Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 202/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž. (...), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 3. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2009 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

. Sťažovateľ namieta prieťahy v uvedenom konaní v období od vydania nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 3. decembra 2008 (ďalej len „nález ústavného súdu

z 3. decembra 2008“).

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil žiadosť o ustanovenie advokáta v konaní pred

ústavným súdom dôvodiac, že „bol dlhodobo vo väzbe“, pričom jeho „súčasné príjmy

nepokryjú náklady spojené s obhajobou pred ústavným súdom“ a „nevlastní žiaden majetok

použiteľný na tento účel“.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo súvisiacich spisov ústavného súdu

(, ) vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný na základe obvinení

vznesených vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Ž. uznesením

z 12. marca 2002 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1

písm. a) v znení účinnom do 31. augusta 2002 (ďalej len „Trestný

zákon“) a uznesením z 10. apríla 2002 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2

písm. d) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 23. augusta 2005 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v M. nanovo

na sťažovateľa obžalobu vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie na Okresný súd

v Žiline.

Obžaloba – trestná vec proti sťažovateľovi je vedená na Okresnom súde v Žiline pod

sp. zn. .

Na základe výzvy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -35

ohľadom prejednania sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní v trestnej veci vedenej

na Okresnom súde v Žiline..., procesná sudkyňa uviedla vo svojom vyjadrení okrem iného

aj to, že „V uvedenej trestnej veci je nariadený termín hlavného pojednávania na deň

19. 12. 2008, ktorý ako najbližší možný termín prichádza do úvahy v rámci pracovnej

zaťaženosti senátu a zároveň pri rešpektovaní všetkých práv obžalovaného“».

Ďalej sťažovateľ uviedol, že nálezom ústavného súdu z 3. decembra 2008 bolo

vyslovené porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa listiny a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Ďalej bolo prikázané okresnému súdu v uvedenej

veci konať bez zbytočných prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 Sk.

Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu v jeho trestnej veci sú naďalej

porušované jeho označené práva, keď uvádza, že „pojednávanie vo veci jeho obžaloby dňa

19. decembra 2008... bolo zmarené, a to procesným konaním súdu, keď súd až na výzvu

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu zistil, že sťažovateľ a jeho zástupca nemajú doručenú

obžalobu“. Takéto konanie okresného súdu považuje sťažovateľ za konanie so zbytočnými

prieťahmi.

Po „zmarenom pojednávaní“ uskutočnenom 19. decembra 2008 podal sťažovateľ

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú predseda vyhodnotil

v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Sťažovateľ „nesúhlasí s predmetným vyjadrením predsedu Okresného súdu v Žiline

zo dňa 19. 1. 2009, sp. zn. a obracia sa preto na Ústavný súd Slovenskej

republiky so sťažnosťou“ a žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol o porušení jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a aby prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných

prieťahov. Ďalej žiadal, aby mu ústavný súd priznal „finančné zadosťučinenie podľa čl. 46

ods. 3 v sume 10 000,- €“, ako aj „trovy konania“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že spis okresného súdu sp. zn. sa

od 24. februára 2009 nachádza na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 30. januára 2009 o nevylúčení

predsedníčky senátu z rozhodovania v jeho trestnej veci.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ).

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z toho,

že konanie bolo síce začaté v roku 2005 a po takmer štyroch rokoch nie je právoplatne

skončené, ale uvedený stav je potrebné posudzovať komplexne a do úvahy treba zobrať

skutočnosť, že sťažnosťou je namietaný postup okresného súdu v období po vydaní nálezu

ústavného súdu z 3. decembra 2008, ktorým mu ústavný súd uložil povinnosť konať

v predmetnej trestnej veci bez zbytočných prieťahov. Je tiež potrebné prihliadnuť na dĺžku

doby, ktorá uplynula od vydania predchádzajúceho nálezu v tej istej veci.

Ústavný súd zistil, že odo dňa vyhlásenia nálezu ústavného súdu z 3. decembra 2008

do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu (28. januára 2009) neuplynuli ani celé dva

mesiace. Uvedený nález bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 22. januára 2009

a nadobudol právoplatnosť 23. januára 2009 (5 dní pred doručením sťažnosti).

Z priložených listinných dôkazov vyplýva, že hlavné pojednávanie uskutočnené

19. decembra 2008 bolo z dôvodu, že sťažovateľ a jeho obhajca namietali nedoručenie

obžaloby, odročené na 30. január 2009. Ústavný súd ďalej zistil, že predseda

okresného súdu v odpovedi na jeho sťažnosť uviedol, že z uznesenia krajského súdu

č. k. -1486 z 10. septembra 2008 vyplýva, že obžaloba mu bola riadne

doručená 3. augusta 2004 (č. l. 242). Sťažovateľ ani nevyčkal na ďalší postup okresného

súdu v jeho trestnej veci (na termín hlavného pojednávania nariadený na 30. január 2009),

ale sťažnosťou z 27. januára 2009 sa obrátil na ústavný súd vo veci namietaného porušenia

svojich označených práv.

Vzhľadom na to, že predmetný spis sa t. č. nachádza na krajskom súde, kde bol

predložený 24. februára 2009 na rozhodnutie o sťažnosti proti prvostupňovému uzneseniu

z 30. januára 2009, okresný súd nemôže vo veci konať. Sťažnosť sťažovateľa smeruje iba

proti okresnému súdu. Ústavný súd je podľa viazaný

petitom návrhu, a preto nemôže rozširovať okruh potenciálnych porušovateľov označených

práv sťažovateľa.

Opísaný postup okresného súdu počas necelých dvoch mesiacov od vydania nálezu

ústavného súdu nesvedčí o tom, že by vznikla situácia, ktorá by signalizovala zbytočné

prieťahy spôsobené nečinnosťou okresného súdu v danej trestnej veci, a tým aj možnosť

porušenia základného práva podľa a podľa listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia, ústavný súd sa už nezaoberal jeho žiadosťou o ustanovenie

právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 11. júna 2009