Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
178/366583.91842b.pdf
PDF · 125.57 KB
No categories available
8Sžo/102/2010
Najvyšší súd 8Sžo/102/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: M. C., S.N.S., zast. JUDr. V. M. M.M., advokátom,
so sídlom N.H., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,
Piesková 32, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p.
KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa 26. januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/5/2009 – 52 zo dňa 29. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
15S/5/2009 – 52 zo dňa 29. októbra 2009, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre č. k. 15S/5/2009 – 52 zo dňa
29. októbra 2009 zamietol ţalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. p. KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa 26. januára 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie
Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v N. Z. č. p. ORP-P-
2
2525/DI-B-2008 zo dňa 15. decembra 2008, ktorým bol ţalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 ods. 1 písm. f/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej v texte
rozsudku len „zák. o priestupkoch“), za čo mu bola uloţená pokuta vo výške
12 000,00 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zároveň súd náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal.
V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, ţe pri preskúmavaní
rozhodnutia vychádzal výlučne z obsahu podanej ţaloby, ako i z obsahu
administratívneho spisu ţalovaného. Naviac vo veci doplnil dokazovanie o výsluch
svedkov (príslušníkov hliadky a M. C.). Výpovede svedkov I.. B. a I. K. vo vzťahu
k výpovedi M. C. vyhodnotil súd ako presvedčivejšie. Obaja vo veci vypočutí svedkovia
jednoznačne bez zjavných vzájomných rozporov opísali priebeh a dej dopravnej situácie,
na konci ktorej ţalobca na výzvu príslušníka polície ako vodič sa odmietol podrobiť
vyšetreniu na zistenie alkoholu.
Z uvedených dôvodov súd po doplnení dokazovania, mal za preukázané, ţe
dopravný priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva
z napadnutého rozhodnutia a ţalobca sa tohto priestupku dopustil. V konaní ţalovaného
súd nezistil porušenie práv ţalobcu ako účastníka priestupkového konania, preto ţalobu
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len
„O. s. p.“) zamietol ako nedôvodne podanú.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 23. decembra 2009
odvolanie, v ktorom uviedol, ţe konajúci súd nevyhodnotil výpoveď svedkyne M. C..
Táto svedkyňa bola bez pomeru k účastníkom konania ako priama účastníčka úkonu
kontroly, ktorú vykonali príslušníci PZ, vie právne relevantne vypovedať o okolnostiach
významných pre rozhodnutie súdu.
Ďalej uviedol, ţe svedkyňa v priebehu objasňovania priestupku, ako aj priamo na
pojednávaní konanom pred prvostupňovým súdom veľmi podrobne, hodnoverne
a jednoznačne opísala okolnosti zo dňa 25. októbra 2008, táto svedkyňa nemá ţiaden
3
subjektívny záujem na výsledku sporu, vyslúchnuť ju ako svedkyňu ţalobca navrhol
výlučne z titulu jej osobnej účasti na udalosti zo dňa 25. októbra 2008.
Ţalobca uviedol, ţe výpovede svedkov I.. B. a K. na jednej strane a výpoveď
svedkyne C. na strane druhej sú v postavení „tvrdenia proti tvrdeniu“. Dokonca
svedkyňa C. aj na otázky právneho zástupcu ţalovaného odpovedala presvedčivo
a jednoznačne bez toho, aby vyvolávala pochybnosti o objektívnosti svojej vedeckej
výpovede.
Podľa názoru ţalobcu za takéhoto dôkazného stavu neobstojí argumentácia
prvostupňového súdu o presvedčivosti resp. nepresvedčivosti výpovedí.
Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa
23. februára 2010 tak, ţe nie je pravdou, ţe konajúci súd nevyhodnotil výpoveď
svedkyne C., nakoľko aj sám ţalobca v odvolaní uviedol, ţe prvostupňový súd pri
vyhodnocovaní dôkazného stavu dospel k záveru, ţe výpovede svedkov I.. D. B. a I.K.
sú vo vzťahu k výpovedi svedkyne M. C. presvedčivejšie.
Ďalej uviedol, ţe svedkyňa M. C. nie je celkom bez pomeru k ţalobcovi, nakoľko
bola prvostupňovým správnym orgánom predvolaná za účelom podania vysvetlenia
k predmetnému priestupku na deň 20. novembra 2008, na ktoré sa dostavila a po
riadnom poučení v zmysle ust. § 52 ods. 2 zák. o priestupkoch vyuţila svoje právo, bez
akéhokoľvek nátlaku alebo nahovárania, sa pridrţiavala svojho vyjadrenia podaného na
mieste kontroly dňa 25.10.2008 a uviedla, ţe viac k veci nechce uviesť, nakoľko so
ţalobcom ţije v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti, teda ţalobca je jej osoba
blízka, ktorej ujmu by pociťovala ako vlastnú, čo potvrdila svojim podpisom.
Taktieţ ţalovaný uviedol, ţe právny zástupca ţalovaného videl ako svedkyňa M.
