zvolen, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,-Sk, ktoré je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť sťažovateľom spoločne

a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Zvolen je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume

7.938,90 Sk na účet ich právneho zástupcu Mgr. M. U., advokáta so sídlom Z. ....“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. Spr. 126/99 z 10. februára 2009. Sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú.

V ďalšom uviedla: „Sťažnosťou z 31.3.2008 namietajú sťažovatelia porušenie svojho

základného práva podľa SR postupom Okresného súdu vo Zvolene vo

veci .

V prvom rade namietajú, že od podania žaloby súd určil termín pojednávania až

27.6.2002 a rozsudok im bol doručený až 11.10.2002.

Zo spisu som zistila, že od podania žaloby sudkyňa dňa 9.5.2002 priznala žalobcom

oslobodenie od súdnych poplatkov dňa 9.5.2002 potom ako jej boli predložené potrebné

doklady a určila termín pojednávania na 29.5.2002, ktoré bolo odročené na 24.6.2002.

Tento termín bol zrušený a určený nový termín 27.6.2002 kedy vo veci rozhodla. Rozsudok

bol vypracovaný 27.9.2002 - sudkyni predsedníčka súdu povolila predĺženie lehoty na jeho

vypracovanie do 27.9.2002 - čo bolo v súlade s ustanoveniami Rozsudok bol

žalobcom doručený 9.10.2002.

Odvolanie podali žalobcovia 21.10.2002. Sudkyňa bola PN od 3.10.2002 do

13.11.2002 preto bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici až 10.12.2002.

Spis sa vrátil z Krajského súdu v Banskej Bystrici 14.8.2003. Medzitým bolo podané

doplnenie návrhu a návrh na vydanie predbežného opatrenia o ktorom súd rozhodol

12.9.2003. Termín pojednávania bol určený na 29.10.2003, odročený na 8.12.2003.

Pojednávanie dňa 8.12.2003 bolo odročené na neurčito - dôvodom bol poukaz zástupcu

žalobcov na nepriaznivý zdravotný stav 1. žalobcu a možnú operáciu.

Uznesením Súdnej rady SR bola sudkyňa JUDr. K. dočasne pridelená na OS Veľký

Krtíš od 1.1.2004 - 31.12.2004, preto opatrením predsedníčky súdu bola vec pridelená na

vybavenie JUDr. J. Č. Sudkyňa po zistení zdravotného stavu 1. žalobcu vykonala výsluch

žalobcu v domácom prostredí 23.3.2004. Nový termín pojednávania bol určený na

21.9.2004, upravený na 27.7.2004 a zmenený na 8.10.2004. Sudkyňa odročila

pojednávanie na neurčito za účelom zistenia stavu konania vedeného na Krajskom súde

v Banskej Bystrici ohľadom neplatnosti zmluvy. Uznesením z 3.11.2004 bolo konanie

prerušené do skončenia veci 40Cbs/l 62/03 na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Po návrate JUDr. K. jej bola vec pridelená 5.1.2005 v súlade s Rozvrhom práce OS Zvolen

na r. 2005.

Uznesením Súdnej rady SR bola sudkyňa JUDr. K. pridelená na OS Veľký Krtíš od

1.4.2005. Vec bola opatrením predsedu súdu pridelená sudcovi Mgr. J. L. Sudca určil

termín pojednávania na 14.9.2005, na žiadosť žalobcov bol termín zmenený na 27.7.2005

a na žiadosť zástupcu odporcu zmenený na 5.9.2005.

Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 16.11.2005, 8.2.2006 - tento termín bol na

žiadosť zástupcu žalobcov zrušený a určený nový 3.4.2006, 31.5.2006, 17.8.2006. Toto

pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom výsluchu žalobcov v domácom

prostredí. Ich výsluch sa uskutočnil 30.10.2006.

Na pojednávaní dňa 31.1.2007 sudca rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici

vo veci rozhodol 6.12.2007, spis sa vrátil na Okresný súd vo Zvolene dňa 15.1.2008, práv.

zástupca žalobcov si ho prevzal na súde 4.2.2008.

Sťažnosť považujem za čiastočne odôvodnenú pokiaľ ide o obdobie vybavovania veci

sudkyňou JUDr. M. K.

Zmeny zákonného sudcu nebolo možné ovplyvniť o dočasnom preložení

sudkyne a trvalom preložení rozhodla Súdna rada SR. Nový sudca sa musel s vecou

oboznámiť.

... podotýkam, že vec bola do právoplatného skončenia veci 4 x predložená

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní, v konaní sa určitú dobu

nepokračovalo z toho dôvodu že bolo prerušené a došlo 4 x k zmene zákonného sudcu.

Netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

Právny zástupca sťažovateľov na výzvu ústavného súdu 18. februára 2009 oznámil,

že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 23. januára 2002 sťažovatelia podali žalobu,

- 9. mája 2002 okresný súd uznesením priznal sťažovateľom oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 29. mája 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci boli prítomní, pojednávanie

bolo odročené na 24. jún 2002 (termín bol zrušený),

- 27. júna 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní,

bol vyhlásený rozsudok,

- 21. októbra 2002 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 10. decembra 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“),

- 23. januára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde,

- 20. marca 2003 bol spis vrátený okresnému súdu,

- 9. apríla 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplnenie podania,

- 15. apríla 2003 sťažovatelia doplnili podanie,

- 15. apríla 2003 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľov na vydanie

predbežného opatrenia,

- 6. mája 2003 sa sťažovatelia odvolali proti uzneseniu z 15. apríla 2003,

- 29. mája 2003 sa odporca vyjadril k odvolaniu sťažovateľov,

- 1. júla 2003 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. ),

- 14. augusta 2003 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením z 23. júla 2003,

ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 4. septembra 2003 sťažovatelia doplnili návrh,

- 12. septembra 2003 okresný súd uznesením zamietol návrh na predbežné opatrenie,

- 29. októbra 2003 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia

neboli prítomní, pojednávanie bolo odročené na 8. december 2003,

- 8. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, prítomná bola sťažovateľka,

pojednávanie bolo odročené na neurčito (z dôvodu výsluchu sťažovateľa a obstarania

dokladu o zdravotnom stave sťažovateľa),

- 20. februára 2004 okresný súd zisťoval zdravotný stav sťažovateľa,

- 25. februára 2004 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd, aby mohol

byť sťažovateľ vypočutý v domácom prostredí,

- 23. marca 2004 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa v jeho byte,

- 29. apríla 2004 sťažovatelia požiadali o výsluch svedka,

- 6. augusta 2004 sťažovateľ podal návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania,

- 26. augusta 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie

k okolnostiam sporu,

- 14. septembra 2004 bola doručená odpoveď odporcu,

- 8. októbra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní,

pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zistenia stavu konania vedeného pred

krajským súdom pod sp. zn. ,

- 3. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. -232 prerušil konanie

(rozsudkom krajského súdu sp. zn. právoplatným 17. januára 2005 bol

zamietnutý návrh žalobcu A. proti Ing. Z. P. na určenie „neplatnosti zmluvnej dohody“),

- 1. marca 2005 sťažovateľ doručil žiadosť o pokračovanie v konaní,

- 9. mája 2005 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Z. požiadalo o zapožičanie

spisu (13. mája 2005 bol spis zapožičaný),

- 27. mája 2007 odporca požiadal o odročenie pojednávania nariadeného po odročení

na 27. júl 2005,

- 5. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní,

prítomný bol ich právny zástupca, bolo odročené na 16. november 2005,

- 5. septembra 2005 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Z.

o zapožičanie spisu sp. zn. ČVS: ORP-945/1/OVS ZV 2005 (14. septembra 2005 bol spis

doručený),

- 16. septembra 2005 odporca navrhol vypočuť ďalších svedkov,

- 16. novembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní,

prítomný bol ich právny zástupca, bolo odročené na 8. február 2006,

- 24. januára 2006 sťažovatelia aj ich právny zástupca ospravedlnili neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 8. február 2006,

