Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 101/09
PDF · 171.56 KB
No categories available
IV. ÚS 101/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Z. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2009
doručená sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C
41/2007.
Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom a vyplnené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že 31. júla 2007 podal okresnému súdu
žalobu o ochranu osobnosti proti Petit Press, a. s. (ďalej len „žalovaný“). Do osobnostných
práv sťažovateľa mal žalovaný zasiahnuť článkom uverejneným v denníku Košický večer.
Zároveň sťažovateľ požiadal okresný súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Okresný súd doručil sťažovateľovi
výzvu z 21. augusta 2007 na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 15 dní. Sťažovateľ súdny
poplatok uhradil.
Sťažovateľ podal 8. októbra 2008 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorú
predsedníčka okresného súdu uznala ako dôvodnú, pričom vo svojom vyjadrení sp. zn.
Spr. 2272/08 zo 16. októbra 2008 k sťažnosti okrem iného uviedla:
«Nahliadnutím do spisového materiálu sp. zn. 18C 41/2007 som zistila, že
v predmetnej veci boli uskutočnené tieto procesné úkony:
Dňa 01. 08. 2007 doručený súdu návrh na začatie konania. Dňa 06. 09. 2007 a dňa
08. 10. 2008 doručené súdu podanie navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené musím konštatovať, že súd vo veci nevykonal žiadny
procesný úkon, čo možno považovať za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený
predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného
sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho
súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „18C“ a pretrvávajúci veľký počet
nevybavených vecí v oddelení 18C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne
a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.
Vzhľadom na vyššie uvedené môžem konštatovať, že v uvedenom období vznikol
objektívny prieťah v predmetnom konaní, a preto som vyhodnotila Vašu sťažnosť
za dôvodnú a zároveň mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene
súdu ospravedlnila. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka,
ako zamestnancov súdu, zistené nebolo. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som
požiadala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby pokračovali v konaní, tak
aby nedochádzalo k prieťahom v konaní zo strany súdu. Vybavenie veci budem priebežne
sledovať.»
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Okresný súd Bratislava 1 dňa 20. 10. 2008
rozhodol o postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na základe toho, že navrhovateľ
vykonáva trest v obvode Okr. súdu Piešťany a preto je tento súd miestne príslušným na
konanie“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „Kraj. súd v Trnave uznesením 9 NcC/1/2009-19
dňa 20. 01. 2009 rozhodol o nesúhlase okr. súdu Piešťany ktorému okr. súd Bratislava I vec
postúpil... Okr. súd Bratislava I vytvoril svojim nesprávnym postupom stav vo veci
zbytočného prieťahu, ktorím sa neodstránil stav veci, ktorú zapríčinil okr. súd Bratislava I
aj ďalším svojim konaním ktoré je v rozpore so základnou povinnosťou sudcu rozhodovanie
jedine podľa zákona...“.
Sťažovateľ zastáva názor, že sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože okresný
súd od podania žaloby 1. augusta 2007 vo veci nevykonal žiadny úkon. Podľa názoru
sťažovateľa okresný súd svojvoľne bez opory v zákone postúpil jeho vec Okresnému súdu
Piešťany ako miestne príslušnému súdu. Sťažovateľ poukazujúc na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva zdôrazňuje osobitný význam konaní o ochranu osobnosti, v ktorých
sa kladú zvýšené nároky na rýchlosť rozhodovania súdov. Sťažovateľ uvádza, že predmetná
vec sa v súčasnosti nachádza na Okresnom súde Košice II, avšak nepozná spisovú značku,
pod ktorou je konanie vedené.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom o jeho sťažnosti
rozhodol takto:
„Marekovi Zivalovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume (slovom):
tri tisíc € - Euro, ktoré je Okresný súd v Bratislave 1 povinný mu vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, Okresný súd Bratislava 1 je povinný
nahradiť trovy právneho zastúpenia.
