Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 72/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. S., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. J., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo 6. júna 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2008 doručená sťažnosť Ing. L. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. M. J., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 6. júna 2008.

Podaním doručeným ústavnému súdu toho istého dňa sťažovateľ upravil petit svojej

sťažnosti. Dňa 29. januára 2009 sťažovateľ doručil ústavnému súdu chýbajúcu spisovú

dokumentáciu týkajúcu sa označeného konania a rozhodnutia krajského súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v právnej veci Mgr. A. S., rod. S., a maloletej A. S., obe bytom P. (ďalej len „žalobkyňa

v 1. rade“ a „žalobkyňa v 2. rade“), proti sťažovateľovi o určenie otcovstva rozsudkom

sp. zn. z 30. marca 2006 určil sťažovateľa za otca maloletej žalobkyne v 2. rade

pochádzajúcej z matky - žalobkyne v 1. rade. Zároveň rozhodol o zverení maloletej

žalobkyne v 2. rade do osobnej starostlivosti jej matky, zaviazal sťažovateľa prispievať na

výživu maloletej žalobkyne v 2. rade sumou 66,39 € (2 000 Sk) mesačne od 26. mája 2000

do budúcna a taktiež ho zaviazal uhradiť dlžné výživné v sume 3 087,03 € (93 000 Sk)

v mesačných splátkach po 165,97 € (5 000 Sk) a zaplatiť trovy konania.

Po zrušení potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho krajského súdu z 30. novembra

2004 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

z 22. februára 2008 pre procesné pochybenia krajský súd v predmetnej veci opäť rozhodol

rozsudkom sp. zn. zo 6. júna 2008 tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok vo

výroku o určenie otcovstva, o výchove a výžive maloletej žalobkyne v 2. rade za obdobie od

26. mája 2000 do 31. augusta 2007. Vo veci výživného počnúc 1. septembrom 2007 zmenil

rozsudok a zvýšil výživné na maloletú žalobkyňu v 2. rade zo sumy 66,39 € (2 000 Sk) na

sumu 132,78 € (4 000 Sk) mesačne a povolil sťažovateľovi zaplatiť dlžné výživné za

obdobie od 26. mája 2000 do 31. mája 2008 v sume 4 547,57 € (137 000 Sk) v mesačných

splátkach po 331,94 € (10 000 Sk). Súčasne zaviazal sťažovateľa uhradiť trovy konania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom a rozsudkami okresného súdu sp. zn. z 30. marca 2006 a krajského

súdu sp. zn. zo 6. júna 2008, pričom podstata jeho sťažnosti spočíva v tom, že

„Prvý nevykonaný dôkaz, ktorého nevykonanie nebolo dostatočne právne,

v náväznosti na hmotné právo, odôvodnené, bolo znalecké dokazovanie či už krvnou,

morfologickou alebo inou skúškou u bývalého manžela matky v súdnom spore č. konania

... V tomto prípade sa viedlo konanie o zapretie otcovstva a Okresný súd pre

svoje rozhodnutie využil len vyhlásenie bývalých manželov, že v rozhodujúcom období

nemali pohlavný styk bez vykonaného znaleckého dokazovania... Tento dôkaz nebol

vykonaný ani v nasledujúcom súdnom spore č. konania , aj keď vykonanie

dôkazu bolo navrhované...

Druhým navrhovaným dôkazom, ktorý Okresný súd v Prešove nevykonal bolo

nevykonanie tretieho znaleckého posudku (vrchného dobrozdania) nezávislým znalcom,

prípadne aj mimo územia SR, alebo dvoch nových znaleckých posudkov. Obidva znalecké

posudky boli vykonané testom DNA u všetkých troch osôb (matka, dieťa a žalovaný), ale

tieto posudky sa vo výsledkoch odčítania jednotlivých alel v deviatich prípadoch u všetkých

troch osôb odlišovali, ale napriek tomu ich závery v percentuálnom vyjadrení boli podobné

a znalci skonštatovali, že otcovstvo je prakticky dokázané...

