Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 101/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2009

doručená sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C

41/2007.

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom a vyplnené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že 31. júla 2007 podal okresnému súdu

žalobu o ochranu osobnosti proti Petit Press, a. s. (ďalej len „žalovaný“). Do osobnostných

práv sťažovateľa mal žalovaný zasiahnuť článkom uverejneným v denníku Košický večer.

Zároveň sťažovateľ požiadal okresný súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Okresný súd doručil sťažovateľovi

výzvu z 21. augusta 2007 na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 15 dní. Sťažovateľ súdny

poplatok uhradil.

Sťažovateľ podal 8. októbra 2008 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorú

predsedníčka okresného súdu uznala ako dôvodnú, pričom vo svojom vyjadrení sp. zn.

Spr. 2272/08 zo 16. októbra 2008 k sťažnosti okrem iného uviedla:

«Nahliadnutím do spisového materiálu sp. zn. som zistila, že

v predmetnej veci boli uskutočnené tieto procesné úkony:

Dňa 01. 08. 2007 doručený súdu návrh na začatie konania. Dňa 06. 09. 2007 a dňa

08. 10. 2008 doručené súdu podanie navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené musím konštatovať, že súd vo veci nevykonal žiadny

procesný úkon, čo možno považovať za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený

predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného

sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho

súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „18C“ a pretrvávajúci veľký počet

nevybavených vecí v oddelení 18C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne

a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Vzhľadom na vyššie uvedené môžem konštatovať, že v uvedenom období vznikol

objektívny prieťah v predmetnom konaní, a preto som vyhodnotila Vašu sťažnosť

za dôvodnú a zároveň mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene

súdu ospravedlnila. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka,

ako zamestnancov súdu, zistené nebolo. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som

požiadala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby pokračovali v konaní, tak

aby nedochádzalo k prieťahom v konaní zo strany súdu. Vybavenie veci budem priebežne

sledovať.»

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Okresný súd Bratislava 1 dňa 20. 10. 2008

rozhodol o postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na základe toho, že navrhovateľ

vykonáva trest v obvode Okr. súdu Piešťany a preto je tento súd miestne príslušným na

konanie“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „Kraj. súd v Trnave uznesením -19

dňa 20. 01. 2009 rozhodol o nesúhlase okr. súdu Piešťany ktorému okr. súd Bratislava I vec

postúpil... Okr. súd Bratislava I vytvoril svojim nesprávnym postupom stav vo veci

zbytočného prieťahu, ktorím sa neodstránil stav veci, ktorú zapríčinil okr. súd Bratislava I

aj ďalším svojim konaním ktoré je v rozpore so základnou povinnosťou sudcu rozhodovanie

jedine podľa zákona...“.

Sťažovateľ zastáva názor, že sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože okresný

súd od podania žaloby 1. augusta 2007 vo veci nevykonal žiadny úkon. Podľa názoru

sťažovateľa okresný súd svojvoľne bez opory v zákone postúpil jeho vec Okresnému súdu

Piešťany ako miestne príslušnému súdu. Sťažovateľ poukazujúc na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva zdôrazňuje osobitný význam konaní o ochranu osobnosti, v ktorých

sa kladú zvýšené nároky na rýchlosť rozhodovania súdov. Sťažovateľ uvádza, že predmetná

vec sa v súčasnosti nachádza na Okresnom súde Košice II, avšak nepozná spisovú značku,

pod ktorou je konanie vedené.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom o jeho sťažnosti

rozhodol takto:

„Marekovi Zivalovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume (slovom):

tri tisíc € - Euro, ktoré je Okresný súd v Bratislave 1 povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, Okresný súd Bratislava 1 je povinný

nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Okresný súd Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn. , porušil

základné právo Mareka Zivalu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ).

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd zistil, že už 3. novembra 2008 bola

ústavnému súdu doručená predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa postupom okresného súdu v označenom

konaní. Ústavný súd túto sťažnosť uznesením č. k. -14 zo 16. decembra 2008

odmietol ako neprípustnú, keďže podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo

strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by

inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by bola okresnému súdu poskytnutá primeraná lehota

na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že prípisom sp. zn.

z 20. októbra 2008 postúpil okresný súd právnu vec sťažovateľa proti žalovanému

o ochranu osobnosti podľa (ďalej len „OSP“)

Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému na konanie o ochranu osobnosti

podľa , keďže sťažovateľ bol právoplatne odsúdený na trest odňatia

slobody na doživotie a tento trest vykonáva v obvode Okresného súdu Piešťany.

Podľa namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie

príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany

osobnosti.

Vec napadla na Okresný súd Piešťany 11. novembra 2008 a bola jej pridelená sp. zn.

. Okresný súd Piešťany prípisom z 26. novembra 2008 sp. zn.

vyslovil nesúhlas s postúpením veci okresným súdom z dôvodu miestnej príslušnosti podľa

a predložil vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu, teda

Krajskému súdu v Trnave. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 20. januára 2009 bolo rozhodnuté, že nesúhlas Okresného súdu Piešťany s postúpením

veci sp. zn. je dôvodný. Zároveň Krajský súd v Trnave rozhodol, že na

prerokovanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Košice II, keďže

sťažovateľ má trvalé bydlisko v K. Následne Okresný súd Piešťany zaslal spis Okresnému

súdu Košice II, na ktorom bola predmetná právna vec zaevidovaná 4. marca 2009 pod sp.

zn. .

Ústavný súd vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej poskytuje

ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom

uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať

alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , ,

, ).

Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zisťovania uskutočneného ústavným súdom

vyplýva, že konanie pôvodne vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo od

11. novembra 2008 vedené Okresným súdom Piešťany a od 4. marca 2009 je konanie

vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. .

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov

odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd

nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. , ,

, ). Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu na prieťahy

v konaní pričom za porušovateľa svojho práva označil okresný súd, ktorý už v jeho právnej

veci o ochranu osobnosti nekoná, a teda už nemôže žiadnym spôsobom prispieť k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, t. j. k odstráneniu

stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa .

Ústavný súd podotýka, že ak by ďalší postup Okresného súdu Košice II vo veci

sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. bol poznamenaný nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou, nič nebráni tomu, aby sa sťažovateľ po vyčerpaní právnych

prostriedkov na ochranu svojho základného práva podľa (sťažnosť

adresovaná predsedovi Okresného súdu Košice II pre porušovanie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov) opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude

namietať porušenie svojho základného práva podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že k postúpeniu

právnej veci sťažovateľa proti žalovanému o ochranu osobnosti z okresného súdu na

Okresný súd Piešťany a následne na Okresný súd Košice II došlo v dôsledku toho, že

sťažovateľ podal žalobu v rozpore s (v znení

Z. z. účinnom od 1. júla 2007) na všeobecnom súde žalovaného, aj keď v danom prípade

išlo o výlučnú miestnu príslušnosť okresného súdu, v obvode ktorého má žalobca

(sťažovateľ) bydlisko.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa (napr. návrhom na ustanovenie právneho zástupcu alebo návrhom na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009