Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v právnej veci žalobcu U.. A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, K. S., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- PO-OVBP2-2021/006443-002 zo dňa 16.02.2021, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Obec Veľký Slavkov ako príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu oznámila žalobcovi, že sa uskutoční dňa 04.04.2019 o 14:00 hod. na pozemku parcela číslo KN XX/XX - XX, XX/X v k. ú. K. S. výkon štátneho stavebného dohľadu z dôvodu realizácie stavby rodinného domu.

2. Bol spísaný záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu, ktorý vykonal poverený zamestnanec stavebného úradu obce K. S.. K. stavebný dohľad bol vykonaný dňa 04.04.2019 na základe vlastného zistenia stavebného úradu. Za stavebníka bol prítomný žalobca. Miesto stavby bolo uvedené ako Obec K. S., parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/X, k. ú. K. S., čas obdobie realizácie stavby: september 2018. Názov stavby: Novostavba rodinného domu, druh stavby: bytová budova. Štádium rozostavanosti: základová doska, obvodové múry, prvé nadzemné podlažie. Stavba sa realizuje bez stavebného povolenia stavebného úradu. Orgán štátneho stavebného dohľadu vyzval stavebníka žalobcu v súlade s ust. § 102 ods. 5 stavebného zákona, aby bezodkladne zastavil práce na stavbe. Žalobca bol poučený, že v zmysle § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Stavebník začal uskutočňovať stavebné práce bez stavebného povolenia príslušného stavebného úradu. Žalobca sa nevyjadril.

3. Obec Veľký Slavkov, stavebný úrad, oznámila žalobcovi ako účastníkovi konania a obvinenému z priestupku začatie nového konania vo veci priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako stavebník uskutočňuje novú stavbu Rodinný dom na pozemku parc. č. KN C XX/XX - XX, XX/X k. ú. K. S. bez stavebného povolenia. Súčasne obvineného predvolala na ústne pojednávanie.

4. Dňa 09.05.2019 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania vo veci prejednania priestupku. Na ústne pojednávanie sa dostavil žalobca. Obvinenému bolo oznámením zo dňa 23.04.2019 oznámené začatie nového konania vo veci priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa obvinený mal dopustiť tým, že ako stavebník uskutočňuje novú stavbu Novostavba rodinného domu na pozemku parc. č. KN XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX v k. ú. K. S. bez stavebného povolenia. Čas realizácie stavby: september 2018. Obvinený žalobca sa nevyjadril.

5. Bol spísaný záznam z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ktorý vykonal poverený zamestnanec stavebného úradu obce Veľký Slavkov. Štátny stavebný dohľad bol vykonaný dňa 04.07.2019 na základe vlastného zistenia stavebného úradu. Za stavebníka nebol prítomný nikto, pretože stavba je viditeľná z vonkajšieho priestranstva. Miesto stavby: obec K. S., parc. č. XX/XX, XX/ XX, XX/XX, XX/X, k. ú. K. S., názov stavby: Rodinný dom, štádium rozostavanosti: dostavané druhé nadzemné podlažie, stavba pod strechou. Stavba sa realizuje bez stavebného povolenia stavebného úradu. Orgán štátneho stavebného dohľadu konštatoval, že stavebník pokračuje v stavebných prácach.

6. Obec Veľký Slavkov, stavebný úrad, ako príslušný stavebný úrad vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona vydala rozhodnutie o priestupku číslo 470/2019 zo dňa 15.07.2019: obvinený z priestupku žalobca bol uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že uskutočňoval novú stavbu Rodinný dom na pozemku parc. č. KN C XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/X v k. ú. K. S. bez stavebného povolenia, za čo mu uložila podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona pokutu vo výške 11.000 eur.

7. Obec Veľký Slavkov rozhodnutím o okamžitom zastavení prác na stavbe číslo 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 ako príslušný stavebný úrad podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona a v súlade s ust. § 43 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku s okamžitou platnosťou zastavila stavebníkovi žalobcovi všetky stavebné práce na stavbe Rodinný dom na pozemku parc. č. KN C XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/X v k. ú. K. S..

8. Stavebník žalobca podal na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie na stavbu Rodinný dom - novostavba na pozemku parc. č. KN C XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/X v k. ú. K. S.. Obec Veľký Slavkov preskúmala žiadosť stavebníkov a v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa v nadväznosti na až stavebného zo dňa 26.09.2019, ktorým sa dodatočne povoľujú už vykonané stavebné práce na stavbe: Rodinný dom - novostavba na stavebnom pozemku KN C XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/X v k. ú. K. S., ku ktorej ma stavebník vlastnícke právo.

9. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 15.10.2019 rozhodnutie Obce Veľký Slavkov zo dňa 15.07.2019 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Obec Veľký Slavkov, stavebný úrad, vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona vydala rozhodnutie o priestupku číslo 470/2019 zo dňa 20.11.2019: obvinený z priestupku žalobca bol uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník uskutočňoval novú stavbu Rodinný dom na pozemku parc. č. KN C xyz v k. ú. K. S. bez stavebného povolenia, čas realizácie stavby, čas spáchania priestupku: september 2018, za čo mu bola uložená podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona pokuta vo výške 11.000 eur.

11. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím zo dňa 24.04.2020 rozhodnutie obce Veľký Slavkov zo dňa 20.11.2019 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie.

12. Obec Veľký Slavkov, stavebný úrad, ako príslušný stavebný úrad vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona vydala rozhodnutie o priestupku číslo 470/2019 zo dňa 07.07.2020: obvinený z priestupku žalobca bol uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že od septembra 2018 do 13.11.2019 ako stavebník uskutočňoval novú stavbu Rodinný dom na pozemku parc. č. KN C xyz v k. ú. K. S. bez stavebného

povolenia, za čo mu bola uložená podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona pokuta vo výške 11.000 eur.

13. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím zo dňa 28.10.2020 rozhodnutie obce Veľký Slavkov číslo 470/2019 zo dňa 07.07.2020 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie.

14. Obec Veľký Slavkov, stavebný úrad, ako príslušný stavebný úrad vo veci priestupku podľa stavebného /PB zo dňa 14.12.2020: obvinený z priestupku žalobca bol uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že od septembra 2018 do 01.08.2019 ako stavebník uskutočňoval novú stavbu Rodinný dom na pozemkoch parc. č. KN C xyz v k. ú. K. S. bez stavebného povolenia, za čo mu uložila podľa stavebného zákona pokutu vo výške 11.000 eur.

15. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a rozhodnutie Obce Veľký Slavkov číslo 470/2019/2020/PB zo dňa 14.12.2020 potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vo výroku rozhodnutia a v jeho odôvodnení uviedol ako čas spáchania priestupku september 2018 až 01. august 2019. Poverený zamestnanec orgánu štátneho stavebného dohľadu vykonal dňa 04.04.2019 štátny stavebný dohľad na pozemkoch parc. KN C č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/XX a č. XX/X, k. ú. K. S. a zistil, že žalobca, ako stavebník, uskutočňuje novú stavbu rodinného domu na uvedených pozemkoch bez stavebného povolenia. Z výkonu ŠSD bol spísaný záznam, z ktorého vyplýva, že s výstavbou rodinného domu žalobca začal v septembri 2018. Uvedený záznam bol osobne podpísaný stavebníkom, z čoho vyplýva, že s jeho obsahom súhlasí. Počas výkonu ŠSD bolo zistené nasledovné štádium rozostavanosti: základová doska, obvodové múry, prvé nadzemné podlažie. Orgán ŠSD zároveň vyzval podľa § 102 ods. 5 stavebného zákona stavebníka, aby bezodkladne zastavil práce na stavbe. Dňa 04.07.2019 poverený zamestnanec obce Veľký Slavkov opakovane vykonal ŠSD na uvedených pozemkoch a zistil, že stavebník žalobca pokračuje v stavebných prácach, štádium rozostavanosti: dostavané 2. NP, stavba pod strechou. Stavebný úrad následne vydal dňa 15.07.2019 rozhodnutie č. 363-02/2019 o okamžitom zastavení prác na stavbe rodinného domu. Z doručenky vyplýva, že stavebníkovi bolo riadne doručené dňa 01.08.2019. Doručenka má povahu verejnej listiny a je dôkazom, že sa písomnosť doručila. Poukázal na odvolanie zo dňa 13.01.2021, v ktorom stavebník, ako odvolateľ, uviedol, že cit.: „Z napádaného rozhodnutia nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko prvostupňový orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti priestupku, spôsobom jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútku obvineného, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo a taktiež nie je možné zistiť, či vôbec, a do akej miery vzal prvostupňový orgán do úvahy tú skutočnosť, že obvinený podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a od doručenia rozhodnutia o okamžitom zastavení prác v realizácii stavby nepokračoval.“ Zároveň poukázal na odvolanie odvolateľa zo dňa 31.07.2020, v ktorom uviedol, že cit.: „Tvrdím, že som nepokračoval v stavebných prácach okamihom doručenia rozhodnutia obce Veľký Slavkov č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 ... a v týchto stavebných prácach som pokračoval až po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia dňa 14.11.2019.“ Vychádzajúc z uvedeného, nebolo sporné, že zo strany odvolateľa, ako stavebníka, došlo k porušeniu zákona tým, že začal stavbu realizovať v septembri 2018, pričom žiadosť o dodatočné povolenie stavby podal až v apríli 2019 a tiež nebolo sporné, že týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Spáchanie priestupku odvolateľ, ako stavebník a obvinený z priestupku, nenamietal. Odvolateľ písomne v ním podaných odvolaniach zo dňa 13.01.2021 a 31.07.2020 uviedol okamih, kedy prestal vykonávať stavebné práce, t. j. kedy zastavil práce na stavbe, a to dňa 01.08.2019, kedy mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 o okamžitom zastavení prác na stavbe.

17. V danom prípade rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 21.05.2018 je analogicky aplikovateľný, nakoľko ide o skutkovo podobný prípad, keď stavebný úrad uložil stavebníkovi pokutu vo výške 10.000,- Eur za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona

(uskutočňovanie stavby rodinného domu stavebníkom bez stavebného povolenia) tým, že: stavebník sa dopustil priestupku ako osoba, ktorá bola v čase spáchania priestupku poslancom obecného zastupiteľstva, stavebník bol viackrát upozornený na protiprávny stav, napriek tomu v stavbe pokračoval, stavbu osadil v tesnej blízkosti od hranice pozemku, ktorého spoluvlastníkom je obec, čím jeho využitie je už obmedzené. Odvolací orgán poukázal na zhodnosť prípadov v tom, že v danom prípade sa stavebník žalobca dopustil priestupku ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol stavebným úradom upozorňovaný na protiprávny stav, napriek tomu v stavebných prácach pokračoval a stavbu realizoval aj na pozemku parc. KN C č. XX/XX, k. ú. K. S., v tom čase bez preukázaného vlastníckeho, prípadne iného práva k tomuto pozemku, čím mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol v čase spáchania priestupku vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe SPF. Odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Trnave vyjadreným v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.05.2018, že cit.: „...poslanec obecného zastupiteľstva má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a týmto postavením, resp. výkonom funkcie poslanca by mal byť vzorom ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Je preto možné konštatovať, že na činnosť poslanca sú kladené vyššie nároky z pohľadu dodržiavania právnych predpisov, a preto aj výšku uloženej sankcie možno považovať v danom prípade za primeranú.“ Vychádzajúc z uvedeného, námietky odvolateľa vo vzťahu k neprimeranej výške pokuty nemajú svoje opodstatnenie, ani oporu v zákone a stavebný úrad výšku pokuty riadne odôvodnil v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom prihliadal na závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), spôsob, čas trvania a následkov protiprávneho konania, ako aj na rozsah stavby rodinného domu (2 nadzemné podlažia) a skutočnosť, že stavebník v stavbe pokračoval aj po výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu na bezodkladné zastavenie prác na stavbe zo dňa 04.04.2019. V danom prípade stavebný zákon určuje výlučne hornú hranicu sadzby pokuty za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a v danom prípade uložená pokuta je vo výške jednej tretiny z predmetnej sadzby pokuty. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že dôvodom pre uloženie pokuty v jeho prípade v tak vysokej výške je osobná pomsta zo strany starostu obce, odvolací orgán uviedol, že z ust. § 105 ods. 6 stavebného zákona vyplýva stavebnému úradu povinnosť prejednať priestupok na úseku stavebného poriadku; prejednanie priestupkov nie je vecou voľnej úvahy stavebného úradu.

18. K návrhu odvolateľa o vyžiadanie rozhodnutí stavebného úradu v rokoch 2015 - 2020, ktorými uložil pokuty iným fyzickým osobám za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, odvolací orgán uviedol, že v tomto konaní nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni, pretože potom by už nešlo o preskúmanie rozhodnutia, ale o nové rozhodovanie v inej veci. Právne normy pri diskrečnej právomoci správneho orgánu (uplatnenie správnej, voľnej úvahy) umožňujú, aby správny orgán sám hľadal riešenie jednotlivého prípadu, pritom by mal rešpektovať zmysel a účel aplikovaného predpisu a vziať do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu v súlade s verejným záujmom i s možnosťami v danom čase a danom mieste. Zásada materiálnej rovnosti sa však neuplatňuje vo vzťahu k objektívne rozdielnym prípadom. Je na posúdení správneho orgánu, nie účastníka konania, či posudzovaný prípad je skutkovo zhodný alebo podobný prípad, príp. či ide o objektívne rozdielny prípad.

III.

Zhrnutie argumentov žalobcu

19. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie predstavujú nezákonný akt z dôvodu, že: sú výsledkom nezákonného priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu ( ) a sú arbitrárnymi rozhodnutiami, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu ( ), vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), sú nepreskúmateľné a zmätočné z dôvodu absencie ich riadneho odôvodnenia ( ).

20. Žalobca už viackrát v rámci jednotlivých odvolaní, ktoré podal voči rozhodnutiam prvostupňového orgánu poukázal na to, že prvostupňový orgán (v prípade každého zo svojich rozhodnutí) nezistil presne a úplne skutočný stav veci a to najmä vo vzťahu k dobe ukončenia protiprávneho konania ako času spáchania priestupku. Poukázal na predchádzajúce jednotlivými odvolaniami napadnuté rozhodnutia prvostupňového orgánu, kde tento buď neuviedol čas ukončenia protiprávneho konania odvolávajúc sa na záznam z vykonania ŠSD zo dňa 04.04.2019 a po jeho zrušení tento následne

stanovil dobu ukončenia protiprávneho konania na deň 13.11.2019 bez náležitého odôvodnenia. Až následne, prvostupňový orgán uviedol ako dobu ukončenia protiprávneho konania deň 01.08.2019. Prvostupňový orgán sa v rámci svojho rozhodnutia vecou náležite nezaoberal, keď na základe odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je možné jednoznačne vyvodiť, ako dospel k dátumu ukončenia protiprávneho konania dňom 01.08.2019 a o aké dôkazy túto skutočnosť opiera, resp. ktorými ju preukazuje. Prvostupňový orgán sám nezistil skutočný stav veci a pri (svojom poslednom) prvostupňovom rozhodnutí aj v nadväznosti na rozhodnutie o odvolaní zo dňa 28.10.2020, č. OU-PO- OVBP2- 2020/044524-002 (z ktorého právneho názoru zrejme vychádzal a ktorý ho v podstate „naviedol” k určeniu doby ukončenia protiprávneho konania žalobcu), len prevzal tvrdenia žalobcu, ktorými sa žalobca ohradil voči tvrdeniu prvostupňového orgánu o pokračovaní v protiprávnom konaní ku dňu 13.11.2019, z ktorých vychádzal bez ďalšieho a s vecou sa náležite nevysporiadal. Až následne žalovaný v nadväznosti na odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu v rámci odôvodnenia doplnil chýbajúce a podstatné skutočnosti odôvodnenia výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k času ukončenia protiprávneho konania. Žalovaný potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia z odôvodenia ktorého nie je možné jednoznačne dospieť k tomu, ako prvostupňový orgán svojou činnosťou a v súlade so zásadou materiálnej pravdy dospel práve k dátumu 01.08.2019 ako doby ukončenia protiprávneho konania. V prípade, že prvostupňový orgán v rámci svojho posledného rozhodnutia určil dobu ukončenia protiprávneho konania žalobcu na základe jeho tvrdení, nijakým spôsobom nepreukázal, že tieto tvrdenia žalobcu (na ktoré sa odvoláva) o dobe ukončenia protiprávneho konania sú správne, že tieto zodpovedajú skutočnému stavu veci, dokonca prvostupňový orgán pokiaľ ide o dátum doručenia rozhodnutia o zastavení stavebných prác ani neuviedol, že pri jeho posudzovaní vychádzal z doručenky ako dôkazu preukazujúceho túto skutočnosť (čo následne uvádza žalovaný). Vo vzťahu k dobe ukončenia protiprávneho konania možno mať pochybnosti o tom, že táto nebola prvostupňovým orgánom nepochybne zistená. Prvostupňový orgán v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia ani neuviedol, aké dôkazy vykonal a ako ich hodnotil a ktoré skutočnosti tieto preukazujú. Prvostupňový orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci vo vzťahu k údaju o čase spáchania priestupku žalobcom v relevancii na jeho časové ohraničenie, čím nebolo dostatočne a správne identifikované konanie žalobcu ako obvineného z priestupku, ktorým malo dôjsť k spáchaniu priestupku a v dôsledku toho tak nie je dostatočným spôsobom preukázané spáchanie priestupku pre absenciu správneho a dostatočného určenia času spáchania priestupku.

21. Výška pokuty bola prvostupňovým orgánom uložená neprimerane, v rozpore so zásadou proporcionality, rovnakého zaobchádzania a spravodlivosti, keď prvostupňový orgán doposiaľ pri svojej rozhodovacej činnosti uložil iným fyzickým osobám, ktoré uznal vinnými zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona pokuty priemerne vo výške 50,-Eur až 100,-Eur. Na podporu svojich tvrdení žalobca a vzhľadom k tomu, že žalobca nedisponuje a nemá ani prístup k rozhodnutiam vydaným prvostupňovým orgánom pri jeho rozhodovacej činnosti navrhol, aby žalovaný ako odvolací orgán spolu so spisovým materiálom si vyžiadal od prvostupňového orgánu ním vydané rozhodnutia v rokoch 2015 až 2020, ktorými uložil iným fyzickým osobám, ktoré uznal vinnými zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona pokuty. Žalovaný však uvedený návrh žalobcu tak povediac odignoroval. Žalovaný by v rámci svojho predchádzajúceho rozhodnutia prihliadol aj na tieto obdobné rozhodnutia, avšak za situácie, že by ich žalobca sám predložil. Žalobca však že nie je objektívne spôsobilým subjektom na ich vyžiadanie si a predloženie a preto navrhol, aby si tieto vyžiadal priamo odvolací orgán. Žalovaný následne však radikálne zmenil svoj právny názor a dospel ku konštatácii o tom, že uvedené už takpovediac nie je možné. Tento postup žalovaného vníma žalobca ako prejav prílišného formalizmu a arbitrárnosti, keď žalovaný v rámci svojho jedného rozhodnutia by takýto dôkaz aj pripustil (keby ho predložil žalobca) a následne vo svojom ďalšom rozhodnutí už len konštatoval, že daný postup nie je možný. Pri výkone ŠSD dňa 04.04.2019 pracovníčka prvostupňového správneho orgánu U.. A. Y. uviedla žalobcovi za prítomnosti manželky žalobcu, že za spáchanie tohto stavebného priestupku boli doposiaľ okolitými obcami uložené pokuty vo výške 200 až 400 Eur (keďže v týchto konaniach vykonávala ŠSD) a v jednom prípade 800 Eur s tým, že starosta obce Veľký Slavkov bude chcieť dať pokutu žalobcovi v podstatne vyššej výške ako je obvyklé a to z dôvodu negatívneho postoja žalobcu k výkonu funkcie starostu obce Veľký Slavkov.

22. Skutočnosti, ktorými prvostupňový orgán zdôvodnil uloženie pokuty vo výške 11.000,-Eur neopodstatňujú ním určenú vysokú výšku pokuty voľnou úvahou a sú tak v rozpore s ust. § 12 ods.1 Zákona o priestupkoch a tiež v rozpore s ust. § 3 ods.5 Správneho poriadku. Zdôvodnenie výšky uloženej pokuty prvostupňovým orgánom tak, že žalobca je verejným činiteľom - poslancom

Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Slavkove, ktorý kandidoval s vedomím porušenia zákona a preto uložená pokuta plní aj preventívnu funkciu je nesprávne a nezákonné, keďže Stavebný zákon, Zákon o priestupkoch a Správny poriadok nerozlišujú pri ukladaní sankcií rozdiel medzi fyzickou osobou v závislosti od toho, či táto je alebo nie je poslanom obecného zastupiteľstva. Aj pokiaľ by sme pripustili zvýšenú sankciu a zodpovednosť poslanca s prihliadnutím na výkon verejnej funkcie, tak táto sankcia nemôže byť 146 krát vyššia ako je bežný postih správnym orgánom za spáchanie tohto priestupku v obci fyzickou osobou. Na mieste by bola zvýšená sankcia v rozsahu 2 až 5 násobku max. 10 násobku, rozhodne nie však sankcia v neprimeranej výške 146 násobku sankcie bežne priemerne ukladanej správnym orgánom fyzickým osobám v obci Veľký Slavkov za spáchanie totožného priestupku.

23. K odôvodneniu výšky uloženej pokuty prvostupňovým orgánom tak, že tento poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. (ďalej len „prípad Trnava“) žalobca uvádza, že nielenže ide o ojedinelé rozhodnutie súdnej praxe, pričom rozhodnutia okresných a krajských súdov netvoria judikatúru najvyšších súdnych autorít v zmysle (túto tvoria iba rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR), ale toto rozhodnutie nie je analogicky aplikovateľné na prejednávanú vec z dôvodu viacerých značných odlišností v týchto prípadoch pri porovnaní ich skutkových okolností, ich závažnosti a spôsobených následkov. Prvostupňový orgán účelovo neuviedol podstatnú skutočnosť z odôvodnenia tohto rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, a to cit. „Okrem toho žalobca osadil stavbu v tesnej blízkosti od hranice pozemku, ktorého spoluvlastníkom je obec, čím jeho využitie je už obmedzené. Naviac obec na týchto pozemkoch plánovala zrealizovať výstavbu bytového domu, o čom mal žalobca vedomosť, čo zrejme tiež ovplyvnilo výšku uloženej sankcie. Takouto neoprávnenou realizáciou stavby bez príslušného rozhodnutia žalobca svojvoľne predurčil podmienky umiestnenia stavby, vrátane odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a stavieb.“ Tvrdenie prvostupňového orgánu, že stavebník stavbu realizoval aj na pozemku parc.č.KN T. v tom čase bez preukázania vlastníckeho či iného práva k nemu, čím mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv SPF, ktorý bol v čase spáchania priestupku v jeho vlastníctve, nie je relevantné a analogicky použiteľné pre zhodnosť skutkových okolností v porovnávaných veciach a to z dôvodu, že v prípade Trnava dotknutá obec ako vlastník susedného pozemku s výstavbou nesúhlasila a stavebník tak staval s vedomím, že takýto súhlas od obce nezíska, keďže obec plánovala výstavbu bytového domu na tomto pozemku, naproti tomu v prejednávanej veci žalobca získal súhlas od SPF s odpredajom pozemku pred začatím stavebných prác (viď. list SPF z 08.11.2017) a následne tento proces bol zavŕšený nadobudnutím vlastníctva dotknutého pozemku. Žalobca už počas konania tvrdil, že by nezačal stavať na pozemkoch o ktorých by mal dôvodnú pochybnosť, že tieto nezíska do svojho vlastníctva (toto tvrdenie je preukázané tiež tým, že v lete 2018 pred začatím stavebných prác nadobudol do vlastníctva ďalší pozemok na ktorom je predmetná stavba). Ďalším podstatným a významným rozdielom v prejednávanej veci a v prípade Trnava je ten, že konaním žalobcu nedošlo k spôsobeniu žiadnej peňažnej či nepeňažnej ujmy na úkor žiadneho účastníka konania, či inej fyzickej alebo právnickej osoby, na rozdiel od prípadu Trnava, v ktorom došlo k trvalému znemožneniu výstavby bytového domu, ktorá bola plánovaná dotknutou obcou, ktorá tak bola poškodeným subjektom v dôsledku stavebnej činnosti stavebníka.

24. Dôvodom pre uloženie takto vysokej pokuty prvostupňovým orgánom je iba osobná pomsta (a zneužitie verejnej funkcie a moci) zo strany starostu obce Veľký Slavkov (ktorý vydal a podpísal napadnuté rozhodnutie), ktoré pramenia z hlasovania žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva Veľký Slavkov a predošlej kritiky postupu a rozhodnutí starostu. Tento záver podľa mienky žalobcu potvrdzuje nielen vyššie uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti zdôvodnenia výšky uloženej pokuty tak, že žalobca je verejným činiteľom - poslancom Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Slavkove, ale tiež tá skutočnosť, že k uloženiu pokuty pristúpil prvostupňový orgán až v značnom časovom oneskorení po tom ako zistil spáchanie priestupku (miestne zisťovanie bolo 04.04.2019) v rozpore s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa názoru žalobcu z dôvodu, že starosta čakal či žalobca bude hlasovať na júnovom obecnom zastupiteľstve v súlade s jeho predstavami a záujmami a keďže tomu tak nebolo, tak nasledovala pomsta v podobe uloženia neprimerane vysokej pokuty napadnutým rozhodnutím.

25. Napádané rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie je v časti určenia výšky pokuty nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko prvostupňový orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti priestupku, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútku obvineného, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo a

taktiež nie je možné zistiť, či vôbec, a do akej miery, vzal prvostupňový orgán do úvahy tú skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia výšku uloženia pokuty náležite neodôvodnil, pretože absentujú relevantné skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a čo bolo jednoznačne preukázané. Prvostupňový orgán oprel výšku pokuty len o tvrdenia subjektívneho charakteru, ktoré ničím nepodložil a použil argumentáciu, ktorá nemôže byť podkladom pre odôvodnenie výšky pokuty ako napr. poslanecká kandidatúra s vedomím porušenia zákona či postavenie verejného činiteľa a pod. V konaní o priestupku je prvostupňový orgán povinný zistiť napr. aj to, či týmto protiprávnym konaním došlo k vzniku škody, alebo či sa neodvracala škoda, aká vznikla protiprávnym konaním a podobne, nakoľko takéto zistenia sú dôležité pre posúdenie spáchaného priestupku a z toho vyplývajúcej uloženej výšky sankcie. V dôsledku uvedeného tak napádané rozhodnutie v časti výšky uloženej sankcie možno považovať za nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné v čoho dôsledku za nezákonné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

26. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu ohľadom správneho určenia času protiprávneho konania, resp. doby jeho ukončenia ako aj výšky uloženej pokuty. Absencia zohľadnenia námietok žalobcu a náležitého vysporiadania sa s nimi vykazuje znaky nezákonnosti, absolútne nerešpektujúc zásadu materiálnej pravdy, čo následne vedie k neúplným zisteniam prvostupňového orgánu pri jeho rozhodovaní. Zo strany žalovaného ako aj prvostupňového orgánu nebol úplne a presne zistený skutočný stav veci a tento si nezaobstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, ako mu to vyplýva z príslušných zákonných ustanovení, čo žalobca považuje za rozpor s princípom zákonnosti.

27. Napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti požadované Správnym poriadkom pre odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenia oboch rozhodnutí, k jednotlivým skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre ich vydanie sú arbitrárne, zmätočné a preto nepreskúmateľné. Obe rozhodnutia v prevažnej časti neponúkajú odôvodnenie pre postup správneho orgánu vedúci k ich vydaniu. Sú tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, na podklade ktorých správny orgán konal a rozhodol. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán pri vydaní svojich rozhodnutí nepostupovali v súlade s § 47 Správneho poriadku, keď v rámci napadnutého rozhodnutia absentuje primárne jeho vlastná úvaha na daný skutkový stav a v prvostupňovom rozhodnutí sú zo strany správneho orgánu odignorované podstatné námietky a tvrdenia žalobcu. Žalobca tak považuje odôvodnenie oboch rozhodnutí za nedostatočné a nepreskúmateľné. Obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné a zmätočné, keď v ich rámci absentuje náležité odôvodnenie v dôsledku čoho sú v rozpore s § 47 Správneho poriadku. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nevysporiadali sa s dôkazmi a námietkami žalobcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v prípade napadnutého rozhodnutia obmedzil len na uvedenie všeobecných argumentov bez náznaku vlastnej úvahy na daný skutkový stav resp. bez uvedenia dôvodov svojho právneho záveru. Žalovaný v podstate len stroho potvrdil, resp. súhlasil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom jeho vlastný právny názor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vyššie namietaných skutočnostiach absentuje. Vzhľadom na to, že žalobca je dotknutý napadnutým rozhodnutím má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a to aj s prihliadnutím napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitra sp. zn. .

28. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Obce Veľký Slavkov zo dňa 14.12.2020 č. /PB a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ ide o ukončenie protiprávneho stavu v prípade spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, k tomuto môže dôjsť dvoma spôsobmi: 1. právoplatnosťou rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo 2. okamihom, kedy by

priestupca prestal vykonávať stavebné práce, t. j. kedy by zastavil práce na stavbe. Stavebný úrad vydal dňa 15.07.2019 rozhodnutie č. 363-02/2019 o okamžitom zastavení prác na stavbe rodinného domu; toto bolo stavebníkovi riadne doručené dňa 01.08.2019. V odvolaní zo dňa 13.01.2021, podanom žalobcom, ako odvolateľom, tento uviedol, že cit.: „Z napádaného rozhodnutia nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko prvostupňový orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti priestupku, spôsobom jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútku obvineného, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo a taktiež nie je možné zistiť, či vôbec, a do akej miery vzal prvostupňový orgán do úvahy tú skutočnosť, že obvinený podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a od doručenia rozhodnutia o okamžitom zastavení prác v realizácii stavby nepokračoval.“ Zároveň v ďalšom ním podanom odvolaní zo dňa 31.07.2020 v danej veci uviedol, že cit.: „Tvrdím, že som nepokračoval v stavebných prácach okamihom doručenia rozhodnutia obce Veľký Slavkov č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 ... a v týchto stavebných prácach som pokračoval až po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia dňa 14.11.2019.“ Vychádzajúc z uvedeného, v predmetnom konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu, ako stavebníka, došlo k porušeniu zákona tým, že začal stavbu realizovať v septembri 2018, pričom žiadosť o dodatočné povolenie stavby podal až v apríli 2019 a tiež nebolo sporné, že týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Spáchanie priestupku odvolateľ, ako stavebník a obvinený z priestupku, nenamietal. Odvolateľ písomne v ním podaných odvolaniach zo dňa 13.01.2021 a 31.07.2020 uviedol okamih, kedy prestal vykonávať stavebné práce, t. j. kedy zastavil práce na stavbe, a to dňa 01.08.2019, kedy mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 o okamžitom zastavení prác na stavbe. Žalovaný, ako odvolací orgán pri preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu zistil, že správny orgán v jeho výroku správne uviedol čas spáchania priestupku, vrátane doby ukončenia protiprávneho konania (september 2018 - 01.08.2019) a v jeho odôvodnení sa s vymedzením času spáchania priestupku riadne vysporiadal v zmysle právneho názoru žalovaného vyjadreného v ním vydanom rozhodnutí č. OU-PO-OVBP2-2020/44524-120763 zo dňa 28.10.2020, ktoré predchádzalo vydaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ ide o presné určenie času spáchania priestupku (§ 77 zákona o priestupkoch) vrátane zistenia doby, kedy priestupca prestal vykonávať stavebné práce, žalovaný v odôvodneniach svojich predchádzajúcich rozhodnutí o odvolaní žalobcu, ako odvolateľa, týkajúcich sa predmetnej veci, zakaždým zaviazal stavebný úrad na jednoznačné zistenie a určenie časového úseku spáchania trváceho priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Táto vada v konaní orgánu prvého stupňa bola odstránená po písomnom opakovanom doznaní samotného žalobcu, ako priestupcu, vo veci zastavenia stavebných prác po doručení rozhodnutia o okamžitom zastavení prác na stavbe dňa 01.08.2019. Doručenka preukazujúca prevzatie uvedenej písomnosti je súčasťou predloženého spisového materiálu. Stavebný úrad čas spáchania priestupku zistil, jednoznačne ho uviedol vo výroku rozhodnutia a svoje zistenie riadne v jeho odôvodnení zdôvodnil. Žalovaný následne v odvolacom konaní v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal zároveň na skutočnosť, že doručenka má povahu verejnej listiny a je dôkazom, že konkrétna písomnosť sa doručila a s jej obsahom sa adresát oboznámil.

30. Námietku nezákonnosti výšky pokuty a nedostatočného odôvodnenia si uplatnil žalobca, ako odvolateľ, aj v odvolacom konaní vo veci odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu č. /PB zo dňa 14.12.2020. Odvolací orgán sa s uvedenou námietkou náležíte vysporiadal s poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku, na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 21.05.2018. Žalovaný, ako odvolací orgán, analogicky v danom prípade tak, ako aj stavebný úrad, aplikoval uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 21.05.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.06.2019, nakoľko išlo o skutkovo podobný prípad s podrobným odôvodnením v napadnutom rozhodnutí žalovaného, aj stavebného úradu. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v uvedenom rozsudku Krajského súdu v Trnave. Skutkovú zhodnosť preskúmavanej veci a veci rozhodnutej uvedenými rozsudkami príslušných súdov žalovaný podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Námietka žalobcu, že judikatúru najvyšších súdnych autorít tvoria iba rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nemá v danom prípade svoje opodstatnenie, pretože stavebný úrad a žalovaný vychádzali v konaní nielen z namietaného rozsudku Krajského súdu v Trnave, ale aj rozsudku Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci.

31. Stavebný úrad pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť priestupku vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom hornej sadzby pokuty, ako výšky možnej sankcie za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, stanovenej do 33 193,91 Eur. Zároveň prihliadal na čas trvania protiprávneho

konania, a to, že žalobca, ako stavebník, nerešpektoval výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu na bezodkladné zastavenie prác na stavbe zo dňa 04.04.2019 a na následky protiprávneho konania spočívajúce v rozsahu stavby rodinného domu - 2 nadzemné podlažia s poukazom na skutočnosť, že žalovaný, ako stavebník, je z pozície poslanca obecného zastupiteľstva vzorom pre ostatných obyvateľov obce, a to aj negatívnym spôsobom vo vzťahu ku konania v rozpore so stavebným zákonom. Podanie žiadosti žalobcom, ako stavebníkom, o dodatočné povolenie stavby rodinného domu nemožno považovať za tzv. poľahčujúcu okolnosť v predmetnom priestupkovom konaní, nakoľko jej podanie je povinnosťou stavebníka, ak má záujem na tom, aby tzv. nelegálna stavba mohla byť dodatočne zlegalizovaná v zmysle stavebného zákona a ním súvisiacich vykonávacích vyhlášok. V opačnom prípade je stavebný úrad povinný nariadiť odstránenie nelegálnej stavby v zmysle § 88a v spojení s § 88 stavebného zákona. K prejednaniu priestupku a uloženiu sankcie - pokuty by nedošlo, ak by žalobca, ako stavebník, neporušil stavebný zákon. Žalovaný v prvostupňovom, ani v odvolacom konaní nepreukázal, že výškou stanovenej pokuty môže dôjsť k zásahu do jeho majetkových práv. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že dôvodom pre uloženie pokuty v jeho prípade v tak vysokej výške je osobná pomsta zo strany starostu obce, z ust. § 105 ods. 7 stavebného zákona vyplýva stavebnému úradu povinnosť prejednať priestupok na úseku stavebného poriadku; prejednanie priestupkov nie je vecou voľnej úvahy stavebného úradu. § 119 stavebného zákona nepripúšťa na prejednanie priestupku určenie iného príslušného stavebného úradu z dôvodu subjektívnych a nepreukázateľných námietok, akou nepochybne je námietka osobnej pomsty zo strany starostu obce. Žalobca, ako stavebník, v konaní nenamietal predpojatosť zamestnanca stavebného úradu, ani nežiadal o určenie iného stavebného úradu v danej veci; starosta obce nemôže byť v zmysle správneho poriadku z konania vylúčený z dôvodu predpojatosti. K námietke žalobcu poukazujúcej na rozhodnutia stavebného úradu, ktorými uložil pokuty iným fyzickým osobám za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona vo výške 50,- Eur až 100,- Eur, žalovaný, ako odvolací orgán, sa s uvedenou námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

32. Rozhodnutie stavebného úradu č. /PB zo dňa 14.12.2020 obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku vrátane jeho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného rovnako obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku a v jeho odôvodnení sa žalovaný podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ako odvolateľa. Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí obidvoch správnych orgánov nemá oporu v zákone, ani svoje opodstatnenie. Žalovaný pri formulovaní svojho rozhodnutia dodržal ustanovenia stavebného zákona aj správneho poriadku a vo svojom odôvodnení jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami sa riadil, zhodnotil všetky podklady pre vydanie rozhodnutia a vyslovil správnu úvahu po komplexnom preskúmaní vykonaných úkonov a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

33. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a konanie ktoré im predchádzalo na pojednávaní konanom dňa 13.01.2022.

35. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa

(1)Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

(2)Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

38. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

39. Podľa ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v , oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

40. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

41. Podľa Sankčná moderácia (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. (3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech. (4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. (5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy, c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.

42. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,n“) na tom skutkovom základe, že od septembra 2018 do 01.08.2019 ako stavebník uskutočňoval novú stavbu Rodinný dom na pozemkoch parc. č. KN C xyz v k. ú. K. S. bez stavebného povolenia, za čo mu bola uložená podľa pokuta vo výške 11.000 eur.

43. V zásade platí, že správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom prieskum zákonnosti administratívneho konania je oprávnený vykonať len z dôvodov uplatnených v žalobe ( ). V preskúmavanej veci išlo o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správny súd preto

preskúmal napadnuté rozhodnutie aj mimo žalobných bodov z dôvodov podľa , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce konanie nezákonnosťou podľa tohto ustanovenia netrpí.

44. Žalobca v podanej žalobe uplatnil dve podstatné žalobné námietky, a to nedostatočne zistený skutočný stav vo vzťahu k dobe ukončenia protiprávneho konania ako času spáchania priestupku a výšku uloženej pokuty.

45. Podľa priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

46. Podľa na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

47. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,h“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

48. Podľa pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

49. Podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

50. Podľa obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

51. Podľa výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

52. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

53. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

54. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

55. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

56. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

57. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie týmto rozhodnutiam predchádzajúce, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že je nepochybné, že žalobca sa priestupku dopustil a to tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o priestupku.

58. Správne orgány si zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci náležite zistili skutočný stav a zo skutkových zistení a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako je konkretizované v rozhodnutí o priestupku, sa žalobca dopustil priestupku podľa .

59. Preskúmaním predloženého spisového materiálu súd zistil, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený a vyplynulo z neho, že žalobca ako stavebník uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia.

60. Žalobca uskutočňovanie novej stavby rodinného domu bez stavebného povolenia nerozporoval.

61. Vo vzťahu k vymedzeniu skutku, žalobca namietal nedostatočne zistený skutočný stav k dobe ukončenia protiprávneho konania ako času spáchania skutku.

62. Čas ako jeden zo znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku, je pri subsumovaní jednotlivých znakov konania pod zákonom vymedzenú skutkovú podstatu, potrebné skúmať. Rozhodnutie o priestupku, v jeho výroku, sa uvádza, že stavba bola uskutočňovaná v čase od septembra 2018 do 01.08.2019. Ide o trváci priestupok, ako aj konštatoval žalovaný, keď páchateľ vyvolal protiprávny stav, ktorý potom udržiava. Za čas spáchania skutku sa považuje okamih, kedy bol odstránený protiprávny stav, čo je významné napr. pri časovej pôsobnosti s poukazom na ust. alebo zániku zodpovednosti za priestupok ().

63. V rozhodnutí o priestupku zo dňa 14.12.2020 správny orgán ustálil dobu ukončenia protiprávneho konania na základe odvolania proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 07.07.2020, v ktorom žalobca uviedol, že v stavebných prácach nepokračoval okamihom doručenia rozhodnutia Obce Veľký Slavkov č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 (a to ani počas obdobia, kým nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zákaze stavebných prác) a v stavebných prácach pokračoval až po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného povolenia stavby dňa 14.11.2019.

64. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že dňa 04.07.2019 bol vykonaný štátny stavebný dozor a bolo zistené, že žalobca pokračuje v stavebných prácach a štádium rozostavanosti - dostavané 2.nadzemné podlažie, stavba pod strechou. Následne stavebný úrad vydal dňa 15.07.2019 rozhodnutie o okamžitom zastavení prác na stavbe rodinného domu. Z doručenky vyplýva, že žalobcovi bolo doručené dňa 01.08.2019. Poukázal na odvolanie zo dňa 13.01.2021, v ktorom žalobca uviedol, že od doručenia rozhodnutia o okamžitom zastavení prác v realizácii stavby nepokračoval. Zároveň poukázal na odvolanie zo dňa 31.07.2020, v ktorom žalobca uviedol, že nepokračoval v stavebných prácach okamihom doručenia rozhodnutia Obce Veľký Slavkov č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 a v stavebných prácach pokračoval až po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia dňa 14.11.2019. Žalovaný uviedol, že žalobca písomne v nim podaných odvolaniach zo dňa 13.01.2021 a 31.07.2020 uviedol okamih, kedy prestal vykonávať stavebné práce, t.j. kedy zastavil práce na stavbe, a to dňa 01.08.2019, kedy mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu č. 363-02/2019 zo dňa 15.07.2019 o okamžitom zastavení prác na stavbe.

65. Na základe vyššie uvedeného je zrejme ako dospel správny orgán k stanoveniu času spáchania priestupku - dobe ukončenia protiprávneho konania. Odstránenie protiprávneho stavu je v danom prípade upustenie od uskutočňovania novej stavby bez stavebného povolenia. K tejto skutočnosti - upusteniu uskutočňovania stavby žalobcom bez stavebného povolenia došlo podľa tvrdenia žalobcu v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam o priestupku, dňom doručenia rozhodnutia o zastavení stavebných prác na stavbe. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.08.2019.

66. Nie je dôvod pochybovať o správnosti tohto zistenia - okamihu ukončenia protiprávneho konania žalobcom, pokiaľ sám žalobca túto skutočnosť tvrdil, hoc aj v podaných odvolaniach. Takto zistený okamih ukončenia protiprávneho konania je aj podporený záznamom z vykonania štátneho stavebného

dohľadu dňa 04.07.2019, z ktorého je zjavné, že ešte v tento deň bolo konštatované pokračovanie v stavebných prácach s poukazom aj na štádium rozostavanosti - dostavané 2.nadzemné podlažie, stavba pod strechou.

67. Žalobca v podanej žalobe iba namieta nedostatočne zistený stav veci vo vzťahu k dobe ukončenia protiprávneho konania, nerozporuje však tento čas spáchania priestupku, netvrdí, že k ukončeniu protiprávneho konania z jeho strany došlo iným dňom, že upustil od uskutočňovania stavby bez stavebného povolenia skôr alebo neskôr, ako dňom stanoveným správnym orgánom, t.j. 01.08.2019, neponúkol ani žiadny dôkaz, aby tomu tak nebolo. Za danej procesnej situácie, nie je dôvod pochybovať o správnosti stanovenia času spáchania priestupku - upustenia od uskutočňovania stavby bez stavebného povolenia dňom doručenia rozhodnutia o zastavení stavebných prác na stavbe, 01.08.2019, keď táto skutočnosť je podporená aj ako už bolo uvedené, záznamom z vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 04.07.2019, z ktorého je zrejmé, že v danom čase ešte žalobca stále udržiaval protiprávny stav.

68. Odkaz žalobcu na predchádzajúce rozhodnutia o priestupku, kde nebol uvedený čas spáchania priestupku alebo nesprávny čas, nie je relevantný v danej veci, pokiaľ uvedené pochybenie bolo odstránené v rozhodnutí o priestupku, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Skoršie rozhodnutia o priestupku boli odvolacím orgánom zrušené, preto nie je dôvod sa nimi zaoberať.

69. Rozhodnutie o priestupku a rozhodnutie nadriadeného orgánu o odvolaní, tvoria jeden celok. Pokiaľ prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne, primerane odôvodnené, predchádzal jeho vydaniu zákonný postup, nie je dôvod na jeho zrušenie. Odvolateľ môže tvrdiť alebo namietať skutočnosti, ktoré počas prvostupňového konania neboli sporné. S týmito skutočnosťami je oprávnený sa vysporiadať odvolací orgán, aj ich uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

70. Z rozhodnutia o priestupku je zrejmé, že správny orgán vychádzal z tvrdení žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 07.07.2020, že v stavebných prácach nepokračoval okamihom doručenia rozhodnutia Obce Veľký Slavkov zo dňa 15.07.2019. Žalovaný uvedený záver ešte doplnil, keď poukázal aj na výkon štátneho stavebného dohľadu dňa 04.07.2019 a na doručenku preukazujúcu doručenie rozhodnutia o zastavení stavebných prác žalobcovi dňa 01.08.2019. Nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia o priestupku, pokiaľ jeho záver o čase spáchania priestupku bol správny a odvolací orgán doplnil tento správny záver ešte o ďalšie skutočnosti. Nie je ani z tohto dôvodu nesprávny postup odvolacieho orgánu žalovaného, pokiaľ doplnil správne závery správneho orgánu prvého stupňa o ďalšie skutočnosti.

71. Je potrebné zdôrazniť, že rozsah dokazovania je iný a líši sa v prípade a v konaniach, keď obvinený z priestupku popiera jeho spáchanie, resp. popiera iné relevantné skutočnosti, od prípadov keď obvinený z priestupku nepopiera zistenia správneho orgánu, iba trvá na ich nesprávnosti bez toho, aby tvrdil, že k spáchaniu priestupku došlo iným spôsobom ako a ku ktorému dospel správny orgán a nenavrhne a nepredloží o svojich tvrdeniach žiadne dôkazy.

72. Konanie žalobcu bolo dostatočne a správne identifikované, dostatočným spôsobom bolo preukázané spáchanie priestupku žalobcom, správne a dostatočne bol určený čas spáchania priestupku. Z rozhodnutia o priestupku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, akého priestupku sa žalobca dopustil a na akom skutkovom základe. Spáchanie priestupku žalobca nerozporoval. S poukazom na tvrdenia žalobcu v podaných odvolaniach o čase upustenia uskutočňovania stavby bez stavebného povolenia, ktoré je podporené aj iným dôkazom, a to záznamom z vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 04.07.2019, najmä na tú skutočnosť, že žalobca ani v žalobe netvrdil, aby tieto závery boli nesprávne, nie je dôvodná námietka žalobcu o tom, že prvostupňový orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci vo vzťahu k údaju o čase spáchania priestupku žalobcu, pretože zistenie času spáchania priestupku žalobcom upustením od uskutočňovania stavby bez stavebného povolenia dňom doručenia rozhodnutia o zastavení stavebných prác na stavbe, nevzbudzuje žiadne pochybnosti.

73. Žalobcovi za spáchanie priestupku podľa , za uskutočňovanie novej stavby od septembra 2018 do 01.08.2019 bez stavebného povolenia bola uložená pokuta vo výške 11 000 eur.

74. Rozhodnutie o priestupku, bolo v časti výšky uloženej pokuty odôvodnené tým, že žalobca konaním bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí porušil záujmy chránené v ust. § 126 stavebného poriadku, na ktorom je založené uplatňovanie právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku - záujem na ochrane života a zdravia ľudí, na ochrane životného prostredia, dodržiavaní stavebnej disciplíny, ako aj záujmov chránených osobitnými predpismi a postupmi v rámci stavebného poriadku. Pokuta uložená vo výške 11.000 eur je stanovená v dolnej hranici sadzby zákonom stanovenej, a to vo výške jednej tretiny z tejto sadzby. Žalobca je verejným činiteľom - poslancom Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Slavkove, pričom kandidoval s vedomím porušenia zákona, uložená pokuta plní aj preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, t.j. od nepovolenej výstavby. Správny orgán poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.06.2019. Poukázal na zhodnosť prípadov v tom, že v danom prípade sa žalobca dopustil priestupku ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol stavebným úradom upozorňovaný na protiprávny stav, napriek tomu v stavebných prácach pokračoval a stavbu realizoval aj na pozemku parc. č. KN C XX/XX v k.ú. K. S., v tom čase bez preukázaného vlastníckeho, prípadne iného práva k tomuto pozemku, čím mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol v čase spáchania priestupku v jeho vlastníctve. Poukázal na vyjadrenie súdu, ktorý v odôvodnení konštatoval, že poslanec obecného zastupiteľstva má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a týmto postavením, resp. výkonom funkcie poslanca by mal byť vzorom ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Je preto možné konštatovať, že na činnosť poslanca sú kladené vyššie nároky z pohľadu dodržiavania právnych predpisov, a preto aj výšku uloženej sankcie možno považovať v danom prípade za primeranú. Správny orgán pri svojom rozhodovaní zvážil aj skutočnosť, že na rozdiel od vyššie uvedeného súdneho prípadu obvinený pokračoval v prácach na stavbe, napriek výzve zo dňa 4.4.2019. Stavebník nerešpektoval výzvu stavebného úradu, svojvoľne pokračoval v stavebných prácach, čím protiprávny stav udržiaval. Pri posudzovaní výšky pokuty správny orgán skúmal závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), zavinenie (úmyselné), rozsah stavby rodinného domu (2 nadzemné podlažia) a skutočnosť, že obvinený v stavbe pokračoval aj po výzve dňa 04.04.2019 orgánom štátneho stavebného dohľadu - povereným zamestnancom obce Veľký Slavkov, aby boli zastavené všetky stavebné práce na predmetnej stavbe (zistené miestnou ohliadkou dňa 04.07.2019).

75. Žalovaný v odôvodnení k výške uloženej pokuty uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 21.05.2018 je analogicky aplikovateľný, pretože ide o skutkovo podobný prípad. Poukázal na zhodnosť prípadov, a že sa stavebník žalobca dopustil priestupku ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol stavebným úradom upozorňovaný na protiprávny stav, napriek tomu v stavebných prácach pokračoval a stavbu realizoval aj na pozemku parc. KN C č. xyz, k. ú. K. S., v tom čase bez preukázaného vlastníckeho, prípadne iného práva k tomuto pozemku, čím mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol v čase spáchania priestupku vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe SPF. Stotožnil sa s právnym názorom Krajského súdu v Trnave vyjadreným v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.05.2018. určuje výlučne hornú hranicu sadzby pokuty za priestupok podľa a v danom prípade uložená pokuta je vo výške jednej tretiny z predmetnej sadzby pokuty.

76. Podľa pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia , 198 a a .

77. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

78. Podľa správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

79. Legitímne očakávania vo vzťahu k správnym rozhodnutiam, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nemožno absolutizovať.

80. Správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej úvahy, a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.

81. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. , uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2012 pod číslom 90.

82. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zrušiť len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodovaní o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu, alebo sa priečila zásadám logického myslenia.

83. Z hľadiska zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi je právne bezvýznamné, či bola uložená pokuta za protiprávne konanie rovnakého druhu aj inej fyzickej alebo právnickej osobe. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003 zo 04.12.2003.

84. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmava aj to, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, či za spáchaný správny delikt možno uložiť daný druh sankcie a či uložená sankcia neprevyšuje zákonom stanovenú výšku. V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, orgán verejnej správy pri uložení sankcie nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, avšak ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, správny súd môže, ale iba na návrh žalobcu, zmeniť druh alebo výšku sankcie. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy správneho orgánu, a preto sankčná moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane.

85. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Pokuta bola uložená vo výške 11 000 eur, maximálne možno pokutu podľa uložiť vo výške 33 193 eur, z tohto rámca nevybočil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil (ktoré časti odôvodení boli uvedené vyššie), a preto súd dospel k záveru, že správna úvaha pri druhu a výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom.

86. Žalobca namietal, že výška pokuty bola uložená v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti uvádzal, že prvostupňový orgán uložil iným fyzickým osobám za stavebný priestupok podľa pokuty priemerne vo výške 50 eur až 100 eur.

87. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. Rozhodovacia činnosť žalovaného ako ani stavebného úradu nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže len zo žalobcom tvrdenej priemerne ukladanej výšky pokút za „rovnaké priestupky“ nemožno vyvodiť totožnosť prípadov porušenia s konaním žalobcu (najmä vo vzťahu k rozsahu stavby a druhu pozemku). Správne trestanie vychádza z princípu individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti spáchania priestupku ( ). Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. .

88. Tvrdenia žalobcu, že v iných konaniach vo veci stavebného priestupku Obec Veľký Slavkov uložila pokuty fyzickým osobám v priemere vo výške 50 eur až 100 eur, nemal súd preukázané. Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie Obce Veľký Slavkov č. 2020/697 zo dňa 14.08.2020, ktorým nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácie, v ktorej žalobca požadoval zaslanie informácie v akých konkrétnych výškach boli uložené pokuty právoplatnými rozhodnutiami Obce Veľký Slavkov fyzickým osobám za porušenie v rokoch 2015 až 2020 vrátane. Obec Veľký Slavkov síce neposkytla žalobcovi požadované informácie, avšak žalobca mohol podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a takáto informácia by mu mohla byť sprístupnená. Na druhej strane, samotná výška uloženej pokuty za priestupok podľa , nevypovedá nič konkrétne, o okolnostiach za akých boli priestupky spáchané, teda o porovnateľnosti prípadov.

89. Žalobca uvádzal, že žalovaný ,,zmenil právny názor“, keď poukazoval na rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.04.2020, v ktorom konštatoval, že žalobca nepredložil rozhodnutia o obdobných veciach, avšak keď žalobca navrhol v odvolacom konaní, aby žalovaný vyžiadal rozhodnutia od prvostupňového orgánu vydané v rokoch 2015 až 2020, ktorými uložil iným fyzickým osobám pokuty za spáchanie priestupku podľa , už žalovaný konštatoval, že to nie je možné. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd nepreskúmava odôvodnenie ani právny názor vyslovený žalovaným v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu, tento nie je pre súd v tomto konaní podstatný. Nie je dôvod ani skúmať, či žalovaný zmenil právny názor oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Podstatné je, že žalobca nepredložil žiadne informácie ani dôkazy o tom, aby v iných obdobných prípadoch bolo postupované diametrálne odlišne, zo spisu nevyplýva, aby podal odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie a súd nepovažuje za pochybenie žalovaného, pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcu a nevyžiadal si rozhodnutia, ktoré žalobca navrhoval. Dokazovanie v takom rozsahu nie je povinný správny orgán vykonávať.

90. S poukazom na judikatúru najvyššieho súdu, že legitímne očakávania vo vzťahu k správnym rozhodnutiam, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nemožno absolutizovať, súd dospel k záveru, že je nedôvodná námietka žalobcu o porušení ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, keď nebolo preukázané, aby v rozhodovacej činnosti správnych orgánov vznikli excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch alebo iné neopodstatnené odklony.

91. , , ani , tak ako uvádzal žalobca, nerozlišujú pri ukladaní sankcií rozdiel medzi fyzickou osobou v závislosti od toho, či táto je alebo nie je poslancom obecného zastupiteľstva, avšak podľa , pri určení výmery sankcie správny orgán prihliadne aj na osobu páchateľa. Nie je preukázané, aby sankcia bola 146krát vyššia, ako tvrdí žalobca, ako je bežný postih správnym orgánom za spáchanie tohto priestupku v obci fyzickou osobou. Na druhej strane, aj keby bola mnohonásobne vyššia ako bežný postih, pokiaľ je odôvodnená okolnosťami daného prípadu a primeraná v tejto veci, nemožno potom v tom, že bola uložená vyššia pokuta ako v iných prípadoch, o ktorých ani nie je isté, že sú skutkovo podobné, za ten istý priestupok, keďže každá vec je individuálna svojimi okolnosťami, bez ďalšieho konštatovať nezákonnosť rozhodnutia.

92. Správny orgán nepochybil ak poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.06.2019. Možno konštatovať, že ide o obdobnú vec, avšak nie celkom totožnú, identickú. Tak ako žalobca uviedol, rozdiel od prejednávanej veci spočíva v tom, že vo veci Krajského súdu v Trnave, bola stavba osadená v tesnej blízkosti od hranice pozemku, ktorého spoluvlastníkom bola obec, čím došlo k obmedzeniu jeho využitia, keď obec na týchto pozemkoch plánovala zrealizovať výstavbu bytového domu, o čom mal stavebník vedomosť. V rozhodnutiach ani krajského súdu ani najvyššieho súdu nebolo konštatované, ako uviedol žalobca, aby došlo k trvalému znemožneniu výstavby bytového domu, ktorá bola plánovaná dotknutou obcou, bolo konštatované iba obmedzenie využitia pozemku obcou. Žalobca namietal, že jeho konaním nedošlo k spôsobeniu žiadnej peňažnej či nepeňažnej ujmy. Nejde o absolútne skutkovo rovnakú vec, v porovnaní následkov, avšak v iných skutkových okolnostiach ich možno prirovnať, keď páchateľmi priestupku boli poslanci obecného zastupiteľstva, dopustili sa rovnakého priestupku, pričom správne poukázal správny orgán aj na ďalšie okolnosti spáchania priestupku, ktoré odôvodňujú vyššiu pokutu ako len symbolickú, a to pokračovanie v stavebných prácach, napriek tomu, že žalobca bol stavebným úradom upozorňovaný na protiprávny stav a že stavbu realizoval aj na pozemku parc. č. KN C xyz k.ú. Veľký S. bez preukázania vlastníckeho

alebo iného práva k pozemku. Aj táto skutočnosť vypovedá o okolnostiach spáchania priestupku, preto je relevantná. Napriek tomu, že žalobca pred začatím stavebných prác získal súhlas od SPF na odpredaj pozemku, čo preukazuje listom SPF zo dňa 08.11.2017, na základe tejto skutočnosti žalobca nebol oprávnený uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia. Žalobca nebol v čase začatia uskutočňovania stavby vlastníkom pozemku a neskôr mohol ale nemusel nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku.

93. Žalobca tvrdí, že dôvodom pre uloženie vysokej pokuty je iba osobná pomsta zo strany starostu obce Veľký Slavkov, ktorá pramení z hlasovania žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva a predošlej kritiky postupu a rozhodnutí starostu. Túto skutočnosť žalobca iba tvrdí, avšak nijako ju nepreukázal ani nenavrhol k tejto skutočnosti vykonať dokazovanie. Preto súd túto námietku považoval za nedôvodnú.

94. Žalobca namietal, že rozhodnutia, tak prvostupňové ako aj o odvolaní, sú v časti určenia výšky pokuty, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

95. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.

96. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.

97. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.

98. Naproti tomu súdna prax nepovažuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C.H.Beck, 2018, 944 s.

99. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku). Náležitosti rozhodnutia sú upravené v § 47 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).

100. Dôležitou náležitosťou rozhodnutia je aj odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné výstižne, stručne a zrozumiteľne opísať podstatu veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Uvedú sa závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Orgán verejnej správy je povinný uviesť aj náležité odôvodnenie sankcie, ktorú ukladá na základe svojej úvahy, t. j. v medziach stanovených právnym predpisom určí druh a výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Orgán verejnej správy je povinný pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadnuť a v odôvodnení uviesť všetky okolnosti spáchaného priestupku.

101. Súd nezistil, aby rozhodnutia trpeli formálnymi alebo obsahovými nedostatkami, a teda aby boli vyhotovené v rozpore s ustanovením § 47 správneho poriadku.

102. Správny orgán sa dostatočne vysporiadal aj s určením druhu a výmery uloženej sankcie.

103. Odôvodnenia rozhodnutí, tak rozhodnutia o priestupku aj ako rozhodnutie žalovaného, v časti uloženia sankcie, boli vyššie citované. Takto odôvodnené rozhodnutie o priestupku nemožno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie obsahuje dôvody, na základe ktorých správny orgán dospel k záveru o uložení pokuty vo výške 11 000 eur. Uviedol, že žalobca konaním bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí porušil záujmy chránené v ust. § 126 stavebného poriadku, na ktorom je založené uplatňovanie právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku - záujem na ochrane života a zdravia ľudí, na ochrane životného prostredia, dodržiavaní stavebnej disciplíny, ako aj záujmov chránených osobitnými predpismi a postupmi v rámci stavebného poriadku. Žalobca je verejným činiteľom - poslancom Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Slavkove, pričom kandidoval s vedomím porušenia zákona, uložená pokuta plní aj preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, t.j. od nepovolenej výstavby. Žalobca sa dopustil priestupku ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol stavebným úradom upozorňovaný na protiprávny stav, napriek tomu v stavebných prácach pokračoval a stavbu realizoval aj na pozemku parc. č. KN C xyz v k.ú. Veľký S., v tom čase bez preukázaného vlastníckeho, prípadne iného práva k tomuto pozemku, čím mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv Slovenského pozemkového fondu, ktorý bol v čase spáchania priestupku v jeho vlastníctve. Žalobca pokračoval v prácach na stavbe, napriek výzve zo dňa 4.4.2019. Stavebník nerešpektoval výzvu stavebného úradu, svojvoľne pokračoval v stavebných prácach, čím protiprávny stav udržiaval. Pri posudzovaní výšky pokuty správny orgán skúmal závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), zavinenie (úmyselné), rozsah stavby rodinného domu (2 nadzemné podlažia) a skutočnosť, že obvinený v stavbe pokračoval aj po výzve dňa 04.04.2019 orgánom štátneho stavebného dohľadu - povereným zamestnancom obce Veľký Slavkov, aby boli zastavené všetky stavebné práce na predmetnej stavbe (zistené miestnou ohliadkou dňa 04.07.2019). Z citovaného odôvodnenia, ktoré obsahuje dôvody, je zrejmé, prečo správny orgán uložil pokutu vo výške 11 000 eur, aké úvahy ho k tomu viedli.

104. Žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa , na pozemku, ku ktorému ešte nemal vlastnícke právo umiestnil stavbu rodinného domu v rozsahu 2. nadzemného podlažia, s uskutočňovaním stavby prestal až zastavením stavebným prác stavebným úradom, stavbu uskutočňoval aj napriek upozorneniu stavebného úradu pri výkone štátneho stavebného dohľadu, že stavbu je možné uskutočňovať iba na základe stavebného povolenia, výzve na zastavenie prác na stavbe, aj napriek začatiu konania o priestupku. Svojim konaním bez predchádzajúceho administratívneho rozhodnutia - stavebného povolenia, porušil záujem chránený zákonom - verejný záujem (všeobecný objekt priestupku), na ktorom je založené uplatňovanie právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku - záujem na ochrane života a zdravia ľudí, na ochrane životného prostredia, dodržiavaní stavebnej disciplíny. Pokuta nebola uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho závažnosti, spôsobu spáchania, následkom, okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a osobe páchateľa. Výška sankcie nevybočila z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, pokuta uložená vo výške 11 000 eur je vo výške jednej tretiny sadzby zákonom stanovenej.

105. Skutočnosti, ktorými prvostupňový orgán zdôvodnil uloženie pokuty nie sú v rozpore s ust. . Správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa. Z obsahu spisu je zrejmé, že konaním žalobcu nevznikla škoda, avšak sankcia - pokuta bola uložená vo výške jednej tretiny sadzby zákonom stanovenej. Pohnútku sa správnemu orgánu nepodarilo zistiť, pretože sa žalobca počas konania nevyjadril. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť počas konania viackrát, počas výkonu štátneho stavebného dohľadu, pri ústnom prejednaní priestupku, v rámci odvolacích konaní v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam, mohol uviesť motív, pre ktorý došlo z jeho strany k spáchaniu priestupku.

106. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu v žalobe, aby z prvostupňového rozhodnutia nebolo možné zistiť aká bola miera ohrozenia verejného záujmu, pretože sa nevysporiadal s otázkou závažnosti priestupku. Správny orgán v rozhodnutí o priestupku uviedol, že žalobca konaním bez predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí porušil záujmy chránené v ust. § 126 stavebného poriadku, na ktorom je založené uplatňovanie právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku - záujem na ochrane života a zdravia ľudí, na ochrane životného prostredia, dodržiavaní stavebnej disciplíny, ako

aj záujmov chránených osobitnými predpismi a postupmi v rámci stavebného poriadku a že závažnosť priestupku je vyjadrená zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie. Vysporiadal sa aj so spôsobom jeho spáchania a okolnosťami, za ktorých k jeho spáchaniu došlo, keď poukázal na to, že žalobca bol stavebným úradom upozorňovaný na protiprávny stav, napriek tomu v stavebných prácach pokračoval a stavbu realizoval aj na pozemku parc. č. KN C xyz v k.ú. K. S., v tom čase bez preukázaného vlastníckeho, prípadne iného práva k tomuto pozemku. Žalobca pokračoval v prácach na stavbe, napriek výzve zo dňa 4.4.2019. Stavebník nerešpektoval výzvu stavebného úradu, svojvoľne pokračoval v stavebných prácach, čím protiprávny stav udržiaval. Poukázal aj na rozsah stavby rodinného domu (2 nadzemné podlažia) a skutočnosť, že obvinený v stavbe pokračoval aj po výzve dňa 04.04.2019 orgánom štátneho stavebného dohľadu - povereným zamestnancom obce Veľký Slavkov, aby boli zastavené všetky stavebné práce na predmetnej stavbe (zistené miestnou ohliadkou dňa 04.07.2019).

107. K skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, a že túto nevzal prvostupňový orgán do úvahy, súd uvádza, že ak chce stavebník, ktorý začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, zosúladiť skutkový stav so zákonom a pokračovať v stavbe resp. ju užívať, nemá inú možnosť ako podať žiadosť o dodatočné povolenie stavby, inak mu hrozí aj nariadenie odstránenia nelegálnej stavby.

108. Z rozhodnutia o priestupku je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie - záznamy z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, zápisnica z ústneho prejednania priestupku zo dňa 09.05.2019. Z rozhodnutí je zrejmé, že všetky skutočnosti, ku ktorým dospel správny orgán, boli jednoznačne preukázané. Žalobca nepoprel, aby spáchal priestupok, nerozporoval ani to, že v stavebných prácach pokračoval, napriek upozorneniu, ani štádium rozostavanosti stavby. V žiadnom prípade tak ako tvrdí žalobca, aby prvostupňový orgán oprel výšku pokuty len o tvrdenia subjektívneho charakteru, ktoré by ničím nepodložil, pretože závery správneho orgánu majú podklad v administratívnom spise. Nebolo sporné, že protiprávnym konaním žalobcu škoda nevznikla a žalobca netvrdil, aby odvracal škodu a túto skutočnosť - odvracanie škody zákon osobitne neukladá skúmať správnemu orgánu.

109. Rozhodnutie správneho orgánu nie je ani arbitrárne, v časti uloženia pokuty, teda také ktoré by bolo založené na svojvôli, neopierajúce sa o zákon. Rozhodnutie obsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je založené a dáva odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre posúdenie veci.

110. Rozhodnutia správnych orgánov sú jednoznačné a presvedčivé, ich závery sú logické, ktoré odôvodňujú právnu kvalifikáciu priestupku uvedenú v rozhodnutí o priestupku a zároveň aj výšku uloženej pokuty. Vo svetle uvedeného vyhodnotil súd ako nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

111. V časti žaloby Podklady pre vydanie rozhodnutia žalobca namietal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu ohľadom správneho určenia času protiprávneho konania, resp. doby jeho ukončenia ako aj výšky uloženej pokuty. V tejto časti žalobca neuvádza žiadne konkrétne námietky, s ktorými sa správne orgány nevysporiadali. Správny súd poukazuje na ust. podľa ktorého z dôvodov žaloby (žalobných bodov) musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Keďže v tejto časti žalobca neuviedol žiadne konkrétne námietky, s ktorými sa správne orgány nevysporiadali, súd odkazuje na svoje odôvodnenie vyššie, v ktorom sa vysporiadal s jednotlivými konkrétnymi námietkami ohľadom času spáchania priestupku - jeho ukončenia aj výšky uloženej sankcie.

112. K námietke nedostatočne zisteného skutočného stavu sa už taktiež súd vyjadril vyššie. Správny orgán si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah podkladov závisí od okolnosti daného prípadu. Žalobca nepoprel spáchanie priestupku, ani iné skutočnosti zistené správnym orgánom. Nie je zrejmé, čo by mal ďalej správny orgán inými (a akými, keď žalobca žiadne nenavrhol vykonať) dôkazmi dokazovať.

113. Žalobca namietal, že odôvodnenia oboch rozhodnutí k skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre ich vydanie sú arbitrárne, zmätočné a preto nepreskúmateľné, že rozhodnutia neponúkajú odôvodnenie pre postup správnych orgánov vedúci k ich vydaniu, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

114. Rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolnosti každej veci.

115. Správny orgán z dokazovania riadne zistil skutočný stav rozhodujúci pre posúdenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Správny orgán dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Správne v jednotlivosti aj vzájomnej súvislosti vyhodnotil dôkazy a dospel tak ku správnemu, presvedčivému právnemu záveru. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva tak zistený skutočný stav ako aj právne posúdenie. Odôvodnenie rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Rozhodnutia nie sú zmätočné (žalobca neuviedol v čom by mala spočívať zmätočnosť, teda aby napr. boli nezrozumiteľné alebo vnútorne rozporné), nie sú ani arbitrárne (svojvoľné).

116. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje vlastná úvaha na daný skutkový stav. Obidve rozhodnutia správnych orgánov tvoria jeden celok. Odvolací orgán nie je povinný opätovne hodnotiť výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa stotožňuje s právnym posúdením veci správnym orgánom prvého stupňa, opakovať ešte raz tie isté závery a úvahy, ktoré už uviedol prvostupňový orgán, pokiaľ jeho úvahu považuje za dostatočnú a správnu a navyše pokiaľ spáchanie priestupku žalobca nerozporoval. Žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

117. Rozhodnutie správneho orgánu rozhodujúceho o rozklade, ktorý sa v časti svojho rozhodnutia stotožnil so závermi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a na tieto závery odkázal, vyslovil s nimi súhlas, a do svojho rozhodnutia ich prevzal, nie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v Brne sp. zn. (1296/2007 Sb.NSS).

118. Žalobca neuviedol aké podstatné námietky a tvrdenia žalobcu sú v prvostupňovom rozhodnutí odignorované. Takéto tvrdenie žalobcu nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.

119. Súd poukazuje na to, že žaloba žalobcu obsahuje mnoho všeobecných námietok, napr. že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, zmätočné, arbitrárne, avšak žalobca nepoprel spáchanie priestupku, netvrdil aby zistenia správneho orgánu boli nesprávne, netvrdil aby k spáchaniu priestupku došlo iným spôsobom ako zistil správny orgán, za iných okolnosti, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy ani žiadne dôkazy ohľadom spáchania priestupku nepredložil. Žalobca iba vo všeobecnosti spochybňuje závery správneho orgánu, pričom na svoju obranu neuvádza žiadne iné fakty ani dôkazy.

120. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

121. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalobcovi nepatrí náhrada trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).