Tretím pochybením, s možným následkom porušenia základného ústavného práva na

súdnu ochranu je skutočnosť, že sudkyňa okresného súdu umožnila krížnu výmenu

vykonaných znaleckých posudkov a znalec, ktorý vyhotovil prvý znalecký posudok, na

základe nahliadnutia do znaleckého posudku druhého znalca upravil hodnoty odlišujúcich

sa alel tak, aby boli zhodné s hodnotami druhého znaleckého posudku, čím bolo zmarené

dovtedajšie znalecké dokazovanie a žalovanému bolo odňaté právo na spravodlivý proces...

Najzávažnejším pochybením je to, že Krajský súd v konaní č. potvrdil

rozsudok Okresného súdu v Prešove čo do výroku o určení otcovstva, bez toho, aby

prehodnotil vykonané dokazovanie a neprehodnotil dôsledne konanie Okresného súdu

v Prešove, v pochybeniach, ktoré v tejto sťažnosti uvádzame...

Ďalším pochybením Krajského súdu bolo, že nevykonával žiadne dokazovanie

o výške dlžného výživného a v rozsudku uviedol sumu Sk 137 000,00, ktorá nezodpovedá

skutočnosti, pretože žalovaný platil výživné, ako aj dlžné výživné vo výške určenej

v potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu v Prešove č. konania t. j. bežné

výživné vo výške Sk 2 000,00 a dlžné výživné vo výške Sk 5 000,00. Pri výpočte dlžného

výživného Krajský súd pochybil a vypočítal dlžné výživné vo výške Sk 137 000,00 namiesto

dlžného výživného vo výške Sk 25 000,00. Na túto skutočnosť bol súd upozornený písomne

po doručení rozsudku žalovaným, ale súd napriek chybe pri výpočte nezjednal nápravu.

Žalovaný doložil do spisu aj doklady o platení. V odôvodnení sa súd opiera o vyjadrenie

matky - žalobkyne v prvom rade, že výživné bolo platené len vo výške stanovenej

predbežným opatrením vo výške Sk 1 000,00, ku ktorému sa nemohol vyjadriť žalovaný,

ktorému tak bola odňatá možnosť sa k tomu vyjadriť a tým aj konať pred súdom...“.

V tejto súvislosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 6. júna 2008, zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. zo

6. júna 2008 a rozsudok okresného súdu sp. zn. z 30. marca 2006 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

3 319,39 € (100 000 Sk), ktoré je mu povinný vyplatiť krajský súd a úhradu trov konania

v konaní pred ústavným súdom.

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z doterajšej, ako aj súčasnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že

dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej

súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.

, , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je tvrdenie sťažovateľa, v postavení

žalovaného, o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pri hodnotení dôkazov

rozhodnutím krajského súdu sp. zn. zo 6. júna 2008 v konaní o odvolaní proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 30. marca 2006 o určenie otcovstva a úpravu

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo na

spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne

procesné garancie v konaní pred ním (), inak povedané, právo na spravodlivý

proces. Avšak obsah tohto práva nedáva účastníkovi záruku, že súdny spor sa skončí

právoplatným rozhodnutím v jeho prospech.

V prerokúvanej veci je zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd

nespochybnil, zrejmé, že otcom maloletej žalobkyne v 2. rade je sťažovateľ. Pri

rozhodovaní o určení otcovstva prvostupňový súd vychádzal predovšetkým z výsledkov

znaleckého dokazovania, na základe ktorých považoval otcovstvo sťažovateľa k maloletej

za nepochybné. Pri stanovení výšky výživného okresný súd vychádzal z pomerov

sťažovateľa, ako aj potrieb maloletej žalobkyne v 2. rade.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 6. júna 2008 odvolaním sťažovateľa

napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o určení otcovstva, výchove a výžive

maloletej žalobkyne v 2. rade za obdobie od 26. mája 2000 do 31. augusta 2007 potvrdil.

Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a konštatoval, že

v konaní neboli preukázané okolnosti, ktoré by vylučovali, že otcom maloletej žalobkyne

v 2. rade je sťažovateľ. Argumentujúc podstatnou zmenou pomerov na strane maloletej

žalobkyne v 2. rade krajský súd zmenil prvostupňový rozsudok v časti výživného na

maloletú od 1. septembra 2007 a zvýšil ho zo sumy 66,39 € (2 000 Sk) na sumu 132,78 €

(4 000 Sk) mesačne. Zároveň rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 26. mája 2000 do

31. mája 2008 v sume 4 547,57 € (137 000 Sk) a povolil ho sťažovateľovi splácať

v mesačných splátkach po 331,94 € (10 000 Sk).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem iného

uviedol:

