Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 69/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti Ing. J. K., B.; R. P., B.; R. B., B.; M. T., B.; B. A., B., a J. V., B., zastúpených

advokátom JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V. primerané finančné zadosťučinenie

n e p r i z n á v a .

4. Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 1 686,25 € (slovom tisícšesťstoosemdesiatšesť eur a dvadsaťpäť centov),

ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. M.

B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 12. februára 2009 č. k. -10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. K., B.; R. P., B. (ďalej len

„sťažovateľka v 2. rade“); R. B., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“); M. T., B. (ďalej len

„sťažovateľka vo 4. rade“); B. A., B., a J. V., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Z. – právny predchodca sťažovateľov

(ďalej len „navrhovateľka“) – podala 28. septembra 2001 na okresnom súde žalobu, ktorou

sa domáhala, aby okresný súd určil, že výpovede z nájmu k pozemkom v k. ú. V., obec B.,

m. č. N., ktoré tvoria zriadenú záhradkovú osadu, sú neplatné, pretože neboli splnené

zákonom určené výpovedné dôvody. So žalobným návrhom bol podaný aj návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa Ing. M. S. (ďalej len „odporca v 1. rade“)

a S. J. (ďalej len „odporca v 2. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“) zakázalo nakladať

s predmetnými pozemkami. Okresný súd vydal 3. októbra 2001 predbežné opatrenie, proti

ktorému odporcovia podali odvolanie. O predmetnom odvolaní rozhodol Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 21. mája 2002 tak,

že napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Dňa 4. septembra 2003 požiadali sťažovatelia okresný súd o nariadenie

pojednávania a zároveň aj o vydanie predbežného opatrenia, pretože vlastníci pozemkov

zasahovali do práv užívateľov predmetných pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade,

zabraňovali im užívať pôdu a brať z nej úrodu, čím im spôsobovali materiálnu ujmu.

Okresný súd 7. decembra 2004 vydal predbežné opatrenie, proti ktorému odporcovia

opätovne podali odvolanie. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu odvolací súd

o odvolaní odporcov nerozhodol.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že za sedem rokov trvania súdneho konania sa okresný

súd nezaoberal meritom veci a okrem vydania dvoch predbežných opatrení nariadil len

jedno pojednávanie.

Z uvedených dôvodov sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , a prizná im primerané finančné zadosťučinenie v sume

každému po 50 000 Sk a náhradu trov konania.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 3155/09 z 3. marca 2009

spolu s vyjadrením zákonnej sudkyne a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom doručeným ústavnému súdu 30. marca

2009.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu oznámila ústavnému súdu, že na ústnom

prerokovaní veci netrvá a s vyjadrením zákonnej sudkyne sa plne stotožňuje. Zákonná

sudkyňa vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov vykonaných okresným

súdom v predmetnom konaní uviedla, že návrh na začatie konania nepodali sťažovatelia, ale

právny predchodca sťažovateľov 28. septembra 2001, ktorý až podaním zo 4. apríla 2003

požiadal okresný súd o pripustenie zmeny na strane navrhovateľa o sťažovateľov. Vo veci

boli nariadené 3 pojednávania na 16. október 2008, 9. december 2008 a 10. február 2009,

ktoré boli na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov a nevedomosti o tom, či

nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu na základe dohody sťažovateľov s odporcami,

odročené.

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol, že návrh bol podaný 28. septembra 2001, ale prvé pojednávanie bolo nariadené až

16. októbra 2008, t. j. po viac ako siedmich rokoch. S poukazom na dĺžku konania v zásade

nebol dosiahnutý účel, ktorý bol sťažovateľmi sledovaný, dôsledkom čoho je aj to, že počas

doby, v ktorej okresný súd rozhodoval, odporcovia prinútili sťažovateľov opustiť sporné

pozemky a sami ich obrábajú. V súčasnosti odporcovia tvrdia, že vzhľadom na to, že sporné

pozemky sami obrábajú, resp. že im ich sťažovatelia odovzdali, už neexistuje predmet

sporu. Právny zástupca zároveň oznámil ústavnému súdu, že sťažovatelia súhlasia

s upustením od ústneho pojednávania.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, , ).