C. bola pred začiatkom pojednávania na Krajskom súde v Nitre viac ako v priateľskom
rozhovore so ţalobcom. Z uvedeného vyplýva, ţe výpoveď tejto svedkyne sa javí ako
nie celkom presvedčivá a objektívna.
4
Záverom ţalovaný poukázal, ţe základné pravidlá správneho konania sú
obsiahnuté v § 3 Správneho poriadku. Medzi základné pravidlá správneho konania patrí
zákonnosť, naň nadväzuje voľné hodnotenie dôkazov a pouţitie najvhodnejších
prostriedkov. V rámci dokazovania posudzuje správny orgán dôkaznú preukaznosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnutie o ich osvedčení ako dôkazov. Keďţe
rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníka konania. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe.
Ţalovaný sa pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil týmito procesnými
zásadami. Svoje zistenia uviedol vo svojom rozhodnutí. Pre vydanie rozhodnutia si
zadováţil podklady zákonným spôsobom, podľa svojich moţností a podstatu podrobne
uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia o odvolaní, ako aj vo svojom vyjadrení
k ţalobe zo dňa 11. marca 2009; pre vydanie rozhodnutia o odvolaní mal dostatok
podkladov, z toho dôvodu sa rozhodol, ţe uţ nebude vykonávať ďalšie preukazovanie
skutočností, ktoré by uţ boli zjavne nepotrebné alebo nadbytočné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré
mu predchádzalo ( podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl.
O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez
pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie .
V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe krajský súd
v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadených
pojednávaniach dňa 24. júna 2009, 14. októbra 2009, na ktorých sa ţalobca zúčastnil
spolu so svojim právnym zástupcom (právny zástupca sa z pojednávania zo dňa 24. jú-
5
na 2009 ospravedlnil, so súhlasom ţalobcu sa pojednávalo bez jeho prítomnosti),
mal moţnosť sa k prejednávanej veci a vykonávaným dôkazom vyjadriť.
Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie, v odvolaní ţalobca uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré boli predmetom
posúdenia v konaní pred súdom prvého stupňa a takýto postup nebol v rozpore
s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. septembra 2010 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie
aj jeho nečinnosť.
Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v N. Z. č. p. ORP-P-2525/DI-B-
2008 zo dňa 15. decembra 2008, bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/, k/ zák.
o priestupkoch, za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 12 000,00 Sk a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov na tom skutkovom základe, ţe dňa 25.
októbra 2008 v čase o 02.00 hod viedol motorové vozidlo Š. O. EČ N. v meste N. Z.
smerom od baru T. cez Ul. O. na Ul. S., odkiaľ prešiel na Ul. T. a po ľavej strane
6
chodníka prešiel s vozidlom aţ po kriţovatku Ul. T. s Ul. Š., pričom bol aţ po
zastavenie prenasledovaný hliadkou polície a po zastavení na Ul. T. pri kotolni bol
hliadkou polície kontrolovaný. Vodič pri kontrole predloţil iba občiansky preukaz,
vodičský preukaz a doklady od vozidla nepredloţil a na výzvu príslušníka PZ sa
odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a tieţ odberu krvi. Týmto
svojim konaním ţalobca porušil § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996
Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Ţalovaný rozhodnutím č. p. KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa 26. januára 2009
odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
V odôvodnení uviedol, ţe povaţuje námietky účastníka konania za irelevantné
a účelové, so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za priestupok.
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie o výsluch svedkov
– príslušníkov hliadky I.. D. B., I. K. a svedkyne M. C., pričom pri hodnotení dôkazov
vyhodnotil výpovede I.. D. B. a I. K. ako presvedčivejšie ako výpoveď M. C., s ktorým
hodnotením sa stotoţnil aj odvolací súd.
Pri hodnotení dôkazov je súd povinný skúmať všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti a zároveň starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
preto samotná výpoveď M. C. nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim tvrdenia
ţalobcu.
7
Vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu ako aj k výpovediam príslušníkov
PZ je výpoveď M. C. hodnotená ako nepresvedčivá z niekoľkých dôvodov.
Svedkyňa v minulosti ţila so ţalobcom v spoločnej domácnosti a hoci v súčasnej
dobe tomu tak nie je, preto z tohto dôvodu moţno mať pochybnosti o objektivite
a hodnovernosti jej svedeckej výpovede.
Taktieţ ţalobca v súdnom konaní neuviedol iné okolnosti, skutočnosti, nenavrhol
vykonať iné ďalšie dôkazy, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o hodnovernosti
svedeckých výpovedí príslušníkov PZ týkajúcich sa opisu priebehu priestupku.
Odvolací súd ďalej povaţuje za dôleţité poukázať na časť svedeckej výpovede I..
D. B., v ktorej uviedol svoj poznatok z ďalšej neskoršej sluţby v súvislosti s kontrolou
iného motorového vozidla, kde ţalobca bol ako člen posádky vozidla, pričom radil
vodičovi, aby uviedol, ţe on neriadil vozidlo, ale osoba jemu blízka.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa musel stotoţniť so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný
priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a ţalobca sa tohto priestupku dopustil, preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 246c O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal
v konaní úspech, ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 09. septembra 2010
8
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská