Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 96/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2009 predbežne

prerokoval sťažnosť MUDr. K. C., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. H., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. K. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2008 doručená sťažnosť MUDr. K. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v postavení navrhovateľky domáhala

na okresnom súde vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“) po rozvode manželstva proti odporcovi MUDr. Ľ. C. (ďalej len „odporca“).

Od podania návrhu 5. novembra 2002 bolo vo veci nariadených niekoľko termínov

pojednávaní a vo veci pojednávali traja sudcovia. Po podaní odvolania 10. júla 2008 proti

rozsudku okresného súdu č. k. -257 zo 17. júna 2008 konanie nie je

právoplatne skončené. Vo veci koná Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka v obsahu sťažnosti namietala, že okresný súd toleroval neúčasť

odporcu na nariadených pojednávaniach a akceptoval jeho ospravedlnenia neúčasti

na týchto pojednávaniach. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že v dôsledku

nesprávneho postupu súdu, ako aj striedania sudcov sa podstatne znížila hodnota majetku

patriaceho do BSM. Sťažovateľka taktiež uviedla, že v dôsledku neprimerane dlhého

konania pred okresným súdom utrpela nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z pocitu právnej

neistoty, krivdy a úzkosti.

Podľa názoru sťažovateľky, prieťahy v konaní vyplývajú z nepripravenosti súdu,

resp. z nedostatočného a nesprávneho vedenia konania a dokazovania vo veci.

Aj keď to sťažovateľka výslovne nenamietala, z obsahu sťažnosti je zrejmé,

že v konaní vedenom pred okresným súdom malo dôjsť k zbytočným prieťahom v období

od podania návrhu na vyporiadanie BSM okresnému súdu 5. novembra 2002 do vydania

rozsudku okresného súdu zo 17. júna 2008, teda po viac ako piatich rokoch.

Ďalej sťažovateľka namietala aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

v zmysle dohovoru.

Sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu zaplatiť sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď

sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(napr. ). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení

napadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu

len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného

práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď bola

sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis

, , ).

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že v konaní vedenom okresným súdom došlo

k zbytočným prieťahom, teda k porušeniu .

Ústavný súd poukazuje na to, že konanie vedené okresným súdom sa skončilo

vyhlásením rozsudku 17. júna 2008 a písomným vyhotovením, resp. doručením rozsudku

právnym zástupcom účastníkov konania. Tento proces sa ukončil v júni 2008 (rozsudok

okresného súdu bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 28. júna 2008). Vzhľadom

na to treba považovať sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému okresným súdom

za oneskorene podanú.

Sťažovateľka ďalej namietala aj porušenie základného práva na spravodlivé súdne

konanie v konaní vedenom okresným súdom.

Na prerokovanie a rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému okresným súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného

súdu. Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozsudku

okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa a dohovoru má krajský

súd v odvolacom konaní. Tým, že sťažovateľka podala 1. augusta 2008 odvolanie, o ktorom

bude rozhodovať krajský súd, je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009