II.

Zo sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

Konanie bez účasti sťažovateľov:

- 28. september 2001 – navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu proti odporcom,

- 3. október 2001 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie,

- 17. október 2001 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu z 3. októbra 2001

o predbežnom opatrení,

- 22. október 2001 – odporca v 2. rade podal odvolanie proti uzneseniu z 3. októbra 2001

o predbežnom opatrení,

- 7. december 2001 – okresný súd zaslal odvolania odporcom na vyjadrenie navrhovateľke

(doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky 14. januára 2002),

- 5. február 2002 – navrhovateľka zaslala okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcov,

- 2. apríl 2002 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov,

- 31. máj 2002 – krajský súd uznesením č. k. -58 zrušil uznesenie okresného

súdu z 3. októbra 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 30. september 2002 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie odporcu v 1. rade,

- 1. október 2002 – okresnému súdu bolo doručené doplnenie odporcu v 2. rade,

- 7. október 2002 – okresnému súdu bola doručená žiadosť navrhovateľky o nariadenie

termínu pojednávania,

- 17. apríl 2003 – navrhovateľka doručila okresnému súdu návrh na pripustenie vstupu

ďalšieho účastníka konania (sťažovateľov) a doplnenie žaloby,

- 28. september 2004 – okresný súd uznesením č. k. -100 vyzval navrhovateľku

na odstránenie nedostatkov návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 25. október 2004 – navrhovateľka odstránila nedostatky návrhu,

- 7. december 2004 – okresný súd uznesením č. k. -106 nariadil predbežné

opatrenie,

- 21. december 2004 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu zo 7. decembra

2004 o predbežnom opatrení,

- 28. december 2004 – odporca v 2. rade podal odvolanie proti uzneseniu zo 7. decembra

2004 o predbežnom opatrení,

- 11. január 2005 – okresný súd zaslal navrhovateľke odvolania odporcov na vyjadrenie

a zároveň vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 19. január 2005 – odporca v 1. rade zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 24. január 2005 – odporca v 2. rade zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 2. február 2005 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniam

odporcov,

- 14. február 2005 – okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

odporcov,

- 30. marec 2005 – odporca v 1. rade žiadal informáciu o stave odvolacieho konania,

- 11. máj 2005 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu bez vybavenia z dôvodu

odstránenia nedostatkov konania (nebolo rozhodnuté o návrhu navrhovateľky na vstup

ďalšieho účastníka do konania),

- 7. jún 2005 – okresný súd vyzval navrhovateľku na doloženie listinných dôkazov súhlasu

ku vstupu do konania (sťažovateľka v 2. rade),

- 9. september 2005 – navrhovateľka doložila listinné dôkazy.

Konanie so sťažovateľmi:

- 20. február 2006 – okresný súd uznesením č. k. -176 pripustil vstup ďalších

účastníkov do konania (sťažovateľov),

- 15. marec 2006 – odporca v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu z 20. februára 2006,

- 19. jún 2006 – okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -181 k uzneseniu

zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení,

- 11. január 2007 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov

proti uzneseniu zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení,

- 26. júl 2007 – krajský súd uznesením č. k. -186 potvrdil uznesenie okresného

súdu zo 7. decembra 2004 o predbežnom opatrení v spojení s opravným uznesením

z 19. júna 2006 a s uznesením z 20. februára 2006,

- 18. október 2007 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 26. október 2007 – okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie,

