Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 361/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. T. G., K., pre namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 350 € (slovom tristopäťdesiat

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia J. B. v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur

a sedemdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. T. G., K.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 17. februára 2009 prijal

na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T.

G., K., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je žalobcom v právnej veci proti žalovanému F.,

s. r. o., B., o náhradu škody z dôvodu nesprávnej operácie vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. . Prieťahy v konaní podľa neho „preukazuje

skutočnosť, že od podania žaloby na dotknutý Okresný súd Bratislava I uplynuli už takmer

tri roky a vo veci nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie. Žalobu vo veci

podal som na Okresný súd Bratislava I dňa 31. marca 2005 a žalobu v tejto veci podávam

po tretí raz ústavnému súdu pre pokračovanie prieťahov v súdnom konaní...“.

Sťažovateľovi bol na základe jeho žiadosti ústavným súdom ustanovený advokát,

ktorý doplnil jeho sťažnosť podaním z 9. februára 2009. V doplnení sťažnosti poukázal

na pasivitu okresného súdu a na fakt, že väčšina úkonov, ktoré okresný súd vykonával,

„boli absolútne neefektívne a v žiadnom prípade ich nemožno hodnotiť ako úkony, ktoré

by korešpondovali s ústavnou zodpovednosťou súdu za dôkladnú prípravu veci a rýchle

vedenie konania. Napokon uplatňovanie tejto zásady absentuje v celom priebehu konania,

od jeho začatia až do dnešného dňa.“.

Ďalej v sťažnosti uviedol: „... sme toho názoru, že predmetná právna vec nie je

natoľko komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy vytvorené

v predmetnom konaní všetkými dotknutými súdmi. Taktiež máme za to, že správanie

sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Zo

súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom konajúcich súdov.“

Sťažovateľ uvádza, že prieťahy v konaní namietal v sťažnosti z 15. septembra 2006

adresovanej predsedovi Okresného súdu Bratislava I v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predseda tohto

súdu v odpovedi z 19. októbra 2006 posúdil sťažnosť ako nedôvodnú. Ďalšiu sťažnosť

na nečinnosť okresného súdu podal sťažovateľ 9. júla 2007. Predsedníčka Okresného súdu

Bratislava I v odpovedi na sťažnosť z 23. júla 2007 uviedla jednotlivé procesné úkony,

ktoré okresný súd vykonával v tom období, avšak nevyjadrila sa k opodstatnenosti

sťažnosti.

Postupom všeobecného súdu, ktorý od podania návrhu na začatie konania v priebehu

troch rokov neuskutočnil ani jedno pojednávanie, dochádza vo veci podľa sťažovateľa

k porušovaniu jeho práv zaručených a dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„Konaním Okresného súdu Bratislava I vedeným pod sp. zn. bolo

porušené základné právo Mgr. J. B., nar... bytom D. zakotvené v

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Mgr. J. B., nar..., bytom D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

3.319,39 eur (slovom tritisíctristodevätnásť eur), t. j. 100.000,- Sk (slovom stotisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia

ustanoveného právneho zástupcu JUDr. T. G. za zastupovanie v konaní pred Ústavným

súdom SR, vo výške 289,74 eur na účet vedený v U. a. s., pobočka K., č. účtu:... do 1

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ pocitom

právnej neistoty, v ktorom sa nachádza viac ako tri roky a ktorý mu spôsobuje „nadmerné

stresy, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho psychické rozpoloženie, a v konečnom dôsledku

na jeho celkový zdravotný stav“.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

č. Spr. 3681/08 doručeným ústavnému súdu 24. septembra 2008, v ktorom predsedníčka

vymenovala jednotlivé procesné úkony vykonané vo veci a v závere uviedla: „K procesným

úkonom vo veci musím konštatovať, že vec bola vybavovaná priebežne a mám za to, že súd

konal bez prieťahov a sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. S poukazom na uvedené si

dovoľujeme navrhnúť váženému Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby bola vzatá na

vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi bez prieťahov.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Ústavný súd zistil, že vec ku dňu predloženia spisu ústavnému súdu nie je

právoplatne skončená.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

priebeh a stav konania. Po preštudovaní spisu skonštatoval, že Okresný súd

Bratislava I v konaní o veci sťažovateľa, ktoré začalo jeho návrhom podaným 5. apríla

2005, uskutočňoval priebežne procesné úkony, medzi ktorými sa vyskytlo niekoľko

krátkodobých období nečinností, a to v období od 23. júna 2005, keď došlo k rozšíreniu

žaloby sťažovateľom, do 18. januára 2006, keď okresný súd pripustil zmenu žaloby (celkom

6 mesiacov). Ďalej okresný súd vo veci konal, ale v obdobiach od 31. júla 2006

do 13. októbra 2006, od 14. novembra 2006 do 6. marca 2007, od 20. marca 2007

do 12. októbra 2007, od 14. novembra 2007 do 6. februára 2007 a od 9. apríla 2008

vykazoval značné prestávky v konaní, na 18. september 2008 bolo nariadené pojednávanie,

ktoré však bolo odročené na 13. november 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie o náhrade

škody z dôvodu nesprávnej operácie. Ide o konanie, ktoré môže byť skutkovo zložité najmä

z dôvodu nutnosti znaleckého dokazovania Ústavný súd však nezistil, že doterajší priebeh

konania bol poznamenaný prípadnou skutkovou zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria

návrhy tohto typu častú agendu okresných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne

zložitú.

Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníka konania.

Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola v období po podaní návrhu

na začatie konania sústredená na posudzovanie procesných žiadostí sťažovateľa. V priebehu

konania sťažovateľ viackrát menil a dopĺňal svoj návrh na začatie konania a jeho návrh

obsahoval nedostatky, ktorými sa okresný súd musel zaoberať. Po zvážení týchto

skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi možno pričítať určitý podiel

na namietanej dĺžke konania, pretože nedostatok procesného návrhu je okolnosťou, na ktorú

ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní postupu všeobecného súdu.

Vo veci nielenže nebol vynesený žiaden rozsudok, ale neuskutočnilo sa ani jedno

pojednávanie, čo je ústavne neakceptovateľné.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade konanie okresného

súdu nebolo plynulé a v jeho postupe sa vyskytli kratšie obdobia nečinnosti, ktoré ústavný

súd posúdil s prihliadnutím na celkovú dĺžku a najmä stav konania ako zbytočné prieťahy

v konaní. Okresný súd Bratislava I neposkytol sťažovateľovi v konaní sp. zn.

rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa a ,

a preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2

a dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €,

t. j. 100 000 Sk, čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa, prikázal okresnému

súdu, ktorý jeho základné právo svojou čiastočnou nečinnosťou porušil, vo veci konať

a na dovŕšenie nápravy porušenia základného práva priznal sťažovateľovi po zohľadnení

všetkých okolností prípadu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 350 €

(bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov

v sume 289,74 € za dva úkony právnej pomoci po 115,90 €, režijný paušál po 6,95 €

a zvýšenie o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % 44,04 €, keďže právny zástupca

je platcom dane z pridanej hodnoty. Za dva úkony vykonané v roku 2009 mu patrí odmena

v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov v uplatnenej sume, celkovo 289,74 €. Ústavný súd mu preto

priznal náhradu trov konania v uvedenej sume (body 4 a 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009