Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 193/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. M. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Mgr. M. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Mgr. M. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. M. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,73 €

(slovom tristodvadsať eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. C., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 22. apríla

2008 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a porušenie

práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

398/03 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „... V právnej veci žalobcu Mgr. M. K., proti žalovanému

A., k. s., vedenej na Okresnom súde Košice II pôvodne pod sp. zn. , po

čiastočnom späťvzatí v roku 2001 pod sp. zn.: , žalobca žalobou zo dňa

15. augusta 1997 žiadal, aby Okresný súd Košice II zakázal porušovanie autorského práva,

prikázal odstránenie následkov porušenia autorského práva, rozhodol o bezdôvodnom

obohatení a rozhodol taktiež o poskytnutí primeraného zadosťučinenia.

Dôvodom pre podanie žaloby bola skutočnosť, že žalobca je autorom slovenskej

verzie spoločenskej hry SCRABBLE, ako aj preloženého návodu na hru, a napriek tomuto

faktu, mu spoločnosť A., k. s. ako právny nástupca spoločnosti A. spol. s r. o. - ktorá bola

výhradným distribútorom tejto spoločenskej hry neposkytla odmenu ako autorovi, na ktorú

má právo v súlade s ustanoveniami autorského zákona aj napriek tomu spoločnosť A. k. s.

mala z predaja hry s autorským dielom žalobcu úžitok, nakoľko predaj tejto hry bol

predmetom jej podnikateľskej činnosti. ...

Po podaní žaloby v roku 2001 zobral žalobca využijúc svoje procesné právo v časti

250.000,- Sk späť.

V tejto časti Okresný súd Košice II konanie zastavil a návrh žalobcu na zaplatenie

sumy 50.000,- Sk vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté taktiež

o trovách konania. ...

Od roku 2001 do roku 2005 sa vo veci efektívne nekonalo, čo viedlo žalobcu k tomu

aby sa obrátil listom v roku 2006 na kanceláriu verejného ochrancu práv - ombudsmana -

ktorý vo svojej odpovedi zasielanej aj na Okresný súd Košice II konštatuje, že dochádza

k prieťahom v konaní, a tak dochádza k porušovaniu základného práva na prerokovanie bez

zbytočných prieťahov podľa . Ako aj práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Pretrvávajúci stav právnej neistoty bude odstránený až

právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. ...

Sťažovateľ upozornil na dobu trvania konania aj vo svojom podaní zo dňa

29. 05. 2007, kde takisto uviedol vyjadrenie ombudsmana Slovenskej republiky. ...

Až na základe tejto aktivity žalobcu začala byť vec opätovne prejednávaná s tým, že

dňa 25. 09. 2007 bude po 10 rokoch vo veci vynesený prvý prvostupňový rozsudok na

Okresnom súde Košice II. …

Sťažovateľ sa svojho práva v súdnom konaní domáha už desať rokov a rovnako dlhé

obdobie trvá jeho právna neistota ohľadom uplatneného nároku.

Máme za to, že predmetné konanie sa zaraďuje medzi štandardnú agendu Okresného

súdu Košice II s prepracovanými postupmi a rozsiahlou judikatúrou. Predmetné konanie

však napriek tejto skutočnosti trvá pred Okresným súdom Košice II už 10 rokov. ...

Sťažovateľ preukazuje skutočnosť, že si uplatnil všetky právne prostriedky ochrany

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tým, že ako vyplýva z priložených

dôkazov, sťažovateľ sa v súlade s a nasl. obrátil na príslušné

orgány so sťažnosťou a žiadal o nápravu, avšak do dnešného dňa bez skutočného

zabezpečenia nápravy a bez vydania rozhodnutia vo veci samej. Sťažovateľ má za to, že súd

v predmetnom konaní koná neefektívne, pričom dochádza k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ si uplatňuje právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške

60.000,- Sk z dôvodu, že má za to, že táto suma zohľadňuje celkovú dobu konania, dôvody

zbytočných prieťahov v konaní, uznaných aj samotným Okresným súdom Košice II a

nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty umocnených

neefektívnym postupom súdu.

Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov Sťažovateľ navrhuje, aby

Ústavný súd rozhodol:

1. Postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk,

ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa na účet právneho zástupcu sťažovateľa, v lehote do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. K., listom z 10. júna 2008 sp. zn.