- 9. november 2007 – odporca v 1. rade doručil okresnému súdu svoje stanovisko,

- 12. november 2007 – odporca v 2. rade doručil okresnému súdu svoje stanovisko,

- 3. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 2008 a zároveň vyzval

účastníkov na predloženie listinných dôkazov,

- 24. január 2008 – odporca v 1. rade predložil listinné dôkazy,

- 19. február 2008 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne

odročené na neurčito,

- 12. marec 2008 – okresný súd vyzval navrhovateľku na predloženie dokladov o právnej

subjektivite a zároveň zisťoval pobyt sťažovateľov v 2., 3. a 4. rade prostredníctvom

centrálnej evidencie obyvateľstva,

- 20. marec 2008 – centrálna evidencia obyvateľstva oznámila pobyt sťažovateľov v 2.,

3. a 4. rade,

- 7. apríl 2008 – navrhovateľka predložila požadované doklady o právnej subjektivite,

- 13. jún 2008 – okresný súd vyzval navrhovateľku, aby oznámila adresy sťažovateľov v 2.,

3. a 4. rade,

- 4. august 2008 – navrhovateľka zaslala okresnému súdu adresy sťažovateľov v 2.,

3. a 4. rade,

- 5. august 2008 –advokát JUDr. B. oznámil, že prevzal zastupovanie navrhovateľky

a sťažovateľov, okrem sťažovateľky v 2. rade, ktorá nepodpísala splnomocnenie,

- 26. august 2008 – odporca v 1. rade žiadal o nariadenie pojednávania,

- 9. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2008,

- 11. september 2008 – právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľov predložil plnú moc

na zastupovanie sťažovateľky v 2. rade,

- 15. október 2008 – právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľov faxom zaslal

okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti

a žiadal odročiť pojednávanie, poštou doručené 16. októbra 2008,

- 16. október 2008 – pojednávanie bolo uznesením odročené na 9. december 2008,

- 16. október 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie a vyzval

právneho zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu,

- 8. december 2008 – právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľov faxom zaslal

okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti

a žiadal odročiť pojednávanie, poštou doručené 10. decembra 2008,

- 9. december 2008 – pojednávanie bolo uznesením odročené na 10. február 2009,

- 9. december 2008 – okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie a urgoval

právneho zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu,

- 23. december 2008 – právny zástupca navrhovateľky a sťažovateľov žiadal o predĺženie

lehoty,

- 8. január 2009 – okresný súd uznesením predĺžil lehotu právnemu zástupcovi

navrhovateľky a sťažovateľov do 20. januára 2009,

- 26. január 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu

navrhovateľky a sťažovateľov s uvedením, že na podanom návrhu naďalej trvajú,

- 10. február 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania a žiadosti právneho

zástupcu navrhovateľky a sťažovateľov odročené na neurčito.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že posudzovanú

dĺžku konania v danom prípade nebolo možné pripísať zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmanej

veci, ktorí vstúpili do konania právoplatne 26. júla 2007, ústavný súd zistil okolnosti, ktoré

musia byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom (napríklad viacnásobné odstraňovanie

nedostatkov podania, ospravedlnenie sa právneho zástupcu sťažovateľov z dvoch

pojednávaní, tretie pojednávanie žiadal odročiť a pod.). Na uvedené skutočnosti nemohol

ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný len v období od

19. júna 2006 do 11. januára 2007 (t. j. viac ako šesť mesiacov). Namietaný postup

okresného súdu sám osebe nemožno považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ spôsobilé vyvolať porušenie (pozri napr.

, ).

Vzhľadom však na celkovú dĺžku konania (viac ako sedem rokov bez právoplatného

rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci) ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému

v sume po 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia

vstúpili do konania 26. júla 2007, ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením, a preto im nepriznal primerané finančné

zadosťučinenie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu, avšak ich sumu nevyčíslil.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba

odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a po jej znížení

o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 2 541 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a po

jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 92,72 € a hodnota režijného

paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v celkovej sume 32 784 Sk vrátane režijného paušálu

[(2 541 x 6 + 191 x 6) x 2], t. j. 1 088,23 €. Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu aj za

jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu) v celkovej sume 598,02 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľom tak vznikol nárok

na úhradu trov v celkovej sume 1 686,25 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009