Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 101/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a , ako aj práv podľa

ods. 3 písm. b) až d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nedoručením

obžaloby a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2008 doručená sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s nedoručením obžaloby.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný na základe

obvinení vznesených vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru

Žilina uznesením z 12. marca 2002 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa v znení účinnom do 31. augusta 2002 (ďalej

len „“) a uznesením z 10. apríla 2002 pre trestný čin vydierania podľa

ods. 1 a ods. 2 písm. d) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-

-2002.

Okresnému súdu podal 23. augusta 2005 prokurátor Okresnej prokuratúry Martin

v uvedenej veci obžalobu proti sťažovateľovi. Okresný súd doručil sťažovateľovi

predvolanie z 21. októbra 2008 na hlavné pojednávanie v jeho veci vedenej pod sp. zn.

, ktoré bolo nariadené na 19. december 2008, a zároveň sťažovateľa vyzval na

„vykonanie dôkazov, prípadne vypočutie svedkov, ak to sťažovateľ pokladá za súčasť

obhajoby“.

Hlavné pojednávanie konané 19. decembra 2008 bolo okresným súdom odročené na

30. január 2009, pretože „sťažovateľ ani jeho právny zástupca nemali doručený odpis

obžaloby a teda nemohli a nemali ako si pripraviť obhajobu, keďže nevedeli z akých

trestných činov je sťažovateľ obžalovaný“. Odpis obžaloby bol následne súdnym

doručovateľom po skončení tohto hlavného pojednávania doručený sťažovateľovi i jeho

právnemu zástupcovi.

V dôsledku uvedeného postupu okresného súdu došlo podľa sťažovateľa k porušeniu

jeho práva na obhajobu, pretože mu tento súd nedal možnosť a čas potrebný na prípravu

obhajoby na hlavné pojednávanie, ktoré bolo 19. decembra 2008.

Podľa sťažovateľa nedoručením obžaloby jemu a jeho právnemu zástupcovi

najneskôr pred uskutočnením hlavného pojednávania 19. decembra 2008 došlo zo strany

okresného súdu k porušeniu sťažovateľových základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2

a a práv zaručených v až d) dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že jeho základné práva podľa a , ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) dohovoru boli okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 958 €

(300 000 Sk), ako aj náhradu trov konania.

Sťažovateľ zároveň ústavný súd požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má tieto minimálne práva:

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a , ako aj práv podľa až d) dohovoru

postupom okresného súdu v konaní v jeho veci. K porušeniu označených práv malo dôjsť

v dôsledku nedoručenia odpisu obžaloby sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi pred

uskutočnením hlavného pojednávania 19. decembra 2008.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa , ako aj

práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) dohovoru

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej

právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 315 Trestný poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje

krajský súd.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku

predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že namietané procesné

pochybenie okresného súdu mal možnosť sťažovateľ namietať realizujúc aktívne svoje

právo obhajoby v konaní pred okresným súdom a následne v prípade jeho neodstránenia

okresným súdom aj v rámci odvolacieho konania pred príslušným krajským súdom,

v právomoci ktorého by bolo posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych

okolností daného prípadu, ako aj posúdenie prípadných procesných pochybení okresného

súdu.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu mal možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že zo spisového materiálu v predmetnej

veci je zrejmé, že sťažovateľ rovnakú argumentáciu, ktorú uplatil v konaní pred ústavným

súdom, predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj v rámci svojej obhajoby

v konaní pred okresným súdom, ktorý následne po jej predložení odročil hlavné

pojednávanie z 19. decembra 2008 a krátkou cestou doručil odpis obžaloby sťažovateľovi

i jeho právnemu zástupcovi. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ už v predmetnom konaní

dosiahol nápravu porušovania jeho v sťažnosti označených práv.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

Podľa názoru ústavného súdu medzi konaním namietaným sťažovateľom v jeho

sťažnosti (nedoručenie odpisu obžaloby pred uskutočnením hlavného pojednávania

okresným súdom) a namietaným porušením základného práva neexistuje príčinná súvislosť,

a preto bolo sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní potrebné

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

II.C Záver

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa tohto

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009