1SprV/324/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 30. júna 2008.

2.1 Predseda okresného súdu uviedol chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«... S poukazom na § 53 ods. 1 Zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná sťažnosť nie je

prípustná, nakoľko sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základného práva účinne poskytuje.

Z ust. § 62 zák. č. 757/04 Z. z. vyplýva pre účastníka súdneho konania možnosť podať

sťažnosť, ktorú podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona vybavuje predseda súdu. Mgr. M. K.,

ale takáto sťažnosť podaná nebola.

Podanie podnetu na preskúmanie prieťahov v určitom súdnom konaní verejnému

ochrancovi práv nemôže nahradiť podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu a

nemožno ho považovať za splnenie vyššie citovanej podmienky pre prípustnosť ústavnému

súdu podanej sťažnosti. Navyše je nutné konštatovať, že v čase podania uvedeného podnetu

súd vo veci konal. ...

Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné pripustiť existenciu

zbytočných prieťahov v konaní v období od 3. 1. 2001 do 29. 11. 2005, ako ich konštatoval

vo svojom stanovisku aj verejný ochranca práv.

Je však potrebné dať do pozornosti, že v tomto období ani sám sťažovateľ urýchlenie

konania, resp. odstránenie prieťahov v tomto konaní nežiadal. Urobil tak podaním podnetu

verejnému ochrancovi práv práve až v období, keď súd vo veci konal.

Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že ústavnú sťažnosť podal deň pred vyhlásením

rozsudku v danej veci po odročení pojednávania dňa 18. 9. 2007 na deň 25. 9. 2007 práve

za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Skutočnosť, že v uvedený deň bude vyhlásený rozsudok,

bola sťažovateľovi známa, čo vyplýva i z ústavnej sťažnosti, kde konštatuje, že „... dňa

25. 9. 2007 bude po 10 rokoch vo veci vynesený prvý prvostupňový rozsudok ...“

Je teda otázne, čo bolo účelom podania takejto sťažnosti.

V prípade prípadného priznania finančného zadosťučinenia sťažovateľovi ústavným

súdom žiadam zohľadniť práve mnou uvádzanú skutočnosť.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného

súdu zaujal v podstate takéto stanovisko:

„... Naďalej sa pridržiavam podanej ústavnej sťažnosti spolu s dôvodmi tam

uvedenými. Čo sa týka podania Okresného súdu Košice II poukazujem na samotnú

konštatáciu súdu, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom v období od 03. 01. 2001 do

29. 11. 2005... .

Na základe vyššie uvedeného nie je preto podľa môjho názoru konštatovanie

o zarážajúcom uplatnení si svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom jeden deň pred vyhlásením rozsudku na mieste. Ako samotný Okresný súd

konštatuje ide o uplatnenie si práva.

Ide o moje procesné právo a je irelevantné kedy sa tak stalo, pretože Okresný súd

Košice II nebol schopný rozhodnúť vo veci od roku 1997. ...

Zároveň uvádzam, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie a oznamujem, že si uplatňujem trovy právneho zastúpenia.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 3. januára 2001 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k.

-80 z 31. októbra 2000, ktorým súd o žalobe sťažovateľa proti spoločnosti A.,

k. s., so sídlom v K. (ďalej aj „žalovaný“), na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp.

o zaplatenie autorskej odmeny v sume 300 000 Sk rozhodol tak, že „konanie sčasti v sume

250 000 Sk zo sumy 300 000 Sk“ zastavil a návrh sťažovateľa „na zaplatenie 50 000 Sk“

vylúčil na samostatné konanie. Toto „samostatné konanie“ bolo na okresnom súde

zaevidované pod sp. zn. .

Dňa 29. novembra 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. február 2006.

Dňa 6. februára 2006 zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní.

Dňa 6. februára 2006 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 15. mája 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. september 2006.

Dňa 23. augusta 2006 zástupca spoločnosti A., k. s., oznámil súdu, že „omylom

prevzal predvolanie..., ktoré má byť konané dňa 29. 09. 2006“, pretože adresátom je

„A., K.“, a nie „A., k. s. K.“, a predvolanie preto vrátil súdu.

