Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/106/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobkýň: 1/ PhDr. A. S., bývajúca vo V. a 2/ maloletá A. S., bývajúca vo V., narodená

X., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v P., proti žalovanému:

Ing. L. S. bývajúci v P., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. M. J., advokátkou Advokátskej

kancelárie J. so sídlom v P., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8 C

132/2000, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. februára

2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. februára 2007 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. marca 2006 č.k. 8 C 132/2000-

574 určil, že žalovaný je otcom maloletej žalobkyne 2/. Maloletú zveril do osobnej

starostlivosti jej matky – žalobkyne 1/, ktorej zveril oprávnenie i povinnosť ju zastupovať

a spravovať jej majetok. Žalovanému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou

2 000,- Sk mesačne od 26. mája 2000 do budúcna, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca

vopred do rúk jej matky – žalobkyne 1/. Žalovanému povolil zaplatiť dlžné výživné vo výške

93 000,- Sk v mesačných splátkach po 5 000,- Sk splatných spolu s bežným výživným pod

následkom straty výhody splátok. Uložil mu aj povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov

štátu a žalobkyni 1/ náhradu jej trov. Maloletej žalobkyni 2/ nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd), konajúci o odvolaniach účastníkov, rozsudkom

zo 6. februára 2007 sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a o trovách

konania odvolacieho súdu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie. Navrhol napadnutý rozsudok,

a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci. Odvolací súd svojím postupom na pojednávaní konanom 6. februára

2007 mu odňal aj možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia Na

toto pojednávanie ho, ani ním zvolenú zástupkyňu, riadne totiž nepredvolal. Nezodpovedá

skutočnosti zistenie odvolacieho súdu v zápisnici o predmetnom pojednávaní, že predvolanie

na pojednávanie bolo jeho zástupkyni doručené 15. januára 2007. Z doručenky založenej

v spise súdu totiž nepochybne vyplýva, že v uvedený deň bolo jeho zástupkyni doručené

uznesenie, nie však predvolanie na pojednávanie. Odvolací súd pred pojednávaním riadne

nedoručil jeho zástupkyni ani „zásielku, ktorej obsahom bola správa Kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ B.“. Zásielka totiž bola zasielaná na neúplnú adresu jeho

zástupkyne, bez uvedenia P.O. BOXu, ktorá bola uvádzaná na každom podaní jeho

zástupkyne.

Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že súhlasí s napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), predovšetkým skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným

prostriedkom možno napadnúť. Dovolaním totiž možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozsudku odvolacieho súdu, lebo dovolanie žalovaného nesmeruje proti zmeňujúcemu

rozsudku ( ), odvolací súd sa ani neodchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, lebo dosiaľ v tejto veci ani nerozhodoval a preto

ani nevyslovil právny názor ( ) a odvolací súd vo výroku svojho rozsudku

ani nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ).

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch

nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a

nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým inak dovolanie procesne nie je prípustné. Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Žalovaný vady konania v zmysle až e/ a nenamietal a

v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Namietal ale, že konanie odvolacieho súdu je zaťažené

procesnou vadou v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Podľa názoru žalovaného k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať malo dôjsť tým,

že odvolací súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní, na ktoré ani on ani ním zvolená

zástupkyňa neboli riadne predvolaní.

Účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd a ). To pravda

neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti, ak sú inak

splnené podmienky uvedené v Účastníkovi ale musí vždy poskytnúť

možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ustanovenie preto

ukladá súdu, aby - ak zákon neustanovuje inak - nariadil na prejednanie veci samej

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná,

pričom predvolanie musí byť účastníkom riadne doručené tak, aby mali dostatok času na

prípravu (najmenej 5 dní). Potom už je len vecou účastníka, či svoje ústavné právo využije

alebo nevyužije a súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Porušenie práva

účastníka občianskeho súdneho konania, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, je vždy

dôvodom na uplatnenie dovolacej námietky podľa

Podľa zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, ktoré sa konalo dňa 6. februára

2007, odvolací súd rozhodol uznesením, že vec prejedná v neprítomnosti zástupcov

účastníkov. Rozhodol tak po tom, ako z „predvolaniek“ pripojených k č.l. „595“ spisu zistil,

že zástupca žalobkyne 1/ prevzal predvolanie na pojednávanie 12. januára 2007 a zástupkyňa

žalovaného 15. januára 2007.

Z doručeniek pripojených k č.l. 596 (nie k č.l. 595, na ktorom je založený list

odvolacieho súdu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru B.) vyplýva,

že zástupkyni žalovaného bola zásielka skutočne doručená 15. januára 2007.

Z označenia zasielanej písomnosti na doručenke ale nepochybne vyplýva, že touto zásielkou

sa zasielalo uznesenie odvolacieho súdu z 13. decembra 2006 sp.zn. , ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa z 30. marca 2006 č.k. -573

(o odmene súdneho znalca), a nie predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu vytýčené

na deň 6. februára 2007, ktoré bolo účastníkom, resp. ich zástupcom vypravené až 17. januára

2007 (č.l. 599 spisu). Žalovaný teda dôvodne vytýka odvolaciemu súdu, že nie je správny

jeho záver, že jeho zástupkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie 15. januára 2007.

Zo spisu súdu prvého stupňa tiež vyplýva, že predvolanie na pojednávanie odvolacieho

súdu bolo zasielané zástupkyni žalovaného v obálke založenej do spisu ako č. l. 604.

Predvolanie na pojednávanie ale nebolo zástupkyni doručené; dňa 19. januára 2007 bola

zásielka uložené na pošte a dňa 8. februára 2007 bola vrátená odvolaciemu súdu, ako zásielka,

ktorú jej adresát neprevzal v odbernej lehote. Odvolací súd na pojednávaní konanom

6. februára 2007 (dva dni pred vrátením doručenky) nemohol posúdiť, či uloženie zásielky

obsahujúcej predvolanie na pojednávania bolo dôvodné a či teda platí fikcia doručenia podľa

, posledná veta Taký záver nemohol urobiť ani dovolací súd, pretože poštou

vrátená doručenka nemá náležitosti, ktoré by umožnili súdu urobiť záver o správnosti postupu

doručovateľa pošty.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd prejednal vec na

pojednávaní, hoci nebolo preukázané, že na pojednávanie bola zástupkyňa žalovaného riadne

predvolaná. Odňal tak žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/

Uvedená procesná vada zakladá podľa uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania a je

zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Prešove zrušil podľa časť vety za bodkočiarkou a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: