Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 269/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť P. K., N., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , Listiny základných práv a slobôd a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 209 € (slovom

dvestodeväť eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta

JUDr. J. S., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 25. júna

2008 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K., N. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“

alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovateľka podala dňa 24. 5. 2003 žalobu na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela

sťažovateľka dňa 23. 6. 2000. Okresný súd na základe uznesenia č. k. , ktoré

obdržala dňa 15. 6. 2004, t. j. skoro po roku a pol od podania návrhu, vyzval bezdôvodne

sťažovateľku na odstránenie vád konania. Sťažovateľka na toto uznesenie odpovedala

svojim prípisom zo dňa 23. 6. 2004 s tým, že žiadala, aby súd vo veci urýchlene konal,

vytýčil termín pojednávania a nerobil zbytočné prieťahy v konaní, pričom poukazovala, že

žaloba, ktorá napadla na súd 4 mesiace neskôr na tom istom skutkovom základe s tými

istými žalovanými, bola už posúdená a vo veci bolo rozhodnuté. Súd vytýčil prvý termín

pojednávania na deň 6. 12. 2004, t. j. takmer dva roky po podaní návrhu, pričom vo veci

nariadil znalecké dokazovanie. Sťažovateľka sa k vypracovanému znaleckému posudku

MUDr. J. T. písomne vyjadrila dňa 8. 9. 2005, pričom s poukazom na znalecké dokazovanie

zmenila súčasne svoj návrh a žiadala priznať 20 násobné zvýšenie.

Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 2. 2006, na deň 3. 5. 2006, na

tomto pojednávaní bolo doručené sťažovateľke uznesenie o pripustení zmeny návrhu, na

deň 12. 6. 2006 a dňa 14. 6. 2006 bol vyhlásený rozsudok.

Nakoľko sťažovateľka nesúhlasila s výškou nízkej priznanej náhrady odškodnenia

pracovného úrazu, ktorú považovala za nespravodlivé už i vzhľadom na svoje ťažké

poškodenie zdravia, podala proti rozsudku Okresného súdu v Čadci odvolanie zo dňa

8. 8. 2006. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 6. 3. 2007 rozsudok Okresného súdu

v Čadci zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie.

Od uvedeného termínu Okresný súd vo veci nekoná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je sťažovateľka takmer po 5 rokoch konania bez

akéhokoľvek výsledku, má za to, že vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania je

neprimerane dlhá a nie je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe, boli

porušené jej základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci č. k.

.

Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume 70.000,- Sk,

ktoré dôvodí pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti a nespravodlivostí, pričom tieto

negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú sťažovateľke permanentný stres,

ohrozujú jej zdravie a pre spor trvajúci už takmer 5 rokov sa nemôže dočkať spravodlivého

odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného z pracovného úrazu zo dňa

23. 6. 2000. ...

S poukazom na to, že jej jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške

3.306,- Sk, na ktorý je bez svojho zavinenia odkázaná a súd do dnešného dňa, i keď od

pracovného úrazu ubehlo viac ako 7 rokov, jej nepriznal primeranú náhradu za prekonané

bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia, nemôže si sťažovateľka dovoliť zakúpiť ani

lepšie a drahšie lieky a ani absolvovať kúpeľnú liečbu, jej zdravotný stav sa neustále

zhoršuje.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby ústavný súd mojej sťažnosti

vyhovel a vydal tento nález:

Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd bolo postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

č. k. bolo porušené.

Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

P. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 70.000,- Sk, ktoré je

Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť P. K. trovy konania z titulu právneho

zastúpenia...“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon uviedla, že: „súhlasíme s upustením od

verejného ústneho pojednávania ...“.

2. Ústavný súd požiadal oboch účastníkov konania, aby sa k veci písomne vyjadrili.

Predseda okresného súdu JUDr. K. K. nevyužil svoje právo vyjadriť sa k predmetnej veci,

pričom vo svojom prípise sp. zn. Spr 962/08 z 22. júla 2008 uviedol v podstate iba to, že:

„... netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 24. januára 2003 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný návrh

„na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 425 000 Sk a trov konania +

bolestné“ proti odporcom: L., š. p., Č. (ďalej len „odporca v 1. rade“) a L., š. p., B. (ďalej

len „odporca v 2. rade“), za účasti S. p. ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu (ďalej

tiež „vedľajší účastník“).

Dňa 11. februára 2003 súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k žalobnému návrhu.

Dňa 14. apríla 2003 sa odporca v 1. rade vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 12. júna 2003 súd vyzval S. p., aby oznámila, či vstupuje do konania ako

vedľajší účastník na strane odporcu.

Dňa 22. septembra 2003 S. p. odpovedala na výzvu z 12. júna 2003 a zároveň

oznámila súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Dňa 14. októbra 2003 súd požiadal Obchodný register Okresného súdu Bratislava I

o zaslanie výpisu z obchodného registra týkajúci sa S. p.

Dňa 2. februára 2004 súd urgoval S. p. oznámiť, či vstupuje do konania ako vedľajší

účastník na strane odporcu.

Dňa 4. februára 2004 S. p. odpovedala na výzvu súdu z 2. februára 2004, že vstup do

konania už oznámila listom z 22. septembra 2003. Zároveň zaslala svoje vyjadrenie

k predmetnej veci.

Dňa 9. júna 2004 súd uznesením č. k. -32 vyzval sťažovateľku, aby do 15

dní od doručenia výzvy odstránila nedostatky podania.

Dňa 23. júna 2004 sťažovateľka odpovedala na výzvu súdu.

Dňa 27. augusta 2004 súd uznesením č. k. -40 pripustil S. p. do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Dňa 22. októbra 2004 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 6. december 2004.

Dňa 6. decembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu predloženia ďalších listinných dôkazov.

Dňa 9. decembra 2004 vedľajší účastník zaslal súdu návrhy na ďalšie dokazovanie

v predmetnej veci.

Dňa 21. apríla 2005 súd uznesením č. k. -56 ustanovil vo veci znalca

MUDr. J. T. z odboru traumatológie a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k návrhu

vedľajšieho účastníka konania na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Dňa 25. mája 2005 odporca v 1. a 2. rade odpovedal na výzvu z 21. apríla 2005.

Dňa 15. júna 2005 súd predložil spis znalcovi.

Dňa 12. júla 2005 znalec MUDr. J. T. doručil súdu znalecký posudok.

Dňa 3. augusta 2005 súd vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili

k znaleckému posudku.

Dňa 8. septembra 2005 sa sťažovateľka vyjadrila k znaleckému posudku.

Dňa 23. septembra 2005 sa vedľajší účastník vyjadril k znaleckému posudku.

Dňa 29. septembra 2005 sa odporca v 1. a 2. rade vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 3. januára 2006 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 27. február 2006

a vyzval sťažovateľku a odporcov, aby sa písomne vyjadrili k listu z 31. októbra 2005.

Dňa 9. februára 2006 sťažovateľka odpovedala na výzvu súdu z 3. januára 2006.

Dňa 27. februára 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

3. máj 2006.

Dňa 3. mája 2006 súd uznesením č. k. -92 pripustil zmenu žalobného

návrhu, a to tak, že: „odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

sťažovateľke sumu 805 900 Sk“. V ten istý deň sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré

bolo odročené na 12. jún 2006 z dôvodu vypočutia znalca.

Dňa 12. júna 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 14. jún 2006 z dôvodu vyhlásenia rozsudku.

Dňa 14. júna 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -107, podľa ktorého „odporca v 1. a 2. rade sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sťažovateľke sumu 54 680 Sk“.

Dňa 14. augusta 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku č. k. 12 C 10/03-

107.

Dňa 11. septembra 2006 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“).

Dňa 6. marca 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie pred krajským súdom.

Odvolací súd uznesením č. k. -132 rozsudok okresného súdu zo 14. júna

2006 vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, ako aj vo výroku o náhrade trov konania

zrušil a v týchto častiach vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 23. júla 2007 súd uznesením č. k. -138 vyzval sťažovateľku, aby

odstránila nedostatky žalobného návrhu.

Dňa 13. novembra 2007 sťažovateľka žalobný návrh proti odporcovi v 1. rade vzala

späť a žiadala súd, aby konanie proti tomuto odporcovi zastavil.

Dňa 15. novembra 2007 súd vyzval odporcov a vedľajšieho účastníka, aby sa

písomne vyjadrili k späťvzatiu návrhu.

Dňa 29. februára 2008 vedľajší účastník odpovedal na výzvu súdu.

Dňa 22. apríla 2008 odporcovia odpovedali na výzvu z 15. novembra 2007 tak, že

súhlasia so späťvzatím návrhu proti odporcovi v 1. rade.

Dňa 3. júna 2008 súd uznesením č. k. -145 konanie proti odporcovi

v 1. rade zastavil.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom

vyhodnotené, predovšetkým od správania (postupu) okresného súdu.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke

konania mala svoj podiel aj ona, napr. nepresným označovaním pasívne legitimovaných

subjektov, tak ako to bolo uvedené v uznesení Krajského súdu v Žiline zo 6. marca 2007

sp. zn. . V danom prípade však podiel sťažovateľky na vzniknutých

prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje viac ako šesť rokov trvajúce

konanie okresného súdu. Na uvedené správanie sťažovateľky ústavný súd prihliadol pri

určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“, t. j. vec,

ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom príjmov sťažovateľky) si

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , ,

). Treba uviesť, že konanie v napadnutej veci (od podania žaloby 24. januára

2003 až dosiaľ) trvá viac ako šesť rokov, z toho na okresnom súde viac ako 5 rokov. Táto

dĺžka konania je vo veci o náhradu škody z pracovného úrazu celkom zjavne neprimeraná.

Okresný súd bol pritom v danej veci opakovane nečinný napríklad v období od 14. októbra

2003 do 9. júna 2004 (osem mesiacov), od 9. decembra 2004 do 21. apríla 2005 (štyri

mesiace) a od 29. septembra 2005 do 3. januára 2006 (tri mesiace). Okresný súd teda počas

viac ako pätnástich mesiacov nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Uvedené obdobia nečinnosti okresného

súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní,

ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , listiny a dohovoru, tak ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

70 000 Sk, teda 2 323,57 €, „ktoré dôvodí pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti a

nespravodlivostí, pričom tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú

sťažovateľke permanentný stres, ohrozujú jej zdravie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na

povahu veci (odškodnenie pracovného úrazu) považuje za primerané priznať sťažovateľke

1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. novembra 2007 a spísanie

sťažnosti z 30. novembra 2007). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume

dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 209 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009