Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 202/09
PDF · 171.41 KB
No categories available
IV. ÚS 202/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž. (...), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
5 T 143/05 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 128/08 z 3. decembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2009 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
5 T 143/05. Sťažovateľ namieta prieťahy v uvedenom konaní v období od vydania nálezu
ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 128/08 z 3. decembra 2008 (ďalej len „nález ústavného súdu
z 3. decembra 2008“).
Sťažovateľ k sťažnosti pripojil žiadosť o ustanovenie advokáta v konaní pred
ústavným súdom dôvodiac, že „bol dlhodobo vo väzbe“, pričom jeho „súčasné príjmy
nepokryjú náklady spojené s obhajobou pred ústavným súdom“ a „nevlastní žiaden majetok
použiteľný na tento účel“.
Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo súvisiacich spisov ústavného súdu
(III. ÚS 128/08, I. ÚS 101/09) vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný na základe obvinení
vznesených vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Ž. uznesením
z 12. marca 2002 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1
písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 2002 (ďalej len „Trestný
zákon“) a uznesením z 10. apríla 2002 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2
písm. d) Trestného zákona v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-309/10-ZA-2002.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
«Dňa 23. augusta 2005 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v M. nanovo
na sťažovateľa obžalobu vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie na Okresný súd
v Žiline.
Obžaloba – trestná vec proti sťažovateľovi je vedená na Okresnom súde v Žiline pod
sp. zn. 5 T 143/05.
Na základe výzvy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 128/08-35
ohľadom prejednania sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde v Žiline..., procesná sudkyňa uviedla vo svojom vyjadrení okrem iného
aj to, že „V uvedenej trestnej veci je nariadený termín hlavného pojednávania na deň
19. 12. 2008, ktorý ako najbližší možný termín prichádza do úvahy v rámci pracovnej
zaťaženosti senátu a zároveň pri rešpektovaní všetkých práv obžalovaného“».
Ďalej sťažovateľ uviedol, že nálezom ústavného súdu z 3. decembra 2008 bolo
vyslovené porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05. Ďalej bolo prikázané okresnému súdu v uvedenej
veci konať bez zbytočných prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 Sk.
Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu v jeho trestnej veci sú naďalej
porušované jeho označené práva, keď uvádza, že „pojednávanie vo veci jeho obžaloby dňa
19. decembra 2008... bolo zmarené, a to procesným konaním súdu, keď súd až na výzvu
sťažovateľa a jeho právneho zástupcu zistil, že sťažovateľ a jeho zástupca nemajú doručenú
obžalobu“. Takéto konanie okresného súdu považuje sťažovateľ za konanie so zbytočnými
prieťahmi.
Po „zmarenom pojednávaní“ uskutočnenom 19. decembra 2008 podal sťažovateľ
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú predseda vyhodnotil
v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Sťažovateľ „nesúhlasí s predmetným vyjadrením predsedu Okresného súdu v Žiline
zo dňa 19. 1. 2009, sp. zn. 1 SprS 4/09 a obracia sa preto na Ústavný súd Slovenskej
republiky so sťažnosťou“ a žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol o porušení jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 T 143/05 a aby prikázal okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných
prieťahov. Ďalej žiadal, aby mu ústavný súd priznal „finančné zadosťučinenie podľa čl. 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume 10 000,- €“, ako aj „trovy konania“.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že spis okresného súdu sp. zn. 5 T 143/05 sa
od 24. februára 2009 nachádza na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 30. januára 2009 o nevylúčení
predsedníčky senátu z rozhodovania v jeho trestnej veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov
konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z toho,
že konanie bolo síce začaté v roku 2005 a po takmer štyroch rokoch nie je právoplatne
skončené, ale uvedený stav je potrebné posudzovať komplexne a do úvahy treba zobrať
skutočnosť, že sťažnosťou je namietaný postup okresného súdu v období po vydaní nálezu
ústavného súdu z 3. decembra 2008, ktorým mu ústavný súd uložil povinnosť konať
v predmetnej trestnej veci bez zbytočných prieťahov. Je tiež potrebné prihliadnuť na dĺžku
doby, ktorá uplynula od vydania predchádzajúceho nálezu v tej istej veci.
Ústavný súd zistil, že odo dňa vyhlásenia nálezu ústavného súdu z 3. decembra 2008
do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu (28. januára 2009) neuplynuli ani celé dva
mesiace. Uvedený nález bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 22. januára 2009
a nadobudol právoplatnosť 23. januára 2009 (5 dní pred doručením sťažnosti).
Z priložených listinných dôkazov vyplýva, že hlavné pojednávanie uskutočnené
19. decembra 2008 bolo z dôvodu, že sťažovateľ a jeho obhajca namietali nedoručenie
obžaloby, odročené na 30. január 2009. Ústavný súd ďalej zistil, že predseda
okresného súdu v odpovedi na jeho sťažnosť uviedol, že z uznesenia krajského súdu
č. k. 1 Tos 63/2008-1486 z 10. septembra 2008 vyplýva, že obžaloba mu bola riadne
doručená 3. augusta 2004 (č. l. 242). Sťažovateľ ani nevyčkal na ďalší postup okresného
súdu v jeho trestnej veci (na termín hlavného pojednávania nariadený na 30. január 2009),
ale sťažnosťou z 27. januára 2009 sa obrátil na ústavný súd vo veci namietaného porušenia
svojich označených práv.
Vzhľadom na to, že predmetný spis sa t. č. nachádza na krajskom súde, kde bol
predložený 24. februára 2009 na rozhodnutie o sťažnosti proti prvostupňovému uzneseniu
z 30. januára 2009, okresný súd nemôže vo veci konať. Sťažnosť sťažovateľa smeruje iba
proti okresnému súdu. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný
petitom návrhu, a preto nemôže rozširovať okruh potenciálnych porušovateľov označených
práv sťažovateľa.
Opísaný postup okresného súdu počas necelých dvoch mesiacov od vydania nálezu
ústavného súdu nesvedčí o tom, že by vznikla situácia, ktorá by signalizovala zbytočné
prieťahy spôsobené nečinnosťou okresného súdu v danej trestnej veci, a tým aj možnosť
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia, ústavný súd sa už nezaoberal jeho žiadosťou o ustanovenie
právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 11. júna 2009