- 3. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní, prítomný

bol ich právny zástupca, bolo odročené na 31. máj 2006,

- 31. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní, prítomný

bol ich právny zástupca, bolo odročené na 17. august 2006,

- 17. augusta 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní,

prítomný bol ich právny zástupca, bolo odročené na neurčito,

- 14. septembra 2006 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby

oznámil, kedy by bolo vhodné vypočuť svedkyňu E. P.,

- 30. októbra 2006 sa uskutočnil výsluch E. P. v mieste jej bydliska,

- 31. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, prítomná bola sťažovateľka a právny

zástupca, bol vyhlásený rozsudok,

- 12. marca 2007 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku,

- 11. apríla 2007 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. ),

- 16. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, účastníci neboli

prítomní, prijatým uznesením bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená

na ďalšie konanie,

- 15. januára 2008 bol spis doručený okresnému súdu s rozhodnutím zo 16. decembra

2007,

- 12. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovatelia neboli prítomní, právny

zástupca sťažovateľov bol prítomný, bol vyhlásený rozsudok (právoplatnosť nadobudol

19. novembra 2008),

- 10. mája 2008 odporca podal proti rozsudku odvolanie,

- 11. júna 2008 odporca doplnil odvolanie,

- 13. júna 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na vyjadrenie sa

k odvolaniu,

- 12. júna 2008 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie,

- 28. júla 2008 bol spis doručený krajskému súdu,

- 11. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, prítomný bol

právny zástupca sťažovateľov, bol vyhlásený rozsudok,

- 7. novembra 2008 bol okresnému súdu doručený spis s rozsudkom z 11. septembra

2008 (právoplatnosť nadobudol 26. novembra 2008).

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa sťažovatelia domáhali

zaplatenia sumy 525 000 Sk došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v napadnutom

konaní nešlo o právne ani fakticky zložitú vec. Netvrdili to ani účastníci konania pred

ústavným súdom.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Obaja sťažovatelia sa z celkovo 11 nariadených pojednávaní

zúčastnili len na jednom. Dôvodom neúčasti a v konečnom dôsledku aj nutnosti vypočuť ich

v domácom prostredí, bol najmä nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa. Táto skutočnosť,

hoci ospravedlniteľná, tiež prispela k predĺženiu konania a nemožno ju pričítať na vrub

konajúcemu súdu. Ďalej sťažovatelia, hoci boli zastúpení kvalifikovaným právnym

zástupcom, podali niektoré podania nezrozumiteľné a bez určitého vymedzenia žalobného

návrhu, a preto ich konajúci súd musel na opravu a doplnenie podaní vyzývať. Na tieto

skutočnosti ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri rozhodovaní o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, vyjmúc obdobia,

počas ktorých sa vec nachádzala na krajskom súde, pretože prieťahy v konaní na tomto súde

sťažovatelia nenamietali.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci opakovane

krátkodobo nečinný (napr. od 23. januára 2002 do 9. mája 2002, od 15. januára 2008

do 12. mája 2008). Tieto krátkodobé nečinnosti (v súhrne asi 24 mesiacov), by samy osebe

nemuseli znamenať porušenie základného práva sťažovateľov podľa ,

charakter zbytočných prieťahov však nadobudli v kontexte celkovej dĺžky konania

(6 rokov). Okresný súd teda počas minimálne dvadsiatich štyroch mesiacov vo veci

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia

počas napadnutého súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda

k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne

v dôsledku postupu okresného súdu. Stanovisko predsedníčky súdu, že k tomu došlo počas

„vybavovania veci sudkyňou JUDr. M. K.“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti

ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup okresného

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky

okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním napr. na nadmerný počet vecí alebo

na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol

rozsudkom z 12. mája 2008, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie

podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie každému

v sume po 1 000 €.

Pri stanovovaní jeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, efektivitu postupu okresného

súdu, ale do úvahy zobral aj skutočnosť, že sťažovatelia mali na dĺžke konania tiež svoj

negatívny podiel.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

ústavného súdu.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume dvakrát po 105,42 €. Trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa teda predstavujú sumu 210,84 €. Základná sadzba

tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb, t. j. na sumu 168,67 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu

(2 x 6,31 €) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov za dva úkony vykonané v roku

2008 v sume 349,96 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

Celkové trovy právneho zastúpenia pre dvoch sťažovateľov predstavujú preto

v danom prípade sumu 349,96 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu

66,49 €. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú preto celkovú sumu 416,45 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2009