«... Keďže rozhodujúcu úlohu v konaní o určenie otcovstva má dokazovanie

znaleckým posudkom, znalecký posudok (ďalej len ) tak znalca Prof. K., ako aj ústavu

bol zameraný na zistenie DNA diagnostiky. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA

profil zistený z porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „A. S.“ obsahuje vo

všetkých vyšetrených STR systémoch DNA znak, ktorý bol zistený v porovnávacej vzorke

bukálneho výteru označenej „L. S.“. Z uvedeného vyplýva, že osobu, od ktorej bola zistená

porovnávacia vzorka označená „L. S.“, nie je možné vylúčiť žalovaného ako biologického

otca osoby, od ktorej bola zistená porovnávacia vzorka označená A. S. Pravdepodobnosť

vylúčenia náhodne vybraného muža z populácie ako biologického otca je 99,99999999 %

(jeden z 86 930 000). Otcovstvo je prakticky dokázané (záver znaleckého Kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ Bratislava č. l. 479 spisu)...

Metodika testov o určenie otcovstva využíva medzinárodne uznaný štandard pri

odoberaní a identifikácii jedinca na základe DNA analýzy, ktorú metodiku využíva aj

Kriminalistický a expertízny ústav PZ, ktorý práve v predmetnom konaní vypracoval

znalecký posudok. V tomto znaleckom posudku boli predložené predmety preskúmané

metódami DNA analýzy, pričom z predložených predmetov bola DNA izolovaná metódou

selexovej extrakcie. Izolovaná DNA bola spracovaná metódou PCR (polymerázová

reťazová reakcia) a analyzovaná na automatickom analyzátory ABI PRISM 310 pomocou

kitu POWER PLEX 16 systém v 15 systémoch typu STR a systéme pre určenie pohlavia.

Záver znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu jednoznačne znie, že

žalovaného nie je možné ani jedným z 15 vyšetrených systémov vylúčiť ako biologického

otca mal. žalobkyne.

Tiež zo záverov Prof. K. vyplýva správnosť skutkových okolností. Znalec potvrdil,

že pri opakovanej analýze DNA zistil rovnaké výsledky ako experti z KEÚPZ v Bratislave

bola použitá vertikálna elektroforóza typu Hoefer SQ3 Sequencer Pharmacia Biotech, bol

použitý 4 % polyakrylamidový gél o dĺžke 40 cm s výkonom 60 W a časom 80 min. Gél bol

farbený striebrom, na izoláciu DNA bola použitá vysoľovacia metóda a na analýzu boli

použité triplexy z firmy Promega CTT, FFv a SilverSTR III nanáška na elektroforézu bola

2,5 ul.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto nemal dôvod spochybňovať

výsledky kontrolného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

v Bratislave, tiež znalecký posudok Prof. K. je presvedčivý a preto odvolací súd nemal

dôvod pochybovať o správnosti záverov aj tohto prvého znaleckého posudku.

K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že v konaní o zapretie

otcovstva vedenom pred Okresným súdom Prešov žiadne znalecké dokazovanie, ktoré by

vylúčilo manžela žalobkyne v 1. rade z otcovstva nebolo vykonané a keďže bývalý manžel

žalobkyne v 1. rade v priebehu konania zomrel (21. 9. 2002) súd zrušil už skôr nariadené

uznesenie, ktorým odvolal Kriminalistický a expertízny ústav a uložil mu zastaviť práce

z objektívnych dôvodov pričom práve toto dokazovanie malo byť realizované ako prvotné.

K tejto odvolacej námietke treba uviesť, že súhlasná výpoveď matky (žalobkyne v 1. rade)

a jej bývalého manžela boli postačujúcimi dôkazmi v konaní Okresného súdu

Prešov pre záver o vylúčenie V. S. z otcovstva. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu sp.

zn. Okresného súdu Prešov žalobkyňa v 1. rade jej bývalý manžel v tomto

konaní nepochybne určite a nezvratne vyjadrili, že medzi nimi v rozhodnom období nedošlo

k pohlavnému styku, pričom bývalý manžel žalobkyne na pojednávaní dňa 17. 7. 2000

potvrdil, že so žalobkyňou nesúložil už po dobu 5 rokov pred otehotnením.

Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie tretieho kontrolného znaleckého

posudku, k tomu je potrebné uviesť, že takýto dôkaz ani podľa názoru odvolacieho súdu nie

je potrebné vykonať. Vzhľadom na závery doterajších znaleckých posudkov vypracovaných

v konaní zo záverov ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaného ako biologického otca

osoby, od ktorej bola zaistená porovnávacia vzorka, nie je možné vylúčiť na 99,88 %, resp.

99,99% a otcovstvo žalovaného je prakticky dokázané. Podľa ustálenej súdnej praxe, tretí

kontrolný znalecký posudok by prichádzal do úvahy a bolo by ho možné vykonať len za

predpokladu, pokiaľ by závery predchádzajúcich dvoch posudkov boli rozdielne a súd ani

osobným výsluchom znalcov by nemohol odstrániť rozpornosť týchto posudkov. Rozpor

v obidvoch znaleckých posudkoch neexistuje, a závery obidvoch znaleckých posudkov

zhodne potvrdzujú otcovstvo žalovaného k mal. žalobkyni.

Prejednávanie predmetnej veci trvá už viac ako 7 rokov, pričom príčinou

dlhoročného sporu je aj správanie a postoj žalovaného, ktorý sa snaží oddiaľovať

právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia s neefektívne navrhovanými dôkazmi, ktoré sú

aj naviac neekonomické, čím spôsobuje prieťahy v konaní.

Pokiaľ ide o zverenie mal. žalobkyne do osobnej starostlivosti matky - žalobkyne

v 1. rade, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

v tomto smere odvolanie zo strany účastníkov konania nebolo podané. Odvolací súd

dodáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobkyňa

v 1. rade sa o mal. žalobkyňu vzorne a po každej stránke osobne stará, a preto nie je dôvod

pre iné rozhodnutie o zverenie do výchovy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového

súdu vo výrokoch o určenie otcovstva o výchove a výžive za obdobie od 26. 5. 2000 do 31.

8. 2007 ako vecne správny podľa

Prvostupňový súd pri určení výšky výživného správne aplikoval ustanovenie § 62

ods. 1 až 5 a 75 ods. 1 nového Zákona o rodine. Právny záver súdu prvého stupňa podľa

§ 75 ods. 1 nového Zákona o rodine, na základe ktorého prihliadol pri určení výživného na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného je správny a zákonný.

V čase narodenia mal. žalobkyne jej potreby boli nižšie a príjmy žalovaného vyššie.

V súčasnosti je žalovaný poberateľom starobného dôchodku. Na základe rozhodnutia

Sociálnej poisťovne z 15. 6. 2007 bol žalovanému zvýšený starobný dôchodok počnúc 1. 7.

2007 na sumu 18 362,- Sk.

Od 1. 9. 2007 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. žalobkyne (§ 78

ods. 1, 3 ), ktorá oproti predchádzajúcej úprave o výživnom (za

obdobie od 26. 5. 2000, t. j. od narodenia do 31. 8. 2007), ktoré rozhodnutie v tejto časti aj

odvolací súd považoval za vecne správne, sa stala žiačkou základnej školy. Nástupom

maloletej žalobkyne do 1. ročníka základnej školy matke vznikli náklady na výchovu

a výživu mal. žalobkyne a len ťažko by bolo v silách matky zabezpečiť životné potreby

maloletej aj po 1. 9. 2007. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade má zmenu v tom, že jej pracovný

pomer v školstve skončil v marci 2006, od 10. 3. 2006 bola zamestnankyňou farmaceutickej

firmy. Dňa 1. 3. 2007 na služobnej ceste došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bola

žalobkyňa v 1. rade dlhodobo práceneschopná až do 3. 4. 2008. Týmto dňom ukončila

u zamestnávateľa pracovný pomer dohodou a od tejto doby je nezamestnanou, evidovanou

na úrade práce. V súčasnosti žalobkyňa v 1. rade žije len z úspor. Výška dávky

v nezamestnanosti predstavuje 50 % denného vymeriavacieho základu 784,5917 Sk od 7. 3.

2008 na obdobie šiestich mesiacov pri splnení zákonných podmienok. Kým žalovaný nemá

žiadnu inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem mal. žalobkyne, na strane žalobkyne

v 1. rade je vyživovacia povinnosť aj k plnoletému synovi - študentovi 3. ročníka právnickej

fakulty, ktorý je poberateľom sirotského dôchodku.

Tieto dôkazy tvoriace obsah spisu svedčia o tom, že je dôvodné konštatovať zmenu

pomerov potrebnú pre zmenu rozsudku (, ). Vychádzajúc z vyššie

uvedeného keďže prvostupňový súd rozhodol rozsudkom z 30. 3. 2006 a k zmene pomerov

došlo až v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd zmenil rozsudok o výške výživného

( ) tak, že zvýšil výživné na mal. Alexandru zo sumy 2 000,- Sk na sumu 4 000,-

Sk mesačne počnúc dňom 1. 9. 2007 s povinnosťou žalovaného platiť výživné k rukám

žalobkyne v 1. rade vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred.

Pri rozhodovaní o dlžnom výživnom prvostupňový súd vychádzal zo stavu, že dlžné

výživné za obdobie od 26. 5. 2000 do 30. 3. 2006 predstavuje 140 000,- Sk (70 mesiacov po

2 000,- Sk ). Keďže žalovanému na základe predbežného opatrenia bola uložená povinnosť

platiť výživné mesačne po 1 000,- Sk, za 47 mesiacov žalovaný zaplatil na výživnom

47 000,- Sk a tak dlh na výživnom predstavoval 93 000,- Sk (140 000,- Sk - 47 000,- Sk).

Matka aj pred odvolacím súdom potvrdila, že žalovaný aj po 1. 4. 2006 platil na

základe predbežného opatrenia naďalej výživné po 1 000,- Sk mesačne, čím na výživnom za

obdobie od 1. 4. 2006 do 31. 5. 2008 zaplatil 73 000,- Sk (47 000,- Sk + 26 000,- Sk). Otec

mal zaplatiť na výživnom od 26. 5. 2000 do 31. 8. 2007, t. j. za 87 mesiacov po 2 000,- Sk

(174 000,- Sk) a od 1. 9. 2007 do 31. 5. 2008, t. j. za 9 mesiacov po 4 000,- Sk (36 000,- Sk),

spolu 210 000,- Sk. Dlžné výživné teda predstavuje 137 000,- Sk s prihliadnutím na plnenie

výživného zo strany žalovaného (210 000,- Sk - 73 000,- Sk), ktoré súd povolil žalovanému

uhradiť v mesačných splátkach po 10 000,- Sk splatných spolu s bežným výživným pod

následkom straty výhody splátok (, ).»

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil (,

), že nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké procesné závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť

ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

podliehajúcich do právomoci všeobecných súdov ().

Podľa názoru ústavného súdu z obsahu odôvodnenia namietaného rozsudku vyplýva,

že odvolací súd proti každému sťažovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu uviedol

skutkové a právne závery, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvého stupňa vo veci

určenia jeho otcovstva. Podľa krajského súdu boli okresným súdom správne vyhodnotené

zistené dôkazy (na základe analýzy DNA) zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom

prof. K. a po námietke sťažovateľa o jeho nepresvedčivosti, aj zo znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave. Krajský súd sa tiež zaoberal

námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nevykonania ďalšieho (tretieho) znaleckého posudku,

pričom dospel k záveru, že jeho vykonanie by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by závery

dvoch predchádzajúcich posudkov boli rozdielne a súd by ani výsluchom svedkov nemohol

odstrániť ich rozpornosť. Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom v tejto súvislosti

konštatoval, že rozpor v obidvoch znaleckých posudkoch neexistuje, pričom ich závery

zhodne potvrdili otcovstvo sťažovateľa k maloletej žalobkyni v 2. rade.

Závery krajského súdu týkajúce sa určenia otcovstva podľa názoru ústavného súdu

netrpia vnútornými rozpormi a zaujímajú stanovisko k podstate dôvodov v odvolaní

v rozsahu, ktorý je porovnateľný s obsahom námietok sťažovateľa uvedených v jeho

sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Ústavný súd poznamenáva, že krajský súd popritom,

že zaujal stanovisko k zisteniam vyplývajúcim zo znaleckého dokazovania a spôsobu ich

hodnotenia okresným súdom, sa v odôvodnení napadnutého rozsudku primeraným

spôsobom vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nevykonania dôkazu

o vylúčení otcovstva manžela žalobkyne v 1. rade a rovnako primerane posúdil a vyhodnotil

v ňom aj vzťah sťažovateľa a žalobkyne v 1. rade v nadväznosti na jej vyhlásenie, že je

tehotná (výpoveď sťažovateľa na pojednávaní 26. júna 2001).

Ústavný súd už judikoval, že „Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony

účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,

v ktorom účastník uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť

k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“ ().

V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že krajský súd zhodnotil celkové

okolnosti prípadu určenia otcovstva ústavne akceptovateľným spôsobom. Odôvodnenie

rozsudku sp. zn. zo 6. júna 2008 v tejto časti predstavuje dostatočný základ

pre jeho výrok, lebo krajský súd vysvetlil, na základe akého skutkového stavu a právnych

úvah rozhodol.

V tejto súvislosti ústavný súd už judikoval, že „Ústava neupravuje prípustnosť

dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy.

Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na

jeho vykonanie.“ ().

Ústavný súd tiež pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho

návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za

predpokladu, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na

spravodlivý proces ().

V okolnostiach prípadu o napadnutom rozsudku krajského súdu v jeho

potvrdzujúcom výroku (o určenie otcovstva, o výchove a výžive maloletej za obdobie od

26. mája 2000 do 31. augusta 2007) a jeho odôvodnení ústavný súd nemôže prijať záver, že

by dôvody rozhodnutia v tejto časti boli neudržateľné, prípadne boli svojvoľné, tak aby to

odôvodňovalo ich spojitosť s možným porušením základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces.

Ústavný súd vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predloženého

rozhodnutia krajského súdu, z právnych východísk a záverov odmietol sťažnosť sťažovateľa

podľa v časti potvrdzujúceho výroku rozsudku

krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu ďalej namieta porušenie

označených práv aj predmetným rozsudkom krajského súdu vo výroku týkajúceho sa výšky

výživného a dlžného výživného, pričom za podstatnú označil skutočnosť, že krajský súd

„neskúmal skutkový stav, ale rozhodol na základe vlastných nesprávnych výpočtov...

v rozsudku uviedol sumu Sk 137 000,00, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pretože žalovaný

platil výživné, ako aj dlžné výživné vo výške určenej v potvrdzujúcom rozsudku Krajského

súdu v Prešove č. konania t. j. bežné výživné vo výške Sk 2 000,00 a dlžné

výživné vo výške Sk 5 000,00. Pri výpočte dlžného výživného Krajský súd pochybil

a vypočítal dlžné výživné vo výške Sk 137 000,00 namiesto dlžného výživného vo výške Sk

25 000,00... Pri platení mesačného výživného vo výške Sk 4 000,00 + Sk 10 000,00 platenia

dlžného výživného je takéto rozhodnutie likvidačné pre žalovaného.“.

V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že mu opísaným postupom a rozsudkom

krajského súdu (v tejto časti) bola odňatá možnosť konať pred súdom („súd sa opiera

o vyjadrenie matky - žalobkyne v prvom rade, že výživné je platené len vo výške stanovenej

predbežným opatrením vo výške Sk 1 000,00, ku ktorému sa nemohol vyjadriť žalovaný,

ktorému tak bola odňatá možnosť sa k tomu vyjadriť a tým aj konať pred súdom“). Táto

skutočnosť podľa názoru ústavného súdu zakladá možnosť podať dovolanie podľa § 237

písm. f) .

Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 13. augusta 2008 proti rozsudku krajského

súdu sp. zn. zo 6. júna 2008 (výroku o výživnom a dlžnom výživnom)

dovolanie. Využil teda v súlade s dovolanie ako účinný

právny prostriedok na ochranu svojich základných práv v systéme všeobecných súdov.

Podľa informácie získanej ústavným súdom z najvyššieho súdu dovolanie sťažovateľa so

spisovou dokumentáciou bolo najvyššiemu súdu doručené 11. septembra 2008 a je vedené

pod sp. zn. . Najvyšší súd o podanom dovolaní sťažovateľa doteraz

nerozhodol.

Právomoc najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu rozhodnúť o námietke sťažovateľa

založenej na argumentácii, že mu bola odvolacím súdom odňatá „možnosť konať pred

súdom“, uplatnenej aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vzhľadom na princíp

subsidiarity vylučuje, aby o nej rozhodoval ústavný súd, a preto ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009