Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/218/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ PhDr. A. S., bývajúcej

vo V. a 2/ maloletej A. S., narodenej X., bývajúcej vo V., zastúpenej Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v P., proti žalovanému Ing. L. S., CSc., bývajúcemu v P., v

dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. J., advokátkou Advokátskej kancelárie J.

so sídlom v P., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. júna 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyniam 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. marca 2006, č.k.

-574 určil, že žalovaný je otcom maloletej žalobkyne 2/. Maloletú zveril

do osobnej starostlivosti jej matky – žalobkyne 1/, ktorej zveril oprávnenie i povinnosť ju

zastupovať a spravovať jej majetok. Žalovanému uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletej sumou 2 000,-- Sk mesačne od 26. mája 2000 do budúcna, vždy do 25. dňa toho-

ktorého mesiaca vopred do rúk jej matky – žalobkyne 1/. Žalovanému povolil zaplatiť dlžné

výživné vo výške 93 000,-- Sk v mesačných splátkach po 5 000,-- Sk, splatných spolu

s bežným výživným pod následkom straty výhod splátok. Uložil mu aj povinnosť zaplatiť

na účet súdu náhradu trov štátu v sume 3 300,-- Sk na účet súdu a žalobkyni 1/, na účet jej

zástupcu, náhradu trov konania v sume 23 956,10 Sk. Maloletej žalobkyni 2/ nepriznal

náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaniach účastníkov, rozsudkom

zo 6. februára 2007, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. Odvolací súd tak rozhodol podľa majúc za to, že rozhodnutie súdu

nižšieho stupňa je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na dovolanie žalovaného, rozsudkom

z 22. februára 2008, sp.zn. zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že odvolací súd prejednal vec

v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho zástupkyne, hoci zástupkyňu žalovaného

na pojednávanie riadne nepredvolal, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Prešove potom rozsudkom zo 6. júna 2008, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení otcovstva, o výchove a výžive

maloletej žalobkyne 2/ za obdobie od 26. mája 2000 do 31. augusta 2007 ako vecne správny

v zmysle potvrdil. Súčasne zmenil napadnutý rozsudok v časti o výživnom tak,

že zvýšil výživné na maloletú zo sumy 2 000,-- Sk na sumu 4 000,-- Sk mesačne počnúc

1. septembrom 2007, ktoré výživné je žalovaný povinný platiť k rukám žalobkyne 1/ vždy

do 25.-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 26. mája 2000 do 31. mája

2008 vo výške 137 000,-- Sk povolil žalovanému zaplatiť v mesačných splátkach

po 10 000,-- Sk splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Maloletej žalobkyni 2/ náhradu trov konania nepriznal. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť

žalobkyni 1/ náhradu trov konania v sume 34 464,90 Sk a na účet súdu náhradu trov štátu

v sume 3 300,-- Sk. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalovaný vyvodzuje

z ustanovenia , tvrdiac, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Podľa žalovaného spočíva táto vada konania v tom, že súdy bezdôvodne

odmietli vykonať dokazovania tretím znaleckým posudkom na preukázanie či nepreukázanie

jeho otcovstva, ako aj vykonanie testov DNA u bývalého manžela žalobkyne 1/. Namietal, že

odvolací súd rozhodol bez vykonania náležitého dokazovania aj o výške dlžného výživného.

Mal za to, že súdy pochybili aj pri hodnotení dôkazov. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalobkyne 1/, 2/ sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vo veci určenie otcovstva,

výchovy a výživy maloletej žalobkyne 2/).

Podľa ale dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

Podľa citovaného ustanovenia dovolanie teda nie je prípustné ani proti meniacemu

rozsudku odvolacieho súdu, ak ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej zákonom o rodine.

Predmetné ustanovenie proti rozsudku o určení rodičovstva dovolanie síce pripúšťa, to však

iba vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 238 ods. 1 alebo

v ustanoveniach ods. 2 a 3 O taký prípad v časti rozsudku odvolacieho súdu týkajúcej

sa určenie otcovstva nejde; odvolací potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení

otcovstva žalovaného a proti svojmu rozsudku v tejto časti dovolanie nepripustil a odvolací

súd sa naostatok ani neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v jeho

rozsudku z 22. februára 2008 sp.zn. .

Pokiaľ ide o časť rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania, prípustnosť

dovolania proti tejto časti rozsudku treba posudzovať podľa , nie podľa

Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle , a to aj

v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie

o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba

na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale výslovne ustanovuje,

že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu)

neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania. Prípustnosť dovolania žalovaného nemožno

teda vyvodiť ani z ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , resp. , ale sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41

, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - , vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - , byť predvolaní na súdne

pojednávanie - , na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk -

ods. 2 ).

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súdy nevykonali ním navrhované dôkazy, dovolací súd

považuje za potrebné pripomenúť, že vo svojich ostatných rozhodnutiach už niekoľkokrát

vyslovil, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd

odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp.zn. , uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3-4, str. 127, pod por.č.

37/1993). Dovolací súd v predmetnej veci nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť

od uvedeného záveru.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle . Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže ustanovenia , – 4 a dovolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. júna 2008, sp.zn.

nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. mája 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková