Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/102/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: M. C., S.N.S., zast. JUDr. V. M. M.M., advokátom,

so sídlom N.H., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,

Piesková 32, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p.

KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa 26. januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. – 52 zo dňa 29. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

– 52 zo dňa 29. októbra 2009, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre č. k. – 52 zo dňa

29. októbra 2009 zamietol ţalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. p. KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa 26. januára 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie

Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v N. Z. č. p. ORP-P-

2

2525/DI-B-2008 zo dňa 15. decembra 2008, ktorým bol ţalobca uznaný za

vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa

, o priestupkoch (ďalej v texte

rozsudku len „zák. o priestupkoch“), za čo mu bola uloţená pokuta vo výške

12 000,00 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zároveň súd náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal.

V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, ţe pri preskúmavaní

rozhodnutia vychádzal výlučne z obsahu podanej ţaloby, ako i z obsahu

administratívneho spisu ţalovaného. Naviac vo veci doplnil dokazovanie o výsluch

svedkov (príslušníkov hliadky a M. C.). Výpovede svedkov I.. B. a I. K. vo vzťahu

k výpovedi M. C. vyhodnotil súd ako presvedčivejšie. Obaja vo veci vypočutí svedkovia

jednoznačne bez zjavných vzájomných rozporov opísali priebeh a dej dopravnej situácie,

na konci ktorej ţalobca na výzvu príslušníka polície ako vodič sa odmietol podrobiť

vyšetreniu na zistenie alkoholu.

Z uvedených dôvodov súd po doplnení dokazovania, mal za preukázané, ţe

dopravný priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva

z napadnutého rozhodnutia a ţalobca sa tohto priestupku dopustil. V konaní ţalovaného

súd nezistil porušenie práv ţalobcu ako účastníka priestupkového konania, preto ţalobu

podľa (ďalej v texte rozsudku len

„“) zamietol ako nedôvodne podanú.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 23. decembra 2009

odvolanie, v ktorom uviedol, ţe konajúci súd nevyhodnotil výpoveď svedkyne M. C..

Táto svedkyňa bola bez pomeru k účastníkom konania ako priama účastníčka úkonu

kontroly, ktorú vykonali príslušníci PZ, vie právne relevantne vypovedať o okolnostiach

významných pre rozhodnutie súdu.

Ďalej uviedol, ţe svedkyňa v priebehu objasňovania priestupku, ako aj priamo na

pojednávaní konanom pred prvostupňovým súdom veľmi podrobne, hodnoverne

a jednoznačne opísala okolnosti zo dňa 25. októbra 2008, táto svedkyňa nemá ţiaden

3

subjektívny záujem na výsledku sporu, vyslúchnuť ju ako svedkyňu ţalobca navrhol

výlučne z titulu jej osobnej účasti na udalosti zo dňa 25. októbra 2008.

Ţalobca uviedol, ţe výpovede svedkov I.. B. a K. na jednej strane a výpoveď

svedkyne C. na strane druhej sú v postavení „tvrdenia proti tvrdeniu“. Dokonca

svedkyňa C. aj na otázky právneho zástupcu ţalovaného odpovedala presvedčivo

a jednoznačne bez toho, aby vyvolávala pochybnosti o objektívnosti svojej vedeckej

výpovede.

Podľa názoru ţalobcu za takéhoto dôkazného stavu neobstojí argumentácia

prvostupňového súdu o presvedčivosti resp. nepresvedčivosti výpovedí.

Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa

23. februára 2010 tak, ţe nie je pravdou, ţe konajúci súd nevyhodnotil výpoveď

svedkyne C., nakoľko aj sám ţalobca v odvolaní uviedol, ţe prvostupňový súd pri

vyhodnocovaní dôkazného stavu dospel k záveru, ţe výpovede svedkov I.. D. B. a I.K.

sú vo vzťahu k výpovedi svedkyne M. C. presvedčivejšie.

Ďalej uviedol, ţe svedkyňa M. C. nie je celkom bez pomeru k ţalobcovi, nakoľko

bola prvostupňovým správnym orgánom predvolaná za účelom podania vysvetlenia

k predmetnému priestupku na deň 20. novembra 2008, na ktoré sa dostavila a po

riadnom poučení v zmysle ust. § 52 ods. 2 zák. o priestupkoch vyuţila svoje právo, bez

akéhokoľvek nátlaku alebo nahovárania, sa pridrţiavala svojho vyjadrenia podaného na

mieste kontroly dňa 25.10.2008 a uviedla, ţe viac k veci nechce uviesť, nakoľko so

ţalobcom ţije v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti, teda ţalobca je jej osoba

blízka, ktorej ujmu by pociťovala ako vlastnú, čo potvrdila svojim podpisom.

Taktieţ ţalovaný uviedol, ţe právny zástupca ţalovaného videl ako svedkyňa M.

C. bola pred začiatkom pojednávania na Krajskom súde v Nitre viac ako v priateľskom

rozhovore so ţalobcom. Z uvedeného vyplýva, ţe výpoveď tejto svedkyne sa javí ako

nie celkom presvedčivá a objektívna.

4

Záverom ţalovaný poukázal, ţe základné pravidlá správneho konania sú

obsiahnuté v § 3 Správneho poriadku. Medzi základné pravidlá správneho konania patrí

zákonnosť, naň nadväzuje voľné hodnotenie dôkazov a pouţitie najvhodnejších

prostriedkov. V rámci dokazovania posudzuje správny orgán dôkaznú preukaznosť

jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnutie o ich osvedčení ako dôkazov. Keďţe

rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci,

správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníka konania. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení

dôkazy, ktoré sú mu známe.

Ţalovaný sa pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil týmito procesnými

zásadami. Svoje zistenia uviedol vo svojom rozhodnutí. Pre vydanie rozhodnutia si

zadováţil podklady zákonným spôsobom, podľa svojich moţností a podstatu podrobne

uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia o odvolaní, ako aj vo svojom vyjadrení

k ţalobe zo dňa 11. marca 2009; pre vydanie rozhodnutia o odvolaní mal dostatok

podkladov, z toho dôvodu sa rozhodol, ţe uţ nebude vykonávať ďalšie preukazovanie

skutočností, ktoré by uţ boli zjavne nepotrebné alebo nadbytočné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo ( podľa veta prvá v spojení s a nasl.

) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez

pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie .

V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe krajský súd

v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadených

pojednávaniach dňa 24. júna 2009, 14. októbra 2009, na ktorých sa ţalobca zúčastnil

spolu so svojim právnym zástupcom (právny zástupca sa z pojednávania zo dňa 24. jú-

5

na 2009 ospravedlnil, so súhlasom ţalobcu sa pojednávalo bez jeho prítomnosti),

mal moţnosť sa k prejednávanej veci a vykonávaným dôkazom vyjadriť.

Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať

pojednávanie, v odvolaní ţalobca uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré boli predmetom

posúdenia v konaní pred súdom prvého stupňa a takýto postup nebol v rozpore

s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. septembra 2010 (§ 156

ods. 1 a ods. 3 ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie

aj jeho nečinnosť.

Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím Okresného

riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v N. Z. č. p. ORP-P-2525/DI-B-

2008 zo dňa 15. decembra 2008, bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/, k/ zák.

o priestupkoch, za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 12 000,00 Sk a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov na tom skutkovom základe, ţe dňa 25.

októbra 2008 v čase o 02.00 hod viedol motorové vozidlo Š. O. EČ N. v meste N. Z.

smerom od baru T. cez Ul. O. na Ul. S., odkiaľ prešiel na Ul. T. a po ľavej strane

6

chodníka prešiel s vozidlom aţ po kriţovatku Ul. T. s Ul. Š., pričom bol aţ po

zastavenie prenasledovaný hliadkou polície a po zastavení na Ul. T. pri kotolni bol

hliadkou polície kontrolovaný. Vodič pri kontrole predloţil iba občiansky preukaz,

vodičský preukaz a doklady od vozidla nepredloţil a na výzvu príslušníka PZ sa

odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a tieţ odberu krvi. Týmto

svojim konaním ţalobca porušil ,

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Ţalovaný rozhodnutím č. p. KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa 26. januára 2009

odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

V odôvodnení uviedol, ţe povaţuje námietky účastníka konania za irelevantné

a účelové, so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za priestupok.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie o výsluch svedkov

– príslušníkov hliadky I.. D. B., I. K. a svedkyne M. C., pričom pri hodnotení dôkazov

vyhodnotil výpovede I.. D. B. a I. K. ako presvedčivejšie ako výpoveď M. C., s ktorým

hodnotením sa stotoţnil aj odvolací súd.

Pri hodnotení dôkazov je súd povinný skúmať všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti a zároveň starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

preto samotná výpoveď M. C. nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim tvrdenia

ţalobcu.

7

Vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu ako aj k výpovediam príslušníkov

PZ je výpoveď M. C. hodnotená ako nepresvedčivá z niekoľkých dôvodov.

Svedkyňa v minulosti ţila so ţalobcom v spoločnej domácnosti a hoci v súčasnej

dobe tomu tak nie je, preto z tohto dôvodu moţno mať pochybnosti o objektivite

a hodnovernosti jej svedeckej výpovede.

Taktieţ ţalobca v súdnom konaní neuviedol iné okolnosti, skutočnosti, nenavrhol

vykonať iné ďalšie dôkazy, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o hodnovernosti

svedeckých výpovedí príslušníkov PZ týkajúcich sa opisu priebehu priestupku.

Odvolací súd ďalej povaţuje za dôleţité poukázať na časť svedeckej výpovede I..

D. B., v ktorej uviedol svoj poznatok z ďalšej neskoršej sluţby v súvislosti s kontrolou

iného motorového vozidla, kde ţalobca bol ako člen posádky vozidla, pričom radil

vodičovi, aby uviedol, ţe on neriadil vozidlo, ale osoba jemu blízka.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa musel stotoţniť so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný

priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu a ţalobca sa tohto priestupku dopustil, preto

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa

v spojení s a tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal

v konaní úspech, ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 09. septembra 2010

8

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská