Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 361/08
PDF · 204.61 KB
No categories available
III. ÚS 361/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
vo veci sťažnosti J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. T. G., K., pre namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 98/2005 konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 350 € (slovom tristopäťdesiat
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia J. B. v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur
a sedemdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. T. G., K.,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej
pokladnici do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 17. februára 2009 prijal
na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T.
G., K., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je žalobcom v právnej veci proti žalovanému F.,
s. r. o., B., o náhradu škody z dôvodu nesprávnej operácie vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 16 C 98/2005. Prieťahy v konaní podľa neho „preukazuje
skutočnosť, že od podania žaloby na dotknutý Okresný súd Bratislava I uplynuli už takmer
tri roky a vo veci nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie. Žalobu vo veci 16C 98/2005
podal som na Okresný súd Bratislava I dňa 31. marca 2005 a žalobu v tejto veci podávam
po tretí raz ústavnému súdu pre pokračovanie prieťahov v súdnom konaní...“.
Sťažovateľovi bol na základe jeho žiadosti ústavným súdom ustanovený advokát,
ktorý doplnil jeho sťažnosť podaním z 9. februára 2009. V doplnení sťažnosti poukázal
na pasivitu okresného súdu a na fakt, že väčšina úkonov, ktoré okresný súd vykonával,
„boli absolútne neefektívne a v žiadnom prípade ich nemožno hodnotiť ako úkony, ktoré
by korešpondovali s ústavnou zodpovednosťou súdu za dôkladnú prípravu veci a rýchle
vedenie konania. Napokon uplatňovanie tejto zásady absentuje v celom priebehu konania,
od jeho začatia až do dnešného dňa.“.
Ďalej v sťažnosti uviedol: „... sme toho názoru, že predmetná právna vec nie je
natoľko komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy vytvorené
v predmetnom konaní všetkými dotknutými súdmi. Taktiež máme za to, že správanie
sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Zo
súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom konajúcich súdov.“
Sťažovateľ uvádza, že prieťahy v konaní namietal v sťažnosti z 15. septembra 2006
adresovanej predsedovi Okresného súdu Bratislava I v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predseda tohto
súdu v odpovedi z 19. októbra 2006 posúdil sťažnosť ako nedôvodnú. Ďalšiu sťažnosť
na nečinnosť okresného súdu podal sťažovateľ 9. júla 2007. Predsedníčka Okresného súdu
Bratislava I v odpovedi na sťažnosť z 23. júla 2007 uviedla jednotlivé procesné úkony,
ktoré okresný súd vykonával v tom období, avšak nevyjadrila sa k opodstatnenosti
sťažnosti.
Postupom všeobecného súdu, ktorý od podania návrhu na začatie konania v priebehu
troch rokov neuskutočnil ani jedno pojednávanie, dochádza vo veci podľa sťažovateľa
k porušovaniu jeho práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:
„Konaním Okresného súdu Bratislava I vedeným pod sp. zn. 16 C 98/2005 bolo
porušené základné právo Mgr. J. B., nar... bytom D. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Mgr. J. B., nar..., bytom D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
3.319,39 eur (slovom tritisíctristodevätnásť eur), t. j. 100.000,- Sk (slovom stotisíc
slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia
ustanoveného právneho zástupcu JUDr. T. G. za zastupovanie v konaní pred Ústavným
súdom SR, vo výške 289,74 eur na účet vedený v U. a. s., pobočka K., č. účtu:... do 1
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ pocitom
právnej neistoty, v ktorom sa nachádza viac ako tri roky a ktorý mu spôsobuje „nadmerné
stresy, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho psychické rozpoloženie, a v konečnom dôsledku
na jeho celkový zdravotný stav“.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
č. Spr. 3681/08 doručeným ústavnému súdu 24. septembra 2008, v ktorom predsedníčka
vymenovala jednotlivé procesné úkony vykonané vo veci a v závere uviedla: „K procesným
úkonom vo veci musím konštatovať, že vec bola vybavovaná priebežne a mám za to, že súd
konal bez prieťahov a sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. S poukazom na uvedené si
dovoľujeme navrhnúť váženému Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby bola vzatá na
vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi bez prieťahov.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
Ústavný súd zistil, že vec ku dňu predloženia spisu ústavnému súdu nie je
právoplatne skončená.
Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
16 C 98/2005 priebeh a stav konania. Po preštudovaní spisu skonštatoval, že Okresný súd
Bratislava I v konaní o veci sťažovateľa, ktoré začalo jeho návrhom podaným 5. apríla
2005, uskutočňoval priebežne procesné úkony, medzi ktorými sa vyskytlo niekoľko
krátkodobých období nečinností, a to v období od 23. júna 2005, keď došlo k rozšíreniu
žaloby sťažovateľom, do 18. januára 2006, keď okresný súd pripustil zmenu žaloby (celkom
6 mesiacov). Ďalej okresný súd vo veci konal, ale v obdobiach od 31. júla 2006
do 13. októbra 2006, od 14. novembra 2006 do 6. marca 2007, od 20. marca 2007
do 12. októbra 2007, od 14. novembra 2007 do 6. februára 2007 a od 9. apríla 2008
vykazoval značné prestávky v konaní, na 18. september 2008 bolo nariadené pojednávanie,
ktoré však bolo odročené na 13. november 2008.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich
veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie o náhrade
škody z dôvodu nesprávnej operácie. Ide o konanie, ktoré môže byť skutkovo zložité najmä
z dôvodu nutnosti znaleckého dokazovania Ústavný súd však nezistil, že doterajší priebeh
konania bol poznamenaný prípadnou skutkovou zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria
návrhy tohto typu častú agendu okresných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne
zložitú.
Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníka konania.
Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola v období po podaní návrhu
na začatie konania sústredená na posudzovanie procesných žiadostí sťažovateľa. V priebehu
konania sťažovateľ viackrát menil a dopĺňal svoj návrh na začatie konania a jeho návrh
obsahoval nedostatky, ktorými sa okresný súd musel zaoberať. Po zvážení týchto
skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi možno pričítať určitý podiel
na namietanej dĺžke konania, pretože nedostatok procesného návrhu je okolnosťou, na ktorú
ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní postupu všeobecného súdu.
Vo veci nielenže nebol vynesený žiaden rozsudok, ale neuskutočnilo sa ani jedno
pojednávanie, čo je ústavne neakceptovateľné.
Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade konanie okresného
súdu nebolo plynulé a v jeho postupe sa vyskytli kratšie obdobia nečinnosti, ktoré ústavný
súd posúdil s prihliadnutím na celkovú dĺžku a najmä stav konania ako zbytočné prieťahy
v konaní. Okresný súd Bratislava I neposkytol sťažovateľovi v konaní sp. zn. 16 C 98/2005
rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa § 6 a §100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
a preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci
sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €,
t. j. 100 000 Sk, čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.
Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa, prikázal okresnému
súdu, ktorý jeho základné právo svojou čiastočnou nečinnosťou porušil, vo veci konať
a na dovŕšenie nápravy porušenia základného práva priznal sťažovateľovi po zohľadnení
všetkých okolností prípadu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 350 €
(bod 3 výroku nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov
v sume 289,74 € za dva úkony právnej pomoci po 115,90 €, režijný paušál po 6,95 €
a zvýšenie o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % 44,04 €, keďže právny zástupca
je platcom dane z pridanej hodnoty. Za dva úkony vykonané v roku 2009 mu patrí odmena
v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov v uplatnenej sume, celkovo 289,74 €. Ústavný súd mu preto
priznal náhradu trov konania v uvedenej sume (body 4 a 5 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2009