Okresný súd Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007, porušil
základné právo Mareka Zivalu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007. Ústavný súd zistil, že už 3. novembra 2008 bola
ústavnému súdu doručená predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v označenom
konaní. Ústavný súd túto sťažnosť uznesením č. k. III. ÚS 417/08-14 zo 16. decembra 2008
odmietol ako neprípustnú, keďže podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo
strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by
inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by bola okresnému súdu poskytnutá primeraná lehota
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m.
IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).
Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že prípisom sp. zn. 18 C 41/07
z 20. októbra 2008 postúpil okresný súd právnu vec sťažovateľa proti žalovanému
o ochranu osobnosti podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému na konanie o ochranu osobnosti
podľa § 88 ods. 1 písm. o) OSP, keďže sťažovateľ bol právoplatne odsúdený na trest odňatia
slobody na doživotie a tento trest vykonáva v obvode Okresného súdu Piešťany.
Podľa § 88 ods. 1 písm. o) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie
príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany
osobnosti.
Vec napadla na Okresný súd Piešťany 11. novembra 2008 a bola jej pridelená sp. zn.
5 C 565/2008. Okresný súd Piešťany prípisom z 26. novembra 2008 sp. zn. 5 C 565/2008
vyslovil nesúhlas s postúpením veci okresným súdom z dôvodu miestnej príslušnosti podľa
§ 105 ods. 3 OSP a predložil vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu, teda
Krajskému súdu v Trnave. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 NcC 1/2009
z 20. januára 2009 bolo rozhodnuté, že nesúhlas Okresného súdu Piešťany s postúpením
veci sp. zn. 5 C 565/2008 je dôvodný. Zároveň Krajský súd v Trnave rozhodol, že na
prerokovanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Košice II, keďže
sťažovateľ má trvalé bydlisko v K. Následne Okresný súd Piešťany zaslal spis Okresnému
súdu Košice II, na ktorom bola predmetná právna vec zaevidovaná 4. marca 2009 pod sp.
zn. 42 C 34/2009.
Ústavný súd vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej poskytuje
ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom
uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať
alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, II. ÚS 204/03,
IV. ÚS 102/05, IV. ÚS 285/08).
Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zisťovania uskutočneného ústavným súdom
vyplýva, že konanie pôvodne vedené okresným súdom pod sp. zn. 18 C 41/2007 bolo od
11. novembra 2008 vedené Okresným súdom Piešťany a od 4. marca 2009 je konanie
vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 42 C 34/2009.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov
odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd
nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. I. ÚS 93/97, I. ÚS 24/98,
III. ÚS 248/05, IV. ÚS 122/07). Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu na prieťahy
v konaní pričom za porušovateľa svojho práva označil okresný súd, ktorý už v jeho právnej
veci o ochranu osobnosti nekoná, a teda už nemôže žiadnym spôsobom prispieť k naplneniu
účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, t. j. k odstráneniu
stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd podotýka, že ak by ďalší postup Okresného súdu Košice II vo veci
sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 34/2009 bol poznamenaný nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou, nič nebráni tomu, aby sa sťažovateľ po vyčerpaní právnych
prostriedkov na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (sťažnosť
adresovaná predsedovi Okresného súdu Košice II pre porušovanie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov) opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude
namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že k postúpeniu
právnej veci sťažovateľa proti žalovanému o ochranu osobnosti z okresného súdu na
Okresný súd Piešťany a následne na Okresný súd Košice II došlo v dôsledku toho, že
sťažovateľ podal žalobu v rozpore s § 88 ods. 1 písm. o) OSP (v znení zákona č. 273/2007
Z. z. účinnom od 1. júla 2007) na všeobecnom súde žalovaného, aj keď v danom prípade
išlo o výlučnú miestnu príslušnosť okresného súdu, v obvode ktorého má žalobca
(sťažovateľ) bydlisko.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa (napr. návrhom na ustanovenie právneho zástupcu alebo návrhom na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2009