Dňa 26. septembra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

16. január 2007.

Dňa 9. novembra 2006 verejný ochranca práv listom sp. zn. 2582/06/VOP oznámil

sťažovateľovi, že „postup Okresného súdu Košice II vykazuje znaky zbytočných prieťahov“

v napadnutom konaní, a preto požiadal „predsedu Okresného súdu Košice II, aby ako orgán

riadenia a správy Okresného súdu Košice II dohliadol na plynulosť konania vedeného pod

sp. zn. “.

Dňa 5. decembra 2006 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní.

Dňa 19. decembra 2006 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní, pretože nahliadnutím do spisu sa dozvedel, že sa na tomto pojednávaní

nezúčastní ani žalovaný.

Dňa 16. januára 2007 bolo pojednávanie odročené na 27. marec 2007.

Dňa 7. marca 2007 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nastávajúcom

pojednávaní.

Dňa 14. marca 2007 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nastávajúcom

pojednávaní pre svoj pobyt v zahraničí.

Dňa 27. marca 2007 bolo pojednávanie odročené na 22. máj 2007.

Dňa 22. mája 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie aj v neprítomnosti

sťažovateľa, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 31. mája 2007 sťažovateľ doručil súdu „doplnenie listinných dôkazov“.

Dňa 7. júna 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2007.

Dňa 17. septembra 2007 zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na

nastávajúcom pojednávaní.

Dňa 17. septembra 2007 právny zástupca sťažovateľa navrhol zmenu žalobného

petitu s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 250 000 Sk s prísl.

Dňa 18. septembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

25. september 2007 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 25. septembra 2007 súd nepripustil zvýšenie pohľadávky zo sumy 50 000 Sk na

sumu 250 000 Sk. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -79 tak, že

žalovaného zaviazal zaplatiť sťažovateľovi sumu 50 000 Sk a priznal mu aj trovy súdneho

konania a právneho zastúpenia.

Dňa 13. novembra 2007 žalovaný podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 10. decembra 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného.

Dňa 24. januára 2008 bol spis spolu s opravným prostriedkom žalovaného

predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 30. októbra 2008 krajský súd na odvolacom pojednávaní svojím rozsudkom č. k.

-112 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Dňa 22. januára 2009 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.

-79.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

dochádzalo k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že o prípustnosti predmetnej sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol už uznesením z 22. apríla 2008 č. k. -8, pričom

prihliadol na to, že sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v napadnutom konaní

u verejného ochrancu práv, ktorý listom z 9. novembra 2006 požiadal „predsedu Okresného

súdu Košice II, aby ako orgán riadenia a správy Okresného súdu Košice II dohliadol na

plynulosť konania vedeného pod sp. zn. “, preto by bolo príliš formalistické

požadovať od sťažovateľa, aby vyčerpal aj ďalšie prostriedky nápravy, ktoré mu zákon na

ochranu označených základných práv účinne poskytuje.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to je ďalej vyhodnotené,

predovšetkým od správania (postupu) okresného súdu. Napokon ani predseda okresného

súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako desať rokov

(na okresnom súde od 15. augusta 1997 do 25. septembra 2007) je samo osebe celkom

jednoznačne neprimerané. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez

akýchkoľvek dôvodov dlhodobo nečinný v období od 3. januára 2001 do 29. novembra

2005. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac

ako štyroch rokov a desiatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a

dohovoru (pozri napr. ). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré

neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku

postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 25. septembra 2007 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok č. k. -79, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk,

teda 1 991,64 € „z dôvodu, že má za to, že táto suma zohľadňuje celkovú dobu konania,

dôvody zbytočných prieťahov v konaní, uznaných aj samotným Okresným súdom Košice II a

nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci, teda

výšku žalovanej sumy v napadnutom konaní sťažovateľom (50 000 Sk), ako aj na to, že

napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené, považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. septembra 2007, spísanie

sťažnosti podanej ústavnému súdu z 24. septembra 2007 a písomné stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu z 30. júna 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume

dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € a za jeden úkon vykonaný v roku

2008 prislúcha odmena v sume 105,42 € spolu s režijným paušálom 6,31 € (v zmysle § 1

ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove

sumu 320,73 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009